Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. september 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 17C/228/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206228118
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1206228118.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: A.. E. R., nar. XX.X.XXXX, O. XX,

Martin, zastúpený advokátom Mgr. Martinom Dohňanským, Miletičova 35, Bratislava proti odporcovi:
Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, zo zákona zastúpená Allianz -
Slovenskou poisťovňou, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .
O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 9. 11. 2006 domáhal od odporcu zaplatenia 9 157
500 SK/303 973,- euro z titulu mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského

uplatnenia.Vosvojomnávrhuuviedol,žedňa22.1.1998 sastalúčastníkomdopravnejnehody,kuktorej
došlo na štátnej ceste I/18 pri obci Hubová v okrese Ružomberok. Spolu s kolegami cestovali v osobnom
motorovom vozidle Tatra 613 EČV: H. XX-XX, ktoré vozidlo riadil kolega H. V.. Vodič F. Z. na vozidle
Citroen Xantia (ktorého držiteľom bola obchodná spoločnosť Finisch car s.r.o.), na uvedenom úseku
vošiel do jazdného pruhu vozidla Tatra 613, v ktorom sa viezol navrhovateľ, následkom čoho došlo ku
kolízii. Pri dopravnej nehode utrpel navrhovateľ zranenia, z ktorého dôvodu bol prevezený na oddelenie
akútnej a intenzívnej medicíny NsP Ružomberok. Pri nehode utrpel polytraumu, pomliaždenie hrudníka,

pľúc a srdca, otras mozgu ťažkého stupňa, pomliaždenie sleziny, zlomeninu lakťa, zlomeninu stehennej
kosti so 6 cm telieskom v mieste zlomeniny, ktoré vypĺňala medzeru v kosti, trieštivú zlomeninu oboch
kostí ľavého predkolenia, krvácanie do hrudnej dutiny a šok ťažkého stupňa. Operácie boli realizované
na ortopedicko - traumatologickej klinike Fakultnej nemocnici v Martine. Po približne ôsmych mesiacoch
navrhovateľovi operačne vyberali kovový fixačný materiál.
2
17C/228/2006

Navrhovateľ poukazoval na znalecký posudok vypracovaný H.. Y., ktorým boli obodované zranenia
vo výške 2 252,5 bodov za bolestné a za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 800 bodov.
Keďže poškodenia zdravia navrhovateľa sa odrazili aj na jeho psychike, podstúpil vyšetrenie u G.. H..
Y., súdneho znalca, ktorý diagnostikoval vážne duševné poruchy po ťažkom poranení.
Navrhovateľsvojnávrhopreloustanovenie§427ods.1,2Občianskehozákonníka,Vyhláškyč.32/1965
Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, Vyhlášky číslo 423/1991 Z.z, ktorou sa

ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla.
Mimoriadne navýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľ zdôvodnil
tým, že po úraze trpí neustále výčitkami, pretože došlo k smrti dvoch kolegov, manželka jedného zkolegov mu dokonca vyčítala, že prispel k smrti jej manžela, trpel depresívnymi stavmi, poruchami
koncentrácie, trpí sexuálnymi problémami (problémy s erekciou). Z fyzických problémov navrhovateľ
poukázal na obmedzenie hybnosti členka s tým, že každé ráno musí rozcvičiť nohu, aby sa vedel na

ňu vôbec postaviť, má bolesti pri chôdzi, trpí intenzívnymi bolesťami krčnej chrbtice a vysokým
krvným tlakom. Obmedzenú pohybovú aktivitu pociťuje ako hendikep pri hľadaní nového zamestnania
- nemôže sa uchádzať o prácu, ktorá si vyžaduje pohyb - chôdzu na pracovisku, resp. dlhodobejšie
chodenie a zdvíhanie bremien. Zdravotné problémy ho obmedzujú pri športových aktivitách, nemôže
hrať hokej, ktorému sa roky venoval a ku ktorému viedol aj svoje deti, tieto všetky aktivity musel ukončiť.

Nemôže sa dostatočne venovať svojím deťom po fyzickej stránke, ako rodina chodili často na turistické
výlety, ktoré bol nútený úplne ukončiť, nemôže pomáhať manželke v domácnosti, nosiť bremená čo sa
prejavuje aj pri práci v záhrade a okolo domu u rodičov.
Navrhovateľ poukázal na vyhlášku č. 32/1965 Zb., ktorá je v platnosti takmer 40 rokov, pričom v čase
vzniku jej tvorcovia vychádzali z celkom iných spoločenských pomerov a životných podmienok ako aj
z neporovnateľne odlišných cenových relácií (posledne bola novelizovaná asi pred 4 rokmi). Systém

odškodňovania prostredníctvom vyhlášky a cena jedného bodu hodnotiaceho vážnosť jednotlivých
zranení je podľa názoru navrhovateľa ako aj názoru viacerých lekárov nedostatočná. Citovaná vyhláška
neprihliada na prudký rast životných nákladov, zmenené podmienky v zdravotníctve a v sociálno -
ekonomickej sfére. Podľa názoru navrhovateľa ja aktuálnych 60 SK za bod hodnotenia poškodenia
zdravia smiešne málo. Na ilustráciu uviedol, že v Českej republike je výška sumy za 1 bod 120 KČ. V

