Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. júl 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 37C/56/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109204208
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7109204208.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci navrhovateľky G. E., narodenej

XX.X.XXXX, bytom G. X, T., proti odporcovi I. E., narodenému XX.X.XXXX, bytom I. X, T., zastúpenému
JUDr. Jánom Lemešom, advokátom so sídlom Žižkova 19, Košice, o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok Okresného súdu Košice II, číslo konania 1P 956/1993-237 zo dňa 25.11.1998 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, číslo konania 18Co 159/1999-312 zo dňa 31.5.1999 tak, že
zvyšuje výživné odporcu na navrhovateľku zo sumy 33,19 eura mesačne na sumu 50,- eur mesačne
počnúc od 1.4.2009 do 30.11.2009 a od 1.12.2009 do 30.6.2013 upravuje výživné na sumu 100,- eur
mesačne, ktoré výživné je odporca povinný platiť navrhovateľke vždy do 15. dňa každého mesiaca

vopred.

Dlžné výživné za obdobie od 1.4.2009 do 30.6.2013 vo výške 2.470,60 eura je odporca povinný zaplatiť
navrhovateľke do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom, ktorý bol doručený súdu dňa 26.2.2009, žiadala, aby súd zvýšil výživné pre
navrhovateľku na sumu 200 eur mesačne od 1.4.2009. Svoj návrh odôvodnila tým, že odporca jej až do
1.8.2008 mal prispievať na výživu mesačne sumou 36,51 eura (1.100,- Sk) a to rozhodnutím Okresného
súdu Košice II, číslo konania P 956/1993 zo dňa 25.11.1998. Vyživovaciu povinnosť si síce plnil, ale nie v
stanovenej výške. Od poslednej úpravy výživného sa zásadne zmenili jej pomery, pretože je študentom
2. ročníka denného štúdia Fakulty verejnej správy UPJŠ v Košiciach. Má výdavky spojené so štúdiom
na vysokej škole a to na nákup školských a kancelárskych potrieb, či odbornej literatúry. Ďalšie výdavky

má na oblečenie, hygienické potreby a stravu.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 6.4.2009 uviedol, že navrhovateľka nie je jeho dcérou.
Tvrdí, že navrhovateľka nie je v skutočnosti navrhovateľkou, pretože predmetný návrh je prejavom
arogancie voči jeho osobe predvádzaný matkou navrhovateľky. Navrhovateľka mala racionálne
zohľadniť všetky svoje možnosti štúdia na vysokej škole a zvoliť inú formu štúdia. Navrhovateľka
dlhodobo vykonáva činnosť v obchodnej spoločnosti. Matka navrhovateľky má dôvod získať finančné

prostriedky z dedičského konania a z výnosov z jednoizbového bytu, ktorý jej patril na G.Á. ulici.
Navrhovateľka nevyužila sociálne štipendium ani možnosť študentskej pôžičky, ako aj možnosť využitia
externej formy štúdia. Odporca má vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi I., nar. XXXX,
pričom navrhovateľka je dospelá osoba, ktorá má možnosť si zabezpečiť finančné zdroje. Odporcaštuduje na vysokej škole, pričom má náklady spojené s cestovaním, ubytovaním, osobnými potrebami,
nakupovaním skrípt. Je príjmy sú nepravidelné, čo dokazuje aj daňové priznanie za roky 2007 a 2008.
Podaný návrh žiada v celom rozsahu zamietnuť.

OkresnýsúdKošiceIrozsudkomč.k.37C/56/2009-70zodňa2.7.2010zmenilrozsudokOkresnéhosúdu
Košice II, číslo konania P 956/1993 zo dňa 25.11.1998 tak, že zvýšil výživné odporcu na navrhovateľku
zo sumy 36,51 eura mesačne na sumu 50,- eur mesačne počnúc od 1.4.2009 do budúcna, ktoré výživné
je odporca povinný platiť navrhovateľke vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred. Dlžné výživné za

obdobie od 1.4.2009 do 31.7.2010 vo výške 215,84 eura je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke do
3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Odporcovi náhradu
trov konania nepriznal.

V dôvodoch rozsudku uviedol, že navrhovateľka v rozhodnej dobe študovala na vysokej škole, a
to vo forme denného bakalárskeho štúdia na Fakulte verejnej správy UPJŠ v Košiciach. V tejto

súvislosti nepochybne došlo k nárastu odôvodnených potrieb navrhovateľky z dôvodu zmeny jej potrieb
súvisiacich s prechodom medzi jednotlivými stupňami školského systému a to zo stredoškolského na
vysokoškolský. V čase po nástupe navrhovateľky na štúdium na vysokej škole došlo u nej preukázateľne
k podstatnej zmene pomerov, ktorá súvisí so zvýšenými výdavkami resp. odôvodnenými potrebami
súvisiacimi so zápisným na školu, výdavkami na knihy, literatúru a ďalšie študijné pomôcky, výdavkami

na kopírovanie študijných materiálov, atď., pričom od poslednej úpravy výživného uplynula doba takmer
12 rokov, čím jednoznačne podstatne vzrástli odôvodnené potreby oprávnenej navrhovateľky, na úhrade
ktorých sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia. Týmito potrebami nie sú len potreby na
stravovanie, ošatenie a bývanie, ale aj potreby súvisiace so vzdelávaním a kultúrnym a športovým
vyžitím. Navrhovateľka bola od 5.1.2009 do 30.9.2009 zamestnaná v spoločnosti MILK - AGRO spol.

