Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. september 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 11P/241/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414217287
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Rajňáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4414217287.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Danielou Rajňákovou, v právnej veci navrhovateľky: Bc. I. S.,

nar.XX.X.XXXX,bydliskoD.W.XXX,štátnyobčanSlovenskejrepubliky,vkonanízastúpenáAdvokátska
spoločnosť s.r.o., JUDr. Tatiana Timoranská, advokátka so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, proti
odporcovi: G. Ryszard S., nar. X.X.XXXX, bydlisko D. W. XXX, štátny občan Poľskej republiky, v konaní
zastúpený JUDr. Eleonóra Vargová, advokátka so sídlom Nové Zámky, Hlavné námestie 7, o rozvod
manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode: W. S., nar. XX.X.XXXX a
G. W. S., nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Nové Zámky, takto

r o z h o d o l :

SúdmanželstvoBc.I.S.,rod.O.,nar.XX.X.XXXXaG.M.S.,nar.X.X.XXXXuzatvorenédňaXX.X.XXXX
v D., zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu D., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX,
pod poradovým číslom X r o z v á d z a.

Súd zverujemaloletédetiW.S.,nar.XX.X.XXXXaG.W.S.,nar.XX.X.XXXXdoosobnejstarostlivosti
navrhovateľke od právoplatnosti rozsudku a odporca je p o v i n n ý prispievať na ich výživu na maloletú
W. vo výške 120,- eur mesačne a na maloletého G. W. vo výške 80,- eur mesačne od vykonateľnosti

rozsudku, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca do rúk navrhovateľky.

Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok b u d ú obaja rodičia.

Odporca je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi W. S., nar. XX.X.XXXX a G. W. S., nar.
XX.X.XXXX neobmedzene po predchádzajúcej dohode s matkou.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne návrhom podaným dňa 25.8.2014
domáhala rozvodu manželstva s odporcom. Zároveň žiadala zveriť maloleté deti do svojej osobnej
starostlivosti a odporcu zaviazať na platenie výživného na maloletú W. vo výške 200,- eur mesačne
a na maloletého G. W. vo výške 200,- eur mesačne. Stretávanie žiadala upraviť neobmedzene po
predchádzajúcej dohode s matkou.
Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzavrela dňa 31.3.2009. Z
manželstva pochádzajú dve maloleté deti. U navrhovateľky sa jedná o manželstvo prvé, u odporcu o

druhé manželstvo. Odporca bol ženatý aj rozvedený v Poľsku. V spoločnej domácnosti s nimi žije aj
navrhovateľkin plnoletý syn M., ktorý sa jej narodil pred uzavretím manželstva zo vzťahu s iným mužom.
V čase uzavretia manželstva navrhovateľky s odporcom už navrhovateľka očakávala narodenie dcéry,
avšakkuzavretiumanželstvabyzrejmepristúpiliajbeztejtoskutočnosti.Vmanželstvežiliusporiadanýmživotom približne do roku 2010, kedy sa začali stupňovať nezhody a s tým súvisiace hádky, ktoré
podľa navrhovateľky pramenili z neodôvodnených žiarlivostných prejavov odporcu a tiež z psychického
vyjadrenia súvisiaceho s financiami. Odporca pracuje v zahraničí, domov chodieva zriedkavo a zrejme

z toho dôvodu si niektoré skutočnosti zbytočne namýšľa. Nemá žiaden dôvod na to, aby žiarlil. Okrem
hádok vyvolaných žiarlivosťou sa objavujú aj hádky súvisiace s financovaním. Odporca má príjem
mesačnenaúrovni1500,-euraztohodôvodusinavrhovateľkamohladovoliťosobnesastaraťomladšie
dieťa viac ako tri roky. Navrhovateľka sa cíti byť vo vzťahu ponižovaná a vydieraná peniazmi. Odporca
navrhovateľkečastovulgárnenadáva,čojejejobzvlášťnepríjemnéhlavnepredjejplnoletýmsynom.Ten

sa už niekoľkokrát musel postaviť na jej stranu a pred odporcom ju brániť. Navrhovateľka už dlhšiu dobu
rozmýšľala o návrhu na rozvod manželstva, pretože nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia
a jej citové väzby k odporcovi výrazne oslabli. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že podľa jej vedomostí
má odporca príjem aj v Poľsku, kde vlastní poľnohospodársku pôdu.