neposlednom rade mal zato, že je nespravodlivé, a teda v rozpore s princípmi, na ktorých je postavené
spravodlivé a primerané odškodňovanie škody na zdraví podľa občianskoprávnej teórie, ak poškodený,
ktorý utrpel škodu na zdraví, napríklad 25. 3. 1998 alebo 12. 2. 1999 a má v posudku o bolestnom a
SSU sumu, napr. 2 500 bodov a takú istú sumu má aj poškodený, ktorý utrpel poškodenie zdravia 4. 5.
1999, pričom však neskôr poškodený už získava nespravodlivo a v rozpore s rovnosťou medzi občanmi

vyplatenú náhradu o 100 % vyššiu. Po 1. 4. 1999 sa totiž novelou vyhlášky zaviedla za 1 bod suma 60
SK namiesto pôvodnej 30 SK. Vzhľadom na uvedené zmeny vo finančnom hodnotení bodov, ktorými
sa klasifikujú jednotlivé zranenia podľa vyhlášky, zákonodarca ponechal zámerne vo vyhláške možnosť
súdu (§ 7 ods. 3) priznanie finančnej hodnoty bodu aj pri zmene spoločenskej situácie prostredníctvom
voľnej úvahy. Navrhovateľ žiadal súd, aby objektívne zvážil, všetky okolnosti týkajúce sa tohto prípadu

najmä nenapraviteľné následky úrazu, psychické a fyzické útrapy prežívané bezprostredne po úraze,
ktoré pretrvávajú u
3
17C/228/2006

navrhovateľa dodnes, ako aj vážne obmedzenia pri zapojení sa do spoločenského, pracovného a
súkromného života. Táto nehoda výrazne aj nenapraviteľne obmedzila doterajší spoločenský, kultúrny
a rodinný život navrhovateľa.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 14. 2. 2007, vzniesol námietku
premlčania. Poukázal na ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka, ktorý sa vzťahuje na škodu na

zdraví,podľaktoréhosa aplikujelentzv.subjektívnadvojročnápremlčaciadoba. Poukázalna judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej za čas zistenia bolesti nemožno považovať ani
deň ukončenia liečenia ani deň vyhotovenia posudku ošetrujúceho lekára o bolestnom ale je zistená
ako náhle bol ustálený zdravotný stav a bolo možné hodnotiť bolesť bez ohľadu na to, kedy vyhotoví
ošetrujúci lekár posudok o bolestnom (M Cdo 37/2000). Podľa odporcu vedomosť poškodeného nie

je viazaná na vyhotovenie posudku podľa vyhlášky - posudok by mal hodnotiť už vytrpené bolesti po
ustálení stavu bodovým systémom podľa prílohy vyhlášky. K vystaveniu posudku lekár môže pristúpiť
až po ustálení zdravotného stavu, ale súčasne na základe požiadania pacienta. Bolo by v rozpore so
zmyslom inštitútu premlčania, aby bol počiatok premlčacej doby v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka
viazaný na tú skutočnosť, kedy si poškodený dal vyhotoviť posudok, resp. kedy obdrží takýto posudok

od lekára (to by znamenalo, že poškodený subjekt si v podstate sám určuje počiatok behu premlčacej
doby). Prvú žalobu navrhovateľ vo veci náhrady škody na zdraví podal dňa 14. 11. 2003 na Okresný
súd Bratislava III, ktoré konanie bolo vedené pod spisovou značkou 16C 13/04. Už v tom čase bola
uplynutá subjektívna premlčacia doba. Hoci znalecký posudok číslo 10877 - 39/03 hodnotiaci bodovým
systémom bolesť poškodeného bol vyhotovený až 21. 8. 2003, ako z neho vyplýva, posledný zákrok

(odstránenie osteosyntetického materiálu) bol vykonaný už vo februári 1999, hospitalizácia súvisiaca s
uvedeným zákrokom trvala do 3. 3. 1999 a bola bez pooperačných komplikácií. K samotnej dopravnej
nehodedošlouždňa22.1.1998.Vedomosťoosobeprevádzkovateľamotorovéhovozidlaškodcumusel
navrhovateľ nadobudnúť najneskôr v priebehu trestného konania, ktoré bolo právoplatne ukončené 11.7.2001.Rovnakovkonaní16C13/04predOkresnýmsúdomBratislavaIIIprávnyzástupcanavrhovateľa
na pojednávaní dňa 27. 6. 2006 uviedol, že navrhovateľ vedel bezprostredne po nehode, kto zodpovedá
za nehodu. Odporca poukazujúc na uvedené okolnosti žiadal vykonať znalecké dokazovanie, ktorým

by bolo možné zistiť, kedy došlo po dopravnej nehode k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa.
Na pojednávaní súdu právny zástupca navrhovateľa zotrval na svojom písomne podanom návrhu, dodal
že navrhovateľ po úraze musel opustiť pôvodné zamestnanie v ZŤS, pretože v tejto práci sa vyžadovala
väčšia fyzická námaha a chôdza, čo mu zdravotný stav neumožňoval. Následne uzavrel pracovnú
zmluvu s obchodnou spoločnosťou GITTY s.r.o. na miesto referenta, kde má zamestnanie sedavé a

má k dispozícii aj motorové vozidlo. Od skončenia pôvodného pracovného pomeru do opätovného
zamestnania uplynulo 20 mesiacov, počas ktorej doby bol navrhovateľ nezamestnaný. Mimoriadne
dôvody na zvýšenie náhrady za bolesť videl právny zástupca navrhovateľa v tom, že miera bolesti
prekročila bežný rámec. Poukázal na judikát číslo R 9/1986 a R 38/1975. Navrhovateľ sa nedomáhal
vyplatenia základného bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, v tomto
konaní sa domáha iba mimoriadneho navýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.

