Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. máj 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/32/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811010160
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kyselová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5811010160.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudkýň JUDr.

Márie Urbanovej a JUDr. Dany Wänkeovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. mája 2013 v Žiline,
o odvolaní obžalovaného A. A. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/55/2011 zo dňa
15.11.2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), e) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
4T/55/2011 zo dňa 15.11.2012.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného A. A., nar. X.X.XXXX, bytom F. K. č. XXX,

u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

v obci F. K. a všade tam, kde sa zdržiaval v období od 5.7.2008 do súčasnosti, napriek zákonnej
povinnosti vyživovať svoje deti, ktorá mu ako rodičovi vyplýva priamo zo Zákona o rodine v platnom
znení, ktorej rozsah bol určený rozhodnutím Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 2P/22/04 zo dňa

24.9.2004 na D., nar. XX.X.XXXX sumou 49,79 Eur, J., nar. XX.XX.XXXX sumou 49,79 Eur, mal. X.,
nar. X.X.XXXX sumou 33,19 Eur a ml. P., nar. XX.X.XXXX sumou 33,19 Eur a rozsudkom Okresného
súdu Námestovo, sp.zn. 2C/65/09 zo dňa 7.10.2009 na mal. J., nar. XX.XX.XXXX sumou 55,- Eur, na
mal. X., nar. X.X.XXXX sumou 40,- Eur a na mal. P., nar. XX.X.XXXX sumou 40,- Eur mesačne, si túto
svoju vyživovaciu povinnosť neplnil ani v minimálnej výške okrem mesiaca júl, august, september a
október 2008, kde prostredníctvom súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Zachara uhradil výživné v plnej
výške, mesiaca júl 2009, kedy uhradil sumu 499,50 Eur a mesiaca august, kedy uhradil sumu 499,50
Eur, a to napriek tomu, že podnikal na základe živnostenského oprávnenia a následne bol evidovaný ako

uchádzač o zamestnanie, čím mu vznikol dlh na výživnom na J. A. za obdobie od 5.7.2008 do 1.11.2011,
X. A. za obdobie od 5.7.2008 do 8.8.2012, na D. A. za obdobie od 5.7.2008 do súčasnosti a na malol.
P. A. za obdobie od 5.7.2008 do súčasnosti dlh na výživnom vo výške najmenej 4.289,90 Eur,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a

taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s použitím § 138 písm.
b) Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e :Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 18
(osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému výkon tohto trestu podmienečne o d k l a d á a
podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. u r č u j e mu skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo bol obžalovaný A. A. uznaný vinným z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b), c) Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo
výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Za tento prečin mu bol podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím

§ 38 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s tým, že podľa § 48 ods. 2
písm. a) Tr. zák. uvedený trest si vykoná v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, a to bezprostredne po jeho vyhlásení na hlavnom
pojednávaní. Odvolanie podal proti všetkým výrokom rozsudku. Napriek tomu, že bol vyzvaný súdom

prvého stupňa, aby odvolanie odôvodnil, obžalovaný tak neučinil.

Na verejnom zasadnutí prokurátorka navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Obžalovaný sa na verejné zasadnutie neustanovil a to napriek tomu, že o termíne verejného zasadnutia
bol riadne a včas upovedomený.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.
Prihliadal pritom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ale sú takej povahy, že by odôvodňovali
podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Následne

odvolací súd zistil, že vyhotovený rozsudok nie je v zhode s obsahom rozsudku tak ako bol vyhlásený na
hlavnom pojednávaní a tiež zistil, že pri ukladaní trestu prvostupňový súd porušil ustanovenia Trestného
zákona v dôsledku čoho obžalovanému uložil neprimerane prísny trest..

V prvom rade treba uviesť, že trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. je výnimočný

v tom, že môže byť obžalovaným páchaný aj po podaní obžaloby. Vyplýva to z ustanovenia § 122 ods.
13 Tr. zák., podľa ktorého ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný aj po vznesení obvinenia,
posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok. To neplatí, ak ide o trestný čin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zákona. V takom prípade ide o pokračovanie konania až do
doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa, alebo, pokiaľ sa súd druhého stupňa neodoberie

na záverečnú poradu.