Na pojednávaniach navrhovateľka uviedla, že na podanom návrhu trvá. Problémy v ich manželstve

začali veľmi skoro, najväčším problémom bola žiarlivosť zo strany manžela, ktorá bola až chorobná.
Manžel nemal žiadne zamestnanie ani sa nesnažil zamestnanie si nájsť. Chodil aj do Poľska, kde
obhospodaroval pôdu, odkiaľ priniesol nejaké peniaze, ale veľmi málo. Manžel ju začal finančne vydierať
a stále sa jej vyhrážal, že jej nedá peniaze. Navrhovateľka má hypotéku na seba a keď nemá zaplatené
účty, chodia jej upomienky, z čoho je veľmi nervózna. Manžel ju veľmi urážal hoci sa riadne starala o deti

a keď prišiel manžel z práce s ničím jej nepomohol. V auguste 2014 sa manžel odsťahoval do Poľska,
nebolo to prvýkrát. Vždy keď sa pohádali, manžel si začal baliť veci. Od toho času nežijú v spoločnej
domácnosti, nehospodária spolu a intímne spolu nežijú ešte dlhšie.
Navrhovateľka uviedla, že bola na materskej dovolenke do 12.2.2014, potom bola na neplatenej
materskej dovolenke. Od 8.9.2014 sa zamestnala v riadnom pracovnom pomere a jej priemerný

mesačný čistý príjem je 548,- eur. Navrhovateľka poberá rodinné prídavky na dve deti vo výške 47,04
eura mesačne. Býva v spoločnej domácnosti s deťmi a plnoletým synom, ktorý študuje externe a
brigádnickyzvyknepracovať. Navrhovateľkapotomuviedla,žesynužneštuduje,pretožejevážnechorý
a nemá žiadny príjem. Riešia invalidný dôchodok. Bývajú v rodinnom dome, ktorý má navrhovateľka
v osobnom vlastníctve. Náklady na bývanie sú elektrina 55,- eur mesačne, plyn 80,- eur mesačne,

voda štvrťročne 50,- eur, smeti a dane 60,- ročne, ťahanie žumpy 50,- eur ročne. Navrhovateľka platí
hypotekárny úver vo výške 137,61 eura, ktorý si brala pred svadbou a použila ho na kúpu rodinného
domu, v ktorom býva.
Navrhovateľka navrhla zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a výšku výživného 100,- eur
mesačne na každé dieťa. Predtým navrhovala 200,- eur mesačne na každé dieťa, pretože nemala prácu.

V súčasnej dobe je navrhovateľka zamestnaná v Detskom domove Žitavce a jej priemerný mesačný
čistý príjem je 589,- eur. Maloletá W. navštevuje materskú školu, nenastúpila do prvého ročníka, pretože
má odklad. Maloletý G. navštevuje tiež materskú školu. Strava pre obe deti stojí okolo 46,- eur mesačne
a školné 5,- eur pre maloletého G.. I. W. chodí na anglický jazyk, kde sa platí 6,- eur mesačne.
Navrhovateľka má s deťmi bežné výdavky na oblečenie, stravu a v septembri mala zvýšené výdavky,

pretože deti išli do škôlky čo stálo asi 150,- eur pre obe deti. Navrhovateľka uviedla, že o úprave
stretávania by sa vedeli s manželom dohodnúť. Otec sa stretol s deťmi v januári a v auguste a medzitým
sa telefonicky kontaktoval. Maloletý G. bol u otca 14 dní, maloletá W. sa s otcom stretla, ale nechcela
s ním ísť.