4
17C/228/2006

Na základe vykonaného dokazovania tunajší súd rozsudkom zo dňa 18. 3. 2010, č.k. 17C/228/2006-179

návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol majúc zato, že návrh navrhovateľa bol podaný na súd po
uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby podľa § 106 Občianskeho zákonníka. Súd vychádzal
z obsahu znaleckého posudku MUDr. Rudolfa Sokola a jeho výpovede pred súdom, keď konštatoval,
že bolestné bolo možné ohodnotiť už v roku 1999 po extrakcii osteosyntetického materiálu a po
ukončení rehabilitačnej liečby, kedy bolo možné definitívne konštatovať posttraumatickú artrózu ľavého

členka ako trvalý následok. Po dvanástich mesiacoch od úrazu musel byť zdravotný stav navrhovateľa
definitívne ustálený. Najneskôr sa zdravotný stav podľa znalca ustálil dňom 6. 2. 2003, kedy mu bolo
navrhnuté operačné znehybnenie členka a to tak vo vzťahu k bolestnému ako aj vo vzťahu k sťaženiu
spoločenského uplatnenia. K dopravnej nehode došlo dňa 22. 1. 1998 teda do 22. 1. 1999 - najneskôr
do 6. 2. 2003 musel byť zdravotný stav navrhovateľa ustálený. Návrh na súd v časti o bolestné mohol

navrhovateľ podať teda dňa 22. 1. 1999 respektíve dňa 6. 2. 2003 čo. Subjektívna dvojročná lehota na
podanie návrhu teda uplynula dňa 22. 1. 2001, respektíve dňa 6. 2. 2005. Ak bol návrh podaný na súd
až dňa 9. 11. 2006, bol podaný po uplynutí zákonnej dvojročnej premlčacej dobe.
V časti o mimoriadne navýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia rovnako súd vychádzal
z konštatovania vysloveného v znaleckom posudku MUDr. Rudolfom Sokolom, podľa ktorého sa

navrhovateľ dozvedel, že škoda na zdraví má pre neho preukázateľne nepriaznivé následky pre
životné úkony (sťaženie spoločenského uplatnenia) definitívne dňa 6. 2. 2003, kedy mu bolo navrhnuté
operatívne znehybnenie členka. Znalec H.. Č. konštatoval, že po úraze došlo k post traumatickej
stresovej poruche (PTSP). Znalec ustálil, že prvé príznaky PTSP sa prejavia ihneď po traume a do
konca šiestich mesiacov sa ustálila v celom rozsahu. V časti o mimoriadne zvýšenie náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia mohol teda navrhovateľ podať návrh na súd dňa 6. 2. 2003, pričom
subjektívna premlčacia doba podľa § 106 Občianskeho zákonníka uplynula dňom 6. 2. 2005. Ak bol
návrh na súd podaný dňa 9. 11. 2006 bol podaný po uplynutí premlčacej doby, z ktorého dôvodu aj v
tejto časti súd návrh zamietol.
NaodvolanienavrhovateľaKrajskýsúdvBratislavesvojímuznesenímčíslokonania 8Co373/2010-213

rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd konštatoval, že súd
1. stupňa správne postupoval pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto
za ňu zodpovedá, keď vychádzal z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o týchto prvkoch.
Pri posudzovaní času, kedy sa poškodený dozvedel o škode spočívajúcej v bolesti je podľa názoru
odvolacieho súdu rozhodujúci čas jej zistenia, pri posudzovaní, ktorého súd 1. stupňa správne vychádzal

z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo MCdo 37/2000, podľa ktorého za deň zistenia
bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného, ani deň
vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih ustálenia zdravotného stavu poškodeného, keď v zmysle
ustanovenia § 9 ods. 1 vyhlášky číslo 32/1965 Zb. možno bolesť ohodnotiť len čo stav poškodeného
možno považovať za ustálený. V tejto súvislosti Krajský súd sa stotožnil s postupom súdu 1. stupňa,

ktorývkonanínariadilznaleckédokazovanienaustáleniezdravotnéhostavunavrhovateľa.Odvolacísúd
však poukázal nato, že ani vykonaným znaleckým dokazovaním táto skutočnosť nebola jednoznačne
preukázaná vzhľadom na nejednotnosti záverov znaleckých posudkov a uložil súdu 1. stupňa naodstránenie rozporov nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie. Krajský súd v Bratislave poukázal aj na
nesprávne právne posúdenie veci, keďže súd 1. stupňa vychádzal len z
5

