Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. jún 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/37/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113203957
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113203957.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Vankovoi v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený
splnomocnencom: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti
žalovanému: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO 00
166 073, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovanej sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 17.9.2012 doručenou súdu dňa 27.9.2012 domáhal, aby súd medzitýmnym
rozsudkom určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Senica, pretože tento nerozhodol o jej návrhu na zmenu súdneho exekútora
vexekučnomkonanívedenompre pohľadávkužalobcu,ktorávzniklaneplnenímzáväzkuvyplývajúceho
zo Zmluvy o úvere č. 3440277 dlžníkom (povinným) E. J., narodeným XX.X.XXXX, (kde po prijatí
návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 953/2006) v
zákonom stanovenej 30-dňovej lehote a rozsudkom rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi

z titulu majetkovej škody sumu 175 eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 774,48 eura do troch dní
od právoplatnosti rozsudku a náhradu trov konania. Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že žalobca je
právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej miere
v oblasti poskytovania krátkodobých úverov a v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol
písomným podaním postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere
č. 3440277 dlžníkom E. J., narodeným XX.X.XXXX, pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie

súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 935/2006. Súdny exekútor postupoval
podľa procesnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku a predložil návrh žalobcu na vykonanie
exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Senica, pritom ho požiadal o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu
poverenie registrované pod č.: 5205/023127. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná
nevykazovalaprvkynadmernejprávnejzložitosti,nevyžadovalasitakúspoluprácusúčastníkmikonania,
ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu,

nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase. Podľa žalobcu
v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu
postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora
pristúpilažpoveľmidlhejdobe.Žalobcaďalejuviedol,žepopísanýpostupexekučnéhosúduhodnotíakonesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne s § 44 ods. 7 Exekučného poriadku, resp. od 1.12.2006
s § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, pretože v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by
umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu

rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť
okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo
veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej
veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si žalobca

uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobcovi vznikla majetková
škodavsume175eurpredstavujúcanáhraduúčelnevynaloženýchnákladovspojenýchsjehočinnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca vynaložil v tomto období
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur, na administráciu

listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 eur, na administratívne spracovanie
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením adresovaných
exekučnému súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu
konania na exekučnom súde sumu 15 eur. Zároveň si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch v sume 774,48 eura, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu

zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase
zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym
plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že nastanú účinky predpokladané
§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho

exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Potreba náhrady
nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie
adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu.
Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych

očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v
spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 774,48 eura, teda 55,32
eura za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, a to na základe aplikácie doktríny
ústavného súdu, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na

každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 663,88 eura. Žalobca uviedol, postupoval
podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné
prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaná však do podania žaloby na žiadosť pozitívne
nereagovala, preto podal túto žalobu.

Žalovaná vo Vyjadrení k žalobe zo dňa 27.6.2013 doručenom súdu dňa 3.7.2013 uviedla, že žalobca
v žalobe síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú
dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám, uviedla, že zo žaloby nie
je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje náhradu škody, keď v žalobe sa
tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu si uplatňuje nárok, pričom má za

to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu,
túto právomoc má napr. predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky. Dňa 23.4.2012 boli
žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012
a vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 boli okresnému súdu doručené žaloby, je zrejmé, že
žalobca ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, keď poškodený sa môže práva na náhradu škody

spôsobenej pri výkone verejnej moci domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia
jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, preto má za to, že ide o predčasne
uplatnený nárok na súde. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných
žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého
prerokovaniesámpožiadal,pretonárokžalobcunepovažujezapredbežneprerokovaný.Knesprávnemu

