Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. máj 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 15C/284/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214224624
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Donnerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1214224624.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave rozhodol samosudkyňou JUDr. Gabrielou Donnerovou v právnej

veci navrhovateľky J. D., nar. XX. X. XXXX, bytom P. XXX/X, D., zastúpenej JUDr. Jarmilou Čižmárovou,
advokátkou, so sídlom Kutlíkova 17, Bratislava, proti odporcovi PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania r o z h o d n e súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 20. 10. 2014, doručeným súdu e-mailom dňa 20. 10. 2014 o 18:52

hodine, doplneným originálom, podaným na súd dňa 23. 10. 2014, sa navrhovateľka proti odporcovi
domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd zruší rozhodcovský rozsudok stáleho rozhodcovského súdu
Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, sp. zn. W.-N.-XXX/XX-
Q. zo dňa 15. 8. 2014. Navrhovateľka zároveň podala proti odporcovi návrh na náhradu trov konania.

Navrhovateľka podaný návrh na súd odôvodnila tým, že dňa 30. 7. 2012 uzavrela s odporcom Zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej odporca poskytol úver 1.500,- €. Poskytnutý
úver sa zaviazala splatiť v 42 mesačných splátkach po 80,37 € s ročnou úrokovou sadzbou úveru 70,01
%. Súčasťou žiadosti o úver bolo aj uzavretie rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX dňa 30. 7. 2012,

na základe ktorej bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že svoje spory budú riešiť buď príslušným súdom
alebo niektorým zo stálych rozhodcovských súdov, a to Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným

Slovak arbiter court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava, IČO: XX XXX XXX alebo Victoria
rozhodcovským súdom v Banskej Bystrici, zriadeným pri Victoria legal arbiter s.r.o., so sídlom Zvolenská
cesta 37, Banská Bystrica, IČO: XX XXX XXX.

Úver prestala splácať, tento sa stal splatným dňa 08. 01. 2013 a bola ho povinná uhradiť odporcovi
v plnej výške. Z dlžnej sumy uhradila odporcovi 1.215,- €. Na vymoženie dlžnej sumy podal odporca
proti nej žalobu o zaplatenie 2.250,36 € s príslušenstvom na Victoria rozhodcovský súd v Banskej

Bystrici, resp. v Žiline, ktorý ani v zmluve uvedený nebol, resp. nebola zmenená rozhodcovská zmluva
v časti, ktorá sa týka zmeny sídla uvedeného rozhodcovského súdu. Rozhodovanie pred Okresným
súdom Bratislava II alebo pred rozhodcovským súdom, ktorý má sídlo v Bratislave na Krížnej ulici 56,
by bolo pre ňu výhodnejšie a hospodárnejšie. Výber súdu alebo rozhodcovského súdu bol v predmetnejrozhodcovskej zmluve zverený do výlučnej dispozície odporcu bez možnosti jej vyjadrenia sa k tomuto
výberu, čo vytvára nerovnováhu v postavení účastníkov konania. Žaloba odporcu jej bola doručená až
spolu s rozhodcovským rozsudkom, vydaným v skrátenom konaní bez akéhokoľvek pojednávania alebo

jej vyjadrenia sa k predmetu sporu.

Úver prestala splácať, pretože bola nezamestnaná a okrem toho trpela duševnou poruchou. Odporca
však vôbec neskúmal jej schopnosť splácania úveru a poskytol jej úver niekoľkokrát za sebou aj napriek
tomu, že úvery nesplácala, Dňa 18. 9. 2014 jej bol doručený rozhodcovský rozsudok sp. zn. W.-N.-
XXX/XX vydaný stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha

Tvrdého 793/21, Žilina, na základe ktorého jej bola v zrýchlenom rozhodcovskom konaní uložená
povinnosť, aby do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku zaplatila odporcovi 2.250,36
€ s príslušenstvom.

Rozhodcovský súd sa síce v dotknutom rozsudku zaoberal sankciami v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch a sankcie upravil v súlade s ním. Avšak sa vôbec nezaoberal výškou úveru a v
súvislosti s ňou s výškou úroku úveru, ktorý bol stanovený na 70,01 % ročne. RMPN bola stanovená na

67,57 %. Z poskytnutého úveru 1.500,- € (v skutočnosti dostala iba 1.284,25 €) mala zaplatiť odporcovi
3.375,54 €, čo je takmer trikrát viac ako poskytnutý úver. Takéto poskytovanie úverov je v rozpore s
dobrými mravmi.

