Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. november 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 27P/221/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214220986
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7214220986.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletého G. G., O.. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh otca G. G., O..
X.X.XXXX,trvalebývajúcehoX.M.O.H.M.Č..X,zaúčastimatkyR.G.,O..XX.X.XXXX,trvalebývajúcej
X. M. O. H. E. Č.. XXX/XX, v konaní o zníženie výživného takto

r o z h o d o l :

Návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletého doručil tunajšiemu súdu dňa 22.7.2014 návrh, ktorým žiadal o zrušenie výživného voči
maloletému G. G. a alternatívne „podľa výsluchu účastníkov konania navrhoval zníženie výživného z

jeho strany voči maloletému G. zo sumy 170 € mesačne od právoplatnosti rozhodnutia o jeho návrhu
na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti vedeného pod sp. zn. 23P 144/2014 na sumu
dohodnutú pred súdom rodičmi maloletého, resp. podľa rozhodnutia súdu“, ktorý návrh odôvodňoval
tým, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 1.12.2012 sp. zn. 45P 127/2012 bolo manželstvo rodičov
dieťaťa právoplatne rozvedené, maloletý bol „v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo
dňa 30.8.2013 sp. zn. 8CoP 83/2013 zverený do osobnej starostlivosti“ odporkyne a otec bol zaviazaný
platením mesačného výživného v sume 170 € mesačne, toto výživné on pravidelne platil do 20.3.2014,
kedy k nemu prišla dobitá svojim milencom matka dieťaťa a neskôr sa presťahovala do podnájmu, keďže

matka dieťaťa nemala kam ísť prijal ju spolu s dieťaťom do jeho svojpomocne budovaného už dlhšiu
dobu rodinného domu, kde aj v čase podania návrhu matka aj s maloletým synom bývali, pričom matka
dieťaťa absolvovala v tom čase kurz, aby mohla robiť opatrovateľku v Rakúsku, tvrdil, že cca po pol
druha mesiaci zistil, že matka sa naďalej stretáva so svojim priateľom, požiadal ju, aby odišla bývať
k tomuto priateľovi, čo ona urobila a od 20.3.2014 sa zväčša staral o syna on, aj keď maloletý sa s
matkou stretával denne, ale prespával vždy u otca, čo otec vyhodnotil ako striedavú starostlivosť rodičov
o maloletého, podal medzičasom i návrh na tunajšom súde, ktorý je vedený pod sp. zn. 23P 144/2014.

Matka vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 15.8.2014 s návrhom otca nesúhlasila,
uviedla, že rodinný dom v ktorom otec dlhodobo býva, je ich spoločným majetkom v rámci
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, otec dieťaťa jej upieral všetky práva užívať tento spoločný
majetok, do ktorého rodinného domu sa ona vrátila, avšak nie z dôvodov udávaných otcom dieťaťa, ale
z dôvodu, že finančne nezvládala vykrývať výdaje na podnájom, ktorý musela s maloletým opustiť do
31.3.2014apretood1.4.2014prenieslasvojeisynovevecidorodinnéhodomu,ktorýjevbezpodielovom
spoluvlastníctve rodičov dieťaťa a začali tento spolu užívať, vytvorila v tomto podmienky pre bývanie včistote a hygiene pre seba i maloletého, keďže v dome v čase ich príchodu bol hrozný neporiadok a
špina, keďže nesplnila podľa jej názoru očakávania otca dieťaťa ohľadne obnovenia ich partnerského
spolužitia otec dieťaťa ju následne vykázal z ich spoločného rodinného domu za prítomnosti dieťaťa

14.5.2014, vzhľadom na správanie sa otca dieťaťa maloletého G. ona nechala v uvedenom rodinnom
dome. Uviedla, že v čase podávania vyjadrenia opätovne bývala v predmetnom rodinnom dome na
základe uznesenia sp. zn. 24C 92/2014 vydaného tunajším súdom, vykonateľným dňa 15.7.2014, s
vyznačením právoplatnosti od 29.7.2014. Pokiaľ ide o otca dieťaťa udávala, že tento je neustále pod
vplyvom alkoholu, má nemiestne vyhrážky voči nej, do domácnosti si vodí dámsku opitú spoločnosť, až

