Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. máj 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoPr/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214205979
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4214205979.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov

JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci žalobcu: L. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom S. XX, v konaní zastúpený JUDr. Líviou Kňažikovou, advokátkou so sídlom Komárno, Nám.
M. R. Štefánika 6, proti žalovanému: D. I., obchodné meno RA TRANSPORT, bytom L. č. XX, o
určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 02.06.2014 č. k. 10Cpr/1/2014-27, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e.
V časti týkajúcej sa výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec vracia súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdKomárno(súdprvéhostupňa)rozsudkomzodňa02.06.2014č.k.10Cpr/1/2014-27určil,že
výpoveď žalovaného daná žalobcovi podľa § 63 ods. l písm. e/ Zákonníka práce dňa 05.02.2014, podľa
ktorej sa pracovný pomer žalobcu skončí dňom 05.02.2014 je neplatná. Žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania do rúk J.. K. Q. v sume 51,56 eura v lehote 3dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa žalobou došlou súdu 26.03.2014

domáhal určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru z dôvodu, že dôvod v nej uvedený nie
je pravdivý, ako aj preto, že žalovaný vo svojom zrušovacom prejave dôvod výpovede nešpecifikoval.
Keďže v posledných 6 mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na
možnosť výpovede nebol, domnieval sa že žalovaný mal vzhliadať dôvod, pre ktorý možno pracovný
pomerskončiťokamžite.Zanedbalajsvojupovinnosťuvedenúv§63ods.6Zákonníkapráce.Opomenul
uviesť, kedy malo dôjsť ku krádeži pohonných hmôt, neuviedol ani akým spôsobom bola naplnená
skutková podstata krádeže. Keďže absentuje deň, kedy malo dôjsť ku krádeži, nie je možné posúdiť

ani to, či žalovaný dodržal lehotu na možnosť dať výpoveď, pritom lehoty na danie výpovede sú
hmotnoprávne a prekluzívne.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že na rozviazanie pracovného pomeru
žalobcu mal okrem krádeže pohonných hmôt aj iné dôvody, ktoré vo výpovedi uvedené nie sú. Presný
deň, kedy sa dozvedel, že žalobca sa dopustil porušenia pracovnej disciplíny, že ktoré ukončil s ním
pracovný pomer, uviesť nevedel. Vypovedal, že koncom januára 2014 dal svojej bývalej pracovníčke

vypočítať akú spotrebu nafty mal mať žalobca za služobné cesty vykonané od 06.01.2014 do 23.01.2014
a koľko pohonnej hmoty natankoval v skutočnosti. Podľa výpočtov pracovníčky spotreba mala byť 3180
litrov nafty a odporca vo vyúčtovaní cesty vykázal tankovanie 3506,60 litrov. Z uvedeného dôvodu pre
hrubé porušenie pracovnej disciplíny sa rozhodol ukončiť s ním pracovným pomer okamžite.Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že žalobca na základe pracovnej zmluvy uzavretej účastníkmi
konania dňa 02.10.2006 pracoval u žalobcu ako vodič-opravár. Pracovnú zmluvu mal uzavretú na

dobu neurčitú, bez určenia miesta výkonu práce, za dojednanú mzdu 7.800,- Sk mesačne s tým, že
zamestnanec má nárok na diéty. Dňa 05.03.2010 účastníci uzatvorili Dodatok k tejto zmluve v ktorom
boli upresnené pracovné povinnosti zamestnanca. Listom zo dňa 05.02.2014, doručeným žalobcovi
17.02.2014, označenom ako okamžitá výpoveď zamestnávateľa pre porušenie pracovnej disciplíny,
žalovaný dal žalobcovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce ku dňu 05.02.2014 pre

hrubé porušenie pracovnej disciplíny - krádež pohonných hmôt.

Konštatoval, že žalobca neplatnosť rozviazania pracovného pomeru napadol na súde podaním došlým
26.03.2014, teda v zákonnej dvojmesačnej lehote. V prvom rade skúmal formálne náležitosti skončenia
pracovného pomeru. Predmetný zrušovací prejav zamestnávateľa posúdil podľa jeho obsahu. Napriek
tomu, že žalovaný v ňom poukázal na konkrétne ustanovenie Zákonníka práce a označil ho ako výpoveď

zamestnávateľa daná zamestnancovi podľa § 63 ods. l písm. e/ Zákonníka práce, vzhľadom na to,
že zrušovací prejav označil aj ako okamžité skončenie pracovného pomeru pre porušenie pracovnej
disciplíny a v poslednom odseku uvádza, že pracovný pomer rozväzuje pre hrubé porušenie pracovnej
disciplíny ku dňu 05.02.2014, tento zrušovací prejav súd prvého stupňa posúdil ako okamžité skončenie
pracovného pomeru podľa § 68 ods. l písm. b/ Zákonníka práce. Zrušovací prejav zamestnávateľa je

písomný, je podpísaný osobou na to oprávnenou, je doručený do vlastných rúk zamestnanca (doklad
o doručení súdu predložený nebol, avšak žalobca potvrdil jeho prevzatie dňom 17.02.2014), skutkovo
ale nie je vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Nie je z neho zrejmé, kedy
sa dopustil zamestnanec skutku (krádeže pohonných hmôt), za ktorý zamestnávateľ rozväzuje s ním
pracovný pomer. Z uvedeného dôvodu nie je možné zistiť, či zrušovací prejav bol žalobcovi doručený v

zákonnej dvojmesačnej subjektívnej, alebo ročnej objektívnej prekluzívnej lehote.

