Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. júl 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9C/43/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814219472
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Gešvantnerová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814219472.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35697270, Metodova

8, Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol s.r.o. so sídlom Dr.Vl.
Clementisa 10, Bratislava proti odporcovi: X. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., X. XX/XX o zaplatenie
214 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.
Navrhovateľ nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným súdu 30.10.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu
214 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne z dlžnej sumy od 24.6.2013 do zaplatenia a
trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ

uzavrel s odporcom 27.12.2011 zmluvu č. A XXXXXXX, ktorej súčasťou boli Všeobecné podmienky. V
zmysle predmetnej zmluvy vypožičal odporcovi SIM kartu, ktorá mu umožnila využívať telekomunikačné
služby, ktoré poskytuje. SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. Ďalej
uviedol, že v snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní jeho nároku z titulu zmluvnej pokuty
ako paušalizovanej náhrady škody v časti zmluvnej pokuty vo výške 214,- eur s tým, že ustanovenie
dodatku, v ktorom je dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón, bolo v inom súdnom konaní
označené ako neprijateľná zmluvná podmienka, je navrhovateľ povinný sa zdržať používania takejto

podmienky. V súlade so zákonom sa preto navrhovateľ týmto návrhom sa domáha nároku vo výške
škody voči odporcovi, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón Nokia E52 a to vo výške 214
eur (ďalej len škoda). Škoda, ktorú navrhovateľ uplatnil, predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou
mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou zvýhodnenou oproti trhovej,
ktorú odporca spôsobil tak, že sa zaviazal za tieto služby platiť počas viazanosti a následne porušil
svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas
cenu za poskytnuté služby. Zmluvná pokuta v zmluve celkovo vo výške 214 eur mala plniť funkciu

paušalizovanejnáhradyškody.Neboladojednanásúmyslomprivodiťodporcovineprimeranépodmienky
za trvania zmluvného vzťahu, mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia
základného zmluvného záväzku odporcu. Odporca podpísal prehlásenie, že si je vedomý že mobilný
telefón a telekomunikačné zariadenia získal len z toho dôvodu v uvedenej cene, že sa zaviazal užívať
telekomunikačné služby po dobu dohodnutú v dodatkoch. Odporca tiež nezaplatil za cenu poskytnutých
služieb vyfakturovaných v období od decembra 2012 do februára 2013 sumu 163,45 eur. Tieto faktúry
pripojil k návrhu. Okrem faktúr navrhovateľ pripojil i prehľad transakcií na účte odporcu, zmluvy o

pripojení s dodatkami a s všeobecnými podmienkami.Súd rozhodol bez pojednávania, keďže šlo o drobný spor a skutkový stav zistil oboznámením listín
predložených navrhovateľom: faktúr k poskytnutým službám, prehľadu transakcií na účte odporcu a
zmlúv o pripojení s dodatkami a s všeobecnými podmienkami.

Súd zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ uzavrel s odporcom zmluvu dňa 27.12.2011 č. A XXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou
súčasťousúvšeobecnézmluvnépodmienky.Zozmluvyjezrejmé,žežalobcavypožičalžalovanémuSIM

kartu, ktorá mu umožnila využívať telekomunikačné služby, ktoré poskytuje. SIM - karte bolo priradené
účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. Žalobca pri uzavretí dodatku k zmluve č. A XXXXXXX,
odpredal žalovanému mobilný telefón zn.Nokia E 52 za sumu 1 euro. Jeho predajná cena bola 215 eur. Z
výpisov faktúr navrhovateľa je zrejmé, že odporca nezaplatil za poskytované služby zo strany žalobcu za
obdobie od decembra 2012 do februára 2013 sumu 163,45 eur. Z pokusu o pokonávku zo dňa 11.4.2013
je zrejmé, že navrhovateľ ukončil platnosť zmluvy a vyzval odporcu na dodatočnú úhradu do 25.4.2013.

Odporca uhradil sumu 163,45 eur za poskytnuté služby, náhradu škody neuhradil.

Podľa zmlúv a ich dodatkov bol odporca povinný v prípade porušenia niektorej z povinností : zotrvať
po dobu viazanosti v zmluvnom vzťahu a využívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty,
zotrvať v zmluvnom vzťahu, nepožiadať o odpojenie z prevádzky ani o dočasnú deaktiváciu SIM,

nedopustiť sa konania ani ho neumožniť, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od
zmluvy, alebo ju vypovedať z dôvodov porušenia povinností účastníka, mať aktivovanú SIM na taký
program, ako bol dohodnutý počas doby viazanosti, bez prerušenia užívať službu náhradný telefón,
ďalej zaplatiť splatnú cenu služby, ďalej, ak jednostranne ukončí platnosť zmluvy pred ukončením
doby viazanosti, vykoná úkon smerujúci k ukončeniu platnosti dodatku zmluvy pred ukončením doby

viazanosti bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu jeho platnosti, zaplatiť zmluvnú pokutu vo
vyššie uvedenej výške.

Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení
podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (zákon

nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení § 42 a § 44, ktoré nadobudli účinnosť dňa
01.01.2012, t.j. ide práve o ustanovenia o zmluve o poskytovaní verejných služieb a transparentnosť
a uverejňovanie informácii pre užívateľa; zákon zrušil zákon č. 610/2003 Z. z.). Podľa § 43 ods. 1 a 2
zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 610/2003 Z. z.“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej

telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné
podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto
jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa
služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú

verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z
dôvoduporušeniapovinnostiodporcuzotrvaťvzmluvnomvzťahusnímpodobuminimálne24mesiacov.

Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420
ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti podľa § 420 OZ je: protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a škodou, zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť
z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú

zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o
tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno
aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za
škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii
čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Občiansky zákonník pojem skutočnej

škody a ušlého zisku nedefinuje. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, teda peniazmi a je napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej
reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do

predchádzajúceho stavu. To čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ) je ujmou spočívajúcou v tom, že u
poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo
očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.

Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho

akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej
škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej
obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva mobilný telefón za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel
sledovaný navrhovateľom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu).
Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu, tak nie je následkom (tvrdeného

ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi
navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný
prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s
odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento zamobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu. S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj
nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody, pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania
odporcu v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa

(ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon ale kúpna zmluva s odporcom s obdržaním
dojednanej kúpnej ceny.

Súd právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom založený zmluvami o pripojení posúdil ako
občianskoprávny vzťah, na dojednanú aplikáciu Obchodného zákonníka účastníkmi zmluvy súd

neprihliadal, pretože ju považoval za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko odporca
ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť obsah dodatku, ktorý nebol individuálne dojednaný a aplikácia
Obchodnéhozákonníkajepreodporcuakospotrebiteľanevýhodná.Odporcauzavrelzmluvuakofyzická
osoba bez oprávnenia na podnikanie.

V časti uplatnenej zmluvnej pokuty 214 eur spolu s uplatneným príslušenstvom z nich súd návrh

navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil, že
predmetnou zmluvou bol medzi účastníkmi konania založený záväzkový právny vzťah, na ktorý sa
vzťahuje ustanovenie § 53 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka týkajúce sa neprijateľných podmienok v
spotrebiteľskýchzmluvách.Preprípadporušeniazmluvnýchpovinnostídojednali navrhovateľaodporca
v zmluvách o pripojení vyššie uvedené pokuty. Z dokazovania vyplýva, že odporca neuhradil cenu

za poskytnuté elektronické komunikačné služby riadne a včas. Na právny vzťah založený zmluvami
o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo
skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať

na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods.
2 Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne
nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách o
pripojení. Nakoľko sporné zmluvy o pripojení sú spotrebiteľskými zmluvami je potrebné na ne aplikovať

ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa.

K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda
také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené

súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v sporných zmluvách o
pripojenítýkajúcesazmluvnejpokutypovažujesúdzaneprijateľnézmluvnédojednania,ktoréspôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o
spotrebiteľský vzťah, musí byť dojednaná zmluvná pokuta, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly
neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so

zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so
zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru
súdu v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne
sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad
vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Za neprijateľnú podmienku v zmluve treba

považovať ustanovenie dojednávajúce zmluvnú pokutu pretože je to také dojednanie o zmluvnej pokute,
kde “neprimeranosť sankcie sa prejavuje osobitne v spojení s časovým aspektom, keďže spotrebiteľ je
viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty bez ohľadu na to, či dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti
na začiatku alebo na konci viazanosti“. Navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom
štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ zmluvné podmienky nemôže

ovplyvniť, čo platí aj pre zmluvné pokuty, ktoré žiada žalobca od spotrebiteľa zaplatiť vždy v nezmenenej
výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Podmienky, za akých navrhovateľ
dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu poškodzujú spotrebiteľa. Súd
ustálil, že zmluvná podmienka v dodatkoch k zmluvám, na základe ktorej v prípade porušenia niektorej
z povinnosti účastníka (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku

uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred
uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred
uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je
účastník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu je neplatná. Pokiaľ ide o vzniknutú tvrdenú škodu, tátonavrhovateľovi nevznikla v dôsledku tvrdeného porušenia zmluvy, pričom ani v prípade dojednaného
nezotrvania odporcu v zmluvnom vzťahu po určitú dobu, nie je daná príčinná súvislosť medzi tvrdenou
škodou a protiprávnym konaním odporcu - porušením povinnosti riadne platiť za cenu služieb a s tým

prípadné nezotrvanie v zmluvnom vzťahu. Nárok navrhovateľa nie je možné založiť ani z vyhlásenia
účastníka zmluvy, podľa ktorého účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný
za cenu uvedenú v dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou cenou mobilného
telefónu a poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z tohto dôvodu, že sa účastník zaviazal
užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom

nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda minimálne v rozsahu zľavy
zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu. Odporca ako spotrebiteľ v predmetnej zmluve nemôže
platnedopreduvyhlasovať,že porušenímurčitýchpovinnostízinéhozmluvnéhozáväzku /poskytovanie
služieb a platenie ceny/ vzniká škoda práve v súvislosti s dojednanou kúpnou cenou, pretože medzi
týmito skutočnosťami nie je priama príčinná súvislosť. Navrhovateľ by mohol dosiahnuť pominutie
účinkov platnej kúpy mobilného telefónu za zľavnenú kúpnu cenu napríklad rozväzovacou podmienkou,

t.j. v prípade, že ak nastane právna skutočnosť - porušenie určitých povinností odporcom, tieto
spôsobujú, že účinky právneho úkonu - ktoré už nastali, zaniknú. Z horeuvedených dôvodov súd návrh
navrhovateľa o náhradu škody vo výške 214 eur zamietol ako nedôvodný.
Trovy konania uplatnil navrhovateľ, bol v konaní neúspešný, preto mu súd náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.