úradnému postupu žalovaná uviedla, že v jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o
návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty
od doručenia takéhoto návrhu, najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému
súdu plnú súčinnosť a v takýchto prípadoch exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora tak, aby
v tejto lehote rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpil novému
súdnemu exekútorovi exekučný spis pôvodného exekútora. Vzhľadom na povahu úkonu, zákonom

stanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu i nevyhnutnosť vykonať i iné úkony,
nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom
považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Podľa § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. (v znení účinnom od 1.1.2013) pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní, možno vychádzať
lenzvýsledkovvybaveniasťažnostinaprieťahy,zprávoplatnéhorozhodnutiavydanéhovdisciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa

porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť
škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcom v tom, že o návrhu na zmenu súdneho
exekútora nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote, vzniesla žalovaná námietku premlčania tohto nároku,
ak došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom
23.4.2009. Žalobca vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré

spočívajú v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených
so stratou času zamestnanca, pričom neuvádza, či sa jedná o skutočnú škodu alebo ušlý zisk a
paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za
ušlý majetkový prospech. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami/skutočnosťami, ktoré preukážu
požadovaný nárok a žalobca nepreukázal jednak vznik škody a ani výšku škody. Vo vzťahu k nároku

na náhradu nemajetkovej ujmy žalovaná uviedla, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a
fyzických osôb je odlišný, pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti,
neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej
ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba, pričom žalobca poukazuje aj na zánik podnikateľských
aktivít a plánov, ale tieto nie sú bližšie konkretizované, a taktiež žalobca nespresnil, v čom a ako situácia

„ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu“. Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením,
čo z uvedených žalôb nevyplýva, preto žalovaná nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy
ako ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Podnikateľská činnosť žalobcu podnietila
zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci, žalobca je vnímaný

ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie
nízkopríjmových osôb, a v takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie
žalobcu,atonajmävprípadenávrhunavykonanieexekúcie,kdevprípadežalobcuautomatickynastáva
zvýšenérizikoohrozeniaaleboporušeniaprávaspotrebiteľa.Sprihliadnutímnapopísanúcharakteristiku
podnikateľskej činnosti žalobcu považuje žalovaná za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si

žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť
práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu a súčasne v takejto situácii platí,
že aj v prípade porušenia práva žalobcu už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované
za dostačujúce a vylučuje možnosť priznania prípadného nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy
voči štátu. Žalovaná ďalej uviedla, že na základe uvedených skutočností zastáva názor, že žalobca

nepreukázal, že by činnosťou súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani
výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu. Pre nepreukázanie splnenia základných podmienok pre
priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaná považuje žalobu za právne
neopodstatnenú a žiada, aby ju súd v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania.

Žalovaná vo Vyjadrení k žalobe zo dňa 27.6.2013 doručenom súdu dňa 3.7.2013 uviedla, že
žalovanej bolo v rozmedzí od 23.4.2012 do 25.9.2012 bolo doručených 43.597 žiadostí žalobcu o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a vzhľadom na neobvyklé množstvo podaných
žiadostí nie je možné jednotlivé žiadosti fyzicky vyhľadať. Žalovaná disponuje vlastným zoznamom

žiadostí, v ktorých žalobca uplatnil druhovo rovnaký nárok odvodený od nesprávneho úradného
postupu Obvodného súdu Senica, aký je predmetom žaloby. Žalobca však neposkytol v rámci
predbežného prerokovanie požadovanú súčinnosť potrebnú pre prerokovanie jeho nároku, čím bol
proces predbežného prerokovania fakticky zmarený a vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázalkumulatívne splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, resp. zmaril možnosť splnenia
uvedených predpokladov čo i len posudzovať, žiaden z uplatnených nárokov uspokojený nebol.
Žalovaná vo Vyjadrení k znaleckému posudku zo dňa 9.4.2014 doručenom súdu dňa 14.4.2014

uviedla, že Znalecký posudok č. 1/2004 vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v
Bratislave predložený žalobcom považuje za nedôveryhodný, zavádzajúci a nespôsobilý preukázať
vznik a existenciu majetkovej škody žalobcu. Súd by nemal na uvedený znalecký posudok prihliadať
vzhľadom na to, že vypracovanie znaleckého posudku neinicioval sám, žalovanej bola odňatá možnosť
akýmkoľvek spôsobom participovať na postupe pri vypracovaní znaleckého posudku, náklady na

