Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 16C/17/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214202358
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bieliková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1214202358.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci

navrhovateľa:I.Z.,D.A.XXX/XX,XXXXXT.,R..XX.XX.XXXX,zastúpený:JUDr.LadislavomČernákom,
advokátom, Legionárska 3, Maňa proti odporkyni: J. Z., H., XXX XX D., R.. XX.XX.XXXX o zníženie
výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.01.2014 domáhal zníženia výživného
voči plnoletej dcére J.. Podaný návrh odôvodnil tým, že Uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k.
28P/150/2010-147 bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu dcéry J., R.. XX.XX.XXXX sumou

100,-€ mesačne vždy do 15- dňa toho ktorého mesiaca. Navrhovateľ je od 01.06.2013 nezamestnaný.
Dočasne riešil uhrádzanie výživného požičiavaním si finančných prostriedkov od príbuzných. V
súčasnosti je jeho jediný príjem vo výške 62,-€. Vzhľadom na to, že došlo k zmene pomerov na strane
navrhovateľa od poslednej úpravy výživného žiada, aby súd znížil výživné zo sumy 100,-€ na sumu 27,-
€ mesačne.

Odporkyňa sa k podanému návrhu písomne nevyjadrila.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom ani na jedno z pojednávaní sa navrhovateľ nedostavil. Jeho
neprítomnosť ospravedlnil jeho právny zástupca z dôvodu jeho nepriaznivej finančnej situácie. Súd preto
pojednával a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa.

Súd vo vedci vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, prednesom právneho zástupcu navrhovateľa,

listinnými dôkazmi (spis tunajšieho súdu sp.zn. 28P/150/2010, rozsudok Okresného súdu Bratislava
II č.k. 28P/150/2010-128 zo dňa 23.09.2011, uznesenie OS BA II č.k. 28P/150/2010-147 zo dňa
18.05.2012, Výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 29.02.2012, Potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej
núdzi za rok 2013, rozpis výdavkov odporkyne, Výučný list navrhovateľa zo dňa 30.12.1983, Potvrdenia
o neúspešnom uchádzaní sa o zamestnanie) a zistil nasledovný skutkový stav:Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/150/2010-128 zo dňa 23.09.2011 bol navrhovateľ
zaviazaný k vyživovacej povinnosti k dcére J. (odporkyni) sumou 100,-€ mesačne od 03.02.2010 vždy
do 15.dňa v mesiaci k rukám matky.

Navrhovateľ má okrem vyživovacej povinnosti k odporkyni, vyživovaciu povinnosť na plnoletého syna
vo výške 80,-€.

Navrhovateľovi bola dňa 29.02.2012 doručená výpoveď z pracovného pomeru založeného pracovnou
zmluvou zo dňa 01.09.1993 v súlade s ustanovením § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu,
že sa ako zamestnanec stal nadbytočným vzhľadom na rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov.
Pracovný pomer tým skončil dňa 31.05.2012.

Z Výučného listu navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ bol vyučený v učebnom odbore obrábač kovov.

Od01.04.2013jenavrhovateľpoberateľomdávokvhmotnejnúdzi,pričomzpotvrdeniaopoberanídávok
v hmotnej núdzi za rok 2013 vydaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Nových Zámkoch
vyplýva, že navrhovateľovi bola vyplatená suma v celkovej výške 528,-€.

Z Potvrdenia o poberaní dávok v hmotnej núdzi za rok 2014 vyplýva, že navrhovateľovi boli vyplatené

dávky v celkovej výške 679,40 €.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojom prednese pred súdom uviedol, že navrhovateľov jediný príjem
sú dávky v hmotnej núdzi, pričom po zaplatení výživného po 30,-€ na syna a 30,-€ na dcéru mu ostane
suma 2,50 €.V súčasnej dobe si hľadá zamestnanie a má zdravotné problémy s chrbticou.