17C/228/2006

dátumu podania návrhu na začatie konania dňa 9. 11. 2006 napriek tomu, že z pripojeného spisu
OkresnéhosúduBratislavaIIIjezrejmé,ženavrhovateľsisvojnároknanáhradumimoriadnehozvýšenia
bolestnéhoamimoriadnehozvýšeniasťaženiaspoločenskéhouplatneniauplatnilužnávrhomnazačatie

konania podaným dňa 14. 11. 2003 proti spoločnosti Finisch car s.r.o. Bratislava, v ktorom konaní aj
riadne pokračoval, ktoré konanie bolo zastavené z dôvodu zániku odporcu výmazom z obchodného
registra. Nesprávne preto súd 1. stupňa postupoval, keď pri posudzovaní plynutia premlčacej doby
neaplikoval na daný prípad aj ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka.
Súd sa opätovne oboznámil z doposiaľ vykonaným dokazovaním - výsluchom navrhovateľa, jeho
právnehozástupcu,poverenéhozástupcuodporcu,znalcaMUDr.K.R.,znalcaMUDr.H.Č., MUDr.J.K.,

oboznámil sa s obsahom rozsudku Okresného súdu v Ružomberku sp. zn. XT XXX/XXXX, lekárskeho
posudku MUDr. J. D. zo dňa 22. 9. 1998, zo dňa 7. 12. 1998, zo dňa 29. 3. 1999, znaleckého posudku
číslo 10877 - 39/03 MUDr. H. Y., znaleckého posudku Doc. MUDr. Ľ. Y., lekárskych správ navrhovateľa,
dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 22. 5. 2001, potvrdenia z úradu práce, znaleckým
posudkom MUDr. K. R. číslo 15/2008, znaleckým posudkom MUDr. H. Č. číslo 40/2009,doplnil

dokazovanie o kontrolný znalecký posudok vypracovaný znaleckou organizáciou LEGE ARTIS č.
15/2013 a zistil nasledovný skutkový stav:
Okresný súd v Ružomberku vo konaní 2T 103/1999 oslobodil spod obžaloby Ing. F. Z.V., pre trestný
čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa
22. 1. 1998 asi o 16. 50 hodine ako vodič viedol osobné motorové vozidlo značky Citroen Xantia EČV:

L. XXX C. v smere od Žiliny do Ružomberka po štátnej ceste I/18, pričom pri obci Hubová, okres
Ružomberok v pravotočivej zákrute, z dôvodu nesprávnej techniky jazdy a spôsobu jazdy dostal šmyk,
prešiel do protismeru, kde narazil do protiidúceho osobného motorového vozidla značka Tatra 613, ktoré
ako vodič viedol H. V.. V dôsledku dopravnej nehody H. V. utrpel zlomeninu sánky a nosa, pretrhnutie
šliach pravého kolena, ktoré zranenia si u neho vyžiadali práceneschopnosť po dobu 8 mesiacov a

jeho spolujazdec U. G., utrpel zlomeninu rebier s pomliaždením, so vznikom trhlín v stene srdcovnice,
zlomeninu hrudnej chrbtice, v dôsledku ktorých zranení na mieste nehody podľahol. G. M., utrpel viaceré
závažné vnútorné zranenia spojené s krvácaním do dutiny hrudnej a brušnej, čo malo za následok
rozvoj traumaticko - hemoragického šoku, ktorým zraneniam podľahol. E. Y. utrpel zlomeninu ľavej
ruky, rebier a zlomeninu obidvoch nôh, ktoré zranenia si u neho vyžiadali práceneschopnosť po dobu 5

mesiacovzdôvoduženazákladevykonanéhodokazovaniasanedávyvrátiťobhajobaobžalovaného,že
k dopravnej nehode došlo pre poruchu airbagu, ktorá u obžalovaného vyvolala urobenie takého manévru
s vozidlom, že toto stratilo smerovú stabilitu, prešlo do protismeru, kde sa zrazilo s protiidúcim vozidlom.
Nepreukázala sa teda nesprávna technika jazdy obžalovaného.
Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 16C 13/2004 súd zistil, že návrhom podaným na

súd dňa 14. 11. 2003 sa navrhovateľ domáhal proti odporcom: 1. Finisch car s.r.o.,- držiteľ motorového
vozidla, ktoré spôsobilo kolíziu, 2. Slovenská kancelária poisťovateľov, mimoriadneho zvýšenia náhrady
za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 22. 1. 1998.
Uznesením zo dňa 21. 9. 2006 súd konanie podľa §§ 103, 107 O. s. p. v spojení s §§ 19, 19a ods. 1, 2
6

17C/228/2006

O. s. p. konanie zastavil, pretože odporca 1/ - obchodná spoločnosť Finisch car s.r.o. bola dňom 10. 2.
2006 vymazaná z obchodného registra na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave číslo konania
4 K421/99 - 42 zo dňa 21. 12. 2000, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 1. 2001.

