Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jaroslav Bugeľ

Oblasť právnej úpravy – Trestné právoSloboda a ľudská dôstojnosť

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/20/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111010971
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8111010971.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Františka Moznera na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.04.2012, v trestnej
veci proti obžalovanému J. K., pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm. b/ Tr.
zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/, d/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného J. K. proti rozsudku
Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/74/2011 zo dňa 15. decembra 2011 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaný J. K., nar. X.X.XXXX v L., trvale bytom
Y. č. XXX

j e v i n n ý , ž e

v presne nezistenom čase v zimných mesiacoch koncom roka 2010 v nočných hodinách v obci Y.,
okr. U., v bytovke na prízemí v byte č. XXX v dvoch prípadoch počas spánku maloletej dcéry L.F. nar.
XX.X.XXXX, pod vplyvom alkoholu si ľahol k nej do postele a kázal jej, aby si vyzliekla nohavice, čo
odmietla, následne ju začal chytať za prsia a v oblasti rozkroku, nereagujúc na to, že ho odmietla, jej
vyzliekol nohavice a spodné prádlo, sám si vyzliekol nohavice a svoj penis vložil do jej vagíny a vykonal
na nej súlož a minimálne v jednom prípade vložil penis do jej análneho otvoru,

t e d a

vykonal súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov a takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužil a
taký čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods.1
písm. c/ Tr. zák.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 201 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody
v trvaní 7 (siedmich) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do
ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov uznal obžalovaného J. K. za vinného zo zločinu
sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
a/, d/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

- v presne nezistenom čase v zimných mesiacoch koncom roka 2010 v nočných hodinách v obci Y., okr.
U., v bytovke na prízemí v byte č. XXX v dvoch prípadoch počas spánku maloletej L.F., nar. XX.X.XXXX,
pod vplyvom alkoholu si ľahol k nej do postele a kázal jej, aby si vyzliekla nohavice, čo odmietla, následne
ju začala chytať za prsia a v oblasti rozkroku, nereagujúc na to, že ho odmietla, jej vyzliekol nohavice
a spodné prádlo, sám si vyzliekol nohavice a svoj penis vložil do jej vagíny a vykonal na nej súlož a
minimálne v jednom prípade vložil penis do jej análneho otvoru.

Bol mu za to uložený podľa § 201 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák.
trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, do zápisnice o hlavnom
pojednávaní zahlásil odvolanie obžalovaný J. K.. Odvolanie bližšie písomne neodôvodnil.

Na základe odvolania obžalovaného krajský súd v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného má za následok
zmenu skutkovej a právnej vety rozsudku bez dopadu na výšku uloženého trestu.

Okresný súd rozhodnutie o vine obžalovaného odôvodnil výpoveďou obžalovaného, ktorý popieral
spáchanie skutku. Uviedol, že s dcérou nikdy nemal pohlavný styk. Má vedomosť o tom, že ju mal
znásilniť T. K., prezývaný „W.“, a to tak, že rukou jej držal ústa, aby nekričala. Jej krik mali počuť J.
K., Y. W. a jeho brat P. K., ktorí mali aj vidieť ako T. K. utekal následne von z ich chyže, v ktorej mal
znásilniť jeho dcéru I..

Z výpovede P. K., brata obžalovaného, vyplýva, že tento nemá vedomosť o tom, aby mala mať
poškodená I. K. nejakého frajera, alebo žeby mala sexuálny pomer s niekým z Rómov. Poprel, žeby
mal vidieť „W.“, ako utekal z bytu jeho brata po tom, čo sa mal pokúsiť znásilniť I.. Doslovne uviedol,
že jeho brat si to musel vymyslieť. Rovnako uviedol, že nevie nič o tom, že by mal jeho brat zneužívať
svoju dcéru.

Z výpovede svedkyne J. K. taktiež vyplýva skutočnosť, že nemá vedomosť o tom, že by mal „W.“ nejaký
sex s I. a taktiež vypovedala, že nebola svedkom toho, aby počula I. kričať o pomoc v prípade, že ju mal
niekto znásilňovať. Rovnako nevedela uviesť, či mal. I. mala v období skutku nejakého priateľa. Ani z
výpovede svedkyne Y. W. nevyplýva tá skutočnosť, aby niečo vedela o znásilnení poškodenej T. K. a
mala počuť, ako I. kričí pri znásilňovaní.

