Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. máj 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7C/174/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112218127
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6112218127.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica pred sudkyňou JUDr. Amou Odalošovou v právnej veci navrhovateľa ZG.,

v konaní zastúpenom JUDr. Michaelu Bezákovú, advokátom, Advokátska kancelária Lion Law Partners
s. r. o. so sídlom Horná 32, Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, proti odporcovi v 1. rade Y. v konaní
zastúpenom Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345,
odporcovi v 2. rade Mestu Banská Bystrica, so sídlom Československej armády 26, Banská Bystrica,
IČO: 00 313 271, odporcovi v 3. rade MN., odporcovi v 4. rade H., v konaní zastúpenom Slovenským
pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, odporcovi v 5. rade E.X. v
konaní zastúpenom Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335

345, odporcovi v 6. rade L.venským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17
335 345, odporcovi v 7. rade E., v konaní zastúpenom Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom
Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, odporcovi v 8. rade H., v konaní zastúpenom Slovenským
pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, odporcovi v 9. rade HeK., v
konaní zastúpenom Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335
345, a odporcovi v 10. rade VA.vi, v konaní zastúpenom Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom
Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 24. 07. 2012 doplneným podaním došlým súdu dňa 31. 01. 2013
a 01. 10. 2013 žiadal navrhovateľ, aby súd určil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností
- pozemkov, a to parcely registra „C“ č. 1425 o výmere 74 m2 - zastavané plochy a nádvoria, č. 1426 o
výmere 507 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcely registra „E“ č. 102/2 o výmere 201 m2 - záhrady,
nachádzajúce sa v katastrálnom území Kostiviarska, vedené Správou katastra Banská Bystrica na LV

č. 1147.

Navrhovateľ uviedol, že predmetné pozemky v roku 1974 nadobudla matka navrhovateľa Mária Dubská,
rod. Bartošová, nar. 18. 02. 1930 zámennou zmluvou s pôvodným vlastníkom pozemkov, ktorého
totožnosť mu nie je známa. Táto ich spolu so svojou rodinou užívala a od 09. 10. 1983, t. j. od smrti
matky navrhovateľa pozemky ďalej užíva navrhovateľ spolu so svojou rodinou, a to v dobrej viere, že mu
pozemky patria ako vlastníkovi. O pozemky sa staral, uhrádzal náklady spojené s ich údržbou, za tieto

pozemky platil daň z nehnuteľnosti od doby od roku 1999 do 2012. O skutočnosti, že nie vlastníkom sa
dozvedel až v roku 2007, kedy mu bolo oznámené, že nie je evidovaný na liste vlastníctva. Je držiteľom
pozemkov minimálne od roku 1983, t.j. od smrti jeho matky. Držba spolu s jeho právnym predchodcom
trvá viac ako 30 rokov a navrhovateľ bol v dobrej viere, že mu pozemky patria.Navrhovateľ (č. l. 103) uviedol, že mal za to, že predmetné pozemky sú jeho, nakoľko ich užíva a
platí za ne daň, má podpísanú aj nájomnú zmluvu ohľadne užívania pozemku. Ich rodina v roku 1964

užívala na ČA 17 v Banskej Bystrici na námestí dom, o ktorom nevie, či bol vo vlastníctve jeho právnych
predchodcov, odtiaľ sa mali odsťahovať a dostať 4-izbový byt na Fončorde od mesta. V roku 1974
išiel spolu s mamou, ktorá podpisovala s pánom, zrejme z bytového podniku nejakú zmluvu. Mama
jednala o tom, že nechce ísť do 4-izbového bytu na Fončorde, čo bol štátny byt, a tak sa dohodli tak,
že nedostane 4-izbový byt, ale dostane v Kostiviarskej dom, do ktorého sa nasťahovali. Odvtedy v

predmetnom dome bývali, užívali aj okolité pozemky. Po smrti matky neboli predmetné nehnuteľnosti
prejednané v dedičskom konaní, lebo matka nič nevlastnila, napriek tomu si myslel, že je to ich. Nechápe
ako mohol niekto zdediť predmetné pozemky tak, ako to vyplýva z listu vlastníctva, keď nikto nežije,
sú to neznámi vlastníci. Spolu so ženou rodinný dom a okolité pozemky, ktoré sú predmetom konania
užíva 40 rokov.