Odporkyňa vo výpovedi pred súdom uviedla, že s návrhom na zníženie výživného nesúhlasí. Uviedla,

že je študentkou 3. ročníka Univerzity Komenského, Pedagogickej fakulty, pričom občas si privyrába
brigádnicky avšak stály príjem nemá. V spoločnej domácnosti býva s mamou jej manželom a so svojim
bratom. Odporkyňa taktiež uviedla, že navrhovateľ jej zaslal výživné v súdom stanovenej výške 100,-
€ iba raz, neskôr znížil sumu na 70,-€ tieto platby boli asi 3, potom jej poslal výživné dvakrát vo výške
50,-€ a zvyšné platby boli vo výške 30,-€.

Z rozpisu bežných mesačných výdavkov odporkyne vyplýva, že jej výdavky činia sumu 235,40 €
mesačne (mobil 30,-€, električenka 13,40 €, hygienické potreby 20,-€, oblečenie 30,-€, knihy a materiály
do školy 25,-€, strava 80,-€, lieky 12,-€.)

Právny zástupca navrhovateľa súdu predložil šesť rovnakých potvrdení o neúspešnom uchádzaní sa
navrhovateľa o zamestnanie, pričom každé je opatrené pečiatkou inej firmy.

Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:

Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni

rodičov.Podľa § 62 ods. 3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti
podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie
svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného
predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť,

predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy
životného minima.

Podľa § 63 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti
podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré
nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti

povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky
nerealizoval.

Podľa § 74 ods. 3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 zák. č. 36/2005 o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné

len na návrh.

Zákonná povinnosť rodičov plniť vyživovaciu povinnosť deťom vzniká narodením dieťaťa a trvá do času,
kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Vyživovacia povinnosť nie je ohraničená dosiahnutím určitého
veku dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom teda trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné samo
saživiťauspokojovaťsvojepotreby.Schopnosťoudieťaťasamostatnesaživiťtrebarozumieťschopnosť

samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto
schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať
za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť.

Úprava minimálneho výživného vyplývajúca z ustanovenia § 62 ods. 3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine sa
podľa aplikačnej praxe vzťahuje tak na maloleté, ako aj na plnoleté dieťa. V prípade rozporu s dobrými

mravmi by súd plnoletému dieťaťu výživné nepriznal.Podľa § 78 ods. 2 zák. č. 36/2005 o rodine ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté
dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Podľa § 78 ods. 3 zák. č. 36/2005 o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných

nákladov.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v pomeroch navrhovateľa došlo od času vydania
rozhodnutia , ktorým bol zaviazaný povinnosťou platiť odporkyni výživné mesačne v sume 100,- € k
zmenám. S navrhovateľom bol ukončený pracovný pomer výpoveďou a to z dôvodu nadbytočnosti.

Navrhovateľ v konaní však nepreukázal, aký mal príjem z posledného pracovného pomeru, nepreukázal
či z dôvodu skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti mu bolo vyplatené

odstupné a ak áno v akej výške. Taktiež nepreukázal (napriek výzve súdu) svoje majetkové pomery
ako aj to aké má mesačné náklady na uspokojovanie svojich odôvodnených potrieb a z čoho tieto
potreby uhrádza. Podľa názoru súdu iba samotná skutočnosť, že navrhovateľ je nezamestnaný nie je
dôvodom na zníženie výživného, pričom na strane odporkyne došlo k výraznej zmene pomerov keď
začalaštúdium,vktoromriadnepokračujenavysokejškole,čosamoosebeznamenázvýšenienákladov

na uspokojovanie jej odôvodnených potrieb vzhľadom k veku a štúdiu. Súd má za to, že navrhovateľ
nepreukázal okrem vyššie uvedených skutočností taktiež to, že vyvinul dostatočné úsilie riadne sa
zamestnať, keď nepreukázal, že by jeho zdravotný stav mu neumožnil vykonávať akúkoľvek prácu,
nielen prácu zodpovedajúcu jeho dosiahnutému vzdelaniu.

Spoukazomnavyššieuvedenéskutočnostiacitovanézákonnéustanoveniasúdžalobuvcelomrozsahu

zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p., nakoľko úspešná odporkyňa vo veci
nepodala návrh na náhradu trov konania ( 151 ods.1 O.s.p.) a ani jej v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom

súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O.s.p.).