Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. máj 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 13C/100/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114200245
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Szpyrcová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7114200245.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKošiceIvprávnejvecinavrhovateľa:V.V.W.XM.,sosídlomK.U.,XX-XX,XstW.,W.XXX,

Y., XXXX, U., V., spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Ministerstva obchodu, priemyslu a turizmu,
odbor Obchodného registra a súdneho správcu U., reg. číslo: T. XXXXXX, zastúpená Advokátskou
kanceláriou Gallo s.r.o., Jilemnického 30, Martin 036 01, Slovenská republika v zastúpení JUDr. Michal
Gallo, konateľ a advokát, proti odporkyni: R. Š., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom Košice, T. XX, v konaní
o zaplatenie sumy 236, 66 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie o 60 EUR z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ vo svojom návrhu žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 246,13 EUR s 8,25
% ročným úrokom z omeškania od 3.1.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.8.2012 uzavretej
medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy, IČO: 31 320 155

a navrhovateľom postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporkyni.

Postupca - Všeobecná úverová banka, a.s. Bratislava a odporkyňa uzatvorili dňa 12.8.2005 zmluvu
na základe ktorej sa postupca zaviazal poskytnúť odporkyni spotrebný úver vo výške 1.659,70 EUR,
ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Podmienky
čerpaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkysplácaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkyprineplnení
zmluvných povinnosti a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných

podmienkach. Ku dňu 20.8.2012 pôvodný veriteľ - postupca evidoval voči odporkyni pohľadávku vo
výške 246,13 EUR, na čo ju upozornil písomnou výzvou pri oznámení postúpenia pohľadávky zo dňa
20.8.2012.
Dlžnáistinavovýške246,13EURpozostávalakudňupostúpeniapredmetnejpohľadávkyzneuhradenej
istiny úveru, t.j. rozdielu medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na
istinu.Zožalovanejistinysinavrhovateľuplatňujeajúrokzomeškaniapodľa§517ods.1,2Občianskeho
zákonníka a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 13.5.2014 navrhovateľ zobral žalobu v časti istiny 60 EUR
späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť, z dôvodu že odporkyňa po podaní žaloby uhradila predmetný
nárok navrhovateľa. Naďalej zotrval na vymáhaní sumy 186,13 EUR spolu s úrokom z omeškania vovýške 8,25 % zo sumy 246,13 EUR od 3.1.2014 do 14.1.2014, spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,25 % zo sumy 226,13 EUR od 15.1.2014 do 14.3.2014 a spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25
% zo sumy 186,13 EUR od 15.3.2014 do zaplatenia.

Súd preskúmal právomoc a príslušnosť konať vo veci a zistil, že vzhľadom na cezhraničný právny spor
je jeho právomoc daná čl. 2 ods. 1 a čl. 3 nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a uznávaní a
výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, berúc do úvahy čl. 15, 16, 17, ktoré upravujú
osobitné ustanovenia v prípade spotrebiteľských zmlúv.

Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území
členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľaust.§115aods.1O.s.p.,naprejednanievecisamejniejepotrebnénariaďovaťpojednávanie,akto
nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných

dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa ust. § 115a ods. 2 cit. zákona, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v
drobných sporoch.

Podľa ust. § 200ea ods. 1 cit. zákona, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000
eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia i to, že predmetom konania je zaplatenie sumy

236,66 EUR s príslušenstvom, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

Vecnú legitimáciu navrhovateľa mal súd za preukázanú zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej
dňa 20.8.2012 so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a z oznámenia pôvodného veriteľa VÚB banka zo
dňa 23.8.2012 o postúpení pohľadávky (§ 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsnávrhomnazačatiekonania,slistinnýmidôkazmipripojenými
v spise a zistil tento skutkový stav:

Medzi právnym predchodcom navrhovateľa - Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a odporkyňou bola

dňa 12.8.2005 uzatvorená zmluva o poskytnutí flexipôžičky, v zmysle ktorej bola odporkyni Všeobecnou
úverovou bankou, a.s. poskytnutá suma 50.000,- Sk (1.659,70 EUR), lehota splatnosti
bola dohodnutá na 48 mesiacov, mesačná anuitná splátka bola dohodnutá na 1.492,37 Sk (49,54
EUR), ročná percentuálna miera nákladov 10,41 % boli dohodnuté poplatky za poskytnutie úveru, za
prípadné upomienky, za vedenie úverového účtu. Celkové náklady odporkyne ako dlžníka, teda bola