Odporca v 2. rade - Mesto Banská Bystrica žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že spoluvlastnícky podiel k
predmetnej nehnuteľnosti vo výške 6/45 nadobudol na základe protokolu zo dňa 26. 06. 1991 v súlade
so zákonom č. 138/1991 Zb. ako vyplýva z evidencie nehnuteľností zo dňa 03. 11. 1994. Ako vlastník
pozemkov je zapísané Mesto Banská Bystrica. V roku 2000 v území Kostiviarska prebiehal ROEP, kedy
bol zistený právny titul FIN/4-174/66-dohoda protokol o prechode vlastníctva. Uviedol, že je pravdou,

že odporca platil daň z nehnuteľnosti, avšak pri vyrubení dane Mesto Banská Bystrica vychádzalo z
daňového priznania odporcu na rok 2005, neoverovalo správnosť daňového priznania a navrhovateľ
nepredložil listy vlastníctva k daňovému priznaniu. Poukázal na to, že v roku 2008 navrhovateľ podpísal
nájomnú zmluvu so Slovenským pozemkovým fondom č. 46114/08 zo dňa 21. 04. 2008 a v súlade s tým
od 01. 01. 2009 zdaňovalo mesto zastavanú plochu o výmere 504 m2 v súlade s nájomnou zmluvou,

nakoľko v súlade s § 5 ods. 2 písm. b) bod 2 zákona č. 582/2004 Z. z. daňovníkom dane z pozemkov
je nájomca, ak má v nájme pozemky spravované Slovenským pozemkovým fondom (SPF). Pokiaľ ide
o pozemok na LV č. 1147 registra „E“ 102/2 o výmere 201 m2 - záhrady, nebol predmetom zdanenia
nehnuteľností. Navrhovateľ, keďže uzatvoril nájomnú zmluvu so SPF, mal vedomosť o tom, že nie je
vlastníkom a teda nemôže byť dobromyseľný.

SPF zastupujúci neznámych vlastníkov, žiadal návrh zamietnuť, nakoľko navrhovateľ nepreukázal
predpoklady vydržania vlastníctva. Poukázal na to, že v roku 1983, keď malo prebehnúť dedičské
konanie po právnej predchodkyni navrhovateľa, od ktorej odvodzuje titul nadobudnutia predmetom
neboli sporné nehnuteľnosti ani rodinný dom, ktorý stojí na jednej z parciel, tento nadobudol navrhovateľ

až v roku 2005 notárskym osvedčením. Keďže neboli predmetom dedičstva, navrhovateľ už vtedy musel
vedieť, že nehnuteľnosti nie sú majetkovo vysporiadané.

Odporkyňa v 3. rade MUDr. Elena Bilčíková žiadala návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, prečítaním listinných dôkazov - výpisom z LV č.
1147 kat. územie Kostiviarska, LV č. 1649, zápisnicou o predbežnom vyšetrení D1772/83šn Banská
Bystrica, platobným výmerom za rok 1999, 2000, 2004, potvrdením o podaní daňového priznania k dani
z nehnuteľností za rok 2005, platobným výmerom dani z nehnuteľnosti na rok 2011, 2012, notárskou
zápisnicou N130/2005, napísanou na Notárskom úrade JUDr. Pavla Jombíka, notára, rozhodnutím

Správy katastra z 23. 10. 2002, nájomnou zmluvou č. 46114/2008 zo dňa 21. 04. 2008, protokolom
o prechode vlastníctva usporiadaných nehnuteľností zo dňa 26. 06. 1991, výpisom z evidencie
nehnuteľností, rozhodnutím ONV v Banskej Bystrici zo dňa 01. 06. 1966, ako aj ďalšími dôkazmi v
priebehu konania.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že nehnuteľnosti, ku ktorým žiada navrhovateľ určiť
vlastníctvo sú zapísané na LV č. 1147 kat. územie Kostiviarska, pričom na základe rozhodnutia Správy
katastra Banská Bystrica č. 601-1054/2002-M zo dňa 30. 10. 2002 o schválení ROEP bol založený
predmetný list vlastníctva na vlastníkov tak, ako je uvedené v liste vlastníctva. Pokiaľ ide o odporkyňu
MUDr. Elenu Bilčíkovú, táto nadobudla spoluvlastnícky podiel vo výške 31/450 na základe Osvedčenia

o dedičstve 2D/394/2010.Súd zistil, že na parcele uvedenej na LV č. 1147, parcelné č. 1425 stojí rodinný dom vo
vlastníctve navrhovateľa, pričom titulom nadobudnutia bolo osvedčenie N130/2005, notárska zápisnica
13576/2005, NCRIs 13394/2005 zo dňa 31. 03. 2005.