s r.o., pričom za obdobie od januára 2009 do augusta 2009 mala čistý príjem vo výške 121,35 eura
mesačne. Navrhovateľke bolo od 1.9.2009 do 30.6.2010 priznané sociálne štipendium vo výške 25,-
eur mesačne. Odporca hodnoverným spôsobom nepreukázal výšku svojho príjmu, je od 22.12.2009
vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, je spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti
JUDEA, spol. s r.o., IČO: 36 518 204 (tak ako v čase poslednej úpravy výživného), ktorá spoločnosť

JUDEA, spol. s r.o., IČO: 36 518 204 nepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb
za rok 2009. Odporca nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty a žije v trojizbovom byte so svojou
terajšou manželkou a jej synom. Má vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke a maloletému synovi I.,
narodenému XX.X.XXXX, t.j. oproti poslednej úprave výživného v roku 1998 mu zanikla vyživovacia
povinnosť voči synovi R., narodenému XX.XX.XXXX. Súd prihliadol na skutočnosť, že odporca skončil

živnostenskú činnosť z vlastného podnetu (W.. I. E. - FUTURO, IČO: 32514077). Odporca hodnoverným
spôsobom nepreukázal skutočnosť, že študuje na vysokej škole, ani skutočnosť, že navrhovateľka nie
je jeho dcérou. Príjem matky navrhovateľky bol v rozhodnom období vo výške cca 507 eur mesačne,
teda vyšší ako v čase poslednej úpravy výživného. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Vzhľadom k
tomu, že navrhovateľka nie je schopná sa sama živiť, trvá zo strany oboch rodičov voči nej vyživovacia

povinnosť. Pokiaľ ide o zmenu pomerov je nesporné, že po určení vyživovacej povinnosti zo strany
odporcu na navrhovateľku rozsudkom Okresného súdu Košice II, číslo konania P 956/1993-97 zo dňa
25.11.1998 právoplatným dňa 23.8.1999, nastala v rozhodnom období posudzovanom ku dňu začatia
tohto súdneho konania zmena pomerov na strane navrhovateľky, vzhľadom na to, že navrhovateľka
začala študovať na strednej a následne na vysokej škole, čím jej vznikli nové výdavky súvisiace s jej

vzdelaním a táto zmena pomerov bola daná aj v čase rozhodovania súdu. Pokiaľ ide o ostatné výdavky
a odôvodnené potreby navrhovateľky, ktoré boli aj v roku 1998, tieto sa takisto zmenili (zvýšili). Pomery
na strane odporcu ostali rovnaké ako v čase poslednej úpravy výživného. Súd mal za preukázané,
že odporca je spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti JUDEA, spol. s r.o., IČO: 36 518 204,
do 21.12.2009 mal aj živnostenské oprávnenie a od 22.12.2009 bol vedený v evidencii uchádzačov o

zamestnanie. Súd prihliadol na skutočnosti, že s odporcom boli v predchádzajúcich obdobiach skončené
pracovné pomery z dôvodov porušovania pracovnej disciplíny. Súd preto zmenil výživné tak, ako to
uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda zvýšil výživné odporcu na navrhovateľku zo sumy 36,51
eura mesačne na sumu 50 eur mesačne počnúc od 1.4.2009 do budúcna. V prevyšujúcej časti nad
sumu 50 eur mesačne návrh zamietol. Pri vyčíslení nedoplatku výživného za obdobie od 1.4.2009 do

31.7.2010 súd vychádzal zo skutočnosti, že odporca za rozhodné obdobie neuhradil nič navyše, než čo
mal určené súdom. Výživné určené týmto rozsudkom za dobu 1.4.2009 do 31.7.2010 činí 800,- eur, t.j.
16 mesiacov x 50 eur, pričom malo byť zaplatené 584,16 eura (36,51 eur x 16 mesiacov), teda odporcovi
ostáva zaplatiť dlžné výživné vo výške 215,84 eura.Krajský súd v Košiciach uznesením, č.k. 8CoP/333/2010-85 zo dňa 16.2.2011 zrušil rozsudok súdu
prvého stupňa a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd mal doplniť dokazovanie so

zameraním na zistenie reálnych príjmových a majetkových pomerov odporcu a jeho vyživovacích
povinností, dôsledne sa zaoberať všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom predchádzajúceho
rozhodnutia o výživnom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu a oboznámením sa s návrhom

navrhovateľky, s vyjadrením odporcu, s potvrdením o návšteve školy, so spisom Okresného súdu
Košice II, číslo konania 1P 956/1993-97 a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a zistil
nasledovný skutkový stav:

Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že požaduje zvýšenie výživného z dôvodu, že od posledného
určenia výživného sa jej výdavky značne zmenili. Ide o výdavky súvisiace so štúdiom, a to zápisné je

cca 600,- Sk, výdavky súvisiace s literatúrou potrebnou na štúdium, tieto sú vo výške 20 eur za knihy
plus náklady súvisiace s kopírovaním ďalších materiálov potrebných k štúdiu, ktoré sú tiež cca vo výške
20 eur. Mesačné výdavky na stravu sú cca vo výške 40 eur, stravuje sa doma. Pokiaľ ide o jej zdravotný
stav, trpí astmou, avšak nepotrebuje zatiaľ žiadne inhalátory, choroba je v takom štádiu, že nepotrebuje
žiadne pomôcky ani lieky, čiže s týmto zvýšené výdavky nemá. Pokiaľ ide o cestovné nabíja si čipovú

kartu, ktorá stojí mesačne 10 eur. Pokiaľ ide o športové aktivity, rekreačne bicykluje, pláva, cvičí aerobik.
Pokiaľ ide o aerobik, tento stojí 2 eura na hodinu, navštevuje ho raz týždenne, plávanie tak isto 2 eura
na hodinu, na plávanie chodí dvakrát do týždňa. Výdavky na ošatenie, pokiaľ ide o nohavice maximálne
do výšky 15 - 20 eur, za topánky je ochotná uhradiť aj vyššie sumy z dôvodu, aby boli kvalitné, t.j. lodičky
do 30 eur, botasky do 50 eur. Väčšinou si veci nakupuje vo výpredajoch, kedy sú tieto lacnejšie. Nemá

žiadneho vlastného súrodenca, pokiaľ vie odporca má ďalšie dve deti. Pokiaľ ide o tvrdenia odporcu,
že nie je jeho dcérou, k tomu uvádza, že odporca chcel podať svojho času po rozvode manželstva jej
rodičov návrh na zapretie otcovstva, avšak podmienil to tým, že všetky výdavky bude hradiť jej mama, s
čím ona nesúhlasila. Stále má odporca povinnosť platiť na jej výživu sumu 1100,- Sk. Žiaden nehnuteľný
majetok nevlastní, takisto nevlastní žiaden hnuteľný majetok väčšej hodnoty. Bolo jej priznané sociálne

štipendium vo výške 25 eur od 1.9.2009 do 30.6.2010. K tomu však uviedla, že štipendium by jej nebolo
priznané na základe rozhodnutia súdu o určení výživného vo výške 1100,- Sk, lebo táto suma je dosť
vysoká, avšak bolo jej priznané až potom, ako škole preukázala výšku skutočných úhrad odporcu na
výživné. Výživné žiada priznať tak ako uviedla v prvej vete žalobného návrhu t.j. od 1.4.2009, nie od
začiatku štúdia na vysokej škole. Pokiaľ ide o trestné konania vedené proti odporcovi, tieto sa viedli

pod sp. zn. ČVS:ORP-252/Za-KE/2009 na Obvodnom oddelení PZ v Košiciach - Západ, pričom vec
zanedbania povinnej výživy bola odložená z dôvodu, že odporca využil účinnú ľútosť a vyplatil dlžné
sumy výživného. S odporcom sa nestretáva, pretože on si neželá sa s ňou stretávať. Odporca neplatí
súdom určené výživné na navrhovateľku.

Z výpovede odporcu vyplynulo, že nesúhlasí s návrhom nakoľko jeho dcéra úmyselne preťahuje štúdium
navysokejškole,abymuselplatiťvýživné.DcéraštudujenafakulteUPJŠVerejnejsprávenaPopradskej
ulici v 3. ročníku. Mala končiť tento rok, ale preťahovaním štúdia má končiť na budúci rok. Každý
vysokoškolák sa snaží štúdium čím skôr ukončiť a zamestnať sa. Dcéra netrpela hmotnou núdzou a
mala dostatočný príjem k tomu, aby sa mohla o seba postarať, čo preukazuje aj skutočnosť, že v spise

sa nachádza potvrdenie o príjme od jej zamestnávateľa, ako aj priznané štipendium. Teda v čase kedy
on nemal absolútne žiadny príjem, ona si v pohode žila a netrpela hmotnou núdzou. Toto dostatočne
preukazuje to, že podnety ktoré robí na polícii za neplnenie vyživovacej v čase, kedy bol nezamestnaný,
slúžia iba na perzekúciu jeho osoby. Žiada, aby súd návrh zamietol, nakoľko má podozrenie že návrh bol
sfalšovaný. Má vyživovaciu povinnosť voči synovi I. E., L.. XX.X.XXXX, bytom G. X, Košice. Na syna bol

zaviazaný platiť výživné vo výške 35 eur mesačne. Bolo to v roku 1997, Obvodným súdom Košice II. Má
ešte jedného syna, ktorý je už plnoletý. V dobe od 1.1.2009 mal živnosť, ktorá je zrušená od decembra
2009.Dôvodukončeniačinnostije,žeekonomickúsituáciunaSlovenskuovládajúmafiánskeskupiny,na
ktoré nie je napojený, tým pádom nemá zákazky. O túto spoločnosť mala záujem Slovenská informačná
služba, ktorá ho žiadala o spoluprácu, čo odmietol. Je spoločníkom a konateľom v spoločnosti JUDEA