určená budúca hodnota spotrebného úveru na sumu 74.303,67 Sk (2.466,42 EUE) a výška úrokov
s poplatkami na sumu 24.303,67 Sk (806,73 EUR). Dátum prvej splátky bol určený na 12.9.2005 a
poslednej anuitnej splátky na deň 12.8.2009. Súčasťou zmluvy o poskytnutí flexipôžičky boli všeobecné
obchodné podmienky VÚB, a.s., ktoré upravovali podmienky čerpania úveru, účel úveru. Odporkyňa
v rozpore s takto uzatvorenou zmluvou neplatila riadne a včas jednotlivé splátky úveru, preto žalobca

vyzval odporkyňu na úhradu dlžnej sumy. Celý dlh sa stal splatný dňa 12.8.2009.

Medzi žalobcom ako postupníkom a postupcom VÚB, a.s. bola dňa 8.12.2006 uzatvorená zmluva o
postúpení pohľadávok v súlade s § 524 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej na
žalobcu bol postúpený žalobou uplatňovaný nárok voči žalovanému.

Súd uvádza, že podľa zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom
bol dohodnutý dátum prvej splátky 12.9.2005, dátum poslednej splátky bol do 12.8.2009, čím splatnosť
celého dlhu nastala dňom 13.8.2009, pretože navrhovateľ nepreukázal súdu, že splatnosť nastala skôr,
keďže položka „zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie účtu“ nebola navrhovateľom preukázaná.

Nárok navrhovateľa sa tak premlčal dňa 13.8.2009, pričom žaloba bola podaná navrhovateľom na súd
dňa 9.1.2014.Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na
jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa §52 ods.1 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa §52 ods.2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej

strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného

spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov
a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a
hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.

Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993,
str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej
únie.

Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátnehoprávanebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluvabolapodľatýchtopodmienoknaďalej
záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva absolútnym obchodným vzťahom, ktorá sa
v zmysle §261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka spravuje úpravou podľa Obchodného zákonníka
(§479 a nasl.), pričom túto úpravu možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný
spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zároveň však podľa charakteru zmluvy (t.j. formulárová
predtlač a podnikateľ - fyzická osoba) ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje

špeciálna úprava obsiahnutá v §52 ods.2, posledná veta Obč. zákonníka a v osobitnom zákone
č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Nakoľkovtomtoprípadesajednáospotrebiteľskývzťah,súdposudzovalprávnyvzťahpodľaustanovení
občianskeho zákonníka a nie podľa obchodného zákonníka, aj keď úverová zmluva je typickou

obchodnou zmluvou.

Podľa §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nárokupredávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. § 100 ods. 2 cit. zákona, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

Podľa ust. § 101 cit. zákona, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie

premlčacej doby

Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu
vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone
na vykonanie práva, ktorý uplynul, bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný

subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za
následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku
čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Táto zmena (oslabenie) pôvodného
práva, vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník môže po uplynutí premlčacej doby
privodiť zánik vynutiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že sa s úspechom premlčanie dovolá pred

príslušným orgánom. Premlčaním teda právo samo o sebe nezaniká, len sa oslabuje, a to práve v
tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Avšak ani nárok premlčaním sám o sebe nezaniká a oprávnený
sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie
pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká,
ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je

obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.

Keďže navrhovateľ zobral späť svoj návrh v časti o 60 EUR, súd v tejto časti konanie zastavil podľa §
96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Súd vzhľadom na vyššiu konštatáciu spotrebiteľským zmlúv z právneho hľadiska uzavrel, že medzi
právnym predchodcom žalobcu a odporkyňou bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva v zmysle § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka a vzhľadom poukazujúc na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka
je potrebné pre premlčanie v danom prípade aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 100 a
nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dlh žalovaného voči

právnemu predchodcovi žalobcu sa stal splatným dňa 12.8.2009. Žaloba bola na súde podaná dňa
9.1.2014, o čom svedčí prezenčná pečiatka Okresného súdu Košice I a súd dospel k záveru, že nárok
žalobcu je v celom rozsahu premlčaný, nakoľko je podaný po zákonom stanovenej premlčacej lehote,
t. j. po lehote 3 rokov a preto žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol tak, že odporkyni, ktorá mala plný úspech vo veci a ktorej by tak s
poukazom na § 142 ods. 1 O. s. p. prináležalo právo na náhradu dôvodne vzniknutých nákladov, trovy
nepriznal, keďže odporkyni žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods.3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa ust. §205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.