Súd zistil, že odporca - Mesto Banská Bystrica získal k sporným nehnuteľnostiam spoluvlastnícky podiel
6/45 na základe právneho titulu Fin/4 - 175/66 - dohoda, Protokol o prechode vlastníctva - 58/92. Jeho
právny predchodca Okresný národný výbor v Banskej Bystrici rozhodnutím č. Fin/4 - 175/66 - doh. zo
dňa 01. 06. 1966 rozhodol, že pozemkové nehnuteľnosti vedené v pozemnoknižnej vložke č. 12 pod A1,

R.č. 1-4, parcelné č. (pozemnoknižné) 101/1, 101/2, 102/2, 302 pod B9/B,C v podieloch 60/450 sa stali
vlastníctvom Československého štátu v správe Mestského národného výboru v Banskej Bystrici.

Zo zápisnice o predbežnom vyšetrení dedičstva po nebohej Márii Dubskej, rod. Bartošovej, zomr. 09.
10. 1983 súd zistil, že naposledy bývala v Banskej Bystrici v Kostiviarskej na Topoľovej 2. Bola vydatá,
s manželom nežila v spoločnej domácnosti viac ako osem rokov, ako vyplýva z výsluchu navrhovateľa

mala viac detí.

Z platobného výmeru zo dňa 22. 09. 1999, 17. 02. 2000 súd zistil, že navrhovateľ platil daň z
nehnuteľnosti, a to za rodinný dom.

Z platobného výmeru za rok 2004 súd zistil, že navrhovateľovi bola vyrubená daň z pozemkov, a to vo
výmere 509 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Navrhovateľ žiadať určiť vlastníctvo k výmere 782 m2.

Z nájomnej zmluvy č. 46114/08 zo dňa 21.04.2008 súd zistil, že navrhovateľ ako nájomca uzatvoril
s prenajímateľom SPF zmluvu o prenájme pozemku o výmere 504 m2 z celkovej výmery 581 m2,

druh pozemku zastavané plochy vedené na LV č. 1147 ako parcela č. 1425 a 1426 v podiele 39/45 k
celku na neznámeho vlastníka v katastrálnom území Kostiviarska, Banská Bystrica. Účelom nájmu bolo
využitie pozemku ako prístupu a ako manipulačného priestoru - /dvor/ pri rodinnom dome vo vlastníctve
nájomcu. Nájomná zmluva bola uzatvorená od 01. 05. 2008 na dobu neurčitú. Pokiaľ ide o parcelu č.
14251, jedná sa o parcelu, na ktorej stojí dom vo vlastníctve navrhovateľa.

Podľa § 132 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo vecí možno nadobudnúť kúpnou, darovacou, alebo
inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

Podľa § 134 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite
v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Do doby podľa odseku 1 sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 134 Občianskeho zákonníka účinného v rozhodnom čase (1974, 1983)

Ak sa prevádza hnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

K zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza
registráciou zmluvy.

Predpokladom nadobudnutia vlastníctva vydržaním je existencia nehnuteľnosti, držba a uplynutie 10-
ročnej vydržacej lehoty. Podmienkou vydržania je oprávnená držba spôsobilej veci, trvajúca po zákonom

stanovenú vydržaciu dobu. Oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo
právo patrí, a že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Dobrá viera spočíva v
presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží. Dobrá viera je vnútorný psychický stav držiteľa.
Zo zákona vyplýva, že k oprávnenej držbe nestačí prostá subjektívna dobrá viera, ale oprávnený
držiteľ musí byť v dobrej viere „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“, pričom túto skutočnosť je treba

vždy hodnotiť objektívne a nie len zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotného
účastníka a je treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú je možné s
ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu po každom považovať nemal, resp. nemohol mať po
celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká vokamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o
tom, že mu vec po práve patrí. Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva,
že je vlastníkom držanej veci. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému

sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť, pričom ide o opatrnosť normálnu, obvyklú, posudzovanú
z objektívneho hľadiska. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný. Ospravedlniteľným omylom je taký
omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklom mierou opatrnosti, ktorú
možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu po každom požadovať. Pokiaľ omyl presahuje
rámec bežného, obvyklého posudzovania veci, nie je ospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe

takého omylu, môže byť síce v dobrej viere, avšak nie „so zreteľom ku všetkým okolnostiam,“ a preto
nemôže byť držiteľom oprávneným. Ospravedlniteľným omylom môže byť výnimočne aj omyl právny,
avšak len v prípade objektívne nejasného znenia zákona. Omyl vychádzajúci z neznalosti jednoznačne
formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujíma držby, však
ospravedlniteľný nie je (RNS ČR 22Cdo/417/98).