do skorého rána požívajú alkohol, s týmito cudzími ženami rušia ju i dieťa, ich nočný pokoj a pohodu,
uviedla, že predtým ako sa vrátila späť do domu dňa 21.7.2014 došlo medzi maloletým a otcom dieťaťa
k hádke, k fyzickému napadnutiu a následne otec maloletého vykázal z domu o 23.00 hod. počas búrky,
preto maloletý sám privolal policajnú hliadku na ktorú následne spoločne s matkou vyčkali v aute pred
domom a podali následne oznámenie na OO PZ Košice-Juh, konštatovala, že otec si neplní vyživovaciu
povinnosť na základe rozhodnutia súdu a pokiaľ ide o jeho príjmy namietala, že otec okrem príjmu z

pracovného pomeru má vysoké príjmy z práce na čierno dôkazom čoho je, že nepotrebuje robiť výbery
zo svojho bežného účtu na ktorý si každý mesiac ukladá finančné prostriedky, pričom veľa míňa na
alkohol, automaty, pokiaľ ide o jeho príjmy z čiernej práce uviedla, že je automechanikom, že v garáži
O. M. H. Č.. X X. M.-V. si bez povolenia zriadil prevádzku v ktorej nedodržiava žiadne predpisy, na dvore
i v priestoroch domu sa nachádza skladisko použitých dielov z rôznych automobilov, čo dokazuje jeho

dlhoročnú pracovnú činnosť na čierno, ako dôkazy jeho práce na čierno udávala i dokumentáciu odberov
náhradných dielov od firmy F. F..E..D.. P. XX, M., P.Á. U. XX, M., ktorá je jeho dlhoročným dodávateľom
náhradných dielov a ktorá otca odmeňuje za obraty napr. montérkami a podobne, vzhľadom na uvedené
žiadala návrh otca v celom rozsahu zamietnuť, zároveň žiadala zvýšiť výživné zo strany otca voči
maloletému na sumu 300 € mesačne od 1.8.2014.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov vo svojej správe zo dňa 27.8.2014 na základe zistených
skutočností si vyhradil právo vyjadriť sa vo veci na pojednávaní.

Otec na výzvu súdu upresnil ním podaný návrh písomným podaním doručeným súdu dňa 10.9.2014,
ktorým navrhoval znížiť výživné z jeho strany voči maloletému G. zo sumy 170 € mesačne na sumu 100
€ mesačne od 20.3.2014 do budúcna a žiadal rozhodnúť o trovách konania tak, aby súd žiadnemu z

účastníkov túto náhradu trov nepriznal.

Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 27P 221/2014 zo dňa 17.10.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 29.10.2014, súd návrh matky na zvýšenie výživného vylúčil na samostatné konanie pod sp. zn. 23P
314/2014.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento

skutkový stav:

VyživovaciapovinnosťotcavočimaloletémuG.bolanaposledyupravenározsudkomtunajšiehosúdusp.
zn. 45P 127/2012 zo dňa 11.12.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP
83/2013 zo dňa 30.8.2013, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 9.10.2013 a ktorými bolo právoplatne
rozhodnuté o rozvedení manželstva účastníkov, o zverení maloletého G. do osobnej starostlivosti matky,

o zaviazaní otca prispievať na výživu maloletého výživným vo výške po 170 € mesačne. Pri úprave
výživného súd vychádzal zo zistení, že žiaden z rodičov okrem tohto dieťaťa nemal ďalšiu vyživovaciu
povinnosť, matka dosahovala priemerný mesačný čistý príjem od zamestnávateľa 347 € po jeho znížení
z objektívnych dôvodov a otec dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 552 €, obaja rodičia sa
venovali doplnkovej činnosti ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa u odporcu bolo

hodnotené, že bol schopný nepravidelne si privyrobiť výpomocou kamarátom pri oprave áut, kde takouto
nepravidelnou činnosťou bol schopný si zabezpečiť okolo 100 € mesačne, bolo zistené, že otec dieťaťa
vlastnil pozemok na ktorom bol rodinný dom v ktorom rodina bývala a taktiež spolu s matkou dieťaťa
vlastnil rodinný dom, bol 1/3 spoluvlastníkom rodičovského domu, ktorý v tom čase užíval jeho brat,
ktorý v čase konania ale zomrel, otec hradil v súvislosti s bývaním mesačné náklady za vodu 64,50 €, za

elektrinu 57,50 €, za plyn 116 €, hradil daň z nehnuteľností okolo 150 € ročne, čo bolo prepočítaných na12,50 € mesačne, ktoré skutočnosti uviedol otec súdu; matka dieťaťa namietala výšku otcom udávaných
príjmov z opráv motorových vozidiel, tvrdila, že otec dieťaťa si takto vedel privyrobiť mesačne 500 €,
o čom mala vedomosť, keďže túto činnosť vykonával v garáži pri dome v ktorom rodina bývala; matka

dieťaťa si dopĺňala zdroj svojich príjmov prácou v oblasti nechtového dizajnu, z čoho si vedela, ako
uviedla, zarobiť okolo 5 €, avšak s touto činnosťou mala spojené náklady na cestu autom, činnosť
vykonávala len pre známych a priateľky. Maloletý v tom čase navštevoval 7. ročník základnej školy.

