Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. december 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 18C/58/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212205223
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Staněk

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1212205223.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: C.. F. U., nar. XX.XX.XXXX, T. XXXX/XX, V. proti

odporcom: 1.) C.. L. Š., nar. XX.XX.XXXX, V. XXX, U. P. V., 2.) C.. U. Š., nar. XX.XX.XXXX, V. XXX,
U. P. V., obaja zastúpení PROSMAN A PARTNERI advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava o
náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade k rukám ich právneho zástupcu náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 743,85 eur, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 13.03.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy v celkovej výške 3.664,15

EUR titulom zaplatenia náhrady škody a náhrady trov konania. Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol,
že dňa 09.02.2008 hral od 22:00 hod na ľadovej ploche Zimného štadiónu na Harmincovej ulici spolu
s odporcami v 1. a 2. rade rekreačne ľadový hokej. Približne o 22:45 hod odporcovia v 1. a 2. rade po
prerušení hry fyzicky napadli navrhovateľa. Odporca v 1. a 2. rade najprv strhli navrhovateľovi z hlavy
ochrannú prilbu. Pri následnom útoku udrel odporca v 1. rade navrhovateľa päsťou do tváre, v dôsledku
čoho navrhovateľ padol dozadu. Pri páde utrpel tržnú ranu na hlave, stredne ťažký otras mozgu, zapadol
mu jazyk a triasol sa v dôsledku šoku. Odporca v 1. a 2. rade pokračovali v útoku tak, že udierali
navrhovateľa päsťami do tváre. Nárok navrhovateľa na náhradu škody pozostával zo sumy 2.484,90

EUR, ktorá predstavuje stratu na zárobku navrhovateľa, sumy 179,25 EUR, ktorá predstavovala náklady
na vypracovanie znaleckého posudku a bolestného v sume 1.000,- EUR.

Odporcovia v 1. a 2. rade s návrhom navrhovateľa nesúhlasili a žiadali ho zamietnuť. Odporcovia vo
svojich vyjadreniach uviedli, že uviedli, že to bol práve navrhovateľ, kto pred svojim pádom na ľad
napádal odporcov a bol agresívny, keď pri jednom z manévrov spadol bez prilby na ľad. Odporcovia
taktiež uviedli, že navrhovateľa po jeho páde na ľad neudierali. Odporcovia odmietali existenciu ich
zodpovednosti za škodu, ktorú navrhovateľ utrpel pri svojom úraze nakoľko sa nedopustili žiadneho

protiprávneho konania a nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi konaním odporcov v 1. a 2.
rade a utrpeným úrazom navrhovateľa. Obaja odporcovia taktiež na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa
07.11.2012, vzniesli prostredníctvom svojho právneho zástupcu námietku premlčania navrhovateľových
nárokov.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporcu v 1. rade, výsluchom
odporcu v 2. rade oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: znaleckého posudku č. 4/2008,
živnostenského listu navrhovateľa, potvrdenia OR PZ zo dňa 20.02.2008, potvrdenia Daňového úradu

BratislavaIIIzodňa05.09.2008,potvrdeniaSociálnejpoisťovnezodňa10.03.2008,živnostenskéholistu
navrhovateľa, obsahu vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-341/1-OSV--2008 a zistil nasledovný skutkový
stav:

Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ si svoj nárok na náhradu škody uplatnil v trestnom
konaní vedenom pod ČVS: ORP-341/1-OSV-B4-2008, pričom v čase kedy si škodu uplatňoval nepoznal

ani dôvod vzniku škody, ani výšku škody ani škodcov. Predpokladal, že v trestnom konaní sa tieto
skutočnosti zistia. Polícia následne vydala uznesenie, ktorým konanie zastavila. Po doručení tohto
uznesenia navrhovateľ využil všetky dostupné prostriedky na dosiahnutie jeho zrušenia avšak neuspel
a preto sa začal domáhať škody v občianskoprávnom konaní.