Tým, že jej nebola ako účastníčke rozhodcovského konania doručená žaloba a následne nemala
možnosť sa v rozhodcovskom konaní k žalobe vyjadriť, resp. podať žalobnú odpoveď alebo inak

obhajovať svoje záujmy, bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Táto
zásada bola porušená aj tým, že v rozhodcovskej zmluve boli uvedené alternatívy pre výber orgánov
pre rozhodovanie prípadného sporu a odporca vybral z nich tu najvzdialenejšiu v Banskej Bystrici, resp.
v Žiline a bez toho, aby sa mohla k tomuto výberu vyjadriť. Rozhodcovský súd sa vo svojom rozhodnutí
nezmienil a neskúmal výšku úroku úveru, ktorá je 70,01 % ročne a výšku RPMN, ktorá je 67,57 % ročne.

Takýto úrok hraničí s úžerou a bol stanovený v rozpore s dobrými mravmi.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 13.01.2015 navrhol návrh navrhovateľky v celom rozsahu
zamietnuť a zaviazať navrhovateľku povinnosťou zaplatiť odporcovi náhradu trov konania s tým, že
návrh navrhovateľky je skutkovo aj právne nedôvodný. Poukázal na to, že v čase poskytnutia úveru bola
priemerná úroková sadzba, pri ktorej sa obdobné úvery poskytujú, vo výške 46,52 %. Z toho dôvodu

nemožno RPMN požadované odporcom považovať za neprimerané a v rozpore s dobrými mravmi.
RPMN uvedená v zmluve o revolvingovom úvere je vo výške 67,57 % tak, ako to vyplýva z bodu 6.
Zmluvy o revolvingovom úvere. S prihliadnutím na spôsob a mieru zabezpečenia záväzku je nesporné,
že dohodnutá výška odplaty v zmluve neprevyšuje podstatne odplatu obvykle požadovanú na finančnom
trhu. Čo sa týka výšky sankcií, odporca si uplatnil sankcie za omeškanie (zmluvné pokuty a úrok z

omeškania) vo výške, ktorá zodpovedá právnym predpisom platným v čase vzniku omeškania. Zmluvné
sankcie boli dohodnuté v zmluvných podmienkach, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť samotnej zmluvy
o revolvingovom úvere. Zmluvné dojednania nepredstavujú samostatný dokument oddelený od zmluvy
o revolvingovom úvere. Z textu zmluvy, konkrétne z bodu 13. vyplýva, že zmluvné dojednania sú jej
neoddeliteľnou súčasťou. Navrhovateľka a odporca neuzavreli rozhodcovskú doložku, ale rozhodcovskú

zmluvu a táto je samostatným právnym úkonom, ktorého existencia ani nebola podmienkou uzavretia
úverovej zmluvy, resp. jej trvania ako takej a je písaná rovnakým písmom ako samotná zmluva o
revolvingovom úvere. Z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že uzavretie rozhodcovskej
zmluvy nie je podmienkou uzavretia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník
nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Z bodu 7 zmluvy vyplýva, že dlžník môže

odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva
môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby to malo
vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Uzavretie rozhodcovskej zmluvy bolo v danom prípade
možnosťou a nie povinnosťou. Navrhovateľka teda mohla nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
resp. jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie

resp. existenciu zmluvy o revolvingovom úvere. Je nesporné, že vlastným úkonom mohla navrhovateľka
ovplyvniť vznik a existenciu rozhodcovskej zmluvy a teda aj obsah vzájomného vzťahu s odporcom.
Rozhodcovská zmluva obsahuje poučenie o možnosti (nie o povinnosti) zmluvu uzavrieť, dôsledkoch a
význame rozhodcovského konania a o možnosti jednostranne rozhodcovskú zmluvu ukončiť. Odporca
nesúhlasil s tvrdením navrhovateľky, že nemohla ovplyvniť uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Poučenieo možnosti neuzavrieť rozhodcovskú zmluvu bez akýchkoľvek následkov na uzavretie hlavnej zmluvy
o úvere je hneď v úvode rozhodcovskej zmluvy. Aj za predpokladu, že dlžník rozhodcovskú zmluvu
uzavrel, mal možnosť od tejto zmluvy odstúpiť v lehote 14 dní aj bez uvedenia dôvodu, t. j. po

tom čo mu boli poskytnuté peňažné prostriedky. Odporca totiž vyplatil navrhovateľke úver v deň
uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Preto má odporca za to, že rozhodcovská zmluva bola s
navrhovateľkou uzavretá platne. Pokiaľ ide o zhoršenie postavenia navrhovateľky vzhľadom na miesto
rozhodcovského konania, rozhodcovské konanie je ex lege v zásade písomné. Písomná forma konania
však neznamená žiadny zásah do práv jeho účastníka, nakoľko svoje argumenty môže vždy uplatniť

písomne (v žalobnej odpovedi, žiadosťou o preskúmanie rozhodcovského rozsudku a napokon i žalobou
o zrušenie rozhodcovského rozsudku).