Na tunajšom súde bolo vedené konanie pod sp. zn. 23P 144/2014 a to konanie začaté na návrh otca
ktorým žiadal o zverenie maloletého G. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, tento návrh otec vzal

písomne dňa 12.8.2014 späť, preto následne súd uznesením sp. zn. 23P 144/2014 zo dňa 15.8.2014,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.10.2014, uvedené konanie zastavil.

Zo správ zamestnávateľa otca F. F. F. F..E..D.. M. vyplýva, že otec je ich zamestnancom od 1.11.2013,
ako vyplýva z opisu jeho mzdových listov u tohto zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný čistý
príjem 580 €.

Otec naďalej okrem tohto dieťaťa nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

Rodičia maloletého sú naďalej spoluvlastníkmi 5 izbového rodinného domu, ktorý v súčasnosti viac
menej spoločne, ako to vyplynulo z ich prednesov, užívajú.

Otec prestal platiť k rukám matky výživné od marca 2014, čo zdôvodňoval tým, že matka s maloletým sa
nasťahovali späť do uvedeného rodinného domu, situáciu matka riešila podaním trestného oznámenia
voči otcovi dňa 15.6.2014 pre neplnenie si vyživovacej povinnosti, v dôsledku čoho následne 12.8.2014

otec uhradil k rukám matky časť dlžného výživného k uvedenému dátumu vo výške 450 €.

Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že matka má živnostenské oprávnenie od 1.1.2013
na predmety činnosti - manikúra, kúpa tovaru na účely jeho predaja a pedikúra, ktorú činnosť má
pozastavenú od 1.4.2014 do 1.4.2017.

Z daňového priznania matky za rok 2013 súd zistil, že matka vykázala príjmy 5.604 €, náklady 6.142,89

€, vykázala stratu 538,89 €.

Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní pred súdom na podanom návrhu trval, ním podaný návrh
zdôvodňoval tým, že v rodinnom dome, ktorý je v spoluvlastníctve rodičov, ako je to uvedené vyššie,
býva on, maloletý syn G. a plnoletý syn matky E., pričom matka v čase konania pojednávania vo veci sa
podľa jeho tvrdení v domácnosti nezdržiavala sústavne, do domácnosti prichádzala v ranných hodinách,

vypravila maloletého G. do školy, v tejto domácnosti právala, upratovala po chlapcoch, avšak prespávala
a zdržiavala sa naďalej u svojho priateľa, z čoho otec vyvodzoval, že percentuálne sa o maloletého
stará viac on ako matka dieťaťa. Ďalej otec uviedol, že všetky náklady maloletého v rámci školy, ktorú
maloletý navštevuje a to 9. ročník základnej školy, hradí matka dieťaťa, v prípade mimoriadnych aktivít v
škole, ako sú výlety a podobne uviedol, že tieto náklady sa snažia hradiť rodičia spoločne, po vzájomnej

dohode, maloletý sa dlhodobo lieči na alergiu a v minulosti s tým súvisiace náklady hradila matka
dieťaťa, toho času maloletý už lieky v súvislosti s týmto zdravotným problémom neužíva, udával, že
taktiež stravovanie maloletého vrátane obedov v školskej jedálni hradí matka, ktorá zároveň prináša do
domácnosti, v ktorej maloletý toho času býva, teda do domácnosti u otca, stravu pre maloletého a občas
dopĺňa túto stravu i on tým, že dieťa si môže vziať potraviny z chladničky, pokiaľ ide o nákup oblečenia

otec udával, že toto oblečenie si maloletý vyberá sám a následne podľa požiadaviek dieťaťa sú tieto
náklady hradené tým - ktorým z rodičov, naďalej okrem domu, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve
rodičov maloletého otec vlastní ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného starší rodinný dom, ktorý
mal v spoluvlastníctve s bratom, je vlastníkom 2 áut, jedného 15-ročného značky Škoda Octavia, ktoré
užívaonajedného20-ročnéhoznačkyRenaultMegane,ktoréužívamatkadieťaťa,kčomuotecupresnil,

že autá boli kúpené počas trvania manželstva účastníkov, teda sú v spoluvlastníctve rodičov dieťaťa.Pripúšťal, že vykonáva práce aj mimo hlavného povolania, že si „privyrába v garáži“, k čomu udával,
že si takto vie privyrobiť 100 - 150 € mesačne.