Z výsluchu odporcu v 1. rade súd zistil, že podľa odporcu v 1. rade podal navrhovateľ svoj návrh iba zo
špekulatívnych dôvodov, aby sa finančne obohatil.

Z výsluchu odporcu v 2. rade súd zistil, že aj odporca v 2. rade sa domnieva, že návrh bol zo strany
navrhovateľa podaný iba zo špekulatívnych dôvodov. K samotnej udalosti odporca v 2. rade uviedol, že
hokej hráva od svojich piatich rokov. Je to šport, pri ktorom dochádza ku konfliktom a preto odporca v
2. rade nerozumie tomu, prečo bol skutok riešený políciou a teraz aj súdom.

Zo znaleckého posudku č. 4/2008 súd zistil, že súd zistil, že strata na zárobku navrhovateľa v dôsledku

utrpeného úrazu predstavovala sumu 2.607,02 EUR.

Z obsahu vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-341/1-OSV-2008 súd zistil, že dňa 20.02.2008 bolo začaté
trestné stíhanie vo veci prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa
mala dopustiť trestne zodpovedná osoba dňa 09.02.2008 o 22:45 hod v Bratislave na Harmincovej ulici
na zimnom štadióne tým, že približne o 22:45 hod počas prerušenia hry fyzicky napadla navrhovateľa.

Uznesením zo dňa 08.06.2010 bolo odporcom v 1. a 2. rade vznesené obvinenie zo spáchania trestného
činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Navrhovateľ
bol v uvedenej trestnej veci vypočutý ako svedok poškodený dňa 20.02.2008. Pri tomto výsluchu
označil navrhovateľ ako útočníkov odporcov v 1. a 2. rade. Pri tomto poučený o možnosti uplatniť
si svoj nárok na náhradu škody, ako aj o spôsobe akým má byť tento nárok uplatnený. Pri tomto

výsluchu zároveň navrhovateľ uviedol, že navrhuje, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obvineným
povinnosť nahradiť mu vzniknuté trovy. Toto trestné konania bolo zastavené uznesením, ktoré bolo
vydané povereným príslušníkom OR PZ Bratislava IV dňa 02.08.2010 z dôvodu, že skutok nie je
trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonom
stanovenej lehote sťažnosť, ktorá bola zamietnutá uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava IV zo dňa

31.08.2010.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u

iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa§438ods.1Občianskehozákonníkaakškoduspôsobíviacškodcov,zodpovedajúzaňuspoločne

a nerozdielne.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 445 Občianskeho zákonníka strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje
sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred
poškodením dosahoval.

Podľa § 446 Občianskeho zákonníka náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti
poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných

predpisov o sociálnom poistení.

Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal voči odporcom zaplatenia náhrady škody na zdraví, ktorú mu
mali spôsobiť pri hokejovom zápase dňa 09.02.2008.

Súdbymoholpriznaťnavrhovateľovinímuplatnenýnároknanáhraduškody,ibavtedy,akbynavrhovateľ
v konaní preukázal naplnenie všetkých predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody. Týmito

predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: protiprávny úkon (škodná udalosť), ujma (vznik škody),
príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a vznikom škody a zavinenie. Pri skúmaní naplnenia
uvedených predpokladov pre vznik zodpovednosti odporcov v 1. a 2. rade súd musel prihliadať aj na
odporcami vznesenú námietku premlčania. Súd teda v prvom rade musel vyriešiť otázku premlčania
navrhovateľových nárokov.

Vprípadochnárokovnanáhraduškody,ktorébolispôsobenépoškodenímzdraviaobjektívnapremlčacia
doba v súlade s ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka vôbec neplatí. Uplatní sa tu však subjektívna
dvojročná premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, kedy sa poškodený
dozvie o škode, ako aj o tom kto za ňu zodpovedá. Ak si poškodený uplatní svoj nárok na náhradu
škody už v trestnom konaní, plynutie premlčacej doby sa zastavuje a počas doby konania neplynie, ak

