Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. máj 2015

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/93/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214202016
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zdenka Saraková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2015:8214202016.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Zdenkou Sarakovou v právnej veci žalobcu Orange
Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného Bobák, Bollová
a spol., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855
673 proti žalovanému G. H., U.. X.XX.XXXX, R. D. D.O. Č.. XXXX/XX, XXX XX R. za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného Združenie-pomoc a ochrana spotrebiteľov „POS", IČO: 42343828,

zastúpeného JUDr. G. G., advokátkou, so sídlom Z. XXXX/X, XXX XX L., o zaplatenie 1482,29 eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 465,29 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne
od 12.12.2012 do zaplatenia do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi k rukám jeho zástupcu trovy konania vo výške
138,90 eur do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, ktorú podal na tunajšom súde domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 1482,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej
sumy od 12.12.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým, že
žalobca uzavrel so žalovaným päť zmlúv o pripojení a to číslo K., Č.. K., Č.. K., Č..K. K. Č..K.,
neoddeliteľnou súčasťou ktorých boli Všeobecné podmienky. V zmysle predmetných zmlúv žalobca
vypožičal žalovanému 5 ks SIM kariet, ktoré umožňovali žalovanému využívať telekomunikačné služby
poskytované žalobcom a SIM kartám boli priradené účastnícke telefónne čísla XXXXXXXXXX,

XXXXXXXXXX, Č..XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný
riadne a včas nezaplatil cenu za poskytnuté telekomunikačné služby za obdobie od mesiaca júla 2012
do mesiaca septembra 2012, čím porušil zmluvné povinnosti. Žalobca preto zaslal žalovanému pokus
o pokonávku zo dňa 27.11.2012, ktorým oznámil žalovanému sumu jednotlivých faktúr za jednotlivé
mesiace a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Sumu za poistenie faktúr v žalobe si neuplatňuje.
6Alovanéhonanáhraduškodyvovýzve nevyzvalapretosiúrokzomeškaniaznárokunanáhraduškody

neuplatňuje. Tvrdil, že žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou, ani čiastočnou úhradou
pohľadávky za poskytnuté služby.Titulom zaplatenia ceny neuhradených služieb žalobca si uplatňoval zaplatenie sumy 465,29 eur s
príslušenstvom.

Okrem pohľadávky na zaplatenie ceny poskytnutých telekomunikačných služieb si žalobca v žalobe

uplatňoval aj nárok na náhradu škody, celkom vo výške 1017,-- eur /480 + 99 + 218 + 36 + 184/.
Tento nárok odôvodňoval tým, že v snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaním nárokov titulom
zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody z dôvodu, že ustanovenia dodatkov, v ktorých je
dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie boli v inom súdnom
konaní označené ako neprijateľné zmluvné podmienky rozsudkom Krajského súdu v Prešove, vo veci

sp. zn. 6Co/91/2011 a v súlade s ustanovením § 53a Občianskeho zákonníka je tak žalobca ako
dodávateľ služby povinný zdržať sa používania tejto podmienky, žalobca sa touto žalobou domáha
nároku vo výške škody voči žalovanému, teda žalobcovi. Podľa jeho tvrdenia vznikla žalobcovi škoda
za odpredané mobilné telefón/telekomunikačné zariadenia Samsung galaxy Tab 10.1 16 GB vo výške
480,-- eur, Huawei E367 vo výške 99,-- eur, HTC Wildfire S white vo výške 218,-- eur, Samsung E1150
vo výške 36,-- eur, Samsung galaxy Ace vo výške 184,-- eur, s tým, že uvedená škoda predstavuje

rozdiel medzi cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, a to
podľa žalobcu predstavuje škodu, ktorú žalovaný spôsobil žalobcovi tým, že získal mobilné telefóny/
telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti trhovej tak, že podpísaním dodatkov sa zaviazal
používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj záväzok, zotrvať v zmluvnom
vzťahu počas dohodnutej doby (doba viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

