Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. máj 2011

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 6C/59/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7903899864
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Kuzmová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2011:7903899864.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrebišovsudkyňouJUDr.HelenouKuzmovouvprávnejvecinavrhovateľkyA.D.,nar.XX.7.

XXXX, bytom R., L. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Stanislavom Bovanom, Advokátska kancelária Trebišov,
M.R.Štefánika1161/184,protiodporcoviZ.D.XX.9.XXXX,bytom,S.,E.XX,U.republika,zastúpeného
JUDr. Petrom Jonášom, Advokátska kancelária Trebišov, M. R. Štefánika 2393/29, o vyporiadanie BSM
takto

r o z h o d o l :

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov účastníkov konania sa vysporiadava tak, že do výlučného
vlastníctva navrhovateľky prikazuje nehnuteľnosť trojizbový byt č. 29na 7. poschodí bytového domu
súpisné č. XXXX nachádzajúci sa na ulici L. č.. X v R., vedený na LV XXXX k. ú. R. ako spoluvlastnícky

podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v rozsahu 1/48 z celku,
spoluvlastnícky podiel na pozemku na ktorom je bytový dom postavený par. č. 2160/3 v rozsahu 1/48 z
celku a pivnica č. 29 ako príslušenstva k predmetnému bytu.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi titulom výplatnej povinnosti za vysporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov 6.376,78 € do 60 dní od právoplatnosti rozsudku na adresu
zamestnávateľa.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov konania.

O trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala, aby súd vyporiadal BSM tak, že do výlučného vlastníctva
jej prikáže nehnuteľnosť - byt zapísaný na LV XXXX a pozemok, pričom žiadala vyporiadať bez
povinnosti vyplatiť odporcu.

Odporca s návrhom na vyporiadanie BSM súhlasil a žiadal, aby súd zaviazal navrhovateľku na výplatnú
povinnosť z predmetného bytu a to v sume podľa znaleckého posudku.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkom konania, listinnými dôkazmi a to rozsudkom
Okresného súdu Trebišov 12C 920/01, LV XXXX k. ú. R., zmluvou o prevode vlastníctva bytu 2220/29
zo dňa 27. 10. 1995, čestným prehlásením odporcu zo dňa 20. 9. 2001, uznesením Okresného súdu
Trebišov 6C 59/2006 zo dňa 25. 9. 2006 o povolení obnovy konania v uvedenej vec, uznesením

Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.2. 2007 ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu
Trebišov, potvrdením Bytového podniku v Trebišove zo dňa 12. 12. 2006, výsluchom svedkyne A.
D., protokolom o výsluchu odporcu v predmetnej veci zo dňa 17. 9. 2007 a 10. 12. 2007, znaleckým
posudkom 15/2008 zo dňa 11. 11. 2008 vypracovaným znalcom Ing. Dušanom Šoltýsom, znaleckomposudkom 10/2009 vypracovaným Ing. Ivetou Weissovu, ktorý predložila navrhovateľka, znaleckým
posudkom č. 5/2009 znalca Ing. Dušana Šoltýsa (oprava znaleckého posudku 15/2008), výpoveďou
svedkyne Ing. Ivety Weissovej, výpoveďou znalca Dušana Šoltýsa na čl. 262, potvrdením Bytového

podniku Trebišov zo dňa 1. 4. 2009, pripojeným spisom tunajšieho súdu 11C 101/2004 a zistil tento
skutkový stav veci:

Z podaného návrhu ako aj z výpovede navrhovateľky na pojednávaní súd zistil, že byt zapísaný na
LV XXXX k. ú. R. nadobudla spolu s bývalým manželom, odporcom na základe kúpnej zmluvy. Ich

manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu 12C 920/01 zo dňa 14. 12. 2001 a rozsudok
nadobudol právoplatnosť 18. 1. 2002. Ďalej navrhovateľka uviedla, že svojim návrhom sa domáha, aby
byt bol prikázaný do jej výlučného vlastníctva bez výplatnej povinnosti a to z dôvodu, že peniaze na byt
jej dala jej mama a rovnako poukázala na to, že bývalý manžel sa vzdal akýchkoľvek práv na tento byt.
Rovnako poukázala na to, že tohto času je byt vyplatený Bytovému podniku a zostatkovú hodnotu bytu
23.344,- Sk splatila sama a na splátky jej dávala jej matka. Rovnako poukázala na to, že aj sumu 11.193,-

Sk jej dala matka a túto dala Mestu Trebišov za odkúpenie predmetného bytu. Ďalej navrhovateľka a
jej právny zástupca poukázali na čestné prehlásenie, ktoré zaslal bývalý manžel navrhovateľke niekedy
koncom roku 2002. Dal to overiť v S.. Bolo to po rozvode manželstva. Predmetom tohto čestného
prehlásenia bola dohoda, že všetko patrí navrhovateľke a to zariadenie bytu, auto, byt.