Poukázal na to, že konanie žalobcu aj v prípade, že zamestnávateľ dôvodne mu vytýkal nadspotrebu
pohonných hmôt označenú ním ako krádež, nedosiahlo intenzitu porušenia pracovnej disciplíny
predpokladanú v ustanoveniach § 63 ods. l písm. e/ alebo § 68 ods. l písm. b/ Zákonníka práce.

Konkrétny dôvod použitý v zrušovacom prejave žalovaného nepovažoval za hrubé porušenie pracovnej
disciplíny, teda za také porušenie, pre ktoré nie je žiaduce, aby pracovný pomer žalobcu u žalovaného
i ďalej trval, hoci i len po čas výpovednej lehoty. V prípade, že sa takého skutku žalobca dopustil, ide
iba o menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, za ktoré možno dať zamestnancovi výpoveď, ak
bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený

na možnosť výpovede. Žalovaný splnenie tejto podmienky nepreukázal. Zo zápisníc zo dňa 13.03.2013
a 30.09.2013 ním predložených vyplýva iba to, že svojmu zamestnancovi v dvoch prípadoch, dňa
13.03.2013 a 30.09.2013 vytkol porušenie pracovnej disciplíny upozornením na „miznutie tovaru
určeného spoločnosti Europark Hungaria Kft, čím mu bola spôsobená škoda“ (tento skutok ale nie je
dôvodom ukončenia pracovného pomeru), taktiež aj „na vysokú spotrebu pohonných hmôt“, ale bez

toho, že by ho upozornil na možnosť rozviazania pracovného pomeru výpoveďou. Konštatoval, že aj
keby bol posúdil rozviazanie pracovného pomeru žalobcu zamestnávateľom zo dňa 05.02.2014 podľa
jeho obsahu ako výpoveď podľa § 63 ods. l písm. e/ Zákonníka práce, táto by bola neplatná okrem
vyššie uvedených nedostatkov aj pre nesplnenie podmienky písomného upozornenia zamestnanca na
možnosť výpovede a neumožnenia zamestnancovi vyjadriť sa k dôvodu výpovede.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa dospel k záveru, že právny nárok žalobcu je opodstatnený
a pre uvedené nedostatky zrušovacieho prejavu zamestnávateľa žalobe vyhovel, pričom vec právne
posúdil podľa § 63 ods. 1 písm. e/, ods. 4, 6, § 68 ods. 1 písm. b/, ods. 2, § 70, § 77 Zákonníka práce.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal
plnúnáhradutrovkonaniavsume251,56eurapodľavyhláškyč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, za prevzatie veci dňa 17.03.2014 v sume 61,84 eura podľa
§ 11 ods. l písm. a/ a § 13a ods. l písm. a/, za vyhotovenie návrhu dňa 24.03.2014 a zastúpenie na
pojednávaní dňa 02.06.2014 v sume po 61,84 eura podľa § 11 ods. l písm. a/ a § 13a písm. c/ a d/,

režijný paušál k 3 úkonom právnej služby, t.j. 3x 8,04 eura podľa § 16 ods. 3, 20 % DPH zo sumy 209,64
eura podľa § 18 ods. 3, t.j. 41,92 eura, spolu 251,56 eura.Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný, žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu
zamietnuť. Uviedol, že podľa jeho názoru súd prvého stupňa správne posúdil jeho prejav vôle rozviazať
pracovný pomer so žalobcom ako okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm.

b/ Zákonníka práce. Na základe listiny zo dňa 05.02.2014 sa dá jednoznačne usúdiť, že prejav vôle
smeroval k okamžitému ukončeniu pracovného pomeru pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny.
Nesúhlasil s právnou kvalifikáciou, keď konanie žalobcu podľa jeho názoru napĺňalo znaky rozkrádania
majetku zamestnávateľa a súd prvého stupňa ho nazval nadspotrebou pohonných hmôt a neposúdil
v intenzite hrubého porušenia pracovnej disciplíny. Nemožno hovoriť o nadspotrebe, pretože pohonné

hmoty neboli spotrebované, ale zjavne chýbali, teda boli protiprávne odcudzené. Okrem toho sa
žalobca dopustil viackrát porušenia disciplíny na pracovisku, o čom svedčia zápisnice, a práve v tých
súvislostiach je nutné jeho konanie charakterizovať ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Trval na
tom, že zrušovací prejav bol doručený žalobcovi v zákonnej dvojmesačnej lehote, a to dňa 05.04.2014,
pričom o dôvode sa dozvedel až na základe výpočtu jeho bývalej pracovníčky, ktorá zostavila spotrebu
pohonných hmôt ku dňu 23.01.2014, teda najskôr k tomu dňu sa mohol dozvedieť o dôvode rozviazania

pracovného pomeru so žalobcom.