Ďalej poukazoval na to, že dohodnuté zmluvné pokuty mali ako občianskoprávny inštitút plniť funkciu
paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmlúv, ktorá žalobcovi, prípadne mohla vzniknúť
tým, že žalobca si svoje povinnosti, poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie za akciovú cenu splnil, avšak žalovaný si svoju základnú povinnosť, zotrvať v zmluvnom
vzťahu počas doby viazanosti riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky nesplnil. Žalobca tvrdil, že

zmluvné pokuty neboli dojednané žalobcom s úmyslom privodiť žalovanému neprimerané podmienky za
trvania zmluvného vzťahu, ani pre prípad, kedy dôjde k porušeniu povinnosti žalovaného si zabezpečiť
neprimeraný majetkový prospech, ale mali byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad
porušenia základného zmluvného záväzku žalovaným. Odvolával sa na obsah Dodatku na čl. 1, bod
1.3 Dodatku, v zmysle ktorého si žalovaný mal byť vedomý, že mobilný telefón je predávaný za cenu,

výška ktorej sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že
žalovaný sa zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by
spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda, a to minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny telefónu/
telekomunikačného zariadenia. Z dôvodu náročností dokazovania iných škôd odlišných za od škody
za mobilný

telefón/telekomunikačné zariadenie boli v minulosti dohadované paušalizované zmluvné pokuty.

Dňa 15.7.2014 bolo súdu doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania na strane
žalovaného, a to Združenie- Pomoc a ochrana spotrebiteľov „POS“, že vstupuje do konania ako vedľajší
účastník na strane žalovaného.

Vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobou uplatnený nárok

pozostáva z dvoch samostatných nárokov, nároku na náhradu na zaplatenie sumy 465,29 eur
za nezaplatené elektronické komunikačné služby a sumy 1 017,-- eur titulom náhrady škody a že
nenamieta samostatne uplatnený nárok na zaplatenie sumy 465,29 eur s prísl. a do konanie vstupuje
len v tej časti , ktorá sa týka uplatňovanej náhrady škody vo výške 1017,-- eur. Namieta opodstatnenosť
nároku na náhradu škody . Poukazuje na to, že žalobca si neuplatňuje tento nárok titulom zmluvnej

pokuty, uvedomujúc si zákonnú prekážku podľa § 53a Občianskeho zákonníka. Ďalej poukazoval na to,
že žalobca sám sa dopustil protiprávneho konania a konal v rozpore s ustanovením § 4 ods. 3 zákona
č. 250/2007 Z.z., veta tretia , podľa ktorej predávajúci nesmie viazať predaj výrobkov alebo poskytovať
služby na predaj iného výrobku alebo poskytnutie služby. Podľa vedľajšieho účastníka žalobca vytvára
len zdanie predávania mobilných telefónov samostatne, len aby obišiel zákaz viazaného predaja a

poskytovania služieb , čo predstavuje svojou podstatou nekalú obchodnú praktiku. Je toho názoru, že
nie sú žalobcom preukázané zákonné hmotnoprávne predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody.
Samotné uzatvorenie kúpnej zmluvy , podľa ktorej si účastníci platne dohodli akciovú cenu ako kúpnucenu, nemôže spôsobiť žalobcovi žiadnu škodu, pretože takto dohodnutá kúpna cena sa neprieči žiadnej
právnej norme . Poskytnutie zľavneného telefónu je súčasťou obchodnej stratégie a politiky žalobcu.
Vedľajší účastník namieta proti tvrdeniu žalobcu, že škodu predstavuje poskytnutá zľava na mobilný

telefón, pretože to neobstojí z hľadiska skúmania príčinnej súvislosti ako predpokladu zodpovednosti za
škodu, nakoľko zľavu poskytol žalobca dobrovoľne pred konaním žalovaného. Zo zmluvy ani z dodatku
nevypláva povinnosť žalovaného vrátiť poskytnutú zľavu z kúpnej ceny, ak poruší povinnosť zotrvať v
zmluvnom vzťahu so žalobcom počas celej doby viazanosti alebo povinnosť riadne a včas uhrádzať
cenu za poskytované služby. Poskytnutie zľavy nebolo viazané na žiadnu rozväzovaciu podmienku.

