Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. máj 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/71/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4104122443
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4104122443.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom: Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpená advokátmi: Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 421, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ, advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich,
PhD.; JUDr. Martin Máčaj, Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko:
I., N. XXX/X, v konaní zastúpený opatrovníkom: Mesto Nitra, Štefánikova trieda 60, IČO: 00 308 307, o

vymoženie sumy 272,19 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra z 28. mája 2012 pod č. k. 34Er/20/2004-30 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odvolací súd návrhy na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, vyhlásil exekúciu

za neprípustnú a zastavil ju. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 39 a § 574 ods. 2
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“); § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1, Exekučného poriadku (ďalej
len „EP“), ako aj zisteným skutkovým stavom. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že splnomocnenie
(dohodaosplnomocnení),ktoréjesúčasťouzmluvyoúverejevzmysle§39OZpovažovanézaneplatný
právny úkon, na základe ktorého nemohlo dôjsť Mgr. Tomášom Kušnírom k uznaniu právneho záväzku
(dlhu) a teda k vydaniu a podpísaniu notárskej zápisnice, ktorá je podkladom pre toto exekučné konanie.

V čase uzatvorenia zmluvy o úvere a splnomocnení Mgr. Tomáša Kušníra neexistoval dlh a nebola
známa ani jeho výška, teda v tom čase nemohla povinná osoba realizovať svoje právo dlh uznať a
nemohla následne splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na také právo a z toho vyplýva aj nevedomosť
povinnej osoby o splatení svojho dlhu v lehote určenej v exekučnom titule. Na základe vyššie uvedených
skutočností súd rozhodol o neprípustnosti exekúcie a následne o jej zastavení. O trovách exekučného
konania rozhodol súd prvého stupňa tak, že o týchto rozhodne samostatným uznesením.

Uznesenie súdu prvého stupňa napadla v zákonnej lehote odvolaním oprávnená a domáhala sa jeho
zrušenia a vrátenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že súd prvého stupňa rozhodol
nad rámec zverenej právomoci v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ OSP. Tvrdila, že svojim postupom jej
odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1
písm. d/ OSP. Mala za to, že vo veci bol nedostatočne zistený skutkový stav, pretože prvostupňový

súd nevykonal náležité dokazovanie. Namietala aj to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ OSP. Uviedla, že všeobecný
súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k
opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná
nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie, ako by bol exekučný
titul zrušený. Notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých platných normatívnych pravidiel

náležitú právnu starostlivosť. Ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného
súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Postup exekučného súdu, ktorý bezčasového obmedzenia zasahuje do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva
alebo povinnosti individuálne určeným adresátom, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný,
pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny

poriadok. Uviedla, že všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola
vydaná v súlade s platnými právnymi predpismi. Mala za to, že platná notárska zápisnica má rovnaké
účinky ako rozsudok všeobecného súdu, a preto exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako,
ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by došlo k porušeniu zásady rovnocennosti.
Okrem toho poukázala aj na to, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť a meniť obsah notárskej

zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Pre prípad nestotožnenia sa s ústavne súladnou interpretáciou
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorá je obsiahnutá vo vyššie uvedenej argumentácii,
žiadalapostupompodľa§109ods.1písm.b/OSPprerušiťkonanieapodaťÚstavnémusúduSlovenskej
republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s
čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom
ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Tvrdila, že postupom exekučného súdu,

ako aj napadnutým uznesením, došlo k porušeniu zásady „rovnosti zbraní“, zásady kontradiktórnosti
súdneho konania a práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy. Ďalej namietala, že nemala
možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie
súdu o jej právnom postavení a nebola oboznámená s tým, že súd vedie konanie, v ktorom opätovne
rozhoduje o jej právach, nebola oboznámená s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení. Uviedla,

že povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky, povinný preniesol na tretiu osobu
oprávnenieuznaťsvojdlhaplnomocenstvomoholpovinnýkedykoľvekodvolať.Plnomocenstvopretonie
je možné považovať za neprijateľnú podmienku. Mala za to, že zástupca povinného plnomocenstvo mu
udelenéneprekročil.Zdôraznila,žesúdjepovinnýpreskúmaťžiadosťoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, pričom poveriť exekútora vykonaním exekúcie

môže súd iba v prípade, že nezistí žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V odvolaní žiadala, aby súd
konanie prerušil konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a Súdnemu dvoru EÚ na základe článku
267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložil prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení : „ 1/ Je možné za
neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť

kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice
ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej
pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto
zmluvy?,2/Jevsúladesčl.17ačl.47ChartyzákladnýchprávEÚtakérozhodnutievnútroštátnehosúdu,
ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/

EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ?“ Rozsiahlu časť svojho
odvolania venovala skutočnostiam o založení rozhodnutia súdu prvého stupňa na aplikácii smernice
Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých obchodných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
a hodnoteniu plnomocenstva udeleného povinnou ako neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 1 OZ,
čo sa však v odôvodnení napadnutého uznesenia nenachádza.