poštovnéatlač,posudzovaniektorýchjepredmetomuvedenéhoznaleckéhoposudku,nespĺňazákonom
predpokladané kritérium skutočností, na preukázanie ktorých by bolo nutné disponovať odbornými
znalosťami, pri jeho vypracovaní sa vychádzalo zo skutočností, ktoré boli zistené z podkladov
poskytnutých žalobcom, keď údajom predloženým žalobcom ako zadávateľom posudku nie je možné
bezvýhradne dôverovať, nakoľko tieto vykazujú nezanedbateľné nepresnosti. Žalovaná ďalej uviedla,
že predmetom uvedeného znaleckého posudku nebolo určiť, či v konkrétnom konaní došlo, resp.

nedošlo, k pochybeniu exekučného súdu, nakoľko táto otázka je predmetom dokazovania v samotnom
súdnom konaní. Pre úspešné priznanie nároku na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy v peniazoch,
je potrebné súčasné naplnenie zákonom stanovených predpokladov, ktorými by mali byť nesprávny
úradný postup okresného súdu, vznik a existencia škody, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom okresného súdu a vznikom škody. Vzhľadom na to, že žalovaná jednoznačne preukazuje,

resp. argumentuje v prospech neexistencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, nie je
možné s prihliadnutím na vyššie uvedené nárok žalobcu priznať, a to ani za predpokladu, že by súd
mal z obsahu uvedeného znaleckého posudku preukázané, že k vzniku škody došlo. Najpodstatnejším
a najzávažnejším nedostatkom predmetného znaleckého posudku je, že tento by mal byť vyčíslením
škody spôsobenej v tisíckach exekučných konaní, pričom je potrebné vziať do úvahy, že úradný postup

exekučného súdu, ktorý je žalobcom namietaný, nie je v jednotlivých konaniach identický. Žalovaná
má za to, že k vypracovaniu znaleckého posudku za účelom zistenia konkrétnej škody spôsobenej
konkrétnym exekučným súdom v konkrétnom exekučnom konaní mal žalobca pristúpiť jednotlivo, t. j.
pre každé exekučné konanie, v ktorom sa mal podľa jeho názoru exekučný súd dopustiť nesprávneho
úradného postupu. Znalecký posudok predložený žalobcom je len prepočtom nepreukázaných a

žalobcom tvrdených sumárnych údajov a tvrdení na počet žalôb, čo je neprípustné a nespôsobilé
jednoznačne určiť, ktorý konkrétny nesprávny úradný postup spôsobil, ktorú konkrétnu škodu. Ďalej
žalovaná uviedla, že uvedený znalecký posudok žiadnym spôsobom nepreukazuje, že k zvýšeniu počtu
zamestnancov nedošlo napríklad v dôsledku prirodzeného hospodárskeho rastu žalobcu ako takého a
žalovaná namieta, že vo výpočtoch sú zahrnutí i pracovníci pre trestné konanie a pracovníci pre styk s

verejnosťou. K činnosti v uvedenom znaleckom posudku označenej ako „overovanie skutočností, či súd
rozhodol v exekučnej veci“ žalovaná uvádza, že žalobca by k tomuto pristúpil bez ohľadu na prípadnú
existenciu namietaného postupu exekučného súdu. V prípade nákladov na úpravu informačného
systému z uvedeného znaleckého posudku vôbec nie je možné sa dozvedieť, k akým úpravám
informačnéhosystémumalodôjsťavôbecniejezrejmásúvislosťtýchtoprípadnýchúpravsnamietanými

nesprávnymi úradnými postupmi. Žalovaná žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (jedná sa o drobný spor), pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa so Žalobou zo
dňa 17.9.2012, s Vyjadreniami žalovanej zo dňa 27.6.2013, zo dňa 9.4.2014, s obsahom spisu