Jediná dohodnutá sankcia bola vo forme zmluvnej pokuty. Vedľajší účastník si uplatnil náhradu trov
konania, ktoré aj vyčíslil.

Na pojednávanie sa účastníci ani vedľajší účastník nedostavili. Nedostavili sa ani zástupca žalobcu a
zástupca vedľajšieho účastníka, Títo svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili, pojednávanie
nežiadali odročiť. Predvolanie na pojednávanie žalovanému súd považoval za doručené podľa
ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. dňom 13.5.2015, kedy sa vrátila zásielka, v ktorej bolo doručované

predvolanie žalovanému súdu s oznámením poštového doručovateľa , že adresát si zásielku
nevyzdvihol. Žalovaný pojednávanie nežiadal odročiť. Boli splnené podmienky pre konanie rozhodnutie
aj v neprítomnosti účastníkov a ich zástupcov / § 101 ods. 2 O.s.p./.

Súd v tejto právnej veci sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením s
obsahom listinných dôkazov pripojených žalobcom k žalobe, a to s obsahom zmlúv o pripojení

a obsahom ich Dodatkov a príloh, s obsahom predložených faktúr, ktorými bola vyúčtovaná cena
poskytnutýchtelekomunikačnýchslužiebasobsahomVšeobecnýchpodmienokposkytovaniaverejných
elektronických telekomunikačných služieb

prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. a zistil tento skutkový stav:

Žalobca ako spoločnosť poskytujúca verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej

mobilnej siete Orange Slovensko, a.s. uzavrela so žalovaným 5 zmlúv o pripojení a to zmluvu č. K.
s Dodatkom dňa 29.3.2012, č. K. s Dodatkom dňa 24.6.2011, č. K. s Dodatkom dňa 13.7.2011, č.
K. s Dodatkom dňa 3.3.2011 a č. K. s Dodatkom dňa 18.6.2012. V týchto zmluvách o pripojení
sa u zmlúv uzavretých pred dňom 1.1.2012 podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách a u zmlúv uzavretých po 1.1.2012 , podľa ustanovenia § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o

elektronických komunikáciách, poskytovať žalovanému telekomunikačné služby poskytované žalobcom
prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. Vypožičal žalovanému 5
ks SIM kariet, ktoré mu umožňovali využívať žalobcom poskytované telekomunikačné služby a k SIM
kartám boli priradené účastnícke telefónne čísla XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, Č..XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX.

Žalobca tvrdil, že žalovaný riadne a včas doposiaľ nezaplatil v celom rozsahu cenu za poskytnuté
telekomunikačné služby za obdobie od mesiaca júla 2012 do mesiaca septembra 2012, a dlhuje tak
žalobcovi celkom sumu za poskytnuté telekomunikačné služby 465,29 eur.

O výške žalovaných pohľadávok, pokiaľ ide o vyúčtovanú cenu poskytnutých telekomunikačných služieb
predložil žalobca spolu so žalobou listinné dôkazy, a to faktúru číslo 5169841836 splatnú 23.7.2012

na sumu 34,99 eur

5169732410 splatnú 23.7.2012 na sumu 2,33 eur

5169822803 splatnú 23.7.2012 na sumu 20,99 eur

5169811166 splatnú 23.7.2015 na sumu 2,-- eurá

5169820343 splatnú 23.7.2012 na sumu 65,48 eur

5169847663 splatnú 23.7.2012 na sumu 97,20 eur5173192331 splatnú 23.8.2015 na sumu 2,33 eur

5173279354 splatnú 23.8.2012 na sumu 51,42 eur

5173282812 splatnú 23.8.2012 na sumu 19,99 eur

5173307435 splatnú 23.8.2012 na sumu 77,03 eur

5173272128splatnú 23.8.2012 na sumu 2,-- eurá

5173300958 splatnú 23.8.2012 na sumu 34,99 eur

5176767810 splatnú 23.9.2012 na sumu 3,98 eur

5176760018 splatnú 23.9.2012 na sumu 3,98 eur

5176796323 splatnú 23.9.2012 na sumu 39,62 eur

5176788699 splatnú 23.9.2012 na sumu 3,98 eur

5176770891 splatnú 23.9.2012 na sumu 4,98 eur

Predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci zo zmlúv o pripojení uzavretých so žalovaným, pričom
zmluva o pripojení nie je upravený typ zmluvy v Občianskom alebo Obchodnom zákonníku a bola
upravená do 31.12.2011 v zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách a od 1.1.2012 je

upravená v zákone č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, ktorá je svojim charakterom
zmluvou spotrebiteľskou.

Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z.z. / prechodných ustanovení/ zmluvy o pripojení podľa
doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy o pripojení zo dňa 27.10.2010, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 citovaného zákona, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh
verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas

poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj
odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) citovaného zákona podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú
službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného
dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) citovaného zákona, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 44 Zákona č. 351/2010 Z.z. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže

vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejnýchslužieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

(2) Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať

a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,

b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o

1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,

2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi, 39)

3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,

4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,

5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,

6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,

c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,

d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných

cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,

e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,

f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania

výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,

g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,

h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,

i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

3) Údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných
služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne

uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o
poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná:

a) lehotu prvého pripojenia k sieti,b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení
účastníkovi,

c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a

informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,

d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene,

e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb,

f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu, väčšinou z vykonaných dôkazov,

ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Podľa § 591 Občianskeho zákonníka Ak nie je dohodnuté inak ani ak to nie je obvyklé, sú účastníci
povinní plniť bez zbytočného odkladu.

V priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali tvrdenia žalobcu, že
žalovaný svoju povinnosť platiť cenu služieb vyúčtovanú vyššie uvedenými faktúrami v celkovej sume
465,29 eur riadne nesplnil a že jeho povinnosť zaplatiť cenu poskytnutých služieb vyplýva z platne

uzavretých zmlúv o pripojení. Sam žalovaný ani vedľajší účastník voči tejto pohľadávke nič nenamietali,
ani pokiaľ ide o jej základ, ani pokiaľ ide o jej výšku. Súd preto žalobe v časti o zaplatenie 465,29 eur
vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi túto sumu ako cenu poskytnutých telekomunikačných
služieb.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je

v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávanú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Žalovaný, ktorý svoj dlh riadne a včas voči žalobcovi nesplnil už v čase, v ktorom sa žalobca domáha
zaplatenia úroku z omeškania, bol v omeškaní so splnením svojho záväzku voči žalobcovi a preto
žalobcovi vznikol aj nárok na úrok z omeškania z istiny 456,29 eur. Sadzba úroku z omeškania
uplatňovaná žalobcom je v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. platného v čase

omeškania žalovanej s jednotlivými úhradami a preto súd žalobe v tejto časti, v ktorej sa žalobca domáha
zaplatenia úroku z omeškania zo žalovanej istiny v sadzbe 8,75 % ročne od 12.12.2012 do zaplatenia
taktiež vyhovel.

Vo zvyšku súd žalobu žalobcu po vykonanom dokazovaní vyhodnotil ako nedôvodnú a preto ju v
prevyšujúcej časti, t.j. v časti o zaplatenie škody vo výške 1017,-- eur zamietol.Ďalej si žalobca uplatňoval náhradu škody, a to ako rozdiel medzi predajnou cenou, trhovou cenou
mobilného telefónu a akciovou cenou vo výške 269,-- eur, a ako dôvod uplatneného nároku na
náhradu škody uvádzal porušenie povinnosti žalovaného, zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom

počas dohodnutej doby viazanosti a platiť cenu za poskytnuté služby.

Vo zvyšku súd žalobu žalobcu po vykonanom dokazovaní vyhodnotil ako nedôvodnú a preto ju v
prevyšujúcej časti, t.j. v časti o zaplatenie škody vo výške 269,-- eur s prísl. zamietol.