V súvislosti so zdravotným stavom navrhovateľa bolo vypracovaných viacero lekárskych a znaleckých
posudkov: MUDr. J. D. vypracoval dňa 22. 9. 1998 posudok ktorý bolestné ohodnotil na 1 627,5 bodov.
Následne bola dobodovaná operácia zo dňa 22. 10. 1998, ktorá bola vykonaná za účelom extrakcie
osteosyntetického materiálu, a osteotomia tibiofibulárnej symdezmozy a deliberácie členka - s bodovým
ohodnotením 63, zvýšená o 50 %, to je 189 bodov z titulu bolestného, ďalej operácia zo dňa 22. 2. 1999

- vykonanie extrakcie osteo syntetického materiálu zo stehna a predkolenia - 307,50 bodov. Lekársky
posudok o sťažení spoločenského uplatnenia bol vypracovaný dňa 7. 12. 1998 MUDr. J. D. s určením
počtu bodov 300.MUDr. H. Y., odborný lekár a znalec v odbore zdravotníctvo, zapísaný v zozname znalcov ministerstva
spravodlivosti SR vypracoval dňa 21.08.2003 znalecký posudok č. 10877-39/03 na základe objednávky
navrhovateľa, v ktorom ohodnotil bolestné 1 126,25 bodmi, ktoré zvýšil o dvojnásobok t.j. na 2 252,50

bodov. Sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotil 800 bodmi, ktoré rovnako zvýšil na dvojnásobok,
t.j. na 1 600 bodov.
Znalec Doc. MUDr. Ľ.Í. Y. M.., znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria dňa 10.6.2003
vypracoval znalecký posudok, v ktorom dospel k záveru, že napriek liečeniu sa somatický stav
navrhovateľa nezlepšil, začali sa prejavovať príznaky postresovej traumatickej poruchy a trvalé zmeny

psychického stavu v zmysle organickej poruchy. Znalec ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia
pre vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy počtom bodov 600.
Odporca v konaní vzniesol námietku premlčania, s ktorou námietkou premlčania navrhovateľ nesúhlasil,
bol toho názoru, že v danom prípade premlčacia doba začala plynúť okamihom, keď bola zistená úplná
výška škody teda dňom 21. 8. 2003, kedy bol vypracovaný znalecký posudok MUDr. H. Y..
V konaní bolo sporné, kedy začala navrhovateľovi plynúť premlčacia doba na uplatnenie práva na

náhradu škody na zdraví. Práve z uvedeného dôvodu súd v konaní ustanovil znalca MUDr. K. R. na
zodpovedanie otázky, ku ktorému dňu došlo k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa vo vzťahu k
bolestnému v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 22. 1. 1998, t.j. kedy bolo možné ohodnotiť bolesť
a rovnako, ku ktorému dňu došlo k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa vo vzťahu k sťaženiu
jeho spoločenského uplatnenia v dôsledku následkov po úraze, t.j. kedy sa ustálil zdravotný stav

navrhovateľa natoľko aby bolo zrejmé či a v akom rozsahu došlo uňho k sťaženiu spoločenského
uplatnenia. Znalec MUDr. K. R. vo svojom znaleckom posudku číslo 15/2008 dospel k záveru, že
k definitívnemu ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa došlo dňa 6. 2. 2003, kedy traumatológ
MUDr. D. konštatoval posttraumatickú artrózu - zhrubnutie kostenných spojov a obmedzenie hybnosti v
mieste komplikovanej zlomeniny ľavej píšťaly v úrovni členka s ťažkým obmedzením hybnosti a jedinou

alternatívou - operačným znehybnením ľavého členka - artrodézou. K ustáleniu zdravotného stavu vo
vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia podľa znalca došlo rovnako ku dňu 6. 2. 2003.
7
17C/228/2006

Na posúdenie ustálenia zdravotného stavu navrhovateľa v súvislosti s jeho duševnými, respektíve
psychickými poruchami, ak takéto v dôsledku dopravnej nehody u navrhovateľa nastali, súd uznesením
zo dňa 25. 11. 2008 ustanovil znalca MUDr. H. Č. zapísaného v zozname znalcov Ministerstva
spravodlivosti SRpreodborzdravotníctvoafarmácia,odvetviepsychiatria.Znalecvosvojomznaleckom
posudku číslo 40/2009 konštatoval, že navrhovateľ trpí duševnou poruchou - posttraumatickou

stresovou poruchovosť s pokračujúcimi paralelnými emočnými príznakmi v súvislosti so vznikom
život ohrozujúcej udalosti (autonehoda). Čo sa týka ustálenia zdravotného stavu navrhovateľa z
psychiatrického hľadiska znalec uviedol, že posttraumatická stresová porucha (ďalej len PTSP) začala u
navrhovateľa bezprostredne po nehode, je viazaná s udalosťou ohrozujúcou život a naviac v priebehu,
ktorej došlo k úmrtiu osoby či osôb. Keďže PTSP je podľa diagnostických kritérií konštatovaná ako

odpoveď na stresovú udalosť, je v prípade navrhovateľa trvanie príznakov dlhodobé. Diagnostický
manuálkonštatuje,ževznikpríznakovšpecifickýchprestanoveniePTSPmusínastaťdo6-tichmesiacov
od konca obdobia stresovej udalosti. V prípade navrhovateľa sa teda PTSP vyvinula do šiestich
mesiacov od vzniku nehody - polytraumy. Emočno - afektívne príznaky u navrhovateľa súviseli aj s
možnými východiskovým riešením jeho zdravotného stavu, ako dôsledku polytraumy predovšetkým čo

sa týka pohyblivosti. Na tomto mieste znalec nekonštatuje druhú duševnú poruchu, ale uvádzal len ďalší
priebeh PTSP po pol roku od nehody s tým, že sa pre pretrvávanie dôvodov prežívania stresu, i keď
už nešlo o stres spojený so zachovaním života, sa jeho stav nezlepšoval. V neposlednom rade mal
na nezlepšení zdravotného stavu navrhovateľa vplyv, že nekontaktoval špecializovanú psychiatrickú
starostlivosť za účelom liečby príznakov PTSP.

