Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Nora Vladová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 54Cb/7/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210225141
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Vladová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1210225141.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudcom JUDr. Norou Vladovou v právnej veci žalobcu: Ing.

Kristína Tuhá, nar. XX.XX.XXXX, Tešedíkova 67/A, 841 06 Bratislava, IČO: 44 920971, zastúpená Mgr.
Michalom Kujanom, LL.M., advokátom, Lazaretská 8, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: PROPERTY
NETWORK s. r. o., Prievozská 4, Bratislava 821 09, IČO: 44 763 433, zastúpeného JUDr. Vladimírom
Noskom, advokátom, Nosko & Partners s. r. o., Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860 107,
o zaplatenie istiny 2.707,02 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.089,50 eur s 9 % úrokom z omeškania od 12.11.2010
do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 162 eur titulom náhrady trov konania za
zaplatený súdny poplatok a sumu 515,97 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 12.11.2010 domáhal, aby súd určil povinnosť
žalovaného zaplatiť mu istinu vo výške 2.707,02 eur s príslušenstvom, čo odôvodnil tým, že medzi

žalobcomažalovanýmbolauzatvorenádohodaospoluprácipodľa§269ods.2Obchodnéhozákonníka,
na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať služby a spolupracovať so žalovaným v oblasti
sprostredkovania predaja/ kúpy nehnuteľností, tak že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby klienti
žalovaného mali príležitosť uzavrieť zmluvy ohľadne nehnuteľností s tretími osobami a žalovaný sa
zaviazal zaplatiť žalobcovi za tieto služby odplatu. Výšku odplaty strany stanovili dohodou. Žalobca
svojím aktívnym pôsobením sprostredkoval predaj/kúpu nasledovných nehnuteľností (Byt/ Y. XX, H.,
tým že oslovil záujemcu o kúpu pani N. Y., zorganizoval obhliadku nehnuteľností a následne uzatvorenie

kúpnej zmluvy ohľadne predmetnej nehnuteľnosti, Byt/ S. XX, H. tým, že oslovil záujemcu o kúpu pani
K., zorganizoval obhliadku nehnuteľností a následne uzatvorenie kúpnej zmluvy ohľadne predmetnej
nehnuteľnosti). Žalobca podľa dohody poskytol služby žalovanému v oblasti sprostredkovania predaja/
kúpy zmluvy. Následne žalobca fakturoval ním poskytnuté služby Q.. Č.. : X/XXXX, splatnou dňa
01.10.2009 znejúcou na sumu 1.613,52 eur a Q..Č..: X/XXXX, splatnou dňa 09.10.2009, znejúcou na
sumu 1.093,50 eur. Napriek opakovaným výzvam žalobcu neprišlo zo strany žalovaného k uhradeniu
dlžnej sumy.

Okresný súd Bratislava II vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal v zákonom
stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že žalobca sa domáha zaplatenia sumy vo výške 2. 707,02
eur, pričom jeho nárok mal vzniknúť na základe vykonania sprostredkovateľskej činnosti, týkajúcej sasprostredkovania predaja dvoch nehnuteľností t.j. dvoch obchodov a výšku nároku na odmenu odvíja
žalobcaodZmluvyovýhradnomobchodnomzastúpení.Zmluvaovýhradnomobchodnomzastúpení,od
ktorej odvíja žalobca svoj nárok resp. jeho výšku, však nikdy nebola uzatvorená. Žalobca a žalovaný boli

v procese uzatvárania tejto zmluvy, avšak táto nakoniec z dôvodu na strane žalobcu nebola uzatvorená.
Žalovaný dňa 03.09.2009 adresoval žalobcovi návrh zmluvy, avšak tento návrh nebol nikdy žalobcom
prijatý, napriek skutočnosti že žalovaný žalobcu na uzatvorenie opakovane vyzýval. Žalobca nakoniec
prerušil styky so žalovaným a rozhodol sa vykonávať sprostredkovateľskú činnosť realít pre inú realitnú
kanceláriu. Na základe tejto skutočnosti žalovaný emailom zo dňa 28.09.2009 opätovne vyzval žalobcu,

