Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. september 2015

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 16Er/644/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715213897
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Juričko
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2015:7715213897.1

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4,
Bratislava, IČO: 31 340 890 proti povinnému J. E., nar. XX.X.XXXX, C. XXX v konaní o vymoženie
835,84 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

OprávnenýsanávrhompodanýmusúdnehoexekútoraMgr.JanyVirličovejdomáhalvykonaniaexekúcie
na vymoženie pohľadávky voči povinnému na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku
vydaného Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s.,
sp.zn. Z. medzi oprávneným a povinným. Svoju právomoc rozhodcovský súd vyvodil z rozhodcovskej
doložky nachádzajúcej sa v bode 3.6 zmluvy o úvere v spojení s článkom 10 Všeobecných obchodných
podmienok.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby

vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 243d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti

tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať. Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy
účinné do 31. decembra 2014.

V zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len
„ZoSRK“), ktorý má § 243d ods. 1 Exekučného poriadku na mysli, je spotrebiteľským sporom spor medzi
dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou
zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len
na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva

podľa § 3 môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.Podľa § 73 ods. 1 a 3 ZoSRK, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom
je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v

rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva
uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako

aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy, na základe ktorej oprávnený poskytol
povinnému úver. Vyššie uvedená zmluva je v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho
zákonníka nesporne spotrebiteľskou zmluvou, pretože bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou
osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávneným)

a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania), ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver (dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere)aspotrebiteľsazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťauhradiťcelkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Pred tým, než exekučný súd poverí súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, má právo a zároveň
povinnosť posúdiť platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy, respektíve rozhodcovskej doložky, ak
exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej zmluvy,

respektíve doložky, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr.
uznesenie sp.zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9.2.2012 alebo uznesenie sp.zn. 6 Cdo 135/2012 zo dňa
5.12.2012). Aj Súdny dvor vo svojom rozsudku C-40/08 zo dňa 6.10.2009 uviedol, že je povinnosťou
súdu preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto

posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

Podľa § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať
písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, a) ak je
rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo b) ak bola uzatvorená

elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny
úkon urobila.

Podľa § 40 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou

osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.

Jednou z hlavných náležitostí rozhodcovskej zmluvy, či už vo forme samostatnej zmluvy alebo vo

forme doložky je, aby bola uzatvorená v zákonom predpísanej písomnej forme. Písomná forma je
zachovaná,akjeprávnyúkonobsiahnutývdokumentepodpísanomkonajúcouosobou.Zákonnáúprava
rozhodcovského konania o úprave formy rozhodcovskej zmluvy je striktná bez možnosti extenzívneho
výkladu.

V danom prípade má súd zato, že písomná forma rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť
právomoc rozhodcovského súdu, dodržaná nebola. Rozhodcovská doložka sa nachádza v záverečných
ustanoveniach zmluvy o úvere v spojení so Všeobecnými obchodnými podmienkami, pričom nebola
spotrebiteľom osobitne podpísaná. Preto ani z obsahu a formy uzatvorenia rozhodcovskej doložkynevyplýva nepochybný prejav vôle spotrebiteľa byť ňou viazaný a v prípade vzniku sporu podriadiť
sa konaniu pred rozhodcovským súdom, čo má za následok absolútnu neplatnosť tejto rozhodcovskej
doložky.

Podľa § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v znení účinnom do v čase uzatvorenia
predmetnej zmluvy, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tom, že ich prípadné vzájomné spory z
obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa

osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia
navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov.

Podľa § 93b ods. 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v znení účinnom do v čase uzatvorenia

predmetnej zmluvy, návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk
povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá
rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku
1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z
obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa článku 3 ods. 1 a 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak

napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam
podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS, ods. 1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo

mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä
vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,
nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa § 7 ods. 1 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov, nekalé obchodné praktiky sú
zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. Používanie nekalých obchodných
praktík sa zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky
vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy.

Z dikcie § 93b zákona o bankách vyplýva, že banky sú povinné poskytovať svojim klientom
(spotrebiteľom) návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy (či už vo forme samostatnej zmluvy alebo
doložky), ktorú spotrebiteľ nemá povinnosť prijať a môže ju odmietnuť. Pre platnosť rozhodcovskej
zmluvy je teda potrebné individuálne rozhodnutie spotrebiteľa podrobiť sa v prípade vzniku sporu
rozhodcovskému konaniu.

Po preskúmaní predloženej úverovej zmluvy dospel súd k záveru, že rozhodcovská doložka, ktorú banka
vopred naformulovala do úverovej zmluvy, individuálne dojednaná nebola, nakoľko spotrebiteľovi nebola
daná reálna možnosť rozhodcovskú doložku individuálne prijať, alebo čo je podstatnejšie, možnosť juodmietnuť. Spotrebiteľ mohol prijať alebo odmietnuť iba celú úverovú zmluvu (vrátane Všeobecných
obchodných podmienok) spolu s predmetnou rozhodcovskou doložkou en bloc. Takéto konanie banky
súd považuje za porušenie citovaného § 93b zákona o bankách, čo má za priamy následok neplatnosť

takejto rozhodcovskej doložky.

Na uvedenej skutočnosti nemení nič ani dojednanie v bode 10.2.3 Všeobecných obchodných
podmienok, podľa ktorého môže klient (spotrebiteľ) písomne oznámiť, že s rozhodcovskou zmluvou
nesúhlasí, najneskôr pri uzavretí bankového obchodu alebo zmluvy. Takúto formuláciu považuje súd za

snahu banky iba formálne naplniť podmienku uvedenú v § 93b ods. 2 zákona o bankách. Je neprijateľné,
aby spotrebiteľ musel osobitne a navyše výhradne v čase pred uzatvorením zmluvy písomne oznamovať
banke, že nesúhlasí so zmluvou podmienkou, pričom táto možnosť je „ukrytá“ v rozsiahlych a pre
spotrebiteľaterminologickýnáročnýchVšeobecnýchobchodnýchpodmienkachanievsamotnejzmluve,
ktorá na túto možnosť neupozorňuje. Banka bola povinná ponúknuť návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť

voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a
aby bolo z neho tiež zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená
výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva, resp. doložka, uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi

viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (viď napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4MCdo 14/2012 zo dňa 25.4.2013).

Takýmto konaním banky došlo zároveň k vytvoreniu nerovnovážneho postavenia zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, ktorému bolo znemožnené uplatniť alebo brániť svoje práva pred všeobecným

súdom a bol prinútený podrobiť sa konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si vopred zvolil veriteľ a
ktorá má z jeho konania majetkový prospech. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná ani v čase
vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale v čase uzatvárania úverovej zmluvy, pričom je zakomponovaná do
jej záverečných ustanovení tak, že v de facto s ostatnými ustanoveniami splýva. Dojednanie takejto
rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k

tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú citované normy upravujúce právnu
ochranu spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov treba rozhodcovskú doložku považovať za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná a spotrebiteľ ňou
preto nie je viazaný.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)

rozhodcovského rozsudku. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. marca
2012).

Rozhodcovské konanie sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, keďže
rozhodcovská doložka je z vyššie uvedených dôvodov neplatná. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom

na základe takejto rozhodcovskej doložky je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a preto
rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.
Z uvedených dôvodov súd v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a citovanými zákonnými
ustanoveniami žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.