Vykonaným dokazovaním výpoveďou navrhovateľky ako účastníčky konania, oznámením obsahu
listinných dôkazov predložených účastníkmi konania a zadovážených súdom, zistil súd tento skutkový
stav veci:

Odporca ako veriteľ a navrhovateľka ako dlžník uzavreli dňa 30. 7. 2012 písomnú Zmluvu o

revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej odporca poskytol navrhovateľke úver 1.500,-
€, ktorý sa navrhovateľka zaviazala splácať v 42 mesačných splátkach v sume 80,37 € vždy k 12. dňu v
mesiaci. Ročná úroková sadzba úveru bola dohodnutá na 70,01 %. Ročná percentuálna miera nákladov
bola dohodnutá na 70,01 %. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu bola dohodnutá na
63,32 % a ročná úroková sadzba revolvingu bola dohodnutá na 76,21 %. Priemerná RPMN za úver

bola dohodnutá na 46,52 %. Celková suma úveru (úver spolu s úrokmi za dobu čerpania úveru) bola
dohodnutá na sumu 3.375,54 €.

Odporca ako veriteľ a navrhovateľka ako dlžník dňa 30. 7. 2012 uzavreli písomnú rozhodcovskú
zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej zmluvné strany súhlasili s tým, že akékoľvek spory,
nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami

Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere
budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým
zo stálych rozhodcovských súdov špecifikovaných v zmluve, okrem iného aj stálym rozhodcovským
súdom Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., so sídlom
Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica, IČO: XX XXX XXX. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude

oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

Podľa bodu 1. rozhodcovskej zmluvy dlžník vyhlasuje a svojím podpisom potvrdzuje, že súhlasí s
uzavretím rozhodcovskej zmluvy.

Podľa bodu 2. rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlasuje, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je
podmienkou uzavretia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom.

Dlžník nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto
skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.

Podľa bodu 7. rozhodcovskej zmluvy dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia
dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy.

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu v Žiline vyplýva, že Victoria legal arbiter s.r.o., IČO:

XX XXX XXX, ako zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd, zmenil sídlo
z Banskej Bystrice do Žiliny.

Zo spisu stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline sp. zn. W.-N.-XXX/XX-Q. súd
zistil, že žalobou zo dňa 25. 6. 2014, doručenou tomuto súdu dňa 11. 8. 2014, sa odporca domáhal proti
navrhovateľke zaplatenia 2.250,36 € s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom navrhovateľkou

nesplateného úveru zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30. 7. 2012.Rozhodcovským rozsudkom stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom
VojtechaTvrdého793/21,Žilinazodňa15.8.2014sp.zn.W.-N.-XXX/XX-Q.bolanavrhovateľkeuložená
povinnosť zaplatiť odporcovi do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku sumu 2.250,36 €,

zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 1,15 % ročne zo sumy 80,37 € od
13. 9. 2012 do 14. 10. 2012, zo sumy 80,37 € od 13. 10. 2012 do 03. 01. 2013, zo sumy 80,37 € od 13. 11.
2012 do 03. 01. 2013, zo sumy 80,37 € od 13. 12. 2012 do 03. 01. 2013, zo sumy 80,37 € od 13. 6. 2013
do 13. 8. 2013, zo sumy 80,37 € od 13. 9. 2012 do 12. 12. 2013, zo sumy 80,37 € od 13. 10. 2013 do 13.
01. 2014, zo sumy 80,37 € od 13. 11. 2013 do 13. 02. 2014, zo sumy 80,37 € od 13. 12. 2013 do 13. 3.

2014, zo sumy 80,37 € od 13. 01. 2014 do 14. 4. 2014, zo sumy 80,37 € od 13. 02. 2014 do zaplatenia, zo
sumy 80,37 € od 13. 3. 2014 do zaplatenia, zo sumy 80,37 € od 13. 4. 2014 do zaplatenia, zo sumy 80,37
€ od 13. 5. 2014 do zaplatenia, zo sumy 1.928,88 € od 19. 5. 2014 do zaplatenia, a to až do dňa, kedy
táto zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 1.500,- €, pričom odo
dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je navrhovateľka povinná platiť odporcovi iba úrok z
omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.250,36 € do zaplatenia, poplatok za rozhodcovské konanie

31,80€atrovyprávnehozastúpenia357,60€,atotitulomnavrhovateľkounesplatenéhoúveruzozmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30. 7. 2012. Rozhodcovský súd zároveň navrhovateľku
poučil, že môže do 15 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať žalobnú odpoveď.