s.r.o. IČO: 36 518 204, v súčasnosti je podaný návrh na zrušenie spoločnosti. Návrh na zrušenie
spoločnosti podal z rovnakých dôvodov ako pri zrušení živnosti. Od decembra 2009 bol evidovaný na
Úrade práce až do apríla roku 2010. Za túto dobu nepoberal žiadne dávky. Býva v 3 - izbovom byte,
ktorý nie je v jeho vlastníctve. Byt patrí manželke. Nevie presne koľko sa za byt platí, nakoľko to uhrádzamanželka. V byte býva manželka a jej syn. Jeho zdravotný stav je narušený, berie lieky, nakoľko má
problémy s chrbticou a s tlakom. Mesačne uhrádza za telefón cca 15 eur, mesačník cca 19 eur a
ďalšie povinnosti, ktoré vyplývajú z ukončenia vysokoškolského štúdia. Momentálne dlžný na výživnom

približne 80 až 100 eur.

Z rozsudku Okresného súdu Košice II, číslo konania P 956/1993-97 zo dňa 25.11.1998 súd zistil, že súd
zmenil rozsudok Mestského súdu v Košiciach, sp. zn. P 452/89 zo dňa 20.6.1990 v spojení s rozsudkom
krajského súdu č.k. 14Co 399/90-37 zo dňa 29.12.1990 tak, že výživné zo strany otca voči maloletej

G. E., nar. XX.X.XXXX zvýšil zo sumy 500,- Sk mesačne na sumu 700,- Sk mesačne od 1.9.1994 do
31.12.1995 od 1.1.1996 do 31.7.1998 na 900,- Sk mesačne a od 1.8.1998 do budúcna na 1.100,- Sk
mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.8.1999.

Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 18 Co 159/99 - 312 zo dňa 31.5.1999 súd zistil, že
odporca bol zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 1.000,- Sk, t.j. 33,19 eura mesačne

od 1.8.1998 do budúcna.

Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 26.2.2009 súd zistil, že navrhovateľka bola študentkou denného
bakalárskeho štúdia Fakulty verejnej správy UPJŠ v Košiciach.

Z potvrdenia UPJŠ v Košiciach zo dňa 5.6.2013 súd zistil, že navrhovateľka bola študentkou denného
bakalárskeho štúdia Fakulty verejnej správy UPJŠ v Košiciach od 3.9.2007 do 24.6.2011 a študentkou
denného magisterského štúdia Fakulty verejnej správy UPJŠ v Košiciach od 7.9.2011 do 5.6.2013.

Z dohody o vykonaní práce zo dňa 28.6.2013 súd zistil, že navrhovateľka ako zamestnanec uzavrela so

spoločnosťou MILK-AGRO, spol. s r.o. ako zamestnávateľom dohodu o vykonaní práce so začiatkom
od 1.7.2013 do 30.9.2013 v rozsahu 350 hodín za odmenu 2,- eurá/hod. v hrubom.

Z pracovnej zmluvy zo dňa 17.3.2014 súd zistil, že navrhovateľka ako zamestnanec uzavrela so
spoločnosťou TESCO STORES SR, a.s. ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu s dňom nástupu do

práce 17.3.2014 a to na dobu určitú do 30.9.2014.

Z vyjadrenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. zo dňa 15.8.2014 súd zistil, že odporca je odhlásený
zo zdravotného poistenia SR od 22.12.2009 z dôvodu vzniku zdravotného poistenia v Rakúsku.

Z čestného vyhlásenia odporcu zo dňa 1.12.2010 súd zistil, že odporca od 22.12.2009 vykonáva v
Rakúsku živnosť, predmetom ktorej je opatrovanie osôb.

Z výpisu dát z poistenia Rakúskej sociálnej poisťovne ku 8.9.2014 súd zistil, že odporca od 1.12.2009
vykonáva v Rakúsku živnosť, predmetom ktorej je opatrovanie osôb.

Podľa ustanovenia § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok
alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú
rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď
došlo k zmene pomerov.

Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v platnom znení (Zákon o rodine) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať
len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnostia majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v

akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v
rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Relevantnosť zmeny pomerov účastníkov sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových
pomerov s pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli
zistené v príslušnom spisovom materiáli vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu.

Procesné zásady určujú, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia.
Súd teda nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré možno očakávať alebo ktoré nastanú po vyhlásení
rozhodnutia. Zákonným pravidlom pri rozhodovaní o výživnom je, že ide o plnenie v opakujúcich
sa dávkach uhrádzaných neskôr za skutkových podmienok, ktoré sa v čase rozhodovania nedali
predvídať. Vychádza sa z teoretického predpokladu, že sa podstatne nezmenia. V dôsledku rôznych

okolností sa však reálne podmienky postupom času spravidla odlišujú od skutkových podmienok,
z ktorých rozhodnutie súdu vychádzalo. Preto nie je žiaduca nezmeniteľnosť súdneho rozhodnutia
vychádzajúceho z už neexistujúcich predpokladov. Vzhľadom na takúto konštrukciu zákon v §
78 ustanovuje osobitný mechanizmus nápravy (ktorý nemožno využiť pri iných právoplatných
rozhodnutiach) pre prípady, keď sa skutkový stav odchýlil od podmienok daných pri rozhodnutí, ako

výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí.

