Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Štefan Fedor
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/249/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815212380
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3815212380.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci navrhovateľky: W. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. E., T. XXX/XX, proti odporcovi: C. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom K. E., T. XXX/
XX, o rozvod manželstva, takto
r o z h o d o l :
I. Manželstvo účastníkov navrhovateľky W. Q., rodenej L., narodenej XX.XX.XXXX a odporcu C. Q.,
narodeného XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX v L., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu
Neverice, vo zväzku V., ročník 1985, na strane 99, pod poradovým číslom 6, r o z v á d z a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom podaným na tunajšom súde sa navrhovateľka domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo
s odporcom. V návrhu uviedla, že s odporcom uzavreli manželstvo dňa 22.6.1985. U oboch ide o
prvé manželstvo, majú tri dospelé deti. Manželstvo už od začiatku nebolo príliš harmonické. Odporca
dával prednosť svojej rodine a navrhovateľka musela stále ustupovať. K vážnemu narušeniu vzťahov
došlo, keď odporca nadviazal známosť. Nebola iba jedna, mal ich viac. Voči navrhovateľke sa odporca
správal agresívne, viackrát ju aj udrel. Nedával jej peniaze, všetko rozdeľoval. Často sa zdržiaval mimo
domácnosti, manželstvo podľa neho fungovalo len na papieri. Od 17.4.2012 nežijú účastníci v spoločnej
domácnosti. Navrhovateľka na tom ani nemieni nič meniť.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Je
pravdou, že doma veľa času netrávil, bolo to však z dôvodov, že chcel zarobiť pre rodinu aj peniaze
navyše,čohostáloveľačasuaúsilia.Nazačiatkumanželstvahonavrhovateľkaponižovala,žejechudák
a žobrák a že jej rodičia museli financovať svadbu. Keď pracoval, celá jeho výplata išla do rodinného
rozpočtu. Platil internáty dcéram, dovolenky aj vodičské preukazy. Deťom dal aj značný obnos peňazí
ako štartovné do života. K jeho údajnej agresivite uviedol, že treba brať do úvahy aj provokáciu a že
incident, ktorý u nich riešila polícia začal s nožom v ruke navrhovateľky. Navrhovateľka mala v tom čase
známosť. K jeho údajnej známosti uviedol, že navrhovateľka bola chorobne žiarlivá. Jeho nikto nenašiel
s nikým, no on navrhovateľku viackrát pristihol.
Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými
dôkazmi.
Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu a uviedla, že odporca počas manželstva
tvrdil, že chlap môže všetko a žena má sedieť doma. Faloš odporcu jej zničila zdravie. Ponižoval a
ohováral ju pred ľuďmi. Peniaze, ktoré dal deťom boli spoločné, boli nadobudnuté počas manželstva.
Navrhovateľka bola 12 rokov doma a o všetko sa starala. Ich dcéra bola v detstve veľmi choráa vyžadovala si neustálu starostlivosť navrhovateľky. Odporca dával navrhovateľke na prevádzku
domácnosti a starostlivosť od deti len 400,-EUR na mesiac. Navrhovateľka teda musela šetriť na sebe.
Odporca ju urážal, nadával jej a bil ju. Odporca jej napísal, že ju pripraví o byt. Celý život kšeftoval. Mal
milenku, tá ho kryla. Následkom spolužitia s odporcom má navrhovateľka veľké zdravotné problémy.
Odporca ju vyprovokoval a keď sa na neho zahnala, tak ju udrel. Boli tam kopance, mala aj modriny.
Keď potom na druhý deň išla na políciu, on tam už bol. Mávala z odporcu stresy už keď počula výťah,
ako ide z roboty. Mali aj majetkové nezhody, odporca napríklad predal auto a navrhovateľke nepovedal,
že za koľko ho predal.
Odporca na pojednávaní uviedol, že s návrhom súhlasí. Keď sa udial konflikt, ktorý spomínala
navrhovateľka, polícia ho šetrila a žiadneho vinníka nezistila, nikto nebol obvinený. Odporca odkázal na
svoje písomné vyjadrenie. Mrzí ho, že to takto dopadlo.