OkresnéhosúduSenicaspisováznačka1Er/2066/2008.Rozsudokbolverejnevyhlásenýbeznariadenia
pojednávania v zmysle § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom
vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

Z obsahu spisu Okresného súdu Senica spisová značka 1Er/2066/2008 súd zistil, že dňa 31.5.2006
bola Okresnému súdu Senica doručená žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Evy Šteinerovej, so sídlom
exekútorského úradu Lipová 7, Nové Mesto nad Váhom, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vo veci oprávneného: žalobcu, proti povinnému: E. J., rodné číslo XXXXXX/XXXX, G. Y. XXXX/XX,
D., pre vymoženie pohľadávky v sume 856,70 eura (pôvodne 26.080,-Sk) s príslušenstvom. Okresný

súd Senica poveril dňa 22.6.2006 vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Evu Šteinerovú, so
sídlom exekútorského úradu Lipová 7, Nové Mesto nad Váhom (poverenie číslo 5205 023127 *).
Žalobca ako oprávnený podaním zo dňa 2.9.2010 doručeným súdu dňa 10.9.2010 navrhol zmenu
súdnej exekútorky JUDr. Evy Šteinerovej a žiadal poveriť vykonaním exekúcie súdneho exekútoraJUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 62, Bratislava. Výzvou zo dňa
1.12.2010 a zo dňa 14.4.2011 vyzval Okresný súd Senica súdnu exekútorku JUDr. Evu Šteinerovú,
aby v lehote 15 dní zaslala vyčíslenie trov exekúcie z dôvodu, že súd bude rozhodovať o návrhu

oprávneného: žalobcu na zmenu súdneho exekútora. Podaním zo dňa 28.9.2010, zo dňa 1.10.2010, zo
dňa 15.12.2010, zo dňa 26.4.2011, zo dňa 10.10.2011 navrhla súdna exekútorka JUDr. Eva Šteinerová
zastavenie exekúcie. Výzvou zo dňa 10.10.2011 vyzval Okresný súd Senica súdnu exekútorku JUDr.
Evu Šteinerovú, aby v lehote 10 dní zaslala súdu exekučný spis, nakoľko súd bude rozhodovať o
zastavení exekúcie. Podaním zo dňa 17.10.2011 súdna exekútorka JUDr. Eva Šteinerová oznámila

Okresnému súdu Senica výšku trov exekúcie a zaslala súdu exekučný spis. Okresný súd Senica
uznesenímčíslokonania1Er/2066/2008-36zodňa3.11.2011vyhlásilexekúciuzaneprípustnú,exekúciu
zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Eve Šteinerovej náhradu trov
exekúcie v sume 124,54 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia z dôvodu, že notárska zápisnica
nie je spôsobilým exekučným titulom. Žalobca ako oprávnený podal dňa 7.12.2011 odvolanie zo dňa
5.12.2011 voči uzneseniu Okresného súdu Senica číslo konania 1Er/2066/2008-36 zo dňa 3.11.2011.

V priebehu odvolacieho konania podal oprávnený: žalobca návrh na prerušenie konania postupom
podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Krajský
súd v Trnave uznesením číslo konania 23CoE/22/2012-60 zo dňa 13.3.2013 návrh oprávneného na
prerušenie konania zamietol a uznesenie Okresného súdu Senica číslo konania 1Er/2066/2008-36 zo
dňa 3.11.2011 potvrdil. Žalobca ako oprávnený podal dňa 8.7.2013 dovolanie zo dňa 3.7.2013 proti

uzneseniu Krajského súdu v Trnave číslo konania 23CoE/22/2012-60 zo dňa 13.3.2013. Žalobca ako
oprávnený podal dňa 9.7.2013 odvolanie zo dňa 25.6.2013 proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave
číslo konania 23CoE/22/2012-60 zo dňa 13.3.2013. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením číslo
konania 2Obo 99/2013 zo dňa 7.11.2013 odvolacie konanie zastavil a povinnému náhradu trov konania
nepriznal. Od 22.8.2013 sa spis nachádza na Najvyššom súde Slovenskej republiky z dôvodu podania

dovolania oprávneného: žalobcu.

Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu majetkovej škody v sume 175 eur a náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 774,48 eura.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom do 31.12.2012
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom do 31.12.2012 zodpovednosť za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosti podľa odseku
1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom do
31.12.2012 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná
v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom
konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom do 31.12.2012 štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný

nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých v znení platnom a účinnom do 31.12.2012 právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom do 31.12.2012 nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním aleboiným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o
väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred
predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku

(ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom do 31.12.2012, ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,

môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom do 31.12.2012 uhrádza sa
skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom do 31.12.2012 v
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom do 31.12.2012 právo
na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom do 31.12.2012 lehota
neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia
prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 7 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom a účinnom do 30.11.2006
oprávnenýmôžekedykoľvekvpriebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušný
okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia
návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znneí platnom a účinnom od 1.12.2006
oprávnenýmôžekedykoľvekvpriebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušný
okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia
návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá majetková
škoda a nemajetková ujma mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Senica v exekučnom konaní vedenom pod spisovou značkou 1Er/2066/2008. Nesprávny úradný postup
Okresného súdu Senica mal podľa žalobcu spočívať v tom, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora

pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Žalovaná sa bránila v konaní tvrdením, že vzhľadom na povahu
rozhodnutia o zmene exekútora, zákonom ustanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť
žalobcu a nevyhnutnosť vykonať aj iné úkony, nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho
exekútora v lehote stanovenej zákonom za zbytočné prieťahy.

V rámci skutkového stavu v prejednávanej veci bolo zistené, že žalobca podal dňa 24.5.2006 súdnej
exekútorke JUDr. Eve Šteinerovej návrh na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: žalobcu, proti
povinnému: Dňa 31.5.2006 bola Okresnému súdu Senica doručená žiadosť o udelenia poverenia
na vykonanie tejto exekúcie. Okresný súd Senica poveril dňa 22.6.2006 vykonaním exekúcie súdnu
exekútorku JUDr. Evu Šteinerovú, so sídlom exekútorského úradu Lipová 7, Nové Mesto nad Váhom

(poverenie číslo 5205 023127 *). Žalobca ako oprávnený podaním zo dňa 2.9.2010 doručeným súdu
dňa 10.9.2010 navrhol zmenu súdnej exekútorky JUDr. Evy Šteinerovej a žiadal poveriť vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 62,
Bratislava. Výzvou zo dňa 1.12.2010 a zo dňa 14.4.2011 vyzval Okresný súd Senica súdnu exekútorkuJUDr. Evu Šteinerovú, aby v lehote 15 dní zaslala vyčíslenie trov exekúcie z dôvodu, že súd bude
rozhodovať o návrhu oprávneného: žalobcu na zmenu súdneho exekútora. Podaním zo dňa 28.9.2010,
zo dňa 1.10.2010, zo dňa 15.12.2010, zo dňa 26.4.2011, zo dňa 10.10.2011 navrhla súdna exekútorka

JUDr.EvaŠteinerovázastavenieexekúcie.Výzvouzodňa10.10.2011vyzvalOkresnýsúdSenicasúdnu
exekútorku JUDr. Evu Šteinerovú, aby v lehote 10 dní zaslala súdu exekučný spis, nakoľko súd bude
rozhodovať o zastavení exekúcie. Podaním zo dňa 17.10.2011 súdna exekútorka JUDr. Eva Šteinerová
oznámila Okresnému súdu Senica výšku trov exekúcie a zaslala súdu exekučný spis. Okresný súd
Senica uznesením číslo konania 1Er/2066/2008-36 zo dňa 3.11.2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú,

exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Eve Šteinerovej
náhradu trov exekúcie v sume 124,54 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia z dôvodu, že
notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom. Žalobca ako oprávnený podal dňa 7.12.2011
odvolanie zo dňa 5.12.2011 voči uzneseniu Okresného súdu Senica číslo konania 1Er/2066/2008-36 zo
dňa 3.11.2011. V priebehu odvolacieho konania podal oprávnený: žalobca návrh na prerušenie konania
postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ.