Rozsudkyodsudzujúcenaplnenievbudúcnostisplatnýchdávoksúprípadmiclausularebussicstantibus
(výhrada, že sa nezmenia podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah plnenia) a prostredníctvom
tejto úpravy sa umožňuje prelomenie prekážky res iudicata na základe preukázanej zmeny pomerov

odôvodnenej už uvedenými skutočnosťami.

Na rozdiel od úpravy v Občianskom súdnom poriadku zákon o rodine explicitne nevyžaduje podstatnú
zmenu okolností. Napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady
nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového

rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nestačila by len úvaha o
nedostatočnosti doteraz určeného výživného. Išlo by o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho
rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch (R 27/1974). V zmysle záverov aplikačnej praxe preto
treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom
na zmenu rozhodnutia však budú len v prípade, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch

účastníkov (t.j. ovplyvnia celkovú situáciu nielen na krátky čas).

Zmenu pomerov teda možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým
stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. K zmene pomerov môže dôjsť na strane
oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o

subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových
majetkových pomerov. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady,
ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a §
75 ods. 1 Zákona o rodine. Z uvedeného vyplýva, že súd pri určení výživného musí prihliadnuť aj
na to, či povinný neopustil pre neho vhodné zamestnanie poskytujúce mu väčší príjem, aby dosiahol

zníženie vymeriavacieho základu, pretože takéto konanie nesmie povinnej osobe priniesť žiadne výhody
a prospech, a tiež je povinnosťou súdu zabrániť pokusom uniknúť vyživovacej povinnosti tým, že by si
povinný našiel zamestnanie s nízkym platom a podobne v domnienke, že ho potom nemožno postihnúť.
Pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorýfakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade,
že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, resp. vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa príjem javí

ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery povinného a takzvanú
potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam.

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že naposledy bol rozsah vyživovacej povinnosti
odporcu k navrhovateľke určený rozsudkom Okresného súdu Košice II, číslo konania 1P 956/1993-97

zo dňa 25.11.1998 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 18Co 159/99-312 zo
dňa 31.5.1999, ktorým bol odporca zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 1.000,- Sk, t.j.
33,19 eura mesačne od 1.8.1998 do budúcna.

Navrhovateľka mala v čase pôvodne zistených pomerov účastníkov, z ktorých vychádzalo
predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom, XX rokov a bola žiačkou 2. stupňa základnej školy. K

výraznej zmene okolností, ktoré by vyžadovali zmenu tohto skoršieho rozhodnutia o výživnom došlo
už od 3. septembra 2007, kedy začala navrhovateľka študovať na Fakulte verejnej správy UPJŠ v
Košiciach, pričom pôvodne išlo o denné bakalárske štúdium, neskôr o denné magisterské štúdium.
V tejto súvislosti od tejto doby nepochybne došlo k nárastu odôvodnených potrieb navrhovateľky z
dôvodu jej zvýšených výdavkov súvisiacich s ukončením stredoškolského vzdelania a zmeny jej potrieb

súvisiacich s prechodom medzi jednotlivými stupňami školského systému a to zo stredoškolského na
vysokoškolský. V čase po nástupe navrhovateľky na štúdium na vysokej škole došlo u nej preukázateľne
k podstatnej zmene pomerov, ktorá súvisí so zvýšenými výdavkami na doučovanie na prijímacie skúšky
na vysokú školu, povinnými výdavkami za prihlášky na vysoké školy a za účasť na prijímacích skúškach
resp. odôvodnenými potrebami súvisiacimi so zápisným na školu, výdavkami na knihy, literatúru a ďalšie

študijné pomôcky, výdavkami na kopírovanie študijných materiálov. Výdavky navrhovateľky, ktorými
odôvodňuje návrh na zvýšenie výživného súvisiace so štúdiom možno považovať za všeobecne známu
skutočnosť, preto nie je potrebné ich osobitne dokazovať a zároveň je potrebné zdôrazniť, že výdavky
na štúdium tvoria len časť odôvodnených potrieb navrhovateľky, pretože ďalšie náklady má nepochybne
na zabezpečovanie stravy, ošatenia a bývania.

Od poslednej úpravy výživného (1.8.1998) sa takisto zmenili zárobkové pomery rodičov navrhovateľky.
Príjem matky navrhovateľky bol vo výške cca 507 eur mesačne, teda vyšší ako v čase poslednej úpravy
výživného (v roku 1998 bol vo výške 265,82 eura). Ďalšiu vyživovaciu povinnosť matka navrhovateľky
nemá ani v súčasnej dobe. O navrhovateľku sa osobne stará tak ako v čase predchádzajúcej úpravy

výživného.