Z uvedeného potom vyplýva, že súd musí, po podaní obžaloby pre trestný čin zanedbania povinnej
výživy, vždy na hlavnom pojednávaní vykonať dokazovanie nielen k neplneniu vyživovacej povinnosti
obžalovaného do podania obžaloby, ale aj po tomto okamihu.

Z obsahu predloženej veci, najmä zo zápisníc o hlavnom pojednávaní je zistiteľné, že súd prvého stupňa
opakovaným výsluchom obžalovaného, a tiež výsluchom osôb, voči ktorým má obžalovaný vyživovaciu
povinnosť, zisťoval skutočnosti rozhodné pre záver o neplnení vyživovacej povinnosti obžalovaného i
po podaní obžaloby, t.j. až do dňa vyhlásenia dotknutého rozsudku, t.j. do dňa 15.11.2012.

Napriek tomuto správnemu procesnému postupu pri vyhlásení rozsudku síce vymedzil obdobie
neplnenia vyživovacej povinnosti zo strany obžalovaného na čas od 5.7.2008 do súčasnosti, ale
neupravil skutok tak, aby zodpovedal dôkaznej situácii zistenej na hlavnom pojednávaní i po podaní
obžaloby. Až pri písomnom vyhotovení rozsudku uviedol obdobie, po ktoré si obžalovaný neplnil

vyživovaciu povinnosť voči deťom J., X., D. a P., a tiež upravil i výšku dlhu na výživnom na čiastku
5.368,43 Eur.

Takýto postup súdu prvého stupňa bol nesprávny a v rozpore s ustanovením § 172 ods. 1 Tr. por., podľa
ktorého vyhotovenie rozsudku musí byť v zhode s obsahom rozsudku tak ako bol vyhlásený.Krajský súd toto pochybenie okresného súdu napravil bez toho, že by menil skutkové zistenia
prvostupňového súdu a bez toho, že by tým zhoršil postavenie obžalovaného a rozhodol v jeho
neprospech.. Krajský súd upravil opis skutku tak, že presne vymedzil obdobie neplnenia vyživovacej

povinnosti zo strany obžalovaného od 5.7.2008 u J. na čas do 1.11.2011, u X. na čas do 8.8.2012 a u
D. a P. na čas do dňa hlavného pojednávania, t.j. do 15.11.2012 s tým, že na výživnom dlhuje sumu
najmenej 4.289,90 Eur.

Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného treba uviesť, že toto síce bolo podané v zákonom stanovenej

lehote, ale obžalovaný podané odvolanie vôbec neodôvodnil a ani nenaznačil, ktoré úvahy a závery
súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o výrok o vine sú podľa jeho názoru nezákonné, resp. nesprávne.
Navyše sa na verejne zasadnutie vôbec neustanovil. Napriek uvedenému krajský súd v rámci plnenia
prieskumnejpovinnostizistil,žeprávnakvalifikáciakonaniaobžalovanéhotakakojuustálilprvostupňový
súd v napadnutom rozsudku, a tiež formulácia právnej vety výroku o vine, sú nesprávne a v rozpore
so zákonom.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5T/63/2008 a z uznesenia zo dňa 24.1.2012
právoplatného dňa 3.4.2012 je zistiteľné, že Okresný súd Námestovo postupom podľa § 419 ods. 1 Tr.
por. s prihliadnutím na ustanovenie § 50 ods. 5 Tr. zák. vyslovil, že odsúdený A. A. sa v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia vo veci 5T/63/2008 osvedčil.

Tu treba prvostupňový súd upozorniť na ustanovenie § 50 ods. 7 Tr. zák. podľa ktorého ak sa vyslovilo,
že sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, alebo ak sa má za to, že sa osvedčil, hľadí sa na neho,
ako keby nebol odsúdený.

S poukazom na uvedené právny záver okresného súdu, pokiaľ konanie obžalovaného kvalifikoval i
podľa písm. c) ods. 3/ ustanovenia § 207 Tr. zák. je nesprávny, pretože o predchádzajúcom odsúdení
obžalovaného platí zákonná fikcia, že sa na neho hľadí, akoby odsúdený nebol.