Odporca s návrhom nesúhlasil pokiaľ sa týka vyporiadania BSM bez výplatnej povinnosti. Právny
zástupca odporcu poukázal na to, že v čase keď bol nadobudnutý byt, ktorý je predmetom sporu boli
účastníci konania manželmi. Navrhovali, aby súd určil výplatnú povinnosť trhovej hodnoty bytu prípadne
ak sa preukáže, že navrhovateľka vložila do tohto bytu z prostriedkov darovaných alebo iných v tom
prípade nech sa od tejto trhovej hodnoty táto čiastka odráta. Pri výsluchu odporca poprel resp. uviedol,

aby matka jeho bývalej manželky im dávala nejaké financie. Pokiaľ sa týka dohody s dátum 9. 8. 2001
tak táto uzavretá bola a to v deň keď prišiel na Slovensko, keď sa vrátil a keď manželka chcela previesť
byt na seba. Predmetom dohody bolo to, že odporca súhlasil, aby byt previedla navrhovateľka na seba
a časom vyplatí nejakú čiastku. Bývala manželka túto dohodu podpísala.

Rovnako sa vyjadril pri výsluchu aj k čestnému prehláseniu a uviedol, že ho podpísal a ho aj koncipoval.
Napísal ho preto, lebo manželka chcela disponovať s ich spoločným bytom, chcela mať papier, že ten
byt bude jej. Požiadala ho o to a preto to podpísal. Nevie presne aké úmysly s bytom mala. Uviedol, že
nemá záujem o byt, ale predpokladal, že sa to finančne vysporiada. Nemal v úmysle vzdať sa všetkého
majetku čo patrí do spoločného majetku manželov. Poukázal na to, že si bývalá manželka nechala aj

auto, ktoré s manželkou kúpili za peniaze, ktoré on získal od svojej matky z dedičstva po otcovi.

Z výpovede svedkyne A., matky navrhovateľky, súd zistil, že dala svojej dcére peniaze keď kupovala byt
a dala jej 20.000,- Sk. Nevie presne v ktorom roku to bolo, ale rovnako jej dávala mesačne po 500,- Sk
a to od 1996, pretože dcéra nemala peniaze, jej manžel narobil dlhy. Túto čiastku 500,- Sk dávala až do

2004, možno až 2005. O tom, že dávala dcére peniaze nemala žiaden doklad, dávala jej do ruky.

Zo znaleckého posudku č. 15/2008 Ing. Dušana Šoltýsa sa zisťuje, že všeobecné hodnota nehnuteľnosti
bytuzapísanéhonaLV5215apar.č.2106/3(pozemokpodobytnýmdomom)predstavuje540.000,-Ska
z doplneného znaleckého posudku 5/2009 a zisťuje, že všeobecná hodnota bytu a pozemku predstavuje

418.751,40 Sk t. j. 13.900 €. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že znalec použil pri ohodnotení
bytu metódu polohovej diferenciácie. Znalec nepoužil porovnávaciu metódu na stanovenie všeobecnej
hodnoty z dôvodu nedostatku podkladov pre danú lokalitu a typ nehnuteľnosti v sledovanom období.
Rovnako nemohol použiť ani kombinovanú metódu z dôvodu, že sa nejedná o typ nehnuteľnosti, ktorý
je určený na komerčný predaj.

K veci bol vypočutý aj znalec Ing. Šoltýs, ktorý uviedol, že bolo potrebné urobiť doplnený znalecký
posudok, lebo v jeho pôvodnom posudku č. 15/2008 došlo k chybám pri počítaní a iným nepresnostiam.
Na vypracovaní doplneného znaleckého posudku znalec trvá a rovnako poukázal na to, že nenavyšoval
hodnotu bytu tým, že navrhovateľka vymenila dve okná, teda zhodnotila byt.

Svedkyňa Ing. Weissová uviedla, že na požiadanie navrhovateľky vypracovala znalecký posudok, ktorý
bol súdu navrhovateľkou predložený ako znalecký posudok 10/2009 a uviedla, že na tom zotrváva arovnako sa vyjadrila k vypracovanému znaleckému posudku Ing. Šoltýsa ku ktorému nemala zásadné
pripomienky.