Odporca teda otec navrhovateľky je od 22.12.2009 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Odporca bol v čase začatia tohto konania až do 26.10.2011 spoločníkom a konateľom obchodnej
spoločnosti JUDEA, spol. s r.o., IČO: 36 518 204 (tak ako v čase poslednej úpravy výživného). Zo správy

príslušného daňového úradu má súd za preukázané, že obchodná spoločnosť JUDEA, spol. s r.o., IČO:
36518204nepodaladaňovépriznaniekdanizpríjmovprávnickýchosôbzarok2009.Odporcanevlastní
žiaden majetok väčšej hodnoty a žil do apríla roku 2012 v trojizbovom byte so svojou v súčasnej dobe
bývalou manželkou C.. W. V. a svojim synom. Má vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke a synovi
I., narodenému XX.X.XXXX, t.j. oproti poslednej úprave výživného v roku 1998 mu zanikla vyživovacia

povinnosť voči synovi R., narodenému XX.XX.XXXX. Odporca skončil živnostenskú činnosť z vlastného
podnetu (W.. I. E. - FUTURO, IČO: 32514077).

Z podania C.. W. V. zo dňa 19.2.2013, z vyjadrenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. zo dňa
15.8.2014, z čestného vyhlásenia odporcu zo dňa 1.12.2010, z výpisu dát z poistenia Rakúskej sociálnej

poisťovne ku 8.9.2014 a zo žiadosti odporcu o poskytnutie rodinných prídavkov na navrhovateľku zo dňa
23.6.2010 adresovanej Správnej komisii pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov Rakúskej
spolkovej republiky má súd za preukázané, že odporca od 1.12.2009 až doposiaľ podniká v Rakúskej
spolkovej republike (má živnostenské oprávnenie s predmetom činnosti - opatrovanie osôb).

Pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná
na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle
slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s
rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb v príprave na budúcepovolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j.
všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je
odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti,

schopnosti a majetkové pomery rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel
na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov a pokiaľ životná situácia umožňuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard
umožnia svojmu dieťaťu a to formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia
nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo (§ 62 ods. 2, § 75 ods.

1 Zákona o rodine).

Súd konštatuje, že odôvodnené potreby navrhovateľky ako dospelej ženy pripravujúcej sa na budúce
povolanie, sú rozhodne vyššie ako potreby rodičov, ktoré sú už stabilizované a výživné určené súdom
pokryje iba časť skutočných mesačných výdavkov navrhovateľky. Súd dodáva, že odporca je povinný
korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu

povinnosť výživné v čo najväčšom rozsahu. K námietke odporcu, že mu jeho príjem neumožňuje platiť
výživné v navrhovanej výške a že má vyživovaciu povinnosť voči ďalšiemu dieťaťu, súd poukazuje na
ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za
ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je vyslovene
uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia

je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie
vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené.

V danom prípade otec ako povinný rodič mal v rozhodnom čase od 1.4.2009 (od dátumu od kedy
navrhovateľka požaduje zvýšené výživné) do 30.6.2013 dieťa (navrhovateľku) sústavne sa pripravujúce

na budúce povolanie (od 3.7.2007 do 5.6.2013) resp. nezamestnané (od 6.6.2013 do 30.6.2013),
ktoré nebolo schopné samo sa živiť, preto bol povinný s využitím svojich subjektívnych vlastností
a najmä vzdelania a pracovných príležitostí organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu
možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Súd odkazuje na ust. § 62 ods. 5 Zákona o
rodine, podľa ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný plne rešpektovať
svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo
ohrozené. Súd porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného so súčasnými pomermi
dospel k presvedčeniu, že nepriznanie zvýšenia výživného by znamenalo presunúť zodpovednosť otca

za zdravie a život navrhovateľky na jej matku, ktorá sa o ňu aj osobne stará a dobrovoľne si plní
vyživovaciu povinnosť, uspokojuje jej potreby tak, ako postupne vznikajú, nielen finančne, preto je
jej podiel na výživnom niekoľkonásobne vyšší ako podiel otca. Súd dospel k právnemu záveru, že
pomery odporcu sú podstatne lepšie ako ich sám prezentuje, poukazuje na potrebu aplikácie ust. §
75 ods. 1 Zákona o rodine (potencionalita príjmov) a zdôrazňuje, že Zákon o rodine je špeciálnym

právnym predpisom vo vzťahu k daňovým predpisom, ktoré sú všeobecné, a preto východiskom a
usmerňovateľom pre posudzovanie potencionality príjmov povinného rodiča je výlučne Zákon o rodine.
Navyše je potrebné zdôrazniť, že otec svoje tvrdenia o príjmoch a výdavkoch žiadnym spôsobom
nepreukázal a nesplnil si svoju edičnú povinnosť vyplývajúcu z ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, z
ktorého vyplýva, že rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu (teda

napr. z podnikateľskej činnosti na území Rakúska), je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady
na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa
osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť,
predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného
minima. V tejto súvislosti súd konštatuje, že priemerná hrubá mzda v Rakúsku bola v rokoch 2012 a

2013 na úrovni 3.405,- eur resp. 3.474,- eur (zdroj ).