Žalobca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie navrhovateľa (§ 212 ods. 1 OSP)

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa je vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Koncepcia ust. § 219 OSP vychádza zo zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací

súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne
argumentačnevysporiadalsoskutkovýmstavomiprávnymposúdením,nemusívyhotovovaťštandardné
rozhodnutie s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 OSP, ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie
správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Využitie tohto oprávnenia získava takmer charakter povinnosti

v prípade, ak účastník v odvolaní, ktorého dôvodmi je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1), uvedie úvahy,
či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne posúdenie, s ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal.
Veľakrátideovyjadrenia,ktorésúužreakciounazáveryprvostupňovéhosúdu,pretologickypredstavujú
novú argumentačnú bázu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu

dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec
rozhodujúcu.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne
posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219

ods. 1 OSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvého stupňa uvedenými v napadnutom
rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 219 ods. 2 OSP).

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza, že podľa § 68 ods. 1 písm.
b/ Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil

závažne pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ môže podľa ods. 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v
lehote 1 mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do 1 roka
odo dňa, kedy tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí mesačnej lehoty rovnako platia ust. § 63 ods. 3
a 4 (ods. 2 citovaného §). Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí
zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho

nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi,
inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru
adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru. Zákon
pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie

pracovného pomeru medzi iným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť
iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom (viď § 70 Zákonníka práce). Okamžité skončenie pracovného pomeru zo
strany zamestnávateľa musí zamestnávateľ vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov (viď § 74
Zákonníka práce).

Z ust. § 15 Zákonníka práce vyplýva, že prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti,
za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom. Platnosť právnych úkonov (vrátane pracovnoprávnych
úkonov vedúcich ku skončeniu pracovného pomeru) je potrebné posudzovať so zreteľom na okolnosti,
za ktorých bol právny úkon urobený. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého
skončenia pracovného pomeru je teda potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného

pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie
zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z akého dôvodu sa pracovný pomer okamžite
končí. K základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods. 1 písm.
b/ Zákonníka práce) patrí plnenie povinností stanovených právnymi predpismi (najmä ust. § 81, § 82
Zákonníka práce, pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou, alebo pokynom nadriadeného vedúceho

zamestnanca). Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany
zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník
práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej
disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity

(závažné porušenie) je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo na výpoveď z
pracovného pomeru. Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu
zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní
vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny
je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí

od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu
pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností ako aj situácia,
v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo
zamestnávateľovi škodu a pod.

Odvolací súd naviac poukazuje na to, že žalovaným dané okamžité skončenie pracovného pomeru
žalovanému dňa 05.02.2014 absolútne neobsahuje presné skutkové vymedzenie dôvodov okamžitého
skončenia pracovného pomeru tak, aby bolo jasné akým spôsobom, v dôsledku akého konania,
kedy, za akých okolností došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. Označenie dôvodu ako
„krádež pohonných hmôt“ nie je dostatočnou špecifikáciou skutkových dôvodov pre okamžité skončenie

pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Nie je vymedzené kedy malo dôjsť
ku krádeži pohonných hmôt, či jednorázovo, alebo opakovane, akým spôsobom, v akom množstve. Ak
by k tomu došlo opakovane, išlo by o samostatné dôvody so samostatne plynúcimi zákonnými lehotami
pre postup podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce.

Súd prvého stupňa v preskúmavanej veci vykonal zbytočne rozsiahle dokazovanie, keď rozoberal
skutkové dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré zisťoval na základe výpovedí
účastníkov konania. Predovšetkým mal skúmať formálne náležitosti výpovede.

Aj keď nebolo povinnosťou odvolacieho súdu vzhľadom na vyššie uvedené ďalej sa vecou vecne

zaoberať, odvolací súd sa v tomto smere plne stotožňuje s právnym posúdením súdu prvého stupňa,
ktorý konštatoval, že nešlo o závažné porušenie pracovnej disciplíny. Tvrdenie žalovaného, že išlo
o krádež, nebolo ničím preukázané. Pokiaľ už v minulosti mal so žalobcom problémy týkajúce sa
porušovania pracovnej disciplíny, na čo ho aj písomne upozorňoval, mohol žalovaný dať žalobcovi
výpoveď z pracovného pomeru. Pokiaľ pristúpil k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, potom

predchádzajúce písomné upozornenia sú pre posúdenie veci irelevantné.

V prvom rade však je okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi písomne dňa
05.02.2014 neplatné z dôvodu absencie formálnych náležitostí v zmysle § 70 Zákonníka práce.Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v merite veci ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

V časti výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok zrušil, pretože je nesúlad medzi výrokom
rozsudku v časti trov a odôvodnením tohto výroku týkajúci sa sumy a hlavne výrok nie je v súlade s §
151 ods. 8 OSP, keďže v ňom nie je vyjadrené, že ide o trovy konania.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.