So závermi znaleckého posudku MUDr. K. R. odporca nesúhlasil, pretože ním uvádzaný termín
6. 2. 2003 spadá do obdobia viac než 5 rokov po dopravnej nehode a takmer 4 roky po konečnej
extrakcii osteosyntetického materiálu, t.j. po poslednej hospitalizácii navrhovateľa súvisiacej s nehodou
(hospitalizáciaukončenádňa3.3.1999)azároveňdávnopoposlednejpráceneschopnostinavrhovateľa
súvisiacej s kúpeľnou liečbou, ktorá bola v roku 1999. Časový odstup medzi predmetnými mementami

a termínom uvedeným v znaleckom posudku ako termín ustálenia zdravotného stavu a to bez bližšieho
podrobného zdôvodnenia, robí podľa odporcu znalecký posudok značne nepresvedčivým. Rovnako vo
vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia bola posttraumatická artróza spomínaná v zdravotnej
dokumentáciinavrhovateľadávnopredvyšetrenímdňa6.2.2003apretútonavrhovateľaajrehabilitoval,nie je preto odporcovi zrejmé prečo by sťaženie spoločenského uplatnenia nemohlo byť hodnotené skôr
než dňa 6. 2. 2003.
Na pojednávaní konanom dňa v 5. 11. 2009 súd vyslúchol znalca MUDr. H. Č., ktorý zotrval na

znaleckom posudku a dodal, že podľa listinných dokladov, ktoré mal k dispozícii dospel k záveru, že u
navrhovateľa došlo k posttraumatickej stresovej poruche. Nebolo zistené, že by u navrhovateľa došlo
k ťažkému otrasu mozgu, prípadne vnútro lebečnému krvácaniu, ktoré by v takomto prípade pripúšťalo
organickú poruchu osobnosti po poškodení mozgu. V prípade PTSP je schodnejšia cesta psychoterapie,
prípadne medikamentóznej liečby kdežto pri organických poruchách ide o poškodenie mozgu, ktoré

sa medikamentózne ťažšie zvláda. Podľa znalca do šiestich mesiacov od dopravnej nehody sa musela
prejaviť PTSP. Pri poškodení mozgu je táto doba dlhšia. Teda prvé príznaky PTSP začínali hneď po
traume a do konca šiestich mesiacov sa ustália v celom rozsahu.

8
17C/228/2006

Dňa 18. 3. 2010 súd vyslúchol znalca MUDr. K. R., ktorý sa rovnako pridržiaval záverov svojho
znaleckého posudku, pri vypracovaní ktorého vychádzal zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľa.
Poukázal na traumatologický nález MUDr. D., ktorý navrhovateľovi až v roku 2003 navrhol ďalší postup
liečby - znehybnenie kĺbu. Tým, že navrhovateľ odmietol navrhovanú liečbu bol predpoklad, že sa

do budúcna jeho zdravotný stav bude ešte zhoršovať. Na otázku odporcu, aby znalec jednoznačne
uviedol, kedy bolo možné definitívne konštatovať posttraumatickú artrózu členka ako trvalý následok
úrazu znalec uviedol, že toto bolo možné konštatovať už v roku 1999 po extrakcii osteosyntetického
materiálu a po ukončení rehabilitačnej liečby, následne v roku 2003 bola táto diagnóza iba potvrdená.
Na otázku, či by sa znehybnením členka zmenila hybnosť členka, respektíve kvalita života navrhovateľa

znalec uviedol, že hybnosť členka by sa nezmenila, kvalita života navrhovateľa však áno, pretože by
prestali bolesti. Tým, že členok nie je znehybnený, dochádza k jeho pohybu a tým aj k bolestiam.
Znalec bol toho názoru, že v roku 1998 nebolo ešte možné jednoznačne konštatovať hybnosť členka
najťažšieho stupňa, pretože ak sa v končatine ešte nachádzal fixačný materiál, nebolo možné dospieť k
takémuto jednoznačnému záveru, avšak po extrakcii tohto materiálu a následnej rehabilitácii bolo možné

konštatovať najťažší stupeň obmedzenia hybnosti.
Vzhľadom na to, že konštatovanie znalca MUDr. K. R. bolo nejednoznačné, súd v zmysle usmernenia
Krajského súdu v Bratislave ustanovil v konaní znaleckú organizáciu LEGE ARTIS znalecká
organizácia s.r.o. na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku. Znaleckej organizácie boli zadané
nasledujúce úlohy:

1/ Odborne posúdiť správnosť konštatovania vo vzťahu k momentu ustálenia zdravotného stavu
navrhovateľa v nadväznosti na znalecký posudok číslo 15/2008, výpoveď znalca MUDr. R. uvedenú v
zápisnici z pojednávania zo dňa 18. 3. 2010 a posudky MUDr. D.H.,
2/ Presne uviesť, kedy bolo možné prvýkrát ohodnotiť bolesť spôsobenú navrhovateľovi pri dopravnej
nehodezodňa22.1.1998,t.j.kedybolomožnépoprvýrazvystaviťposudokobolestnompodľavyhlášky

číslo 32/1965 Zb.,
3/ Bolo možné jednotlivé položky bolestného ohodnotiť postupne, v rozdielnom čase, t.j. niektoré skôr
aj iné neskôr? Ak áno, ktoré a z akého dôvodu,
4/ Presne uviesť kedy bol zdravotný stav navrhovateľa ustálený, teda kedy bolo u navrhovateľa možné
po prvý raz hodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 22.

