Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. jún 2012

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17Er/2360/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110229170
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Franková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7110229170.2

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, zast. Advokate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava 811 09, proti
povinnému: O. G., nar. X.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX G., o vymoženie 222,23 EUR s prísl., a
trov exekúcie v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad
Bratislava, Záhradnícka 60, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e v celom rozsahu.

II. O trovách exekúcie rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

V návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 12.8.2010, navrhol
oprávnený súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenská rozhodcovská a.s., spis. zn. SR 05410/10 zo dňa
6.7.2010,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa26.7.2010avykonateľnosťdňa29.7.2010.Dňa29.12.2010
poveril Okresný súd Košice I poverením č. XXXX XXXXXX súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

Dňa23.9.2011bolasúdudoručenáodpoveďsúdnehoexekútoranavýzvu.Spoukazomnaobsahnálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.4.2011, č.k. III. ÚS 322/2010 podal súdny exekútor

vyjadrenie k jeho pomeru k oprávnenému.

Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už
začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to
napr. aj na účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie
zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58

ods. 1 Exekučného poriadku v rozhodnom znení).

Podľa§58ods.1zákonač.233/1995Z.z.(ďalejEP),exekúciuzastavísúdnanávrhaleboajbeznávrhu.

Podľa § 57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo
osobitného zákona.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej ZRK), súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.Podľa § 45 ods. 2 ZRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré je
právomnedovolenéaleboodporujedobrýmmravom,takexekučnýsúdkonaniezastaví.Zákonnáúprava
teda dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či
plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a či zároveň nie v rozpore s dobrými mravmi.

Výrok rozhodcovského rozsudku zaväzuje povinného, aby uhradil oprávnenému 222,23 EUR a nahradil
trovy konania 124,34 EUR. A to na základe zmluvy o úvere č. 9050280 uzatvorenej medzi oprávneným a
povinným dňa 28.10.2008. Zo zmluvy vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 398,33
EUR a povinný sa zaviazal vrátiť mu túto čiastku zvýšenú o poplatok vo výške 382,39 EUR, teda v
celkovej výške 780,72 EUR v 12 mesačných splátkach vo výške 65,06 EUR počnúc dňom 14.12.2008.

V bode 17. Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere sa
zmluvné strany v rozhodcovskej doložke dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere,
alebo v súvislosti s ňou budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, a to

jediným rozhodcom podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, alebo pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.

Vbode06.Všeobecnýchobchodnýchpodmienoksizmluvnéstranydojednaliúrokzomeškaniavovýške
0,25 % denne.

Z odôvodnenia exekučného titulu vyplýva, že žalovaný bol povinný zaplatiť sumu 974,99 EUR, ktorá
pozostáva z celkovej dlžnej sumy 650,60 EUR, úrokov z omeškania vo výške 314,44 EUR a poplatku
za upomienku vo výške 9,95 EUR. Žalovaný uhradil celkom 752,75 EUR. Žalobcovi vzniklo právo na
zaplatenie sumy 222,23 EUR.

Podľa § 52 ods. 1 OZ účinného od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. (ďalej ZSU) účinného v čase podpisu zmluvy o
úvere, spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) ZSU účinného v čase podpisu zmluvy o úvere, zmluvou o spotrebiteľskom úvere

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným ako úverová zmluva má
povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na cit. znenie § 52 ods. 1 OZ. Oprávnený - dodávateľ, konal

pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, ktorá vyplýva aj z výpisu daného
subjektu z obchodného registra - poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Na druhej strane povinný, v
čase podpisu zmluvy v postavení dlžníka - fyzická osoba, nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Súd má za to, že úver poskytnutý povinnému na základe úverovej zmluvy, je spotrebiteľským úverom
podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 31 ods. 3 ZRK, rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi
účastníkmi rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor,zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov. Rozhodcovský súd použije rovnako ako súd
ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 33 ods. 2 ZRK, rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore
s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak
obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje
len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo
jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť

od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy predchádzala nekalá obchodná praktika,
nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu.

Rozhodcovský súd bol povinný v rozhodcovskom rozsudku zohľadniť právnu úpravu, ktorá je preňho
záväzná a vyššie uvedená zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo a povinnosť posúdiť, či
plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje je dovolené a či je v súlade s dobrými mravmi. Súd

má za to, že nemožno považovať uložené plnenie za dovolené a v súlade s dobrými mravmi, ak je
vydané v rozpore s právnou úpravou.

Podľa § 4 ods. 2 písm. j) ZSU účinného v čase podpisu zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 3 ZSU účinného v čase podpisu zmluvy o úvere, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov.

Predmetom tohto exekučného konania je vymoženie plnenia zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v ktorej absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN). Tento údaj majúci za cieľ
chrániť spotrebiteľa nevyplýva ani z exekučného titulu. Neuvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov

spôsobuje, že úver bude bezúročný a bez poplatkov. Túto skutočnosť stály rozhodcovský súd
nezohľadnil.

Z exekučného titulu a zmluvy o úvere vyplýva, že povinnému boli poskytnuté finančné prostriedky vo
výške 398,33 EUR a povinný sa zaviazal vrátiť oprávnenému sumu 780,72 EUR, vrátane poplatku za

poskytnutie úveru vo výške 382,39 EUR.