Predmetný rozhodcovský rozsudok stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so
sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina zo dňa 15. 8. 2014 sp. zn. W.-N.-XXX/XX-Q. bol navrhovateľke

riadne doručený dňa 18. 9. 2014 spolu so žalobou s prílohami ( dôkazmi ) a s výzvou rozhodcovského
súdu na podanie žalobnej odpovede.

Navrhovateľka ako účastníčka konania pred súdom vo svojej výpovedi namietla neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy, neprimeranú výšku úroku z úveru, neprimeranú výšku ročnej percentuálnej
miery nákladov, porušenie rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a tiež to, že odporca neskúmal

bonitu navrhovateľky, resp. jej schopnosť splácať úver. Navyše odporca poskytol navrhovateľke v
poradí šiesty úver aj napriek tomu, že navrhovateľka nebola schopná splácať predchádzajúce úvery.
Navrhovateľka mala finančné problémy a preto požiadala odporcu o poskytnutie revolvingového úveru.
Keď požiadala o poskytnutie úveru, požadovali od nej iba potvrdenie o výške mzdy, ktoré dostala od
svojho zamestnávateľa. Pred žiadosťou o tento úver mala od odporcu poskytnuté štyri úvery, ktoré v tom

čase neboli splatené. Pred podpísaním žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru si navrhovateľka
tútoneprečítala,pretožemalaskúsenostizpredchádzajúcichštyrochúverov.Podpísalaajrozhodcovskú
zmluvu, pred jej podpísaním si nevyžiadala čas na jej prečítanie.

Úver jej bol poskytnutý, tento prestala splácať z finančných dôvodov.

Odporca v konaní v prvom rade poukázal na to, že v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní

je zákonná lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku 30 dní od doručenia
rozhodcovského rozsudku účastníkovi, ktorý podáva žalobu. E-mailové podanie návrhu dňa 21. 10.
2014 bolo doplnené dňa 23. 10. 2014 písomným podaním. Z doručenky o doručení rozhodcovského
rozsudku navrhovateľke vyplýva, že jej bol doručený 18. 9. 2014, preto má pochybnosti o dodržaní
zákonnej lehoty na podanie návrhu navrhovateľkou na zrušenie rozhodcovského rozsudku na súd.

Čo sa týka jednotlivých dôvodov, pre ktoré navrhovateľka navrhuje zrušiť predmetný rozhodcovský
rozsudok uviedol, že uzavretá rozhodcovská zmluva ako individuálny právny úkon umožňuje obom
zmluvným stranám rovnako domáhať sa akýchkoľvek nárokov a záväzkov z uzavretej zmluvy tak
cestou všeobecného ako aj rozhodcovského súdu. Výber alternatívy riešenia sporu bol stanovený pre
tú stranu, ktorá podáva žalobu. Ak dlžník poruší svoju povinnosť, logicky z toho vyplýva, že v tomto

prípade podá žalobu veriteľ. Uvedená skutočnosť však nie je dôvod, ktorý má zakladať neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy. Čo sa týka porušenia zásady rovnosti účastníkov v rozhodcovskom konaní,
rozhodcovský rozsudok bol vydaný podobne ako na všeobecnom súde platobný rozkaz v zrýchlenom
konaní, kde spolu s rozsudkom bola doručovaná aj žaloba a plynula lehota na podanie žalobnej
odpovede, v prípade podania ktorej by sa rozhodcovský rozsudok automaticky zrušil, rozhodcovský

súd by opäť konal, podobne ako to je pred všeobecným súdom v prípade podania odporu proti
platobnémurozkazu.Skutočnosť,žežalobnáodpoveďpodanánebola,nezakladápremisuotom,žebolav rozhodcovskom konaní porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. K poslednému
dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku uviedol, že v žalobnom návrhu ani na pojednávaní nebol
priamo konkretizovaný, aký právny predpis na ochranu spotrebiteľa bol porušený, resp. nesprávne

aplikovaný.Čosatýkakonaniaozrušenírozhodcovskéhorozsudku,súdsavňomnezaoberáplatnosťou
alebo neplatnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva,
žesvojerozhodnutierozhodcovskýsúdodôvodnilajsohľadomnaaplikáciuzákonnejúpravyupravujúcej
spotrebiteľské právo.

Podľa článku 5 ods. 5 Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v

Žiline(ďalejlenako"rokovacíporiadok")vprípade,akbudeRozhodcovskýsúdrozhodovaťspor,ktorého
predmetom je právny vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom v zmysle § 52 a nasl. zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka, Rozhodcovský súd prihliada na právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.