Krajský súd v Trnave uznesením číslo konania 23CoE/22/2012-60 zo dňa 13.3.2013 návrh oprávneného
na prerušenie konania zamietol a uznesenie Okresného súdu Senica číslo konania 1Er/2066/2008-36
zo dňa 3.11.2011 potvrdil. Žalobca ako oprávnený podal dňa 8.7.2013 dovolanie zo dňa 3.7.2013 proti
uzneseniu Krajského súdu v Trnave číslo konania 23CoE/22/2012-60 zo dňa 13.3.2013. Žalobca ako
oprávnený podal dňa 9.7.2013 odvolanie zo dňa 25.6.2013 proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave

číslo konania 23CoE/22/2012-60 zo dňa 13.3.2013. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením číslo
konania 2Obo 99/2013 zo dňa 7.11.2013 odvolacie konanie zastavil a povinnému náhradu trov konania
nepriznal. O dovolaní oprávneného: žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave číslo konania
23CoE/22/2012-60 zo dňa 13.3.2013 doposiaľ Najvyšší súd Slovenskej republiky nerozhodol. Žiadosťou
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručenou žalovanej dňa 30.5.2012 požiadal

žalobca o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uplatnenej v prejednávanej veci. Žalovaná
na uvedenú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody neodpovedala dôvodiac,
že žalobca neposkytol v rámci predbežného prerokovania požadovanú súčinnosť, čím bol proces
predbežného prerokovania fakticky zmarený. V čase rozhodovania súdu tak uplynula šesťmesačná odo
dňa prijatia žiadosti, preto žalobu nemohol súd považovať za predčasnú.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej

moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady
vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodovacou. Nesprávnym
úradným postupom je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo
v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie orgánu verejnej

moci alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené ustanovenie zakladá
objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorá predpokladá splnenie súčasne troch
podmienok, a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu verejnej moci, vznik škody poškodenému
a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom

konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide o taký postup v konaní smerujúci
síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí. Úradný postup
nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie kroky, ktoré
je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť hodnotená i
hľadiskom účelu, ku ktorého dosiahnutiu postup orgánu verejne moci smeruje.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania považoval súd nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica za neopodstatnený. Dňa 10.9.2010 bol
Okresnému súdu Senica doručený návrh na zmenu súdneho exekútora a Okresný súd Senica dňa
3.11.2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil z dôvodu nespôsobilosti notárskej
zápisnice ako exekučného titulu. Podnet na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a podnet na zastavenie

exekúcie podala súdna exekútorka. Predmetná exekúcia je právoplatne skončená. Ohľadne prípadného
prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní,
nerozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. Úlohou súdu
je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností a ukladať súduzákonodarcom lehotu je riešenie, ktoré nemôže dostatočne zohľadňovať okolnosti toho ktorého prípadu.
V súdenom prípade však exekučný súd o návrhu oprávneného: žalobcu na zmenu exekútora
nerozhodoval, nakoľko takéto rozhodovanie by bolo nadbytočné, keďže exekúcia bola vyhlásená za

neprípustnú a bola zastavená. K rozhodnutiu o zmene exekútora sú potrebné podklady od pôvodného
exekútora a bez potrebných podkladov nie je možné včas rozhodnúť. V rámci exekučného konania
má súd právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu účastníkov a v prípade, ak má súd za to, že je daný
dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať, vyhlási ju za neprípustnú, pričom takéto rozhodnutie
nemožno považovať za jednoduché. O takýto prípad išlo i v prejednávanej veci, nakoľko exekúcia bola