aby si vysporiadal vzájomné vzťahy medzi nimi vzniknuté a navrhol uzavretie Zmluvy o výhradnom
obchodnom zastúpení s ukončením ku dňu 25.09.2010. Žalobca však uzavretie zmluvy odmietol, pričom
žalovaný sa domnieva, že dôvodom odmietnutia zo strany žalobcu podpísať zmluvu, bolo ustanovenie,
že žalobca nevykonáva obchodné zastúpenie pre tretie osoby, resp. nevykonával túto činnosť na svoj
účet či na účet tretích osôb. Porušenie tohto záväzku bolo sankcionované zmluvnou pokutou. Keďže
podľa informácie žalovaného, žalobca vyššie opísané povinnosti porušil a hrozila mu povinnosť zaplatiť

zmluvnú pokutu , zmluvu v pôvodnom znení so žalovaným síce odmietol uzavrieť, ale na odmene vo
výške, ako by bola uzavretá, trval. Žalovaný ďalej v odpore uviedol, že neodôvodnenosť výšky takto
uplatňovaného nároku na odmenu spočíva v tom, že výška odmeny navrhovaná žalovaným v rámci
Zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení zohľadňuje, že touto zmluvou založený vzťah mal mať
svoje trvanie, že pre žalobcu z tejto Zmluvy vyplýva celý rad povinností, predovšetkým výhradnosť

obchodného zastúpenia, povinnosť nezneužiť resp. nevyužiť v prospech iného informácie získané
v rámci sprostredkovateľskej činnosti, povinnosť zúčastňovať sa školení, povinnosť byť poistený na
zodpovednosť za škodu. Je nepochybné, že výška odmeny bez uzavretia Zmluvy o výhradnom
obchodnom zastúpení, vzhľadom na neexistenciu celého radu povinností žalobcu, by bola podstatne
nižšia. Okrem nižšieho základu odmeny nedohodnutej zmluvou, poukázal žalovaný aj na skutočnosť, že

žalobca využíval priestory žalovaného, jeho webstránky, ako aj mobilný telefón, pričom za tieto služby
žalobca nezaplatil.

V písomnom podaní zo dňa 31.12.2010, podanom na tunajší súd dňa 03.01.2011, právny zástupca
žalobcu uviedol, že žalobca vykonával na základe dohody o spolupráci pre žalovaného činnosť

spočívajúcu v sprostredkovaní predaja/ kúpy nehnuteľností. Žalobca neodvodzuje svoj nárok, tak ako
mylne konštatuje zástupca žalovaného od Zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení. Zmluva o
výhradnom obchodnom zastúpení v niektorých častiach iba potvrdzuje a obsahuje niektoré časti dohody
o spolupráci, ktorú uzavreli žalobca so žalovaným. Ide najmä o dohodu ohľadne činnosti pre žalovaného
( sprostredkovanie) a odmeny za tieto činnosti vykonávané žalobcom. Skutočnosť, že medzi žalobcom

a žalovaným prišlo k dohode o spolupráci a o odmene však nepopiera ani žalovaný, naopak vo svojom
odpore to sám potvrdzuje. Ohľadne využívania priestorov žalovaného žalobca uviedol, že nikdy nebolo
medzi ním a žalovaným dohodnuté, že za prostriedky súvisiace s činnosťou žalobcu má žalobca platiť,
naopak bolo dohodnuté že uvedené sa považuje za benefit a nemá to vplyv na odplatu.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi: Výpisom z obchodného registra
žalovaného, výpisom zo živnostenského registra žalobcu, Zmluvou o výhradnom obchodnom zastúpení,
prílohou Zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení, Potvrdením vystaveným p. N. Y., Potvrdením
vystaveným p. V.. F. K., faktúrou č. XX/XXXX, faktúrou č. XX/XXXX, výzvou na zaplatenie dlžnej
sumy, e-mailovou komunikáciou medzi žalobcom a žalovaným, Písomným podaním označeným ako“