Na tom istom pojednávaní matka vo svojej výpovedi potvrdila, že do spoločného domu rodičov

maloletého sa vrátila keďže nedošlo k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva, tvrdila, že
zhruba 2 - 3 mesiace pred rozvodom manželstva rodičov maloletého pôvodný zamestnávateľ jej avízoval
ukončenie pracovného pomeru, preto si začala vybavovať živnosť a od januára 2013 vykonávala činnosť
v rámci nechtového dizajnu v rámci živnosti, v prenajatých priestoroch.

Ani ona okrem tohto dieťaťa nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Avšak potom čo začala vykonávať
živnosť musela zabezpečovať starostlivosť o maloletého G., spolu s ktorým bývali v podnájme, za ktorý

mesačne platila 400 €, v tom čase hradila za prenájom priestorov pre výkon živnosti ďalších 260 €,
ktorá situácia sa pre ňu stala finančne nezvládateľnou, preto rok a 3 mesiace po začiatku vykonávania
živnosti požiadala o pozastavenie výkonu tejto činnosti a využila maximálny možný časový interval
na pozastavenie tohto výkonu. Z výpovede matky ďalej vyplynulo, že do spoločného rodinného domu
účastníkov sa vrátila opätovne dňa 29.7.2014, potvrdila, že v tejto domácnosti sa v nočných hodinách

nezdržiava, čo zdôvodňovala nezhodami s otcom maloletého, doplnila, že spočiatku maloletý v tejto
domácnosti iba prespával, ráno chodieval z tejto domácnosti od otca do školy, zo školy prichádzal k nej
do domácnosti u jej priateľa, odkiaľ ho ona vo večerných hodinách medzi 21.00 - 22.30 hod. vozievala do
domácnosti u otca, poukázala na to, že situácia sa zmenila v posledných 3 týždňoch pred jej výpoveďou
na pojednávaní, kedy otec zaviedol do ich spoločného rodinného domu internet, ktorý maloletý začal

využívať a odvtedy je situácia taká, že matka prichádza do tejto domácnosti ráno o 6.00 hod., keď tam
ešte všetci spia,maloletému pripraví stravu, t.j. raňajky a desiate, poupratuje, vyperie, pričom poprela, že
by v tejto domácnosti právala svoje osobné veci, práva iba veci maloletého G., plnoletého E. a dokonca
aj veci otca maloletého G., po ukončení týchto prác odchádza do svojej terajšej domácnosti u jej priateľa,
maloletý zo školy prichádza k nej, kde sa zvykne naobedovať a do rodinného domu, uvedeného vyššie,

odchádza okolo 17.00 - 18.00 hod..

Pokiaľ ide o pomery na strane matky táto uviedla, že odkedy má prerušenú živnosť nemá žiaden
príjem, zaevidovala sa na úrade práce, avšak nevznikol jej nárok ani na podporu v nezamestnanosti z
dôvodu, že nemala odpracovaný potrebný počet rokov a takisto jej nevznikol nárok na dávku v hmotnej
núdzi čo jej úrad práce zdôvodnil výškou výživného, ktoré poberá na maloletého G. od otca dieťaťa,

situáciu preto je nútená riešiť rôznymi pôžičkami a zadlžovaním sa. Doplnila, že v rodinnom dome v
spoluvlastníctve rodičov vybrala 2 izby ktoré pripravila pre potreby maloletého G., aj svojho plnoletého
syna E., opätovne poukázala na zanedbanosť ostatnej časti domácnosti v užívaní otca a na to, že otec
v skutočnosti nezabezpečuje v podstate takmer žiadnu starostlivosť o dieťa, keďže po práci sa venuje
svojej mimopracovnej činnosti, už spomínanej práci v garáži, svojim záľubám, poukázala na to, že často

prichádza domov až vo večerných hodinách, často pod vplyvom alkoholu a čas trávi so svojou priateľkou
a maloletému a nevenuje.