Podľa článku 13 ods. 1 rokovacieho poriadku v rámci prípravy konania Rozhodcovský súd najmä

a) preskúma, či sú splnené podmienky rozhodcovského konania a urobí opatrenia na odstránenie
prípadných nedostatkov,

b) vyžiada od účastníkov konania písomné stanovisko a dôkazy k skutkovo a právne rozhodujúcim
okolnostiam sporu.

Podľa článku 15 ods. 1 rokovacieho poriadku, pokiaľ je možné vo veci rozhodnúť na základe písomných
podkladov predložených žalobcom, z ktorých vyplýva skutkový a právny stav tvrdený žalobcom v žalobe,
ktorý je po ich preskúmaní nepochybný, Rozhodcovský súd môže rozhodnúť v zrýchlenom konaní v

zmysle tohto článku Rokovacieho poriadku, a to aj bez výslovnej žiadosti žalobcu a bez vyjadrenia
žalovaného.

Podľa článku 15 ods. 2 prvá veta rokovacieho poriadku, rozhodcovský rozsudok vydaný v zrýchlenom
konaní v zmysle predchádzajúceho odseku tohto článku Rokovacieho poriadku doručí Rozhodcovský
súd spolu so žalobou a dôkazmi žalovanému a vyzve ho na podanie žalobnej odpovede v lehote do 10

dní od doručenia výzvy s tým, že Rozhodcovský súd je oprávnený túto lehotu primerane predĺžiť, najmä
vzhľadom na obtiažnosť veci.

Podľa článku 15 ods. 3 rokovacieho poriadku v prípade, ak žalovaný podá žalobnú odpoveď riadne a
včas podľa odseku 2 tohto článku Rokovacieho poriadku, Rozhodcovský súd rozhodcovský rozsudok
zruší a vykoná rozhodcovské konanie v zmysle ustanovení tohto Rokovacieho poriadku. V opačnom

prípade sa rozhodcovský rozsudok vydaný v zrýchlenom konaní v zmysle tohto článku Rokovacieho
poriadkupovažujezariadnyrozhodcovskýrozsudokvydanývzmysleTretejčastiRokovaciehoporiadku.

Podľa článku 16 ods. 1 rokovacieho poriadku, pokiaľ Rozhodcovský súd rozhodcovským uznesením
nerozhodne, že nariaďuje ústne pojednávanie, rozhodcovské konanie bude písomné.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom v rozhodnom
čase, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo

formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou
iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a

označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 23 ods. 1 citovaného zákona, rozhodcovské konanie sa uskutoční na mieste dohodnutom
účastníkmi rozhodcovského konania. Pre rozhodcovské konanie, ktoré prebieha na stálom
rozhodcovskom súde platia ustanovenia rokovacieho poriadku stáleho rozhodcovského súdu o mieste
rozhodcovského konania.

Podľa § 23 ods. 1 citovaného zákona, stály rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie
podľa svojho rokovacieho poriadku (§ 14 ).

Podľa § 40 ods. 1 citovaného zákona účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na
príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len aka) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o

nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to

splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 citovaného zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v

lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v rozhodnom čase, veriteľ je
pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa

prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené
peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.

Podľa § 3a ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v rozhodnom čase, ak je predmetom
spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie

spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej
percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom
omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov
z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera
nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.

Podľa § 3a ods. 2 citovaného nariadenia za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania,
zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných
prostriedkov.Podľa § 3a ods. 3 citovaného nariadenia ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých
peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných
prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.

Podľa § 41 ods. 1 O. s. p. účastníci môžu robiť svoje úkony akoukoľvek formou, pokiaľ zákon pre niektoré
úkony nepredpisuje určitú formu.

Podľa § 42 ods. 1 O. s. p. podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými
prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo
ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým

podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením
jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

Podľa § 57 ods. 2 O. s. p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho
dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a
ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo

sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Podľa § 57 ods. 3 O. s. p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Podľa § 129 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom
a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení

neskorších predpisov (ďalej len ako "vyhláška"), prijaté podania, ktorými sa dáva podnet na začatie
konania, podateľňa eviduje pomocou aplikácie. Podateľňa je určená na prijímanie podaní každý
pracovný deň v úradných hodinách určených rozvrhom práce.

Podľa § 132a ods. 1 citovanej vyhlášky podanie, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami bez
zaručeného elektronického podpisu, sa ihneď po prijatí odovzdá podateľni na ďalší postup podľa § 129.