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka nebola v rozhodnom čase od 1.4.2009 do 30.6.2013 schopná sa
sama živiť (z dôvodu, že v čase od 1.4.2009 do 5.6.2013 študovala na vysokej škole resp. v čase

po skončení štúdia od 6.6.2013 do 30.6.2013 bola nezamestnaná), trvala zo strany oboch jej rodičov
voči nej vyživovacia povinnosť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť
samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto
schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovaťza nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Aplikačná prax vychádza z elasticity rodičovskej
vyživovacej povinnosti vyplývajúcej z časovo neobmedzeného trvania pokrvných zväzkov a hovorí o
obnove vyživovacej povinnosti napríklad v prípade, keď sa dieťa pre štúdium rozhodne neskôr, resp.

nebolo prijaté na štúdium na vysokej škole bezprostredne po ukončení strednej školy. Z hľadiska
posúdenia zániku vyživovacej povinnosti jednoznačnejšia je situácia, keď dieťa získa pravidelný príjem,
či už zo závislej činnosti, podnikateľskej činnosti a pod. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť
rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov
na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Aplikačná prax v súvislosti s touto otázkou vyvodila

záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného
štúdia toho istého stupňa (pojem "sústavná príprava na povolanie" si pre svoje potreby definujú viaceré
zákony). Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká
(pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť
trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa), v prípade uzavretia manželstva potomkom má prednosť vzájomná
vyživovacia povinnosť medzi manželmi, kým rodičovská povinnosť má podpornú funkciu, a to v prípade,

keď manžel nie je spôsobilý zabezpečiť všetky odôvodnené potreby. Rodičia nie sú z právneho hľadiska
povinní plniť túto povinnosť v takom rozsahu, aby z nej mal prospech aj druhý manžel. Vyživovacia
povinnosť absolútne zaniká zánikom príslušného rodinnoprávneho vzťahu (smrťou, zapretím otcovstva,
osvojením, v prípade zrušenia osvojenia sa však obnovuje).

Pokiaľ ide o zmenu pomerov je nesporné, že po určení vyživovacej povinnosti zo strany odporcu na
navrhovateľku rozsudkom Okresného súdu Košice II, číslo konania 1P 956/1993-97 zo dňa 25.11.1998
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 18Co 159/99-312 zo dňa 31.5.1999, nastala
v rozhodnom období posudzovanom ku dňu začatia školského roka, v ktorom nastúpila navrhovateľka
do 1. ročníka vysokej školy, podstatná zmena pomerov na strane navrhovateľky, keďže navrhovateľka

začala študovať (od 3.9.2007) na vysokej škole, čím jej vznikli nové výdavky súvisiace s jej vzdelaním a
prípravou na budúce povolanie a táto zmena pomerov bola daná do ukončenia štúdia na vysokej škole
(5.6.2013) resp. až do času, kedy bola schopná sama sa živiť, čo bolo podľa názoru súdu od 1.7.2013,
kedy sa stala zamestnancom spoločnosti MILK-AGRO, spol. s r.o. (získala pravidelný príjem). Taktiež
pokiaľ ide o ostatné výdavky a odôvodnené potreby navrhovateľky ako výživa vo vlastnom zmysle slova,

hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním
vzdelania, kultúrne, športové a rekreačné potreby ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j.
všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti, ktoré boli aj v roku
1998, tieto sa nepochybne zvýšili, čo však nebolo spôsobené len prirodzeným nárastom cien.

Osobné pomery odporcu sa oproti času poslednej úpravy výživného zmenili, keďže mu zanikla
vyživovacia povinnosť voči synovi R., narodenému XX.XX.XXXX. Zárobkové pomery na strane odporcu
ostali rovnaké ako v čase poslednej úpravy výživného a to až do 30.11.2009 (odporca bol v čase začatia
tohto konania až do 26.10.2011 spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti JUDEA, spol. s r.o.,
IČO: 36 518 204, teda podnikal rovnako ako v roku 1998), keďže odporca začal od 1.12.2009 podnikať

v Rakúsku.

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich prvoradá povinnosť, ide o prednostnú pohľadávku, ktorú
si otec musí splniť skôr, než si bude plniť svoje ďalšie záväzky, preto ma súd za to, že otec navrhovateľky
s využitím svojich subjektívnych vlastností, najmä odborného vzdelania a pracovných skúseností v

oblasti pomerne lukratívnej podnikateľskej činnosti, ktorú vykonáva v Rakúsku od 1.12.2009 (tak ako súd
uviedol vyššie je priemerná mesačná mzda v Rakúsku 4 krát vyššia ako na Slovensku), mohol a môže
organizovať svoje podnikateľské aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu
povinnosť voči navrhovateľke a len subjektívne vnímanie vlastnej ekonomickej situácie bráni odporcovi
objektívne posúdiť odôvodnené potreby navrhovateľky za rozhodné obdobie. Súd poznamenáva, že

odporca je schopný zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb
v rozsahu bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard
umožnil aj navrhovateľke formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia
nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo.

Súd preto zmenil výživné tak, ako to uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda zvýšil výživné
odporcu na navrhovateľa zo sumy 33,19 eura mesačne na sumu 50,- eur mesačne počnúc od 1.4.2009
do 30.11.2009 a to z dôvodu, že u navrhovateľky došlo v tomto období k podstatnej zmene pomerov (tak
akosúdvyššieuviedol),pričomuodporcuvtomtoobdobínedošlokzmenezárobkovýchpomerov(avšakmu zanikla jedna vyživovacia povinnosť) a následne od 1.12.2009 do 30.6.2013 zvýšil výživné odporcu
nanavrhovateľkunasumu100,-eurmesačneatoajzdôvodu,žeodporcazačalod1.12.2009vykonávať
podnikateľskú činnosť v Rakúsku, teda s prihliadnutím na princíp potencionality príjmu odporcu z tejto

podnikateľskej činnosti od tohto obdobia. Aj s ohľadom na to má súd za to, že je v schopnostiach a
možnostiach odporcu uhrádzať výživné v takto určenej výške. V prevyšujúcej časti nad sumu 50,- eur
mesačne od 1.4.2009 do 30.11.2009 a v časti nad sumu 100,- eur mesačne od 1.12.2009 do 30.6.2013
návrh zamietol.