Povinný sa k odvolaniu oprávnenej nevyjadril.

Sudkyňa súdu prvého stupňa predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože odvolaniu
nemienila v zmysle § 374 ods. 4 OSP vyhovieť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou, v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.
OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru,
že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne

správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu
zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd
nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým
stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP,ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd
zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo
na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces

neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty
zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.
Odvolací súd v zmysle § 212 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil
s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi

Ústavného súdu SR.
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dôvod odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. b/ OSP bol
už niekoľkokrát predmetom posudzovania zo strany Ústavného súdu SR a judikatúra v danej veci je
ustálená a konštantná (rozhodnutia NS SR - 2 Cdo 245/2010, 5Cdo 230/2011, 6Cdo 143/2011, 6 Cdo
105/2011). Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo vydané v exekučnom konaní, v ktorom
rozhodovanie súdov vyplýva jednoznačne priamo zo zákona. Vzhľadom na uvedené nie je opodstatnené

tvrdenie oprávnenej o existencii vady konania v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ OSP, nakoľko súd
rozhodoval vo veci, ktorá patrí do jeho právomoci.
Odvolací súd nezistil vadu konania podľa § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1
písm. d/ OSP, nakoľko zo spisu nevyplýva ani, že by v exekučnom konaní bolo už rozhodnuté.
Exekučný súd nerozhodoval o rovnakej žiadosti toho istého súdneho exekútora na udelenie poverenia

na vykonanie identickej exekúcie týkajúcej sa rovnakých účastníkov. K tvrdeniu oprávnenej, že jej bola
odňatá možnosť konať pred súdom odvolací súd dodáva, že v štádiu, pri ktorom súd skúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul (§
44 EP) v tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie, postačuje totiž, aby boli rozhodujúce skutočnosti
dostatočneosvedčenéokolnosťamivyplývajúcimizospisu,vrátanedonehozaloženýchlistín.Vzhľadom

na uvedené, oboznamovanie sa s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok
konania a predpokladov pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie,
nemusívykonávaťnapojednávaní.Súdprizastavení exekúcieskúmaexistenciudôvodovnazastavenie
exekúcie. Ak je na zistenie dôvodov potrebné vykonať dokazovanie, exekučný súd je povinný nariadiť
za tým účelom pojednávanie. Ak je však možné rozhodnúť iba na základe právneho posúdenia veci bez

vykonávania dokazovania, pojednávanie nie je potrebné. Exekučné konanie má charakter sporového
konania, ktorý sa prejavuje iba v riešení prípadnej spornej otázky medzi oprávneným a povinným,
či možno vykonávať exekúciu. O tejto otázke rozhoduje exekučný súd v 3 rovinách, a to ako spor
o začatí exekúcie, spor o zastavení exekúcie a odklad exekúcie. Podľa názoru odvolacieho súdu v
danom prípade prvostupňový súd nemal dôvod vo veci nariadiť pojednávanie, vykonávať dokazovanie

na pojednávaní, preto ani túto vadu konania namietanú odvolateľkou odvolací súd nezistil.
Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina
aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný
opak. Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje prezumpcia správnosti. Notárska
zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa

podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska
zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho
vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby,
povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice, ktorý je najdôležitejšou náležitosťou exekučnej notárskej zápisnice, pretože až tento

prejav vôle povinného, robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na
nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje
vznik exekučného titulu. Podľa rozhodnutia NS SR 58/1997 súdna exekúcia môže byť nariadená len
na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa
titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu

konania i bez návrhu zastavená. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. 11. 2011, v ktorom tento uviedol, súd je nielen
oprávneným, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre
účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť.

Odvolací súd po preštudovaní spisu zistil, že splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice nie je
platné. Povinný podpisom zmluvy o úvere súčasne podpísal splnomocnenie Mgr. Tomáša Kušníra,
advokátska kancelária za Kasárňou 1, Bratislava, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného
titulu. Samotné splnomocnenie je uvedené v predtlači Zmluvy o úvere, splnomocnenie ako súčasťzmluvy o úvere vopred pripravila oprávnená a povinný ju nijako nemohol ovplyvniť, mohol zmluvu,
ak chcel, aby mu bol poskytnutý úver, iba podpísať, vrátane pripravených zmluvných dojednaní. To
potvrdzuje, že zástupcu si nezvolil povinný, ale určila mu ho oprávnená, pričom povinný s touto osobou

ani nemusel prísť do kontaktu. Zo splnomocnenia nie je možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení,
ktoré z neho zástupcovi vyplývajú a následne posúdiť, či konal splnomocnenec v mene splnomocniteľa
v medziach oprávnenia zastupovať, či tým vznikli práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi alebo,
či splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva a či na základe takéhoto
úkonu mohli vzniknúť práva a povinnosti zastúpeného. Ak v čase uzavretia dohody o plnomocenstve

neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tom čase nemohol povinný realizovať svoje právo
dlh uznať alebo nie, a ani nemohla splnomocniť inú osobu na uznanie dlhu. V čase spísania notárskej
zápisnice ako exekučného titulu už musí právny záväzok existovať. Notárska zápisnica nespĺňa
požiadavkyuvedenév§41ods.2písm.c/EP.Abybolanotárskazápisnicasosúhlasomkvykonateľnosti
spôsobilým exekučným titulom, mala byť spísaná povinnou osobou a oprávnenou a v žiadnom prípade
nemohla byť spísaná Mgr. Tomášom Kušnírom, nakoľko notársku zápisnicu ako exekučný titul možno

spísať iba s povinnou osobou, prípadne s osobou, ktorej povinná osoba udelila na tento prípad špeciálne
plnomocenstvo, ktoré ju osobitne splnomocňuje na podpísanie notárskej zápisnice. Podpis na takomto
plnomocenstve musí byť notárom osvedčený. Právny záväzok a ďalšie zákonom požadované náležitosti
musia byť v notárskej zápisnici špecifikované najmä z hľadiska obsahu. Výslovný súhlas povinnej osoby
s vykonateľnosťou a exekúciou je podstatnou náležitosťou notárskej zápisnice. Ide o jednostranný a

neodvolateľný úkon povinnej osoby. Keďže v notárskej zápisnici absentuje podstatná náležitosť, nedá
sa táto považovať za spôsobilý exekučný titul, a preto je exekúcia neprípustná a musí byť zastavená.
Súčasťou notárskej zápisnice bolo i vyhlásenie zástupcu povinného, že uznaný dlh splatí v lehote, ktorú
si zjavne určil zástupca povinného bez toho, aby mu bola na to udelená plná moc povinným. Povinný bol
takto zaviazaný na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemusel mať ani vedomosť, že začala plynúť,

pričom jej uplynutím sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Plnomocenstvo
udelené povinným je v rozpore s § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené,
exekučný titul v predmetnej veci je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku
brániacu vykonaniu exekúcie. Notárska zápisnica, na podklade ktorej sa oprávnená domáha nároku voči
povinnej osobe, nie je spôsobilým exekučným titulom, keďže odporuje zákonu, konkrétne § 22 ods. 2, §

23 a § 39 OZ. Taktiež z ustanovenia § 574 ods. 2 OZ jasne vyplýva, že dohoda, ktorou sa niekto vzdáva
práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná, pričom konanie povinného o splnomocnení Mgr.
Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v mene povinnej uznal záväzok,
považoval súd za konanie, ktoré je v rozpore so zákonom. Odvolací súd zhodne so súdom prvého
stupňa záverom poznamenáva, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a splnomocnenia Mgr. Kušníra

neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, teda v tom čase nemohla povinná osoba realizovať
svoje právo dlh uznať a nemohla následne splnomocniť Mgr. Kušníra na také právo. Z toho vyplýva aj
nevedomosť povinnej osoby o splatení svojho dlhu v lehote určenej v exekučnom titule.
Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno

podať návrh na obnovu exekučného konania.

Nakoľko oprávnená podala návrhy na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ OSP, odvolací
súd bol povinný o týchto návrhoch rozhodnúť. Odvolací súd v prvom rade považuje za potrebné
poukázať na skutočnosť, že Exekučný poriadok je vo vzťahu k Občianskemu súdnemu poriadku

špeciálnym právnym predpisom, pričom ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku sa aplikujú v
prípade, ak chýba špeciálna právna úprava. Prerušenie konania Exekučný poriadok upravuje v § 36
ods. 5, a to tak, že výslovne zakotvuje, že exekučné konanie nemožno prerušiť. Z uvedeného dôvodu
je podanie návrhov na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 OSP neprípustné. Exekučný poriadok
vylučuje použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré umožňujú súdu za určitých okolností

konanie prerušiť. Exekučné konanie sa prerušuje, iba ak to výslovne určuje osobitný predpis. Odvolací
súd navyše dodal, že je vecou vnútroštátneho súdu, pred ktorým začal spor a ktorý nesie zodpovednosť
zasúdnerozhodnutie,posúdiťnevyhnutnosťrozhodnutiaoprejudiciálnejotázkeprevydanierozhodnutia
vo veci samej, ako aj relevantnosť otázok, ktoré predloží Súdnemu dvoru EÚ. V prejednávanom prípade
neexistuje potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, nakoľko

všetky otázky, ktoré oprávnená vo svojom návrhu uvádza sú už konštantnou judikatúrou vyriešené,
z čoho vyplýva, že nie je záujem na tom, aby sa odpovedalo na otázky už zodpovedané (doktrína
acte éclaire - konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené), a že začatie konania o predbežnej
otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nieje potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ (doktrína acté clairé - konanie jasné
alebo zrozumiteľné).

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol vo
výroku vecne správne, keď exekúciu zastavil, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne
správne v zmysle § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.