Právna zástupkyňa navrhovateľky na záver uviedla, že vzhľadom na vykonané dokazovanie navrhuje,
aby súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. Maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matke,
styk s otcom neupravil, ponechal ako neobmedzený. Ako jediná sporná otázka sa javí výživné. Pokiaľ
by sa prihliadalo len na príjmy, ktoré boli preukázané na pojednávaní a teda na dotácie, ktoré odporca
dostáva 402,- eur a brigádnické práce, kde príjem vyšiel 235,- eur mesačne tak spolu je to 637,- eur

mesačne, čo je príjem odporcu. Z tohto príjmu je výška výživného, ktoré požaduje matka prijateľná aj
platiteľná a s prihliadnutím, že životné náklady v Poľsku sú nižšie ako životné náklady na Slovensku.
Dôkazom toho sú aj sumy, ktoré uviedol odporca ako náklady na bývanie, keď náklady na neho
pripadajúce na energie vychádzajú len na 52,- eur mesačne, čo je suma podstatne nižšia ako sú
porovnateľné náklady na Slovensku. Právna zástupkyňa zdôraznila, že odporca mal v minulosti príjem

na úrovni 1.500,- eur v čistom, ktorého príjmu sa dobrovoľne vzdal. Takisto sa dobrovoľne vzdal príjmu
z nehnuteľností, ktoré vlastní. Poukázala na majetkové pomery odporcu, z ktorých výnos nebol zistený.
Odporcavšakvlastní22hektárovpôdy,zktorých11hektárovobrábaabezpochýbmuztohtovlastníctva
nejaký príjem prináleží. Okrem toho vlastní rodinný dom, používa motorové vozidlo. Vzhľadom na všetkyskutočnosti a vzhľadom k tomu, že konanie odporcu bolo od podania návrhu vrcholne nezodpovedné,
maloleté deti by nemali trpieť takýmto nezodpovedným správaním a malo by to byť zohľadnené aj pri
výške výživného. Poukázala na to, že matka potom ako si našla zamestnanie, znížila s prihliadnutím

na svoj pôvodný návrh výšku výživného, keďže už má príjem a alikvótne o túto sumu znížila výšku
požadovaného výživného.

Odporca vo svojom vyjadrení a na pojednávaniach uviedol, že s navrhovateľkou žili usporiadaným
životom do konca roka 2013 až na bežné rozpory, ktoré v manželstve vznikajú. Odporca poprel

tvrdenia navrhovateľky o jeho žiarlivostných prejavoch a psychickom vyjadrení súvisiacich s financiami.
V novembri 2007 kúpili rodinný dom na meno navrhovateľky, ktorý však výhradne financoval odporca. V
Poľskusinaňzobralúverazaťažilrodičovskýdomaúvermuselsplatiťdokoncaroku2012.Zaplatilhozo
svojich prostriedkov zarobených v Poľsku ako poľnohospodár a musel predať aj všetko zariadenie, ktoré
využíval na obrábanie pôdy. Potom dom sám prerábal a zariadenie si priniesol z Poľska. V manželstve s
navrhovateľkou na všetky náklady na živobytie, bývanie a potreby domácnosti zarábal len on. Pracoval

v OTN s.r.o. Palárikovo ako zvárač a betonár. Päť až sedem týždňov pracoval v zahraničí v Nemecku a
v Holandsku, domov prichádzal na jeden týždeň. Jeho celý príjem, mzda aj diéty čo bolo okolo 1.200,-
eur a viac, chodili na účet navrhovateľky. On celý čas žil zo záloh 200,- eur na mesiac. Navrhovateľka k
tomu poberala aj materský príspevok a prídavky na deti. Nakoľko bol dlhodobo odlúčený od rodiny, cez
prestávky v práci navrhovateľke aspoň telefonoval, aby vedel čo je doma s deťmi. Nie preto, že by žiarlil