Súd neprihliadol na skutočnosť, že navrhovateľka bola počas prípravy na budúce povolanie teda počas
štúdia na vysokej škole od 5.1.2009 do 30.9.2009 zamestnaná v spoločnosti MILK - AGRO spol. s r.o.,
pričom za obdobie od januára 2009 do augusta 2009 mala čistý príjem vo výške 121,35 eura mesačne,
ani na skutočnosť, že navrhovateľke bolo od 1.9.2009 do 30.6.2010 priznané sociálne štipendium
vo výške 25,- eur mesačne, pretože v prvom prípade išlo o brigádnickú činnosť, ktorá nenapĺňala
požiadavku trvalosti tohto stavu. Pri sociálnom štipendiu súd vychádza zo záveru, že sa nemá započítať

na odôvodnené potreby navrhovateľky, keďže nešlo o príjem pravidelný (nepoberala ho počas celého
obdobia štúdia).

Pri vyčíslení nedoplatku výživného za obdobie od 1.4.2009 do 30.6.2013 súd vychádzal zo skutočnosti,
že odporca za rozhodné obdobie uhradil na účely výživného pre navrhovateľku sumu 2.229,40 eura

(v roku 2009 7.4.2009 sumu 35,- eur, 30.6.2009, 27.7.2009 31.8.2009 po 20,- eur, 15.10.2009 sumu
30,- eur, 27.11.2009 sumu 5,- eur, 23.12.2009 sumu 70,- eur, v roku 2010 25.1.2010 sumu 25,40 eura,
28.4.2010 sumu 30,- eur, 26.5.2010 sumu 76,- eur, 23.6.2010 sumu 75,- eur, 21.7.2010, 30.8.2010, v
októbri 2010, 4.11.2010, 1.12.2010 a 28.12.2010 sumu po 35,- eur, v roku 2011 31.1.2011 sumu 35,-
eur, 23.3.2011 sumu 40,- eur, 23.2.2011 sumu 35,- eur, 20.4.2011 sumu 45,- eur, 18.5.2011 sumu 40,-

eur, 29.6.2011, 25.7.2011, 26.8.2011, 28.9.2011 sumu po 45,- eur, 31.10.2011 a 24.11.2011 sumu po
40,- eur, 12.12.2011 sumu 45,- eur, v roku 2012 9.1.2012 sumu 45,- eur, 20.2.2012 a 13.3.2012 sumu
po 40,- eur, 19.4.2012 sumu 45,- eur, 7.5.2012 sumu 47,- eur, 31.5.2012 sumu 49,- eur, 30.6.2012 sumu
47,- eur, 23.7.2012, 21.8.2012, 22.9.2012, 22.10.2012, 24.11.2012 a 17.12.2012 sumu po 50,- eur, v
roku 2013 január 2013, 11.2.2013, apríl 2013 a 3.5.2013 sumu po 100,- eur, 22.6.2013 a 29.7.2013

sumu po 50,- eur). Výživné určené týmto rozsudkom za dobu 1.4.2009 do 30.6.2013 činí 4.700, eur,
t.j. 50,- eur x 8 mesiacov a 100,- eur x 43 mesiacov), teda odporcovi ostáva zaplatiť dlžné výživné vo
výške 2.470,60 eura.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 a 2 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná

náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľka ako aj odporca mali v konaní čiastočný úspech. Navrhovateľka sa pôvodným návrhom

domáhala zvýšenia výživného na sumu 200,- eur mesačne, pričom mala vo veci úspech v časti, v ktorej
jej súd priznal zvýšenie výživného na sumu 50,- eur mesačne od 1.4.2009 do 30.11.2009 a v časti
zvýšenia výživného na sumu 100,- eur mesačne od 1.12.2009 do 30.6.2013. Vo zvyšnej časti o zvýšenie
výživného nad sumu 50,- eur mesačne od 1.4.2009 do 30.11.2009 a v časti zvýšenia výživného nad
sumu 100,- eur mesačne od 1.12.2009 do 30.6.2013 bol v spore úspešný odporca, keďže súd žalobu

v tejto časti zamietol.

Keďže navrhovateľka ako aj odporca mali v konaní čiastočný úspech (navrhovateľka v časti zvýšenia
výživného na sumu 100,- eur mesačne a odporca v časti nepriznania zvýšenia výživného o ďalších 100,-
eur mesačne), tak súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Nazákladeuvedenýchskutočnostíacitovanýchzákonnýchustanovenísúdrozhodoltak,akojeuvedené
vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Košice I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a),f)rozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Akpovinný

dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).