Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Humenné

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15Er/2/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8307200009
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Dub
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2012:8307200009.3

Uznesenie

Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. Pribinova 25, 811 09

Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený advokátom JUDr. Martinom Máčajom, AK Pribinova
25, Bratislava proti povinnému L. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.Č. XXX, o vykonanie exekúcie pre
vymoženie uloženej povinnosti zaplatenia sumy vo výške 918,14 eur s príslušenstvom, trov konania a
trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú.

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Súdnym exekútorom JUDr. Rudolfovi Dulinovi a JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov exekúcie

nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na základe právoplatného a
vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. SR 3531/06 zo dňa 10.08.2006 u súdneho
exekútora dňa 21.12.2006.

Okresný súd Humenné poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Rudolfa Dulinu, sídlo
exekútorského úradu Michalovce, Štúrova 12, a to poverením č. 5702 016749 zo dňa 09.01.2007.

Uznesením Okresného súdu Humenné sp. zn. 15Er 2/2007 zo dňa 02.12.2010 súd vyhovel žiadosti
oprávneného o zmenu súdneho exekútora a poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr.

Rudolfa Krutého.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci ( podmienky konania).

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo bez návrhu.Podľa § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 45 ods. 1 písm. b), c) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bolnariadenývýkonrozhodcovskéhorozsudku,konanieovýkonrozhodnutiaaleboexekučnéhokonania
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 psím. a) a b) alebo ak rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom

nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 40 písm. a), b) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobu podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom
rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3 ), alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už
predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.

V predmetnej veci súd opätovne v zmysle citovaných zákonných ustanovení preskúmal exekučný
titul a jeho súlad resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že je potrebné exekúciu vyhlásiť za
neprípustnú a zastaviť. Vyššie citované zákonné ustanovenia dávajú exekučnému súdu možnosť a
povinnosť preskúmať exekučný titul, a to nie len z hľadísk uvedených v § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, ale aj, nakoľko exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, z hľadísk uvedených v § 45

ods. 2 zák. č. rozhodcovskom konaní. Súd je povinný v prípade rozhodcovských rozhodnutí skúmať,
či tieto nezaväzujú účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, nakoľko prípadné takého konštatovanie by bolo
dôvodom na zastavenie exekúcie a to aj bez návrh, ex offo ( stanovisko Najvyššieho súdu SR číslo
34842/2009-100).

Zo súdneho spisu súd zistil, že právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o
úvere č. 4420609 zo dňa 25.10.2005.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet

plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008, za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008, ak dodávateľ nepreukáže opak,

zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzkur) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008, neprijateľné podmienky upravené

v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008, ak predmetom spotrebiteľskej
zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch, 1a) nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008, zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Predmetná zmluva o úvere, bola uzavretá dňa 25.10.2005, teda ešte pred 31.12.2007, kedy zákonom
č. 568/2007 Z.z.; bolo zmenené ust. § 52 ods. 1 OZ na súčasné znenie.

Podľa stanoviska zo spoločného rokovania občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského
súdu v Prešove zo dňa 27.09.2010, zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej
po 31.12.2007 alebo vo všeobecných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola
spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na

návrh exekútora mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú
podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde,
ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že

zmluva bola uzavretá pred 01. januárom 2008, tak ako je to v tomto prípade.

Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu - zmluvy o úvere zo dňa 25.10.2005, a to
oprávneného ako dodávateľa v zmysle definície podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a povinného
ako spotrebiteľa v zmysle definície spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, súd túto
zmluvu o úvere vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, kde povinný je v pozícií spotrebiteľa.

Podľa § 879g Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 01.04.2004 týmto zákonom sa preberajú právne
akty Európskych spoločenstiev uvedené v prílohe. V tejto prílohe je uvedená okrem iných aktov aj
Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách;
nakoľko smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Slovenská republika prebrala do svojho právneho poriadku s účinnosťou od 01.04.2004, súd

posúdil úverovú zmluvu a podmienky dojednania zmluvy aj v súlade s touto smernicou.

Zároveň je potrebné na daný vzťah aplikovať smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá už v čase uzavretia zmluvy platila, pretože spôsob
akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v písm. g) bodu 1 Prílohy
smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 v tom význame, že rozhodcovské konanie bolo dojednané ako

výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy.

Podľa č.l.6 ods. 1, smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ichvnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2, písm. a) smernice, na účely tejto smernice, nekalé podmienky znamenajú zmluvné

podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods. 1 písm. g), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane

Podľa článku 6 uvedenej smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva
neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 10 cit. smernice Rady EHS členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy

a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31.12.1994.
Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené po
31.12.1994.

V posudzovanej veci sa oprávnený domáha vykonaním exekúcie vymoženia sumy 918,14 eur s
príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok.

Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.
Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou
podmienkou, ktorá je nekalou v zmysle článku 3 ods. 3 a jeho prílohy 5 Smernice Rady č. 93/13/
EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko sa v porovnaní

s dodávateľom nachádza spotrebiteľ v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom
prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej
súčasťou sú aj všeobecné podmienky poskytovania úverovej zmluvy.

Skutočnosť, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci obsiahnutá v bode 17 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym súdom, nakoľko v rozhodcovskej doložke je
uvedené, že všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom.
Rozhodcovskú doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom

na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa všetkým Úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. V subjektívne
nearbitralnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodcovského
procesu. Vzhľadom na to, že už priamo vo Všeobecných podmienkach poskytovania úveru je miestorozhodcovského konania presne určené a to v Bratislave, takto určené miesto ani zďaleka nespĺňa
požiadavky predvídateľnosti a dostupnosti rozhodcovského súdu (porovnaj rozsudok Oceáno Grupo
Editorial spojené prípady C -240/98 až C - 244/98) a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a

rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase
vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.

Súd sa teda pri posudzovaní exekučného titulu zaoberal exekučným titulom v súlade s § 45 ods. 2 zák.
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Podľa názoru súdu, dojednanie rozhodcovskej doložky a
následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola

odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia smernice 93/13/EHS. Teda na základe uvedeného
súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve
je nekalou podmienkou, preto nie je pre spotrebiteľa záväzná a táto je v rozpore s príslušnými
ustanoveniami smernice 93/13/EHS a z týchto dôvodov súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu
zastavil.

Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi súd náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko tento

napriek tomu, že z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 15Er 2/2007 zo dňa 02.12.2010 vyplýva, že súd
rozhodne o jeho trovách exekúcie po predložení vyúčtovania, tento súdu zaslal ex. spis Ex 651/06
avšak bez vyúčtovania trov exekúcie, a teda súd má zato, že súdny exekútor si náhradu trov exekúcie
neuplatňuje.

Súdnemu exekútorovi JUDr. Krutému súd náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko mu v súvislosti s

výkonom exekúcie žiadne trovy nevznikli. Súdnemu exekútorovi vzniká právo na náhradu trov udelením
poverenia, v danom prípade súd síce pripustil zmenu súdneho exekútora, avšak originál exekučného
spisu vrátane originálu poverenia novému poverenému súdnemu exekútorovi doručené nebol, teda
súdny exekútor nemal na základe čoho exekúciu v predmetnej veci vykonávať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd
Humenné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.