1. 1998 podľa vyhlášky číslo 32/1965 Zb.,
5/ Bolo možné jednotlivé položky sťaženia spoločenského uplatnenia hodnotiť postupne, v rozdielnom
čase, niektoré skôr aj iné neskôr? Ak áno, ktoré a z akého dôvodu,
6/ Vyjadriť sa k dobe, kedy možno u navrhovateľa očakávať záverečnú fázu negatívnej prolongácie
následkov poranení (posttraumatická osteoartróza kĺbu a trvalé obmedzenie hybnosti ťažkého stupňa v

spojení s trvalými bolesťami ) tak ako ich prognózuje MUDr. R..
Znalecká organizácia uviedla, že bolestné je možné hodnotiť hneď, ako sú známe všetky poranenia
(diagnózy), avšak najideálnejšie, a teda aj väčšinou sa realizujúce je hodnotenie bolestného po
skončení liečby, kedy sú známe aj prípadné komplikácie celého
9

17C/228/2006

priebehu liečby, ktoré by mohli ovplyvniť navýšenie hodnotenia. Znalecká organizácia sa preto priklonila
k tomu, aby ako termín, kedy bolo možné prvýkrát hodnotiť bolesť u navrhovateľa, bol stanovený dátumukončenia liečby, teda v deň 1. 9. 1998. Tento termíny je aj dňom ustálenia zdravotného stavu vo vzťahu
k hodnoteniu bolestného. Znalecká organizácia sa teda priklonila k tomu, že dňom kedy bolo možné
prvýkrát hodnotiť bolesť u navrhovateľa po nehode zo dňa 22. 1. 1998, bol deň ukončenia jeho liečby

- teda 1. 9. 1998. Tento termín označila znalecká organizácia za deň ustálenia zdravotného stavu vo
vzťahu k hodnoteniu bolestného.
K otázke súdu ohľadne postupného ohodnotenia jednotlivých položiek bolestného v rozdielnom čase
znalecká organizácia vyjadrila názor, že jednotlivé položky za bolestné by sa mali hodnotiť naraz a nie
v rozdielnom čase. Nie je k tomu ani dôvod, pretože ukončením liečby by sa už nemali nové položky

teda diagnózy objavovať. Výnimkou môže byť len operácia, ktorá má príčinu v pôvodnom poškodení na
zdraví, za ktorú patrí nové odškodnenie za bolesť ako za poškodenie, s ktorým možno túto operáciu po
stránke bolesti najskôr porovnávať.
Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo prvýkrát ohodnotené dňa 7. 12. 1998, kedy MUDr. D. v časti
"objektívne" udáva: "jazvy po operáciách v oblasti pravého stehna a predkolenia a jazvy po operácii
v oblasti ľavého členka. Hybnosť v oblasti ľavého členka s ťažkým obmedzením flexie i extenzie.

Hybnosť len v rozsahu 15 stupňov, probácia a supinácia nohy nulová. Hypotrofia svalstva predkolenia
obojstranne, vpravo hypotrofia v oblasti celej nohy. Ostatné zranenia nezanechali hodnotiteľ na TN".
Podrobne aj do časti "subjektívne" len zmienka o bolestiach v oblasti ľavého členka i v kľude
s pocitom obmedzenia hybnosti, bolesti pravého stehna a predkolenia. Aj záznamy zo Slovenských
liečebných kúpeľov, a.s. z 18. 1. až 14. 2. 1999 potvrdzujú, že došlo k takmer úplnému obmedzeniu

pohybu v kĺbe následkom zlomeniny dolného konca ľavého predkolenia. Vzhľadom na charakter
zlomeniny - zlomenina dolnej časti predkolenia vľavo zasahujúca do kĺbu bolo už dňa 7. 12. 1998
možné predpokladať, že následkom zlomeniny dolného konca predkolenia dôjde k zhojeniu zlomeniny,
ale s trvalým následkom - s rozvojom artrózy členkového kĺbu, ktorá je spojená s ťažkým až úplným
obmedzením pohybu v kĺbe a bolesťami aj pri minimálnom pohybe, aj v kľude. Aj v súčasnosti je tento

stav, teda artróza členkového kĺbu riešiteľný len dézou kĺbu (operačný zrast kosti, ktorým sa zruší kĺb)
alebo náhradou kĺbu umelým kĺbom. Sú to však len operačné riešenia, ktoré zmiernia ťažkosti pacienta,
nie je však už možné stav vrátiť do stavu pred úrazom. Podľa znaleckej organizácie bolo možné prvýkrát
hodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia u navrhovateľa v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa
22. 1. 1998 dňa 7. 12. 1998. Rovnako aj v tejto súvislosti nebolo potrebné jednotlivé položky sťaženia

spoločenského uplatnenia hodnotiť postupne, teda mali byť ohodnotené naraz.
Ad.1: Konštatovanie, že k definitívnemu ustáleniu zdravotného stavu došlo dňa 6. 2. 2003 podľa
znaleckej organizácii nie je správna. Už 7. 12. 1998, kedy bolo prvýkrát hodnotené sťaženie
spoločenského uplatnenia, bolo možné na základe typu zlomeniny aj liečby možné predpokladať,
že následkom vnútrokĺbovej zlomeniny dolného konca predkolenia, dôjde k zhojeniu zlomeniny, ale

s trvalým následkom - s rozvojom artrózy členkového kĺbu, ktorá je spojená s ťažkým až úplným
obmedzením pohybu v kĺbe, bolesťami aj pri minimálnom pohybe, aj v kľude.