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ mal za to, že je vlastníkom veci,
nakoľko predmetnú nehnuteľnosť užívala už jeho matka od roku 1974 a po jej smrti on so svojou rodinou,
a to od roku 1983. Právnym titulom nadobudnutia podľa tvrdenia navrhovateľa mala byť zámenná
zmluva, ktorú mala uzatvoriť jeho matka s vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, pričom malo ísť o
výmenu za byt, ktorý nebol vo vlastníctve jeho matky / byt mal byť podľa toho, čo uviedol navrhovateľ

len pridelený, v predmetnom byte nechcela bývať vzhľadom na to, že mali početnú rodinu, dohodla sa
na národnom výbore, že sa presťahuje do predmetného rodinného domu/. K uvedenej skutočnosti malo
dôjsť v roku 1974. Podľa platnej úpravy v roku 1974 mohlo sa nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti
v súlade s platnou právnou úpravou, ktorá bola jednoznačná, napr. písomnou kúpnou zmluvou, resp.
zámennou zmluvou, ktoré vyžadovali písomnú formu a registráciu na štátnom notárstve, pokiaľ ide

o nadobudnutie pozemkov tiež bola úprava jednoznačná a nemohlo dôjsť k vyvolaniu právneho
omylu u právnej predchodkyne navrhovateľa vychádzajúceho z neznalosti jednoznačne formulovaného
ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy podľa tvrdenia navrhovateľa malo dôjsť k
začatiu držby. Takýto omyl držiteľa nie je ospravedlniteľný, a teda nemožno tu hovoriť o dobrej viere,
teda nie je splnený predpoklad na nadobudnutie vlastníctva vydržaním - oprávnená držba. Navrhovateľ

ďalej poukázal na to, že následne po smrti svojej matky predmetnú nehnuteľnosť užíval on sám spolu
so svojou rodinou od roku 1983 s tým, že mal za to, že predmetná nehnuteľnosť patrila jeho právnej
predchodkyni, napriek tomu však pri prejednávaní dedičstva predmetnú nehnuteľnosť nenahlásil, že by
bola predmetom dedičského konania, nevstupoval teda do výkonu práva oprávnenej držby v dobrej
viere. Súd tiež poukazuje na to, že pokiaľ išlo o zámennú zmluvu, ani sám navrhovateľ netvrdil, či

konkrétne pozemky mali byť predmetom zámeny.

Navrhovateľ tvrdil, že platil daň z predmetnej nehnuteľnosti, avšak nepredložil žiadny doklad, že mu bola
vyrubená daň z celej výmery a zo všetkých pozemkov, ku ktorým žiada určiť vlastníctvo, nakoľko podľa
ním predložených dokladov platil daň len za najprv 509 m2, neskôr 504 m2, pričom celkovo udáva,

že užíva 782 m2 a žiada určiť vlastníctvo k tejto výmere. Naviac navrhovateľ 21. 04. 2008 podpísal
nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom pozemku, ktorého vlastníctva sa domáha vo výmere 504
m2 z celkovej výmery 581 m2 zapísaných na LV č. 1147 kat. územie Banská Bystrica, parcelné č. 1425
a 1426, a to podiel 39/45. Teda od roku 2008 vzhľadom na to, že prenajímateľom bol SPF, platil daň z
nehnuteľnosti, ktorú užíval, čo je jeho povinnosť ako nájomcu.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie a príslušné ustanovenia zákona súd má za to, že navrhovateľ
nepreukázalvznikvlastníckehoprávavydržaním,nakoľkonestačíprevydržaniejednoduchásubjektívna
dobrá viera, že mu vec patrí, a to tým, že užíval predmetnú nehnuteľnosť. Oprávnená držba sa
musí nutne opierať o existenciu určitého právneho dôvodu, od ktorého odvodzuje navrhovateľ svoje

vlastnícke právo a takúto dobrú vieru z hľadiska objektívneho posúdenia navrhovateľ nemal. Svoju
dobrú vieru odvodzoval od jeho právnej predchodkyne, ktorá mala nadobudnúť nehnuteľnosť zámennou
zmluvou, avšak v čase, keď malo k tomuto úkonu dôjsť Občiansky zákonník nemal objektívne nejasné
znenie tak, aby sa mohla právna predchodkyňa navrhovateľa domnievať, že nadobudla nehnuteľnosť
a teda nemohlo ísť z jej strany o taký právny omyl, ktorý by bol ospravedlniteľný, rovnako navrhovateľ

nepreukázal žiadny kvalifikovaný právny dôvod, z ktorého by vyplýva jeho dobrá viera, že je oprávneným
držiteľom predmetnej nehnuteľnosti.

Vzhľadom na uvedené súd návrh zamietol.Odporcom súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnili

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo
vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v
akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny,
čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba

predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., ak
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.