alebo ju kontroloval. Manželka odchádzal z domu sa zabávať a bývala pod vplyvom alkoholu. Potom sa
ich vzťahy zhoršovali. Navrhovateľka ho urážala, že nevie zarobiť peniaze, že je neschopný. Situácia
vyvrcholila v júli 2014 keď mali celozávodnú dovolenku. Po celú dobu jeho dovolenky navrhovateľka
chodila ku kamarátke aj s jej dospelým synom a niekedy zobrala aj ich deti. Skončilo sa to tým, že mu
povedala, aby odišiel. Z uvedených dôvodov sa vrátil k svojim rodičom do Poľska a bol nútený ukončiť

aj zamestnanie na Slovensku. Doteraz si prácu v Poľsku nenašiel. Žiadnu sociálnu podporu nepoberá,
pretože na ňu nemá nárok z dôvodu, že je evidovaný ako súkromník - roľník. Odporca má vyživovaciu
povinnosť voči synovi z prvého manželstva, 13 ročnému N. vo výške 360,- zlotých čo je v prepočte
85,- eur. Všetky jeho životné náklady, odvody na sociálne a zdravotné poistenie platia jeho rodičia. Tiež
hradia energie a plyn a poistenie majetku. Odporca má záujem podnikať na svojej pôde, musí si však

zabezpečiť všetky podmienky, preto nedokáže platiť vyššie výživné ako 50,- eur mesačne na každé
dieťa. Odporca vo svojom vyjadrení navrhol úpravu stretávania sa s deťmi počas letných prázdnin v
mesiaci august, počas vianočných prázdnin a počas roka jeden víkend od piatka do nedele.
Na pojednávaní odporca uviedol, že s rozvodom manželstva nesúhlasí. V roku 2014 sa nahneval na
manželku kvôli peniazom, pretože každá jeho výplata išla na jej účet. Nikdy nestihol vybrať peniaze

osobne, často si musel požičať peniaze od kamarátov. Navrhovateľka sa s ním hádala, že málo zarába
a že nie sú peniaze. Vyhnala ho z domu a od augusta 2014 spolu nehospodária, intímne spolu nežijú
od júna alebo júla 2014.
Odporca v prípade rozvodu súhlasil so zverením detí do osobnej starostlivosti manželke, nesúhlasil
s výškou výživného v návrhu a navrhol 50,- eur mesačne na každé dieťa. Čo sa týka stretávania

uviedol, že by sa vedeli mimosúdne dohodnúť. Na poslednom pojednávaní odporca súhlasil s rozvodom
manželstva. Odporca bol zamestnaný v spoločnosti OTN s.r.o. ako zvárač a betonár do 2.10.2014.
Pracovný pomer ukončil dohodou, pretože nemal ako dochádzať do práce. Jeho priemerný mesačný
čistýpríjembol288,77euraaokremtohomalvyplácanédiéty873,-eur.Voktóbri2014odišieldoPoľska,
kde má živnosť ako poľnohospodárky robotník. V Poľsku vlastní 22 hektárov pôdy, kde v súčasnej dobe

rastie len tráva. Z tejto pôdy má ročný príjem 6.450,- eur. Keď bol na Slovensku, touto pôdou sa zaoberali
rodičia a mali aj v jeho mene dvoch, troch zamestnancov. V súčasnej dobe nemá zamestnancov.
Odporca uviedol, že býva v Poľsku u svojich rodičov v rodinnom dome, ktorý mu patrí. Náklady na
bývanie má elektrinu 163,- zlotých mesačne čo je v prepočte asi 38,- eur, plyn na varenie 96,66 zlotých
čo je v prepočte 22,74 eura mesačne, kupuje drevo a uhlie 2.900,- zlotých ročne čo je mesačne 241,66