Zčestnéhoprehláseniazodňa20.9.2001sazisťuje,žetotojepodpísanéodporcomazobsahuvyplýva,
že odporca sa vzdáva akéhokoľvek majetku, ktorý spoločne nadobudli s manželkou s navrhovateľkou
počas manželstva a prehlásil, že od februára 2001 nežijú v spoločnej domácnosti. Podpis bol overený
10. 4. 2002 v Plzni.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Trebišov 11C 101/2004 sa zisťuje, že odporca podal návrh na
vyporiadanie BSM po rozvode manželstva a toto konanie bolo zastavené a to z dôvodu, že už bolo o
vyporiadaní BSM rozhodnuté právoplatne rozsudkom tunajšieho súdu pod sp. zn. 6C 59/2003. Súčasťou
uvedeného spisu je aj záväzná dohoda medzi manželmi, ktorú predložil navrhovateľ a ktorá je z 9. 8.
2001 podpísaná v Trebišove a z uvedenej dohody vyplýva, že navrhovateľka vyplatí odporcovi čiastku
170.000,- Sk, ktorá túto sumu navrhla.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k tomuto právnemu záveru:

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov

staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Podľa § 149a Občianskeho zákonníka pokiaľ sa dohody medzi manželmi podľa ustanovení § 143 a 149
týkajú nehnuteľností, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.

V konaní bolo preukázané, že BSM zaniklo rozvodom. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Trebišov 12C 920/01, ktorý nadobudol právoplatnosť 18. 1. 2002. Rovnako bolo v
konaní preukázané, že na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu medzi Mesto R. a kupujúcimi
navrhovateľkou a odporcom nadobudli do vlastníctva predmetný byt. Zmluva je zo dňa 27. 9. 1995 a z

citovanej zmluvy vyplýva, že cena bytu so spoločnými časťami a spoločným príslušenstvom predstavuje
76.082,82 Sk. Súd čestné prehlásenie, ktoré podpísal odporca a ktoré je notársky overené dňa 10.
4. 2002 nemôže pokladať za dohodu o vysporiadaní BSM medzi manželmi, pretože takáto dohoda
nadobúda účinnosť vkladom do katastra, lebo sa jedná o byt, teda nehnuteľnosť. Navrhovateľka tým,
že v konaní 6C 59/2003 podala návrh na vyporiadanie BSM potvrdila, že k dohode o vyporiadaní BSM

nedošlo. Inak by takýto návrh na súd nepodala ale podala by návrh na určenie vlastníckeho práva.

Manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu 12C 920/01
a nadobudol právoplatnosť rozsudok 18. 1. 2002. Tak dohoda zo dňa 9. 8. 2001 ako aj čestné
prehlásenie zo dňa zo dňa 20. 9. 2001 boli napísané a podpísané účastníkmi pred tým ako manželstvo

bolo právoplatne rozvedené. Súd pri vyporiadaní BSM postupoval podľa ustanovení § 149 ods. 1
Občianskeho zákonníka v náväznosti na § 150 občianskeho zákonníka.

Súd vyhodnotil dokazovanie v uvedenej veci a bral v úvahu pri rozhodovaní skutočnosť, že
navrhovateľke poskytla na kúpu bytu finančné prostriedky jej matka, tak ako to vyplýva z jej výpovede na

pojednávaní a to vo výške 11.193,- Sk a rovnako sa stotožnil s tým, že 23.344,82 Sk uhradila v splátkach
navrhovateľka od doby keď splácala splátky za byt. Čiastku 13.608,- Sk, teda splátky do prerušenia
spolužitia nebral súd v úvahu, pretože podľa názoru súdu boli splácané zo spoločných finančných
prostriedkov. Tvrdenia matky navrhovateľky, že poskytovala čiastku 500,- Sk mesačne nebral v úvahu,
lebo to nebolo preukázané.

Súd pri vyporiadaní BSM bral ako dôkaz z ktorého vychádzal pri určení výplatnej povinnosti znalecký
posudok č. 5/2009, teda vychádzal zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti predmetného bytu a pozemku
t. j. 13.900 € (418.751,- Sk). Od všeobecnej hodnoty predmetného bytu súd odrátal čiastku 1.146,44 €(34.537,80 Sk t. j. 11.193,- Sk zaplatené za kúpu bytu a 23.344,80 Sk splátky vyplatené po prerušení
spolužitia manželov). Čiastka 12.753,56 € je polovička, ktorá prináleží odporcovi ako výplatná povinnosť
od navrhovateľky.

Súd prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky predmetnú nehnuteľnosť vychádzajúc z toho,
že táto žiadala o takéto prikázanie, v predmetnom byte stále býva. Vychádzajú z ustanovení §
150 Občianskeho zákonníka zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcovi čiastku, ktorá je uvedená vo
výrokovej časti rozsudku.

O trovách účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom trovy konania.

Sprihliadnutímnato,žeúčastnícikonaniabolizastúpeníadvokátmiktorýchustanovilsúdsprihliadnutím
na ich finančné pomery a že boli vypracované znalecké posudky súd o trovách konania rozhodne
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu, na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 OSP/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
v zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že

a/ v konaní došlo k vydám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené/ § 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnom
konaní.