Pokiaľ ide o požadovanú náhradu škody, zo žaloby je zrejmé, že žalobca po tom ako sú mu zamietané
žaloby o zaplatenie zmluvných pokút z dôvodu, že predmetné zmluvné ustanovenia (o dojednaní
zmluvnej pokuty) boli súdmi vyhlásené za neprípustné pre ich neprijateľnosť, a že vzhľadom na

rozhodnutieKSvPrešovesp.zn.6Co/91/2011jetudanápodľa§53aObčianskehozákonníkapovinnosť
žalobcuzdržaťsaďalšiehouplatňovanianárokovnazaplatenietýchtozmluvnýchpokútpristúpilkzmene
pri uplatňovaní svojich nárokov tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvných pokút ale náhradu škody
vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaných mobilných telefónov a ich

akciovou cenou. V prejednávanej veci je tento rozdiel pri žalovanému odpredaných 5 telefónoch spolu

suma1017,--euratentorozdielpovažuježalobcazaškoduvzniknutúporušenímpovinnostižalovaného.

Žalobca ďalej poukazuje na proklamáciu obsiahnutú v čl. 1 3.1 Dodatku k Zmluve o pripojení podľa
ktorého účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že MT je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3
Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou/ trhovou cenou / a poskytnutou zľavou
len z toho dôvodu, že, že sa žalovaný zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku , pričom

nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda/ minimálne v rozsahu zľavy zo
spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu.

Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že zaplatenia tejto škody sa
domáhazdôvoduporušeniapovinnostižalovanéhozotrvaťvzmluvnomvzťahusnímpodobuminimálne
24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať

podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej
občianskoprávnej zodpovednosti z škodu podľa je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná
súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a 4. zavinenie.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však

vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú
zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na
prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je
nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len
jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci žalobca ako ten, komu mala byť škoda spôsobená a kto preto niesol dôkazné
bremeno nepreukázal už splnenie predpokladu uvedeného v bode 1 ( protiprávny úkon).. Vychádzajúc
zo skutkového vymedzenia žaloby, žalobca nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po
dobu dojednanej viazanosti.

Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 4

( Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb (ďalej len Všeobecné podmienky ), ktoré sú súčasťou zmluvy.Podľa bodu 4.1 týchto Všeobecných podmienok platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán,
b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zo strany účastníka alebo spoločnosti Orange Slovensko, d)
smrťou alebo zánikom účastníka.

Všeobecné podmienky ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených
dôvodov.

Podľa Článku 2 bod 2.1 Všeobecných podmienok (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) spoločnosť
Orange Slovensko poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

Podľa Článku 2 bod 2.6 Všeobecných podmienok zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.

Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba

písomne.

V prejednávanej veci žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení ničím
nepreukázal. Nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal ukončenie písomne
uzavretej zmluvy o pripojení niektorým z hore uvedených spôsobov ( dohodou; odstúpením; výpoveďou;
smrťou alebo zánikom účastníka) ničím nepreukázal a dokonca ani netvrdil, ktorým z uvedených

spôsobov a kedy konkrétne malo k takémuto ukončeniu dôjsť, obmedzil sa len na všeobecné
konštatovanie, že žalovaný „porušil základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej
doby viazanosti“. Za takých okolností neprichádza do úvahy iný záver ako ten, že platné ukončenie
zmluvy so žalovaným preukázané nebolo a teda treba mať za to, že žalovaný svoj záväzok zotrvania
v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti uvedenú v Dodatku ( 24 mesiacov odo dňa uzavretia Dodatku)

splnil na čom nič nemení, že v jednej z faktúr bol účtovaný poplatok za odpojenie, pretože odpojenie ako
faktický, nie právny úkon nie je uvedené medzi spôsobmi zániku zmluvy, čím nie je daný už predpoklad
č. 1 vzniku škody.

Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č.2), k tomu súd uvádza, že podľa žalobcu mu vznikla
škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Podľa § 442 ods.1

Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky
zákonník pojem skutočnej škody a ušlého zisku nedefinuje. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala
(prejavujesa)vmajetkovejsférepoškodenéhoajeobjektívnevyjadriteľnávšeobecnýmekvivalentom,t.j.
peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom

na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).

Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek
deklarácii uvedenej v bode 3.7 Dodatku ) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať
to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu v snahe získať zákazníkov tento predáva mobilné
telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné

dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou
cenou mobilného telefónu tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávnehoúkonu žalovaného ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný
konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia
jehoočakávania,ktorédozmluvnéhovzťahusožalovanýmvkladal.Kprotiprávnemuzmenšeniumajetku

žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdrží dojednanú kúpnu cenu.

S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody (kauzálny
nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po
určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento
protiprávny úkon ale kúpna zmluva so žalovaným s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.

Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe žalobcu v časti požadovanej náhrady škody vo výške 1017,--

eur vyhovieť nemohol a v tejto časti ju zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 151
ods. 1 O.s.p. Účastníci mali vo veci pomerný úspech. Úspech žalovaného bol vo väčšom rozsahu ako
úspech žalobcu, žalovaný si ale nárok na náhradu trov konania neuplatnil a žalobcovi nárok na náhradu
trov konania nevznikol a preto súd rozhodol, že účastníkom náhradu rov konania nepriznáva.

Keďže vedľajší účastník, ako už bolo uvedené má na náhradu trov konania právo za rovnakých
podmienok ako účastník, na strane ktorého v konaní vystupoval, pričom podal návrh na rozhodnutie o
jeho trovách konania a tieto včas vyčíslil, vzhľadom na plný úspech žalovaného v tej samostatnej časti
konania, v ktorej vedľajší účastník vstúpil do konania / o náhradu škody vo výške 1017,-- eur/, súd
žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v celom rozsahu.

Vedľajší účastník tieto trovy konania vyčíslil tak, že tie pozostávajú z trov jeho právneho zastúpenia vo
výške 138,90 eur.

Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ust. § 93 ods. 4
O.s.p. Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v
konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok

vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní
pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná
náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné.
Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v
konaní advokátom. Niet preto dôvod na iný záver ako ten, že pokiaľ v súvislosti so vstupom a účasťou

v konaní vznikli vedľajšiemu účastníkovi trovy konania, má aj vedľajší účastník podľa výsledku konania
právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, vrátane trov spojených s jeho právny zastúpením.
Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vyvodiť z čl. 47 Ústavy SR. V podstate to znamená,
že trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené trovy. Každý má právo na to, aby
bol zastúpený advokátom. ( v tejto súvislosti viď tiež Uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa

28.3.2012 sp.zn.7Co/34/2012, zo dňa 21.6.2013 sp.zn.14Co/11/2013, zo dňa 3.7.2013 sp. zn. 3Co

57/2013, či Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9.8.2012, sp. zn. 15Co/169/2012 dostupné
na www.justice.gov.sk).

Trovy konania vedľajšieho účastníka považované súdom za účelné, dôvodné a preukázané pozostávajú
z náhrady trov jeho právneho zastúpenia vo výške spolu 138,90 eur.Tieto priznané trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 2 úkony právnej služby. Tými sú
1./ prevzatie, príprava zastúpenia; 2./ písomné vyjadrenie vedľajšieho účastníka zo dňa 25.8.2014.
Odmenu súd priznal v požadovanej výške 61,41 eur ( zo základu 1017,-- eur) za jeden úkon právnej

služby podľa § 10 ods.1 a 2 v spojení s § 14 ods.1 písm.a/ a b/ Vyhlášky 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, čo po pripočítaní náhrady výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné / režijný paušál / za 2 uvedené úkony právnej služby vo
výške 16,08 eur /2x8,04 eur/ podľa § 16 ods.3 tejto Vyhlášky činí na trovách právneho zastúpenia a
náhradách advokáta spolu 138,90 eur.

Trovy konania vo výške 138,90 eur je žalobca povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho
právnehozástupcu(§149ods.1O.s.p.)Vzhľadomnaskutočnosť,žeprotitomutouzneseniujeprípustné
odvolanie, viazal súd lehotu na plnenie až na právoplatnosť uznesenia ( § 171 ods.3 O.s.p.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia účastníkom na Okresnom súde Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav vecí, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočností

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia vecí.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

predpisu, zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov (§ 251 O.s.p.).