Ak by sa v rozhodcovskom konaní postupovalo v súlade s § 31 ods. 3a § 33 ods. 2 ZRK, rozhodca by pri
rozhodovaní prihliadol aj na zákon o spotrebiteľských úveroch. V tom prípade by nemohol opomenúť,
že v dôsledku chýbajúceho údaju o RPMN sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Nesplatený

úver spolu s poplatkom na jeho poskytnutie je v zmysle odôvodnenia exekučného titulu vo výške 650,60
EUR. Poplatok za poskytnutie úveru je vo výške 382,39 EUR. Z toho vyplýva, že nesplatený úver je vo
výške 268,21 EUR, nie 650,60 EUR ako uviedol rozhodca v odôvodnení exekučného titulu. Istina bola
ďalej tvorená aj poplatkom za upomienku vo výške 9,95 EUR.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako slabšej
strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako silnejšej strany.
Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ nemôže ovplyvniť obsahzmluvyvopredpripravenejdodávateľom.Pretozákonrámcovovymedzuje,ktorépodmienkusapovažujú
za neprijateľné a v dôsledku toho neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného čase vzniku omeškania, výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu..

Exekučnýsúdsarovnakozameralajnavýškuúrokuzomeškaniapriznanéhovexekučnomtitule.Úprava
obsiahnutávObčianskomzákonníkubolavtomtosmereprespotrebiteľavýhodnejšiaatejtovýhodnejšej
úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. V tejto súvislosti je právne významné ust. § 54 Občianskeho
zákonníka podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ak rozhodcovský súd priznal
oprávnenému zmluvne dojednaný úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne, teda 91,25 % ročne, t.j.
vo výške niekoľko násobne vyššej v porovnaní s úrokom na aký by oprávnenému vznikol nárok pri

aplikácií výhodnejšej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku svojím rozhodnutím zaviazal
povinného na plnenie právom nedovolené

Z odôvodnenia exekučného titulu exekučný súd zistil, že prvým dňom omeškania je 31.7.2009.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v tom čase vo výške 1,00 %, pripočítaní 8

percentuálnych bodov je zákonný úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne.

Exekučný súd zastavil exekúciu v časti úroku z omeškania v celom rozsahu. Zákonný úrok z omeškania
teda 9,00 % ročne zo sumy 268,21 EUR (nesplatený úver po odrátaní poplatku) od 31.7.2009 do
9.2.2010 (kedy povinný uhradil 752,76 EUR) je vo výške 12,82 EUR.

Z odôvodnenia exekučného titulu vyplýva, že povinný zaplatil 752,76 EUR. V prípade postupu
rozhodcovského súdu v súlade s § 31 ods. 3 ZRK a § 33 ods. 2 ZRK a pri rešpektovaní právnej úpravy
ochrany spotrebiteľa, by rozhodcovský súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi nesplatený úver (po
odrátaní poplatku v dôsledku chýbajúcej RPMN) vo výške 268,21 EUR a zákonný úrok z omeškania

vyčíslený ku dňu 9.2.2010 vo výške 12,82 EUR, poplatku za upomienku vo výške 9,95 EUR, spolu
290,98 EUR, žalovaný uhradil celkom sumu 752,76 EUR. Žalobcovi by teda vzniklo právo na zaplatenie
0,00 EUR. Z odôvodnenia exekučného titulu však vyplýva, že žalovaný bol povinný zaplatiť sumu 974,99
EUR, ktorá pozostáva z celkovej dlžnej sumy 650,60 EUR, úrokov z omeškania vo výške 314,44 EUR
a poplatku za upomienku vo výške 9,95 EUR. Žalovaný uhradil celkom 752,75 EUR. Žalobcovi vzniklo

právo na zaplatenie sumy 222,23 EUR.

Podľa § 51 ods. 3 ZRK, ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane
vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V prípade zákonného postupu rozhodcovského súdu, by mal podľa názoru exekučného súdu oprávnený
pomerný úspech menej než 50 % a teda rozhodcovský súd by mu právo na náhradu trov nepriznal. A

žalovanému (povinnému v exekučnom konaní) by uložil uhradiť žalobcovi (oprávnenému v exekučnom
konaní) spolu 0,00 EUR, nakoľko nesplatený úver, zákonný úrok z omeškania a poplatok za upomienku
už bol povinným uhradený v celej výške.Rozhodcovský rozsudok teda zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie právom
nedovolené.

Preto exekučný súd zastavil exekúciu v celom rozsahu podľa § 57 ods. 2 EP a § 45 ods. 2 ZRK.

Dňa 23.9.2011 bolo súdu doručené podanie súdneho exekútora, v ktorom sa vyjadruje k obsahu nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.4.2011, sp. zn. III ÚS 322/2010 o jeho pomere k
oprávnenému. Súd toto podanie vyhodnotil ako splnenie povinnosti súdneho exekútora v zmysle § 30

EP oznámiť skutočnosti na základe ktorých by potenciálne mohol byť vylúčený z vykonávania exekúcie.
S ohľadom na to, že súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, považuje rozhodovanie o
predmetnom podaní súdneho exekútora za nadbytočné a preto o ňom nebude rozhodovať samostatným
uznesením.

O trovách exekúcie rozhodne súd po tom, čo mu bude predložené vyúčtovanie trov exekúcie a

exekútorský spis.

Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdKošice
I, v troch písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.