Vyjadrenie k odporu“, prednesom právneho zástupcu žalobcu, vypočutím žalobkyne, prednesom
právneho zástupcu žalovaného, vypočutím štatutárneho zástupcu žalovaného, písomnými listinami
preukazujúcimivýškuvyplácanýchobvyklýchprovíziíprizačínajúcichmakléroch,súdsaďalejoboznámil
sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi ďalší obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový
stav nasledovným spôsobom.

Žalobca vykonával pre žalovaného činnosť realitného makléra, v rámci ktorej žalobca, mal vyvíjať
činnosť smerujúcu k tomu, aby klienti žalovaného mali príležitosť uzavrieť zmluvy ohľadne nehnuteľností
s tretími osobami a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi za tieto služby odplatu. Žalobca aktívne
pôsobil pri sprostredkovaní nehnuteľností (Bytu na Y. XX H. a Bytu na S. XX, H.). Následne vystavil

žalovanému faktúru č. XX/XXXX znejúcu na sumu 1.613, 52 eur, splatnú dňa 01.10.2009 a faktúru č.XX/
XXXXznejúcunasumu1.093,50eur,splatnúdňa09.10.2009,ktorýmifakturovalsvojuprovíziuzapredaj
vyššie uvedených nehnuteľností, pričom výšku provízie odvodzoval žalobca od dohody, ktorú mal so
žalovaným uzavrieť v ústnej forme v súlade s § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca súčasnepoukázal aj na Zmluvu o výhradnom obchodnom zastúpení, ktorá však nikdy nenadobudla účinky
platného právneho úkonu, nakoľko nikdy nebola samotným žalobcom podpísaná. Žalovaný v odpore
nenamietal skutočnosť, že žalobcovi by nevznikol nárok na províziu, avšak jednoznačne spochybňoval

žalobcom uplatnenú výšku provízie. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca odvodzuje výšku
provízie od Zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení, ktorá nikdy nebola podpísaná žalobcom.

Žalobca, sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy za prácu, ktorú vykonal pre žalovaného. Činnosť
vykonávalnazákladeústnejdohodymedzi žalobcomaštatutárnymzástupcomžalovaného,akoiďalšou

spoločníčkou žalovaného (H. Y.), pričom sa dohodli na 50 % odmene z výšky provízie a v prípade, ak
žalobca prekročí obrat, na odmene vo výške 60 %. Nakoľko žalovaný nikdy províziu neuhradil, rozhodol
sa ukončiť spoluprácu so žalovaným, na čo žalovaný hneď na druhý deň zaslal vyhotovenú zmluvu,
ktorú žalobca odmietol podpísať.

Podľa vyjadrenie štatutárneho zástupcu žalovaného žalobca začal pre žalovaného vykonávať činnosť

v lete 2009 a už v auguste 2009 dostal od žalovaného prvý návrh na uzatvorenie zmluvy. V tom čase
žalobca uskutočnil prvý obchod, za ktorý mu bola hneď vyplatená odmena. Zmluva o výhradnom
obchodnom zastúpení podpísaná nebola, podpis zmluvy sa naťahoval zo strany žalobcu, ktorý zmluvu
pripomienkoval a zároveň v tomto čase začal pracovať na ďalších dvoch obchodoch, za vyplatenie
ktorých sa domáha odmeny. Žalobca využíval v tom čase tiež priestory žalovaného, internet žalovaného

a preto suma, ktorú bol žalovaný ochotný žalobcovi vyplatiť bola znížená o tieto výdavky. Žalobca
faktúrou , ktorú zaslal žalovanému, si uplatnil odmenu vypočítanú podľa návrhu zmluvy, ktorá ešte
podpísaná nebola a pokiaľ ide o bežnú prax začínajúci makléri majú u žalovaného fixný plat alebo sa
dohodne nejaká odmena- provízia, pričom obvyklá provízia je pri začínajúcich makléroch okolo 20-30%,
pokiaľ ide o žalobcu pri obchode na S. ulici pracoval žalobca samostatne, pokiaľ ide o obchod na Y.

ulici, tam spolupracoval aj s iným maklérom.