sa ale v trestnom konaní nerozhodne o nároku poškodeného na náhradu škody, začína premlčacia doba
opätovne plynúť a to až do doby kedy si poškodený svoj nárok opätovne uplatní v občianskoprávnom
konaní. Predpokladom prerušenia plynutia premlčania je však riadne uplatnenie nároku. Samotné
vyhlásenie poškodeného v trestnom konaní o tom, že navrhuje, aby mu súd priznal náhradu škody
takéto účinky nemá. Z obsahu vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-341/1-OSV-2008 je však zrejmé, že

navrhovateľ si svoj nárok na náhradu škody voči odporcom v 1. a 2. rade riadnym, právne kvalifikovaným
spôsobom, ktorý by mal za následok zastavenie plynutia premlčacej doby neuplatnil. Navrhovateľ
si svoj nárok na náhradu škody neuplatnil aj napriek tomu, že bol o možnosti a spôsobe uplatnenianáhrady škody opakovane riadne písomne informovaný. Doplnenie návrhu na náhradu škody, ktoré
navrhovateľ zaslal k uvedenému trestnému spisu dňa 12.12.2012 je právne irelevantné, nakoľko bolo
odoslané príslušnému orgánu viac ako dva roky po tom, čo bolo trestné konanie právoplatne zastavené.

Predpokladom na uplatnenie práva poškodeného z trestného činu na náhradu škody spôsobenej týmto
trestným činom je práve existencia trestného konania. Ak došlo právoplatne k zastaveniu trestného
konania, je zrejmé, že poškodený sa už v tomto trestnom konaní nemôže domáhať svojho práva na
náhradu škody, a teda aj úkony, ktorými by svoj nárok konkretizoval nemôžu mať žiadne právne účinky.
Navrhovateľ navyše v uplatňovaní svojich nárokov po zastavení trestného konania riadne nepokračoval,

keďže návrh na súd podal až so značným časovým odstupom.

Ako už bolo uvedené Občiansky zákonník nestanovuje pri škode na zdraví žiadnu objektívnu premlčaciu
dobu. Pre posúdenie otázky premlčania navrhovateľových nárokov je preto podstatným určenie plynutia
tzv. subjektívnej doby. Táto premlčacia doba začína plynúť v deň, kedy sa poškodený dozvie o škode,
(teda v deň kedy je zrejmý rozsah jeho nárokov) a o tom, kto za ňu zodpovedá. Z obsahu vyšetrovacieho
spisu ČVS: ORP-341/1-OSV-2008 je zrejmé, že navrhovateľ už pri podaní samotného trestného

oznámenia, ako aj pri svojom prvom výsluchu označil odporcov v 1. a 2. rade za osoby, ktoré mu
svojim fyzickým útokom spôsobili zranenia, teda aj škodu na zdraví. Rovnako tak v čase ukončenia
práceneschopnosti, t.j. 09.03.2008, už navrhovateľovi musel byť zrejmý rozsah jeho prípadného nároku
na náhradu škody. Z uvedeného je zrejmé, že premlčacia doba na uplatnenia nárokov navrhovateľa
uplynula dňa 09.03.2010, pričom navrhovateľ doručil svoj návrh na začatie konania súdu až dňa

13.03.2012, teda až po uplynutí premlčacej doby. Na základe uvedených skutočností súd dospel k
záveru, že odporcami vznesená námietka premlčania navrhovateľových nárokov je dôvodná a preto v
súlade s § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka rozhodol tak, že návrh navrhovateľa zamietol.