vyhlásená za neprípustnú z dôvodu nespôsobilosti exekučného titulu a následne zastavená. Exekučný
súd v prvom rade konal o podnete na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, čo bolo v súlade so zásadou
hospodárnosti konania. Zbytočne by sa totiž rozhodovalo o návrhu na zmenu súdneho exekútora a
následne o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, resp. o zastavení exekúcie, čo by nepochybne spôsobilo
aj oprávnenému: žalobcovi vyššie náklady v rámci exekúcie. Napokon i rozhodovanie o návrhu na
zmenu súdneho exekútora nijako vzťahy medzi účastníkmi konania nemení, keďže pôvodný súdny

exekútor má v zmysle zákona oprávnenie i povinnosť vykonávať úkony v rámci exekúcie. Žalobca
ako oprávnený v exekučnej veci v danej lehote vydanie rozhodnutia o zmene súdneho exekútora
nepresadzoval zákonnými možnosťami, nijako sa skoršieho rozhodnutia nedomáhal. Žalobca síce v
žalobe uvádza urgencie adresované exekučnému súdu a žiadosti o poskytnutie informácie o stave
konania, avšak v predmetnom exekučnom spise sa žiadne takéto podania žalobcu nenachádzajú

(vychádzajúc z obsahu exekučného spisu). Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by v období
po doručení návrhu na zmenu súdneho exekútora bol v neistote a hrozila mu akákoľvek škoda, že
došlo k strate jeho legitímnych očakávaní, že nastane zákonom predpokladaný stav, a že vuniklo riziko
ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, keďže v mnohých iných exekučných veciach žalobcu ako
oprávneného bola spochybnená spôsobilosť notárskych zápisníc ako exekučných titulov spísaných na

základe splnomocnenia dlžníka Mgr. Tomášom Kušnírom. Navyše exekúcia bola právoplatne zastavená
práve z dôvodu jej vyhlásenia za neprípustnú. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR nie každý zistený
prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, nakoľko pojem zbytočné prieťahy je pojem autonómny, ktorý nemožno
vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S poukazom na konkrétne okolnosti prípadu sa postup

Okresného súdu Senica nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako zbytočné prieťahy vzhľadom na objektívne dôvody, a to vykonanie potrebných úkonov zo strany
súdu nevyhnutných pre rozhodnutie súdu o zmene súdneho exekútora a následného zastavenia
exekúcie z dôvodu jej vyhlásenia za neprípustnú. Navyše aj po podaní návrhu oprávneného: žalobcu na
zmenu súdneho exekútora mal a mohol pôvodný súdny exekútor pokračovať vo vymáhaní pohľadávky

od povinného, na ktorú mal poverenie v záujme zachovania kontinuity konania. V postupe Okresného
súdu Senica neboli zistené žiadne pochybenia, postupoval v súlade so zákonom, konal riadne a bez
prieťahov, a preto možno konštatovať, že sa nedopustil nesprávneho úradného postupu. Vzhľadom k
uvedeným konštatovaniam je zrejmé, že absentuje prvotná podmienka pre vznik zodpovednosti štátu,
a to nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, ktorý nesprávny úradný postup nebol v konaní

preukázaný. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobu považoval za neopodstatnenú.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy žalobca napriek
márnemu poučeniu podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku žiadnym spôsobom nepreukázal
ich vznik. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na

preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za
následok neunesenie dôkazného bremena. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie
svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé
následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na
základe ostatných vykonaných dôkazov. Podľa názoru súdu sa žalobcovi nepodarilo vôbec preukázať,