Súdu boli predložené dve potvrdenia o obvyklej výške vyplácaných provízií realitných kancelárií. Jedno
potvrdenie je vydané spoločnosťou LEGACY Real s.r.o., kde spoločnosť vyhlásila, že pri odmeňovaní
svojich maklérov vychádza z ich preukázaných skúsenosti a praxe, pričom pri začínajúcich makléroch

(bez akejkoľvek praxe) poskytuje odmenu začínajúcu na 20 % z celkovej provízie po odpočítaní
preukázateľných nákladov spoločnosti. Druhé vyhlásenie o výške percentuálnej odmeny maklérov
poskytla spoločnosť XPERIA Invest s.r.o., ktorá vo svojom vyhlásení uviedla, že každý začínajúci junior
realitný maklér t.j. pracujúci menej ako 6 mesiacov na tejto pozícií, je hodnotený percentom v rozmedzí
20% -30% z celkovej obdržanej provízie.

Podľa vyjadrenia žalovaného, žalobcovi bola za prvý obchod vyplatená provízia v sume 1.212,
eur čo predstavovalo 40,6 % zo sprostredkovateľskej odmeny. Žalovaný zdôraznil, že nakoľko sa
jednalo o prvý obchod, ktorý sa v súčinnosti so žalobcom a žalovaným uskutočnil, poskytol žalovaný
žalobcovi z motivačných dôvodov províziu bez toho aby mu odpočítal DPH od sprostredkovateľskej

provízie .Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca vo faktúre č. XX/XXXX vychádzal zo sprostredkovateľskej
provízie vo výške 3.220,- eur od čoho odpočítaval 19 % DPH a z výslednej sumy (bez opory v dohode so
žalovaným) si uplatnila odmenu vo výške 60 %. Vo faktúre Č.. XX/XXXX žalobca vychádzal z celkovej
sprostredkovateľskej provízie 5.000,- eur, ktorú delil podľa pomery účasti na obchode s iným maklérom
dohodnutým spôsobom, uplatnil si 45% a následne odpočítal 19% DPH a z výslednej sumy opäť bez

opory v dohode so žalovaným si uplatnil žalobca odmenu vo výške 60%. Súčasne uviedol žalovaný, že
si voči žalobcovi uplatňuje hotové náklady v sume 361,68 eur, pričom tieto pozostávajú z jednotlivých
položiek (Mobilný telefón vo výške 34,28 eur , náklady na kancelárske priestory a služby vo výške 142,80
eur, právne služby pri Obchode 3. a Obchode 4. v sume 161,40 eur a náklady na vizitky v sume 23,20
eur).

Podľa§269ods.2Obchodnéhozákonníkaúčastnícimôžuuzavrieťajtakúzmluvu,ktorániejeupravená
ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 642 Obchodného zákonníka Zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude

vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou,
a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).Podľa § 644 Obchodného zákonníka sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá
zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.

Podľa § 647 ods. 1 Obchodného zákonníka sprostredkovateľ má nárok na dojednanú províziu,
inak obvyklú za sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní.
Sprostredkovateľovi však nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho
súčinnosti alebo ak v rozpore so zmluvou bol činný ako sprostredkovateľ tiež pre osobu, s ktorou sa
uzavrela sprostredkúvaná zmluva.

Podľa § 647 ods. 2 Obchodného zákonníka nárok na úhradu nákladov spojených so sprostredkúvaním
má sprostredkovateľ popri provízii, len keď to bolo výslovne dojednané, a pri pochybnostiach len pri
vzniku nároku na províziu.