Krajský súd tiež upozorňuje súd prvého stupňa, že právna veta výroku o vine každého rozsudku musí

byť zrozumiteľná, presná a nezameniteľná tak, aby bolo aj z nej zrejmé, aké ustanovenia súd použil na
kvalifikovanie skutku, ktorého sa obžalovaný dopustil.

V predloženej veci okresný súd v právnej vete napadnutého rozsudku nedostatočne špecifikoval o aký
závažnejší spôsob konania sa u obžalovaného A. A. jedná, pretože v ustanovení § 138 Tr. zák. sú pod

písmenoma)ažj)vymenovanéosobitnékvalifikačnépojmy,ktoréodôvodňujúpoužitieprísnejšejtrestnej
sadzby. Obžalovaný A. A. si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného od 5.7.2008 do dňa
hlavného pojednávania t.j. do 15.11.2012, teda po dlhší čas, ktorá okolnosť je závažnejším spôsobom
konania, a je vyjadrená v ustanovení § 138 pod písmenom b) Tr. zák..

Tento nedostatok, keď súd prvého stupňa v právnej kvalifikácii stíhaného skutku nedostatočne
špecifikoval závažnejší spôsob konania obžalovaného krajský súd napravil tak, že právnu vetu upresnil
tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Pokiaľ ide o výrok o treste, krajský súd po jeho preskúmaní konštatuje, že súd prvého stupňa pri ukladaní

trestu obžalovanému A. A. nepostupoval v súlade so základnými zásadami ukladania trestov, ktoré sú
zakotvené v § 34 Tr. zák. Trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov so zaradením do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia je síce trestom uloženým v rámci zákonnej sadzby §
207 ods. 3 Tr. zák., ale je trestom neprimeraným. Z aktuálneho odpisu registra trestov je zistiteľné, že
obžalovaný A. A. má v odpise registra trestov 6 záznamov. Vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí

ako keby nebol odsúdený. V mieste bydliska je hodnotený ako osoba, ktorá nemá sklon k negatívnym
činnostiam a k negatívnemu správaniu. V roku 2009 bol prejednávaný pre priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu, kedy mu bolo uložené pokarhanie za skutok, ktorý sa stal dňa 31.8.2009.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. účel trestu má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu

zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov.V ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. sú taxatívne uvedené konkrétne okolnosti, na ktoré je súd povinný
prihliadať pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom
trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestu.

Treba uviesť, že obžalovaný síce má v odpise registra trestov od roku 1981 do roku 2009 šesť záznamov,
a teda ide o osobu, ktorá má sklon k páchaniu trestných činov. Vo všetkých prípadoch však sa na neho
hľadí akoby odsúdený nebol, a preto nemôže ísť u neho o recidívu v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., teda
uvedenú okolnosť nebolo možné u obžalovaného vyhodnotiť ako okolnosť priťažujúcu. U obžalovaného
nebola zistená ani iná priťažujúca okolnosť, ale rovnako nebola zistená ani žiadna poľahčujúca okolnosť.

Za takejto situácie súd mal možnosť obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v sadzbe od 1 do
5 rokov. V tejto súvislosti treba uviesť, že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12
mesiacov, tak ako ho uložil prvostupňový súd, považuje odvolací súd za neprimerane prísny. Účel trestu
u obžalovaného bude skôr naplnený ak mu bude uložený trest na slobode, a trest odňatia slobody vo
výmere 18 mesiacov s určením skúšobnej doby 2 roky považoval krajský súd za spravodlivý a zákonný.

Tu krajský súd upozorňuje obžalovaného na ustanovenie § 50 ods. 4 Tr. zák., ktoré upravuje postup súdu
vprípade,žebyodsúdenýneviedolvskúšobnejdoberiadnyživot.Vtakomtoprípadenastupujemožnosť
nariadiť nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Teda ak
by obžalovaný neviedol riadny život počas skúšobnej doby 2 rokov hrozí, že by si musel podmienečne

odložený trest vo výmere 18 mesiacov vykonať.

S poukazom na uvedené, krajský súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.