Z výpovede poškodenej za prítomnosti pedagogickej pracovníčky zistil okresný súd, že táto spontánne,
primerane jej veku a odstupu času popísala priebeh skutku tak, ako bol ustálený v skutkovej vete
rozsudku, a to konzistentne so svojou výpoveďou z prípravného konania tak, že uviedla, že ju mal
obžalovaný „sexovať do zadku aj do pišule a to za stavu, keď bol opitý“. Samotná svedkyňa na hlavnom
pojednávaní jednoznačne uviedla, že obžalovaný mal s ňou mať sexuálny styk v dvoch prípadoch,

pričom v prvom prípade jej mal dávať penis aj do zadku. Poškodená rovnako uviedla, že keď jej
obžalovaný vložil penis do zadku, že ju to bolelo viac. Na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi
uviedla, že po prvej súloži s otcom prišiel v nasledujúcu noc za ňou „W.“, ktorý s ňou rovnako vykonal
súlož, avšak k tomu došlo len v jednom prípade.

Ďalej okresný súd vychádzal z výpovede svedkyne mal. I. K., ktorá je kamarátkou poškodenej, pričom
táto vypovedala, že nemá vedomosť o tom, aby I. mala nejakého priateľa. Rovnako, že jej nehovorila,
že s niekým mala mať pohlavný styk. Z výpovede svedkyne T. K., kamarátky poškodenej, vyplýva, že
pred jej výpoveďou na hlavnom pojednávaní sa jej mala vyhrážať „W.“ matka s tým, že keď niečo povie
na W., tak bude veľká bitka. Rovnako vypovedala, že jej mala I. povedať, že ju mal znásilniť W. - T. K..
Uvedené jej hovorila pred I. K., I. W. a jej mamou P. K. s tým, že ju mala pritom počuť i J. K., ale otcovi to
I. nikdy nepovedala. O vzťahu poškodenej k otcovi svedkyňa uviedla, že táto mala dobrý vzťah s otcom,
ale že jej niekedy otec vynadal, že bola niekedy dlhšie vonku, do polnoci. Z výpovede svedkyne T. K.
vyplýva, že táto počula ako poškodená hovorila jej dcére, že ju mal znásilniť W..

Následne vychádzal okresný súd zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
gynekológia a pôrodníctvo, pri ktorom bolo zistené, že panenská blana u poškodenej nebola zachovaná
a neboli prítomné žiadne poranenia, ktoré sprevádzajú prvý pohlavný styk, čo znamená, že s odstupom
času došlo k ich zahojeniu. Pošva u poškodenej niesla znaky, na základe ktorých možno usúdiť, že
poškodená mala pohlavný styk opakovane.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy, ako aj ďalšie dôkazy, ktoré okresný súd vykonal na hlavnom
pojednávaní, potom dospel k záveru, že skutok sa stal a tento spáchal obžalovaný. Samotný priebeh
skutku ustaľoval na základe výpovedí mal. I. K., ktoré považoval za dôveryhodné a to s prihliadnutím na
všetky okolnosti prípadu, napr. na absenciu indícií naznačujúcich akúkoľvek snahu poškodenej pomstiť
sa otcovi. Rovnako dôveryhodnosť výpovede poškodenej umocňovala aj tá skutočnosť, že jej výpovede
boli v podstatných bodoch konzistentné tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom, vnútorne
neprotirečivé a rovnako nepriamo potvrdzované inými dôkazmi nachádzajúcimi sa v trestnom spise, či
závermi znaleckých posudkov znalcov z odboru psychológia alebo zdravotníctvo. Tú skutočnosť, že
poškodená nevnímala konanie otca voči nej ako konanie tak závažné a negatívne, je potvrdzované aj
výpoveďou sociálnej pracovníčky Mgr. V. L., pracovníčky Detského centra Pre teba, z ktorej výpovede
je aj zrejmé, že keď sa pýtala poškodenej, že či vie, prečo je u nich umiestnená, povedala, že mala
sexovať s otcom a podrobne popísala, ako to malo prebiehať. Ďalej okresný súd vyslúchol na hlavnom
pojednávaní aj policajtov kpt. T. T. a P. I., ktorí uvádzali, akým spôsobom sa dozvedeli o trestnej činnosti
obžalovaného.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu okresný súd prihliadol na trestnú sadzbu a poľahčujúce okolnosti, a
to že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, pričom priťažujúcu okolnosť nezistil.
Pri ustálení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd upravil trestnú sadzbu v zmysle ust. §
38 ods. 3 Tr. zák.
Následne mal za to, že trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 7 rokov bude pre
páchateľa dostatočný a zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienku
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov,
pričom okolnosti na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody v zmysle § 39 Tr. zák. súd nezistil.