že by mu v súvislosti s postupom Okresného súdu Senica v exekučnej veci vznikla akákoľvek majetková
škoda, či ujma. Nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody. Žalobca
si uplatnil nárok na náhradu nákladov spojených so správou a udržateľnosťou pohľadávky bez toho,
aby ich bližšie špecifikoval (napr. koľko zamestnancov informačného systému spravovalo pohľadávky
dlžníkov, aký počet pohľadávok spravoval pomocou informačného systému, kto mu spravoval a

udržiaval informačný systém a za akú odmenu, kedy a akú komunikáciu vyvíjal s pôvodným súdnym
exekútorom, aké a kedy posielal urgencie exekučnému súdu), keď nutnosť spravovať pohľadávku
oprávneného zapríčinil povinný už tým, že nesplnil svoj dlh a oprávnený musel prikročiť k vymáhaniu
formou exekúcie. Znamená to, že vznik nákladov žalobcu ako oprávneného v exekučnom konaní nasprávu a udržateľnosť pohľadávky nie je v príčinnej súvislosti s postupom Okresného súdu Senica
v exekučnej veci. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu
poškodeného reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci

do predchádzajúceho stavu. Žalobca svoje tvrdenia o vzniku majetkovej škody v žalobe všeobecne
popísané nijako nezdokladoval a určenie výšky majetkovej škody v žalobe nie je dôkazom o jej vzniku.
V časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci by stačilo
iba prípadné konštatovanie porušenia práva a nie sú dané dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch s prihliadnutím na dôvody uvedené vyššie. Rovnako ako pri vzniku majetkovej škody

je poškodený povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik nemajetkovej ujmy, resp. uviesť skutočnosti,
na základe ktorých by bolo možné podľa zákonom určených kritérií posúdiť vznik a rozsah ujmy.
Nemajetková ujma automaticky nezávisí len od nedodržania zákonnej lehoty, ale aj od vyššie uvedených
skutočností, na základe ktorých nevidel súd dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej
ujmy. Samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou
na udržiavanie kontaktu oprávneného, resp. exekútora, s povinným a nie je ani dôvodom k vzniku

insolventnosti povinného, pretože spravidla dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť
ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní. Tieto všeobecne známe riziká sú i rizikom každého
podnikateľského subjektu. Ďalej nepochybne žalobcovi musela byť všeobecne známa vzhľadom na
predmet jeho podnikania (poskytovanie úverov z vlastných zdrojov), a to ešte pred podaním návrhu
na vykonanie exekúcie, rozhodovacia prax všeobecných súdov v danej problematike týkajúcej sa

spotrebiteľských úverov. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený a nepostačuje,
ak je len sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba skúmať, či v komplexe skutočností
prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina vzniku škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája
zodpovednosť za škodu, čo v súdenom spore nebolo preukázané. Preto, ak by aj žalobcovi vznikla

majetková škoda a nemajetková ujma, nebola preukázaná súvislosť ich vzniku s postupom Okresného
súdu Senica v exekučnej veci.

Žalovaná v prejednávanej veci vo Vyjadrení zo dňa 9.4.2014 doručenom súdu dňa 14.4.2014 namietala
spôsobilosť Znaleckého posudku č. 1/2014 vypracovaného Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity

vBratislavepreukázaťvznikaexistenciumajetkovejškodužalobcu.Totovyjadreniežalovanejpovažoval
súd za bezpredmetné, nakoľko žalobca žiaden takýto dôkaz súdu nepredložil a ani nenavrhol súdu
vykonať dôkaz oboznámením sa s touto listinou.

V konaní žalovaná vzniesla námietku premlčania, ak došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia

návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.4.2009. O takýto prípad v prejednávanej veci
nešlo, nakoľko návrh na zmenu súdneho exekútora bol súdu doručený dňa 10.9.2010, a preto sa súd
vznesenou námietkou premlčania nezaoberal.

Všetky vyššie konštatované skutočnosti, a to nepreukázanie nesprávneho úradného postupu, reálne

nepreukázanie vzniku škody, chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody, boli dôvodom na zamietnutie uplatneného nároku pre jeho nedôvodnosť.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď plne
úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila a ani nepreukázala, že

by jej trovy konania vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí

byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.