Podľa § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca

ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv
(ďalej len "obchody") alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a
zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.

Podľa § 652 ods. 4 Obchodného zákonníka zmluva musí mať písomnú formu.

Podľa § 655 Obchodného zákonníka, ak bolo dojednané výhradné zastúpenie, je zastúpený povinný
v určenej územnej oblasti a pre určený okruh obchodov nepoužívať iného obchodného zástupcu a
obchodný zástupca nie je oprávnený v tomto rozsahu vykonávať obchodné zastúpenie pre iné osoby
alebo uzavierať obchody na vlastný účet alebo účet inej osoby.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť

Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi účastníkmi konania
platne vznikol záväzkový vzťah, nakoľko medzi účastníkmi konania bola v ústnej forme dojednaná
nepomenovaná zmluva podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka obsahujúca prvky zmluvy
sprostredkovateľskej, na základe ktorej žalobca bol povinný uzatvárať sprostredkovateľské zmluvy
(predaj nehnuteľností) s príslušnými klientmi v mene a na účet žalovaného a žalovaný bol povinný

poskytnúť žalobcovi za sprostredkovanie províziu. Faktická činnosť sprostredkovateľa, ktorá má viesť
k zabezpečeniu príležitosti uzavrieť zmluvu, je dispozitívnou právnou úpravou v konečnom dôsledku
vymedzená ako činnosť, ktorá je viazaná k určitému výsledku, ktorým je uzavretie sprostredkúvanej
zmluvy, a to v dôsledku ustanovenia vzniku práva na províziu uzavretím zmluvy, ktorá je predmetom
sprostredkovania.

Skutočnosť, že žalobca si svoju povinnosť (sprostredkovanie predaj bytov- Byt na Y. XX a predaj bytu na
S. XX, H.) splnil, nebolo v danom konaní sporné. Sporná medzi účastníkmi konania bola výška provízie
( 60 % z obdržanej celkovej provízie), ktorú si žalobca voči žalovanému uplatnil. Výšku provízie v sume
60%zcelkovejprovízie odvodzovalžalobca odZmluvyovýhradnomobchodnomzastúpení.Avšak táto

zmluva, nikdy nevstúpila do platnosti, nakoľko nebola samotným žalobcom akceptovaná a teda ani ním
podpísaná. Skutočnosť, že zmluva o výhradnom obchodnom zastúpení nebola podpísaná a v dôsledku
toho ani platná, nebola medzi účastníkmi sporná. Z toho dôvodu má súd jednoznačne za to, že žalobca
nemôže odvodzovať svoj nárok na vyplatenie provízie zo Zmluvy, ktorú on sám neakceptoval. Žalovaný
v danom prípade nespochybňoval vznik nároku žalobcu na províziu, avšak v plnej miere spochybňoval

ním uplatnenú výšku provízie.

Pri určovaní výšky provízie, za vykonanú sprostredkovateľskú činnosť, súd vychádzal zo skutočností,
že medzi účastníkmi konania nebola v písomnej forme dohodnutá zmluva, ktorá by priamo upravovalavýšku provízie. Taktiež súdu nebolo žiadnym relevantným spôsobom preukázané, že by medzi
účastníkmi konania bol dohodnutý spôsob určovania výšky provízie, prípadne bola uzatvorená dohoda
upravujúca výšku provízie za vykonanú sprostredkovateľskú činnosť a preto súd aplikoval na určenie

výšky provízie kritérium obvyklosti v súlade s ustanovením § 647 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka.

Ak provízia nie je dohodnutá v zmluve a nie je dohodnutý ani spôsob jej určenia resp. osoba oprávnená
určiť jej výšku (269 ods. 3 Obchodného zákonníka) sprostredkovateľovi vzniká právo na províziu vo
výške určenej kritériom obvyklosti a to v čase uzavretia zmluvy v zmysle dispozitívnej právnej úpravy.