V zmysle ust. § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil obžalovaného okresný súd pre výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže tento v posledných 10 rokoch
od spáchania skutku nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania obžalovaného a dôkazov, ktoré boli
vykonané v štádiu prípravného konania a na hlavnom pojednávaní, dospel k záveru, že okresný súd na
zistenie skutkového stavu vykonal všetky dôkazy tak, ako to má na mysli ust. § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto
dôkazy aj náležitým spôsobom v zmysle ust. § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil. Aj podľa názoru krajského
súdu, spáchanie skutku obžalovaným bolo dôkazmi evidentne preukázané. V tejto súvislosti poukazuje
na výpoveď poškodenej, ktorá podrobným spôsobom popísala v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom
pojednávaní, akým spôsobom malo dôjsť k sexuálnemu zneužívaniu na jej osobe páchaním jej otca.
Táto skutočnosť ďalej vyplýva aj z výpovede Mgr. V. L., pracovníčky Detského centra Pre teba, z ktorej
výpovede je zrejmé, že poškodená mala popísať priebeh udalostí aj tejto svedkyni. Čo sa týka obrany

obžalovaného, že on nemal sexuálne zneužívať svoju dcéru, avšak to mal urobiť K. prezývaný W. a
mali o tom vedieť ďalší svedkovia, poukazuje krajský súd na vyhodnotenie výpovede obžalovaného,
ako aj týchto svedkov okresným súdom, pričom ani jeden zo svedkov nepotvrdil výpoveď obžalovaného
o tom, že by mali počuť kričať poškodenú o pomoc pri znásilňovaní a mali vidieť utekať T. K. z bytu
obžalovaného a poškodenej.

Výpoveď poškodenej je potvrdzovaná aj znaleckým dokazovaním znalca z odboru psychológie. Znalec
uviedol, že lži skóre u poškodenej nezistil, nezistil náznaky konfabulácií a vymýšľania si. U poškodenej
zistil pozitívny vzťah k jej otcovi. Na rozdiel od poškodenej však u obžalovaného znalec zistil snahu javiť
sa v lepšom svetle, vymýšľať si a lži skóre bolo veľmi vysoké.

Krajský súd vo veci však rozhodol rozsudkom vzhľadom na tú skutočnosť, že podľa názoru krajského
súdu okresný súd nesprávne uviedol skutkovú vetu napadnutého rozsudku, z ktorej nebolo zrejmé, v
akom vzťahu je poškodená k obžalovanému, a preto doplnil v tejto skutkovej vete to, že obžalovaný v
dvoch prípadoch počas spánku maloletej dcéry ....atď. Nedospel k záveru, aby sa jednalo o odkázanú
osobu - dieťa, ako to uviedol okresný súd, ale jedná sa o chránenú osobu - blízku osobu. Následne
upravil právnu kvalifikáciu oproti rozhodnutiu okresného súdu tak, že uznal obžalovaného za vinného
zo zločinu sexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. c/ Tr.
por., a nie ako okresný súd, ktorý uvádza § 139 ods. 1 písm. a/, d/ Tr. zák.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu nedospel krajský súd k iným záverom ako okresný súd. Ani
krajský súd nezistil možnosť znížiť, resp. uložiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby v
dôsledku osoby obžalovaného, preto tak isto ako okresný súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody
v trvaní 7 rokov, pre výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.