Súd len pre úplnosť považuje za potrebné dodať, že aj v prípade, ak by nárok navrhovateľa nebol
premlčaný súd by mu nemohol vyhovieť, nakoľko nepreukázal existenciu všetkých predpokladov vzniku

zodpovednosti za škodu. Navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať tak existenciu príčinnej súvislosti
medzi konaním odporcov a jeho úrazom, keďže podľa jeho tvrdenia úraz utrpel v dôsledku fyzického
útoku odporcov, naopak odporcovia túto skutočnosť popierali, keď tvrdili, že úraz si odporca spôsobil
pri nezavinenom páde na ľadovú plochu. Aj svedkovia, ktorí boli vypočutí v rámci trestného konania
sa v popise udalosti, pri ktorej navrhovateľ utrpel úraz, značne rozchádzali. Navrhovateľ taktiež riadne

nepreukázal riadne ani vznik škody na zdraví. Navrhovateľ sa v rámci uplatnenej náhrady škody
domáhal nároku na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti a bolestného. Svoj
nárok na náhradu škody navrhovateľ preukazoval znaleckým posudkom vypracovaným znalkyňou
Ing. Editou Lukáčikovou. Znalkyňa určila sumu navrhovateľovho nároku iba vynásobením počtu dní
práceneschopnosti a tieto vynásobila priemerným denným zárobkom navrhovateľa určeným na základe

jeho príjmov z predchádzajúceho kalendárneho roka, pričom vôbec nezohľadnila výšku jeho príjmov zo
sociálneho zabezpečenia (dávky nemocenskej). Takýto výpočet je však v hrubom rozpore s ust. § 446
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa suma náhrady za stratu na zárobku určí rovnako ako úrazový
príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Výšku náhrady za stratu na zárobku je
preto potrebné určiť v súlade s § 85 až 87 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Navrhovateľ

taktiež nepreukázal svoj nárok na zaplatenie bolestného lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení
spoločenského uplatnenia tak, ako to predpokladá zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a
sťaženie spoločenského uplatnenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., vzhľadom na plný úspech odporcov 1, 2
v konaní. Trovy konania v tejto veci pozostávali z trov právneho zastúpenia, ktoré si odporcovia 1, 2

vyčíslili podľa ustanovení (§ 13 ods. 2) vyhl. č. 655/2004 Z.z. nesprávne a v rozpore s ustanoveniami
citovanej vyhlášky.

Právny zástupca, Advokátska kancelária PROSMAN A PARTNERI, s.r.o., zastupoval oboch odporcov,
preto bolo potrebné podľa § 13 ods. 2 cit. vyhl. základnú sadzbu tarifnej odmeny znížiť o 50 %.

Výška základnej sadzby tarifnej odmeny bola podľa § 10 ods. 1 cit. vyhl. 141,09 eur.Vo veci boli vykonané 4 spoločné úkony za poskytnuté právne služby (a nie 8, ako bolo nesprávne
uvedené vo vyúčtovaní náhrady trov) a to, prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s
klientmi, písomné podanie na súd vo veci samej, účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 07.11.2012,

účasť na meritórnom pojednávaní dňa 17.12.2012 (§ 14 ods. 1, písm. a, b, c, ods. 5 písm. b cit. vyhlášky).

Výšku základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden spoločný úkon súd v zmysle § 13 ods. 2 cit. vyhl.
stanovilsumou141,09eur,ktorúvypočítaltak,žesumu141,09eurvynásobildvoma(2klienti)avýslednú
sumuznížilo50%.Konkrétnesúdpriznalodmenuza3úkonyá141,09eur(prevzatie,príprava,písomné
podanie na súd, meritórne pojednávanie dňa 17.12.2012) a za 1 spoločný úkon á 35,27 eur (nemeritórne

pojednávanie dňa 07.11.2012 - ?). Ďalej režijný paušál - 4 x 7,63 eur = 30,52 eur a 20 % DPH t.j. spolu
586,87 eur.

Odporcovia 1, 2 si ďalej vyúčtovali náhradu za stratu času - § 17 cit. vyhl. a náhradu hotových výdavkov
- cestovné náhrady a náhradu za naftu v celkovej výške 156,98 eur. Tieto náhrady si vyúčtovali správne
a boli v súlade s príslušným ust. vyhl. č. 655/2004 Z.z. a zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách.

Súd teda odporcom 1, 2 priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 743,85 eur, ktoré ne neúspešný

navrhovateľ povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporcov 1, 2 do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia., písomne, na
tunajšom súde, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, aka) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods.
2 O. s. p.