zlotých čo je 56,- eur. Kurz v súčasnej dobe je 4,25. Z týchto nákladov platí odporca polovicu a polovicu
jeho rodičia. Platí poistku na auto 680,- zlotých ročne čo je 160,- eur približne. Platí si zdravotné poistenie
a sociálne poistenie 1.960,- zlotých za 12 mesiacov, mesačne 163,33 zlotých čo je 38,43 eura. Odporca
platí výživné na syna Jakub S. vo výške 360,- zlotých mesačne čo je v prepočte 84,70 eura. Ďalej si
platí mobilný telefón 960,- zlotých za 12 mesiacov, čo je mesačne 80,- zlotých, v prepočte 18,82 eura.

V súčasnej dobe nemá pôžičku, ale určite si pôžičku zoberie. Platí umelé hnojivá 6.800,- zlotých ročne.
Odporca je naďalej súkromne hospodáriaci roľník. Polovicu svojich nehnuteľností dal do prenájmu v
januári tohto roku na hospodárenie, nedohodol sa na žiadnom prenájme. Na zvyšnej pôde chce odporca
zasiať pšenicu. Má jeden traktor, ktorý má po rodičoch. Na pôdu dostane dotáciu. Za minulý rok dostalvo februári dotáciu 20.536,- zlotých. Úrad mu vypočítal, že by mal zarobiť z tejto pôdy 26.152,- zlotých,
ale toto nezarobí, pretože je to lotéria. Tento rok bol na brigáde na stavbe a zarobil 6.000,- zlotých za
šesť mesiacov. V súčasnej dobe žije z týchto peňazí a je na minime.

Kolízna opatrovníčka na záver uviedla, že na základe výpovedí účastníkov konania ako aj dokazovania
v rozvodom konaní navrhuje v prípade rozvodu zveriť obe maloleté deti do starostlivosti matky,
zastupovanie a spravovanie majetku obaja rodičia, styk nechať na dohode rodičov. Čo sa týka výšky
výživnéhokolíznyopatrovníksaprikláňaknávrhunavrhovateľky,kdevýškavýživnéhojeprimeranáveku

a potrebám detí. Kolízna opatrovníčka navrhla, aby pri určovaní výšky výživného súd prihliadol najmä
na skutočnosti, že otec ukončil pracovný pomer dohodou na základe vlastnej žiadosti, dal do prenájmu
poľnohospodárku pôdu ako bolo ním prezentované bez akéhokoľvek príjmu prípadne príjmu z výnosov,
naďalej zostal vlastníkom poľnohospodárskej pôdy, ktorú prezentoval, že ju obrába. Ak je živnostníkom,
samostatne hospodáriacim roľníkom, musí počítať s tým, že zročné výnosy môžu byť kolísavé a preto
by si mal svoju poľnohospodársku pôdu zabezpečiť poistením, čo by bolo zodpovedné nielen voči nemu

ale aj voči deťom, ktoré sú na výživné zo strany nielen povinného rodiča ale najmä druhého rodiča, ktorý
osobnú starostlivosť nezabezpečuje odkázané. Kolízna opatrovníčka poukázala na skutočnosť, že otec
zdieľa spoločnú domácnosť s dvomi ďalšími dospelými osobami, ktoré ako sám uviedol sa podieľajú na
nákladoch na domácnosť. Toto sú všetko dôvody, prečo kolízny opatrovník navrhuje 100,- eur mesačne
na každé dieťa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, sobášnym listom účastníkov konania, rodnými
listami maloletých detí, potvrdením o poslednom spoločnom bydlisku manželov, potvrdeniami o výške
príjmu navrhovateľky, potvrdením o príjme odporcu, správou zo spoločnosti OTN s.r.o. Palárikovo,
doklad o ročnom príjme na dotáciach odporcu, dokladmi o výdavkoch na maloleté deti, ďalšími ku spisu

pripojenými dokladmi a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX v D.. Z ich manželstva pochádzajú maloleté
deti W. S., nar. XX.X.XXXX a G. W. S., nar. XX.X.XXXX. U navrhovateľky sa jedná o prvé manželstvo, u
odporcu o druhé manželstvo. Navrhovateľka je slovenskej národnosti a odporca je národnosti poľskej.