Pritomtokritériusúdzohľadnil vyjadrenia nestranných realitnýchkancelárií,ktoréuviedli,že maklérovi
bez predchádzajúcej praxe ( akým bol aj žalobca) sa poskytuje odmena vo výške 20 až 30 % z
celkovej obdržanej provízie. V dôsledku vyššie uvedených skutočností priznal súd žalobcovi právo na
províziu v sume 30 % z obdržaných celkových provízii. Za predaj bytu na S. O. XX, H. obdržal žalovaný
sprostredkovateľskú províziu v celkovej sume 3. 320, -eur, z čoho súd priznal žalobcovi právo na
províziu v sume 996,- eur . Za predaj bytu na Y. O. XX, obdržal žalovaný sprostredkovateľskú províziu

v celkovej sume 5.000,- eur, z čoho 30 % predstavuje sumu 1.500,- eur, avšak súd s poukazom na
žalobný návrh žalobcu , priznal žalobcovi ním uplatňovanú províziu v sume 1.093,50 eur. Celkove
teda súd priznal žalobcovi právo na províziu v sume 2089,50 eur. Keďže žalovaný sa dostal do
omeškania so zaplatením jednotlivých provízií žalobcovi, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj
úroky z omeškania z provízie v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka s tým, že ku dňu

12.11.2010 boli úroky z omeškania vo výške 9 % z dlžnej sumy. Súd priznal žalobcovi nárok na úroky
z omeškania až od podania návrhu, nakoľko nebolo preukázané v konaní skorší dátum uplatnenia si
návrhu voči žalovanému.

Čo sa týka uplatňovaného nároku žalovaného voči žalobcovi, spočívajúcom v náhrade nákladov

(Mobilný telefón, náklady na kancelárske priestory a služby, právne služby a náklady na vizitky) v
celkovej sume 361,68 eur súd, nemal žiadnym spôsobom preukázané, že by účastníci konania mali
medzi sebou vzájomne upravené, že žalobca je povinný uhrádzať tieto vzniknuté náklady žalovanému
a z toho dôvodu nepriznal žalovanému právo na ich náhradu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo.

Trovy konania žalobcu v celkovej výške 1.244,84 eur pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za

návrh vo výške 162,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 949,18 eur. Trovy právneho zastúpenia
boli priznané v súlade s § 10 ods. 1, ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a/, c/, d/, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
v znení neskorších prepisov (8 úkonov právnej služby á 111,21 eur:, prevzatie a príprava zastúpenia,
písomné podanie na súd, vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaniach dňa 28.06.2011, 06.10.2011 a
26.02.2013, 2 x písomné vyjadrenie ( zo dňa 14.10.2011 a zo dňa 23.07.2012) , režijný paušál 2x á 7,21

eur, 6x á 7,41 eur, 2x á 7,63 eur a 1x 7,81 eur.

Žalobcamalvkonaníčiastočnýúspech,atovovýške77,18%pôvodneuplatnenéhonávrhu(t.j.2.089,50
eur z požadovaných 2707,02 eur). Čistý úspech žalobcu v konaní (po odrátaní 22,82 % úspechu
žalovaného) predstavuje 54,36 %.

Súd podľa zásady pomeru úspechu v konaní, vyjadrenej v § 142 ods. 2 O.s.p., priznal žalobkyni náhradu
trov konania vo výške 54,36 %, t. j. 515,97 eur.

Súd žalobcovi nepriznal náhradu trov konania za 3 úkony právnej služby vyčíslené jeho právnym

zástupcom v podaní zo dňa 27.02.2013, ktoré bolo podané faxom. Súd nepriznal náhradu za úkony -
ďalšia porada s klientom alebo rokovanie s klientom (11.04.2011, 14.04.2011 a 20.06.2012), vzhľadom
na to, že ich vykonanie súdu nebolo preukázané.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie
proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.