Súd ďalej vykonal dokazovanie týmito listinami: sobášny list účastníkov konania, overená fotokópia
občianskeho preukazu navrhovateľky.
Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v
odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Účastníci uzatvorili manželstvo dňa 22.6.1985 v Nevericiach. Obaja sú štátnymi občanmi Slovenskej
republiky, u oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. Ich posledným spoločným bydliskom boli Dolné
Vestenice. Z manželstva pochádzajú tri deti, ktoré sú už v súčasnosti dospelé.
Súd na základe vykonaného odkazovania dospel k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi konania ako
manželmi sú trvalo narušené a rozvrátené. Manželia nebývajú spolu v jednej domácnosti už viac ako 3
roky. Za ten čas sa manželia už spolu navzájom riadne nekomunikujú a už ich nič nespája.
Súd bol v zmysle ustanovenia § 23 ods. 2 Zákona o rodine povinný skúmať príčiny, ktoré viedli
k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Dospel k záveru, že príčin bolo viac, mnohé existovali už na
začiatku manželstva a postupne sa nabaľovali. Už na začiatku manželstva to boli vzťahy manželov
s ich pôvodnými rodinami. Odporca dával svoje rodine prednosť pred navrhovateľkou. Odporcovi boli
naopak zo strany odporkyne a jej rodiny vyčítané jeho majetkové pomery. V priebehu manželstva
vznikali ďalšie nedorozumenia, hoci sa odporcovi podarilo rodinu finančne zabezpečiť. Boli aj nezhody v
spoločnom hospodárení. Navrhovateľka sa cítila zo strany odporcu nedocenená a ponižovaná. Manželia
sa navzájom podozrievajú a obviňujú z nevery, pričom každý z nich svoju údajnú neveru popiera.
Nezhody v manželstve postupne vyústili až do fyzického násilia medzi účastníkmi a dôsledkom rozvratu
napokon bolo, že odporca opustil spoločnú domácnosť.Na základe uvedených okolností už manželstvo nemôže plniť svoj základný účel, ktorým je vytvorenie
harmonického a trvalého životného spoločenstva, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Súd preto
považoval zákonné dôvody na rozvod manželstva za dané, návrhu navrhovateľky vyhovel a jej
manželstvo s odporcom rozviedol.
Podľa § 144 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) účastníci nemajú právo na
náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo
nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu
alebo pomery účastníkov.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovaným ustanovením a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na ich náhradu.
Navrhovateľka na pojednávaní žiadala, aby súd zaviazal odporcu nahradiť jej trovy konania. Ako dôvod
uviedla výšku svojej mzdy. Do spisu zároveň predložila potvrdenie zamestnávateľa o svojej mzde.
Citované zákonné ustanovenie vychádza zo zásady, že v rozvodom konaní nemá žiaden z účastníkov
právo na náhradu trov konania. Je to preto, že v prípade rozvodu nemožno hovoriť o sporovom
konaní, resp. o „úspechu v konaní“. Uvedené ustanovenie však výnimočne umožňuje priznať aj náhradu
trov niektorému z účastníkov, pokiaľ to odôvodňujú okolnosti prípadu, alebo pomery účastníkov. Súd
konštatuje, že jediné trovy navrhovateľky tvorí súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 66,-
EUR. Podľa potvrdenia o mzde mala navrhovateľka čistú mzdu za mesiac júl 2015 vo výške 343,86 EUR
a za mesiac august 2015 vo výške 322,48 EUR. Podľa názoru súdu pomery navrhovateľky jej preto
umožňovali zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania. Preto vzhľadom na výšku poplatku a
na skutočnosť, že ide o jednorazovú platbu, nie sú dané výnimočné okolnosti na to, aby bolo možné
zaviazať odporcu na náhradu trov konania navrhovateľke.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.