Ak má byť podľa predpisov o konaní pred súdmi takéto podanie doplnené v zákonom ustanovenej lehote
a nedôjde k jeho doplneniu, na podanie sa ďalej neprihliada a táto skutočnosť sa vyznačí v aplikácii.

Podľa § 133 citovanej vyhlášky pri prijímaní podania urobeného telegraficky, telefaxom alebo
ďalekopisom sa postupuje podľa § 129. Ak predpisy o konaní pred súdmi vyžadujú potvrdenie takýchto
podaní písomne alebo ústne do zápisnice alebo ich doplnenie písomne alebo ústne do zápisnice,

prípadne predložením originálu v určenej lehote, je potrebné ich takto potvrdiť alebo doplniť. Ak nedôjde
k ich potvrdeniu alebo doplneniu v určenej lehote, na tieto podania sa ďalej neprihliada a táto skutočnosť
sa vyznačí v aplikácii.

Podľa § 136 ods. 1 citovanej vyhlášky podacia pečiatka obsahuje označenie súdu, dátum, hodinu a
minútu, kedy podanie došlo, či bolo doručené osobne, alebo poštou, údaje o počte rovnopisov a príloh

a zaplatení súdneho poplatku. Hodina a minúta prijatia podania sa na podacej pečiatke vyznačí, len ak
je to pre konanie potrebné.

Podľa § 136 ods. 5 citovanej vyhlášky telefaxové podania doručené súdu mimo úradných hodín sa
opatria odtlačkom podacej pečiatky v deň ich prevzatia podateľňou; pre ďalšie súdne konanie je
rozhodujúci dátum ich skutočného doručenia súdu.

Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že
návrhu navrhovateľky nie je možné vyhovieť.V konaní bolo preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 30. 7. 2012 písomnú zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a v ten istý deň uzavreli aj písomnú rozhodcovskú zmluvu č.
XXXXXXXXXX. Podľa bodu 1. a 2. predmetnej rozhodcovskej zmluvy, navrhovateľka svojím podpisom

potvrdila, že súhlasí s jej uzavretím s tým, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia a vykonávania
zmluvy o revolvingovom úvere. Navrhovateľka pritom nebola povinná prijať návrh tejto rozhodcovskej
zmluvy, pričom vyhlásila, že o tejto skutočnosti bola zo strany odporcu ako veriteľa jasne a zrozumiteľne
informovaná. Podľa bodu 3. rozhodcovskej zmluvy, odporca navrhovateľku pred uzavretím tejto zmluvy
poučil o dôsledkoch jej uzavretia a to tak, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi

zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, s
porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného
súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým zo stálych rozhodcovských súdov
špecifikovaných v zmluve, okrem iného aj stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v
Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica,
IČO: XX XXX XXX. Podľa bodu 7. rozhodcovskej zmluvy bola navrhovateľka odporcom poučená o

tom, že je oprávnená od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu a to do 14 kalendárnych dní od
uzavretia tejto zmluvy.

Na základe predmetnej rozhodcovskej zmluvy a žaloby odporcu, doručenej Stálemu rozhodcovskému
súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline dňa 11. 8. 2014, Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský
súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina vydal dňa 15. 8. 2014 rozhodcovský rozsudok

pod sp. zn. W.-N.-XXX/XX-Q., ktorým uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť odporcovi 2.250,36 € s
príslušenstvom.

Zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom je spotrebiteľskou zmluvou,
keďže odporca je podnikateľským subjektom a pri uzavretí zmluvy konal v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti. Navrhovateľka uzatvárala zmluvu ako fyzická osoba s tým, že nekonala v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno
uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (navrhovateľkou) a
dodávateľom (odporcom) v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľka v konaní namietala neplatnosť rozhodcovskej zmluvy č. 8100046886 uzavretej s
odporcom dňa 30. 7. 2012.

V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných zmluvných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Ide o podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Ustanovenie odseku 1 citovaného zákonného
ustanovenia upravuje všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. Zároveň sú však
v druhej vete upravené podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na
neprijateľné. Ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy, pri
uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda ktoré sú vopred pripravené. Nevzťahuje
sa však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne. Pri takto dohodnutých zmluvných

podmienkach sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.