Odporca je štátny občan Poľska. Manželia mali posledné spoločné bydlisko D. W. XXX.

Z výpovedí oboch účastníkov mal súd preukázané, že účastníci nežijú v spoločnej domácnosti od
augusta 2014, od tohto času spolu nehospodária a tiež spolu intímne nežijú. Manželské spolužitie
neobnovili. O maloleté deti pochádzajúce z manželstva sa stará navrhovateľka. Navrhovateľka

poukazovala na problémy v manželstve a to na žiarlivosť zo strany manžela a tiež na finančné problémy,
ktoré mali v manželstve. Odporca poukazoval na problémy v manželstve finančného charakteru s tým,
že manželke posielal všetky peniaze, ktoré zarobil a ktoré ona minula.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 odsek 1, 2 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú
povinní obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním

potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú
manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 odsek 3 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 25 odsek 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým

dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 27 odsek 1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode

manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Podľa § 28 odsek 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývojmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 odsek 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 62 odsek 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 4, 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na

to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 odsek 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Z predložených dokladov o príjmoch účastníkov konania mal súd preukázané, že navrhovateľka bola na
materskej dovolenke, od 1.11.2009 do 12.2.2014 jej bol vyplácaný rodičovský príspevok. Od 8.9.2015
sa navrhovateľka zamestnala v riadnom pracovnom pomere a jej priemerný mesačný čistý príjem za
posledných 12 mesiacov bol 589,49 eura. Navrhovateľka poberá rodinné prídavky na dve deti vo výške
47,04 eura mesačne. Odporca bol zamestnaný v spoločnosti OTN s.r.o. Palárikovo od 4.4.2013 do

2.10.2014. Pracovný pomer bol ukončený dohodou zo strany odporcu bez uvedenia dôvodu a odstupné
mu vyplatené nebolo. Priemerný mesačný čistý príjem odporcu za obdobie od januára 2014 do októbra
2014 bol 288,77 eura a okrem toho mu boli za toto obdobie vyplatené diéty v priemernej výške 873,28
eura. Z výpovedí odporcu mal súd preukázané, že odporca je v Poľsku vedený ako živnostník - roľník. Z
dokladov,ktorépredložilodporcamalsúdpreukázané,žemubolivyplatenédotácienapoľnohospodárku

pôdu vo výške 20.796,83 zlotých ročne, ktoré mu boli vyplatené vo februári 2015.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania je nefunkčné a
formálne a návrh navrhovateľky je dôvodný. Vzťahy medzi manželmi sú hlboko, vážne a trvale narušenéa nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Manželstvo účastníkov neplní funkcie stanovené
Zákonom o rodine, pretože manželia spolu nežijú, nehospodária, intímne sa nestýkajú a spoločne
nezabezpečujú výchovu a starostlivosť maloletým deťom. Pokiaľ ide o rozvrat v manželstve účastníkov,

súd dospel k záveru, že tento je vážny a trvalý a nie je možné obnoviť ich manželské spolužitie, čo aj
obaja účastníci na pojednávaniach uviedli.

O úprave práv a povinností rodičov voči maloletým deťom súd prihliadol na schopnosti a možnosti oboch
rodičov a potreby maloletých detí. O maloleté deti sa stará matka a v konaní nebolo preukázané, že by

matka zanedbávala svoje výchovné povinnosti, preto súd zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti.

Skutočnosť, že rodičia maloletých detí nebývajú spolu, neobmedzuje rodičovské práva a povinnosti
žiadneho z rodičov. Súd preto rozhodol, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja
rodičia.

Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí a tiež zo schopností
a možností oboch rodičov. Maloletá W. a maloletý G. W. navštevujú materskú školu. S deťmi má
navrhovateľka bežné výdavky na oblečenie, stravu a materskú školu. Navrhovateľka platí deťom stravu
v škôlke, čo je pre oboch okolo 46,- eur mesačne. Platí školné pre maloletého Slawomira W. vo výške
X,- eur mesačne a anglický jazyk pre maloletú W. vo výške 6,- eur mesačne.

Podľa názoru súdu odporca môže sumami 120,- eur a 80,- eur mesačne prispievať na výživu svojich
maloletých detí, vzhľadom na svoj vek, svoje možnosti, schopnosti a tiež svoj príjem. Súd určil výživné
podľa odôvodnených potrieb maloletých detí, ktoré sú na oblečenie, obuv, stravu doma aj v škôlke,
hygienické potreby, platby do materskej školy a bývanie. V priebehu konania mal sú preukázané, že
odporca bol zamestnaný v riadnom pracovnom pomere, kde jeho príjem spolu s diétami dosahoval

priemerne 1.162,- eur. Uvedeného príjmu sa odporca vzdal, pretože ukončil pracovný pomer dohodou.
V súčasnej dobe sa odporca zdržiava v Poľsku, kde je živnostník a vlastní 22 hektárov pôdy. Podľa
uvedenia odporcu, dal 11 hektárov pôdy do prenájmu, bez akéhokoľvek nájmu. Uvedeným spôsobom
sa odporca taktiež vzdal svojho príjmu. Aj napriek uvedeným skutočnostiam odporca dostáva v Poľsku
dotácie na poľnohospodársku pôdu, ktoré sú ročne 20.536,- zlotých, čo je v prepočte podľa kurzu

Národnej banky Slovenskej republiky ku dňu vyhlásenia rozsudku 1 euro = 4,23 poľských zlotých suma
4.858,52 eura. Okrem toho odporca uviedol, že si zarobil na brigáde 6.000,- zlotých za šesť mesiacov,
čo je v prepočte 1.419,51 eura. Z uvedených skutočností je zrejmé, že odporca je schopný si zarobiť
a mať príjem tak, aby platil výživné v uvedených výškach na svoje maloleté deti. Súd prihliadol aj na
ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca, ktorú otec má z prvého manželstva a na maloletého syna platí výživné

360,- zlotých, čo je v prepočte asi 80,- eur. Samozrejme súd pri rozhodovaní o výživnom zohľadnil aj
príjem navrhovateľky, ktorý je v súčasnej dobe už vyšší, pretože sa navrhovateľka zamestnala. V tejto
súvislosti treba však uviesť, že navrhovateľka okrem pravidelného financovania potrieb maloletých detí
sa o maloleté deti aj osobne stará. Výživné na maloleté deti má prednosť pred všetkými ostatnými
výdavkami rodičov a deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Vyživovacia povinnosť

voči maloletým deťom je prvoradá a prioritná. Uvedená výška výživného je primeraná veku a potrebám
maloletých detí a spolu s vyživovacou povinnosťou zo strany navrhovateľky a rodinnými prídavkami
bude primerane pokrývať odôvodnené potreby maloletých detí.
Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Rodičia maloletých detí na pojednávaní uviedli, že sa vedia na úprave stretávania sa odporcu s
maloletými deťmi mimosúdne dohodnúť. Súd preto neupravoval stretávanie odporcu s maloletými deťmi
na presné dni a termíny, ale toto stretávanie upravil neobmedzene po predchádzajúcej dohode s matkou
maloletých detí.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42

odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahusa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 odsek 1, b) konanie má inú

vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.
Rozsudok zaväzujúci na plnenie výživného je predbežne vykonateľný a lehota na plnenie plynie odo
dňa jeho doručenia (§ 162 odsek 1,2 Občianskeho súdneho poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.