Matka býva v domácnosti u svojho priateľa, kde býva aj dcéra jej priateľa, v ktorej domácnosti nie sú
vytvorené toho času podmienky pre dlhodobejší pobyt maloletého G., keďže ide o malý 3-izbový byt
kde jednu z miestností užíva už spomínaná dcéra jej priateľa, ktorá má toho času 17 rokov. Tvrdila, že

všetky výdavky maloletého v rámci školy hradí ona, ako to potvrdil v zásade aj otec dieťaťa, občasne sa
otec podieľa na jednorazových nákladoch, potvrdila taktiež to, že dieťa si samo vyberá oblečenie, avšak
uviedla, že väčšinu takýchto nákladov mu hradí ona a to nielen z výživného hradeného otcom, ale aj zo
spomínaných pôžičiek od známych; v súčasnosti si matka zdroj svojich príjmov dopĺňa len vykonávaním
nechtového dizajnu pre svoje 3 stále klientky čím si vie zarobiť v priemere mesačne do 60 €, priateľovi

na náklady na bývanie neprispieva žiadnou formou, príjem jej priateľa je okolo 500 € mesačne, udávala,
že sa snaží nájsť si zamestnanie prostredníctvom internetovej stránky Profesia, ale zatiaľ bezúspešne.
Na náklady na bývanie za maloletého v spoločnom dome rodičov k rukám otca matka zatiaľ neprispieva
žiadnou formou.

Z výpisov z účtu otca X. H. V. za obdobie od júla 2013 do júna 2014 vyplýva, že za uvedené obdobie

vzrástol zostatok na účte otca z pôvodných 4.615,29 € na 11.228,48 €.Maloletý G. toho času je žiakom 9. ročníka základnej školy, stravuje sa v školskej jedálni, jeho problémy s
alergiou sa zlepšili, toho času už liečivá neužíva, je členom turistického krúžku, v rámci ktorého chodieva
na výlety, chce pokračovať v ďalšom vzdelávaní a chce sa vyučiť za kuchára, ináč má potreby primerané

veku dieťaťa.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o

dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného

prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj

ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)

(2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy
výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu
v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného

príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

(3) Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno
považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá
je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet
maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide
o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený
právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.

(4)Plnenievýživnéhopovinnýmsazapočítavanajprvnaistinuaažpouhradenícelejistinysazapočítava

na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce

z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia.

(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh otca v celom rozsahu
zamietol, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že otcom podaný návrh na zníženie jeho výživného
voči maloletému, ako to vyplýva z otcom upraveného návrhu vo veci, bol podaný bezdôvodne.

Vykonaným dokazovaním neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali takéto
rozhodnutie súdu, jednoznačne bolo preukázané, že nenastala žiadna podstatná kvalifikovaná zmena
pomerov, ktorá by čo len mohla mať za následok zníženie výživného zo strany otca voči dieťaťu.
Samotná okolnosť, že maloletý býva v rodinnom dome, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve
rodičov nemôže vyvolať takýto následok v podobe zníženia vyživovacej povinnosti otca voči dieťaťu,

dieťa naďalej je v osobnej starostlivosti matky, vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané,
že matka túto starostlivosť o maloletého zabezpečuje primerane k zmeneným životným situáciám po
všetkých stránkach riadne, otec sa na osobnej starostlivosti o maloletého v zásade nepodieľa, keďže,
ako sám uviedol, celá jeho starostlivosť spočíva v tom, že po dohode s matkou sa občasne podieľa na
mimoriadnych výdavkoch na dieťa v rámci školy a umožňuje maloletému konzumovať potraviny, ktoré

sa nachádzajú v chladničke v domácnosti v rodinnom dome rodičov a ktoré potraviny do tejto chladničky
dokupuje on, avšak zároveň bolo jednoznačne preukázané, že všetky potreby maloletého v ostatnom
rozsahu hradí matka dieťaťa a to pokiaľ ide o náklady súvisiace so štúdiom, oblečením, stravovaním,
vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím. Je síce pravdou, že otec sám hradí náklady súvisiace s
užívaním rodinného domu v spoluvlastníctve rodičov v ktorom v spornom období býva i maloletý, avšak

výška týchto otcom hradených nákladov jednak nebola súdu dostatočne preukázaná, ale ako vyplynuloz výpovedí rodičov, maloletý v tejto domácnosti zo začiatku sporného obdobia vyslovene len prespával v
nočných hodinách a v posledných 3 týždňoch do tejto domácnosti potom, čo ráno odchádza vypravený
matkou do školy, sa vracia v neskorých popoludňajších hodinách, teda jeho podiel na spotrebe služieb

spojených s užívaním tohto rodinného domu sa z pohľadu súdu javí ako minimálny. Vzhľadom na všetky
uvedené skutočnosti súd návrh otca v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez
návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2

O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).