Predmetná rozhodcovská zmluva (nie rozhodcovská doložka) bola medzi účastníkmi konania uzavretá
na samostatnom liste podpísanom navrhovateľkou aj odporcom dňa 30. 7. 2012. Rozhodcovskú
zmluvu z uvedeného dôvodu nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko bola
individuálne dohodnutá a obsahom tejto zmluvy je aj možnosť navrhovateľky (dlžníka) od rozhodcovskej

zmluvy odstúpiť bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Rozhodcovskú
zmluvu preto nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

Po preskúmaní rozhodcovskej zmluvy dospel súd k záveru, že táto je platná. Rozhodcovská zmluva
sa uzatvára ako samostatná zmluva, pre ktorú zákon vyžaduje písomnú formu (§ 4 ods. 2 zákonao rozhodcovskom konaní). V prípade, ak je zmluvnou stranou spotrebiteľ, tento musí rozhodcovskú
zmluvu uzavrieť s výslovným súhlasom (nie konkludentne), pričom poskytovanie tovaru alebo služieb
spotrebiteľovi nemôže byť podmienené uzavretím takej rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej sa

všetky prípadné spory budú rozhodovať len v rozhodcovskom konaní. V opačnom prípade by bola
rozhodcovská zmluva neplatná (§ 53 ods. 4 písm. r) citovaného zákona v spojení s § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka). Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany
spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti monopolného postavenia dodávateľov
ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá

možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Vychádzajúc z vyššie
citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neprijateľnou podmienkou nemôže byť taká podmienka,
ktorá bola dojednaná individuálne. Ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa totiž vzťahuje iba na
tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská
zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná voľba vyžaduje informácie o

možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.
Z rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania je nesporné, že navrhovateľke bola daná
možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh rozhodcovskej zmluvy, pričom o tejto skutočnosti bola zo
strany odporcu jasne a zrozumiteľne informovaná. To znamená, že navrhovateľke bola poskytnutá
možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh rozhodcovskej zmluvy. Naviac jej boli poskytnuté jasné a

zrozumiteľnéinformácie,čojedôsledkomuzavretiarozhodcovskejzmluvyačoznamenáriešeniesporov
v rozhodcovskom konaní. Navrhovateľka mala tiež možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť bez
uvedeniadôvodu,atodo14dníoduzavretiarozhodcovskejzmluvy.Vdanejvecinavrhovateľkasúhlasila
s uzavretím rozhodcovskej zmluvy, čo potvrdila svojím vlastnoručným podpisom. Zo znenia samotnej
zmluvy vyplýva, že navrhovateľka mala možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, pričom jej boli poskytnuté

informácie o možnosti riešenia sporu v rozhodcovskom konaní, ako i možnosť od rozhodcovskej zmluvy
odstúpiť. Vlastným úkonom tak mohla navrhovateľka ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy, a teda
i obsah vzájomného vzťahu s odporcom. Rozhodcovská zmluva má písomnú formu, je uzavretá na
samostatnom liste a je podpísaná oboma zmluvnými stranami, čím spĺňa i náležitosti požadované §
4 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Preto, ak bola rozhodcovská zmluva medzi účastníkmi

konania individuálne dojednaná, nie sú splnené zákonné podmienky vyplývajúce z § 53 Občianskeho
zákonníka vyžadované na to, aby sa takto dojednaná rozhodcovská zmluva považovala za neprijateľnú
zmluvnú podmienku.

Nakoľko bola rozhodcovská zmluva medzi účastníkmi konania individuálne dojednaná, nie je možné na
ňu aplikovať § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej

zmluve spôsobujúcich jej neplatnosť, a teda túto rozhodcovskú zmluvu nie je možné považovať za
neplatný právny úkon.

Navrhovateľka ďalej namietala, že v rozhodcovskom konaní bola porušená zásada rovnosti účastníkov
rozhodcovského konania, keď výber súdu alebo rozhodcovského súdu bol v predmetnej rozhodcovskej
zmluve zverený do výlučnej dispozície odporcu bez možnosti vyjadrenia sa navrhovateľky k tomuto

výberu, ďalej keď žaloba odporcu bola navrhovateľke doručená až spolu s rozhodcovským rozsudkom,
vydaným v skrátenom konaní bez akéhokoľvek pojednávania alebo vyjadrenia sa navrhovateľky k
predmetu sporu.

Súd má za to, že ani táto námietka navrhovateľky nie je dôvodná. Uzavretá rozhodcovská zmluva
umožňuje obom zmluvným stranám, rovnako navrhovateľke ako aj odporcovi, riešiť spory z uzavretej

zmluvy o revolvingovom úvere tak cestou všeobecného súdu ako aj cestou rozhodcovského súdu.
Výber alternatívy riešenia sporu je v rozhodcovskej zmluve daný tej strane, ktorá podáva žalobu
alebo návrh a teda tento výber nebol v rozhodcovskej zmluve zverený do výlučnej dispozície odporcu
tak, ako to namietala navrhovateľka. Pokiaľ ide o zhoršenie postavenia navrhovateľky vzhľadom
na miesto rozhodcovského konania, súd je toho názoru, že miesto rozhodcovského konania (Stály

rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina) bolo
pre navrhovateľku objektívne dosažiteľné, t. j. navrhovateľka s bydliskom v Bratislave mala objektívnu
možnosť dostať sa na miesto rozhodcovského konania.Rozhodcovský rozsudok bol vydaný v zrýchlenom konaní v súlade s článkom 15 rokovacieho poriadku.
Rozhodcovský súd spolu s rozsudkom doručil navrhovateľke žalobu odporcu s prílohami ( dôkazmi )
a poučil ju o možnosti podať na rozhodcovský súd žalobnú odpoveď v lehote 15 dní od doručenia

rozhodcovského rozsudku. V prípade, ak by navrhovateľka podala riadne a včas žalobnú odpoveď,
rozhodcovský súd by rozhodcovský rozsudok zrušil a vykonal by rozhodcovské konanie. Preto
ani tvrdenie navrhovateľky, že bola porušená rovnosť účastníkov rozhodcovského konania tým, že
rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní a bez možnosti vyjadrenia sa navrhovateľky k
predmetu sporu, neobstojí.

Navrhovateľka v konaní namietala aj to, že odporca pred uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere
neskúmal schopnosť navrhovateľky splácať úver. Odporca listinnými dôkazmi (návratka vyplnená
zamestnávateľom E. T., I.. I. W..V.., zmluva o nájme bytu uzavretá medzi K. K. ako prenajímateľom
a navrhovateľkou ako nájomcom, potvrdenie o príjme vystavené zamestnávateľom D. H. N. O..I.. a
vyplnené tlačivo odporcu hodnotenie dlžníka) preukázal, že pred uzavretím zmluvy o revolvingovom
úvere skúmal schopnosť navrhovateľky splácať úver.

Čo sa týka namietanej výšky úrokov z úveru a RPMN, v čase poskytnutia úveru bola priemerná
úroková sadzba, pri ktorej sa obdobné úvery poskytujú vo výške 46,52 %. RPMN uvedená v zmluve o
revolvingovom úvere je vo výške 67,57 % tak, ako to vyplýva z bodu 6. Zmluvy o revolvingovom úvere.
Súd má za to, že dohodnutá výška odplaty v zmluve neprevyšuje podstatne odplatu obvykle požadovanú
na finančnom trhu. Čo sa týka výšky sankcií, odporca si uplatnil sankcie za omeškanie (zmluvné pokuty

a úrok z omeškania) vo výške, ktorá zodpovedá právnym predpisom platným v čase vzniku omeškania
(§ 3a ods. 1 až 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v rozhodnom čase).

Súd sa tiež zaoberal námietkou odporcu, že navrhovateľka nepodala návrh na začatie konania na
zrušenie rozhodcovského rozsudku na súd včas a dospel k záveru, že táto námietka je nedôvodná.

Rozhodcovskýrozsudokbolnavrhovateľkedoručenýdňa18.9.2014.Zákonná30dňoválehotauplynula
dňa 20. 10. 2014. Návrh navrhovateľky na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol súdu doručený e-
mailom dňa 20. 10. 2014 o 18:52 hodine a následne bol doplnený originálom, podaným na súd dňa
23. 10. 2014. Navrhovateľka urobila podanie v posledný deň zákonnej lehoty (dňa 20. 10. 2014) a
postupujúc v súlade s požiadavkami § 42 ods. 3 O. s. p. toto doplnila písomným podaním dňa 23. 10.

2014. Zákon pre podanie urobené e-mailom nestanovuje žiadne iné podmienky (napríklad, že by bolo
možné ho účinne urobiť len v úradných hodinách súdu). Je možné predpokladať, že návrh bol reálne
doručený na elektronickú adresu súdu určenú na prijímanie elektronických podaní bezprostredne, resp.
v krátkom časovom úseku po jeho odoslaní, aj keď mimo úradných hodín podateľne súdu, čo však na
posúdenie včasnosti podania nie je podstatné, keď lehota na podanie návrhu sa končí uplynutím dňa,

ktorý je posledným dňom lehoty, bez ohľadu na spôsob jeho podania. Preto má súd za to, že návrh
navrhovateľky bol podaný na súd včas, pričom je potrebné rozlišovať medzi označením vytlačeného
elektronického podania podacou pečiatkou súdu, ktorá označuje kedy bolo uvedené podanie prevzaté
podateľňou a okamihom skutočného doručenia podania súdu ( viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 13.12.2012 sp.zn. 8Sžo/15/2012 ).

Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov, súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v súlade s § 151 ods. 3
O. s. p

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,

písomne v dvoch vyhotoveniach.Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).