10
17C/228/2006

Ad.2: Hodnotenie bolestného po nehode z 22. 1. 1998 bolo prvýkrát možné ku dňu ukončenia liečby,
teda 1. 9. 1998.
Ad.3: Jednotlivé položky za bolestné by sa mali hodnotiť naraz a nie v rozdielnom čase. Nebol k
tomu dôvod, pretože ukončením liečby by sa už nemali nové položky, teda diagnózy objavovať.

Výnimkou môže byť len operácia, ktorá má príčinu v pôvodnom poškodení na zdraví, za ktorú patrí nové
odškodnenie za bolesť ako za poškodenie, s ktorým možno túto operáciu po stránke bolesti najskôr
porovnávať.
Ad.4: Podľa znaleckej organizácie bolo možné prvýkrát hodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia u
navrhovateľa v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 22. 1. 1998 dňa 7. 12. 1998.

Ad.5: Jednotlivé položky sťaženia spoločenského uplatnenia nebolo potrebné hodnotiť postupne.
Navrhovateľ vo vyjadrení k znaleckému posudku LEGE ARTIS znaleckej organizácie s.r.o. opätovne
poukázal na znalecký posudok MUDr. R. číslo 15/2008, ktorý uviedol, že definitívne sa zdravotný stav
navrhovateľa ustálil dňa 6. 2. 2003, ďalší znalecký posudok číslo 15/2013, ktorý vypracovala znalecká
organizácia LEGE ARTIS určila za deň ustálenia zdravotného stavu navrhovateľa 1. 9. 1998, v čom

navrhovateľ videl zjavný rozpor. Zdravotný stav navrhovateľa charakterizovaný ťažkou posttraumatickou
artrózou s poškodením plochy tíbie skonštatoval až MUDr. D. dňa 6. 2. 2003. Do uvedeného momentu
o tomto stave navrhovateľ nemal vedomosť. Preto si následne nechal pri negatívnej zmene zdravotného
stavu vypracovať komplexný znalecký posudok MUDr. Y. , aby si mohol uplatniť nárok na mimoriadnezvýšenia odškodnenia za bolesť po komplexnom obodovaní. Uvedené konštatuje aj znalec MUDr. R.
vo svojom posudku zo dňa 2. 6. 2008 na strane 6: "post traumatická osteoporóza vzniká ako následok
ťažkých poranení skeletu končatín, kde dochádza k narušeniu krvného zásobenia otvorených a ťažkých

zlomenín, a to v dôsledku poruchy látkovej výmeny dochádza k riedeniu kostného tkaniva, a k trvalým
ťažkým zmenám v kostnej denzite aj funkcii postihnutého kĺbu“. Uvedené konštatovanie o výraznom
zhoršení zdravotného stavu však nebolo možné skonštatovať v roku 1998. Aj z posudku MUDr. Y. na
strane 7 lekárska správa - Slovenské liečebné kúpele, a.s. Trenčianske Teplice z 18. 1. 1999 - 14. 2.
1999 vyplýva, že sa zmiernil a zlepšil zdravotný stav súvisiaci s poškodením ľavého členka. Navrhovateľ

poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 3.10.2011, sp. zn. 6 Cdo 146/2011 podľa ktorého "k
sťaženiu spoločenského uplatnenia dochádza, ak následkom úrazu alebo iného poškodenia na zdraví,
prípadne zhoršením ich následkov, nastanú v zdravotnom stave poškodeného také zmeny, ktoré majú
preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre jeho životné úkony“. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3 Cdo 145/2004 "za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je treba
považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že mu vznikla škoda a

kto za jej vznik zodpovedá; nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné
skutočnosti už skôr“. Poukazujúc na uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu navrhovateľ zdôraznil, že
ide o subjektívnu vedomosť poškodeného o tom, že vznikla ujma určitého druhu a rozsahu, pričom na
získanie tejto subjektívnej vedomosti poškodenému zákonodarca neurčil žiadnu objektívnu premlčaciu
dobu, čím sledoval účinnejšiu ochranu občanov poškodených na zdraví.

11
17C/228/2006

Odporca so závermi znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou LEGE ARTIS
znaleckáorganizácias.r.o.súhlasil,malzato,žeak znaleckáorganizáciadospelakzáveružezdravotný

stav navrhovateľa bol čo do hodnotenia bolesti ustálený ku dňu 1. 9. 1998 a vo vzťahu k sťaženiu
spoločenského uplatnenia ku dňu 7. 12. 1998, bol nárok navrhovateľa na mimoriadne zvýšenie náhrady
za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia premlčaný už v čase podania žaloby voči spoločnosti
Finisch car s.r.o. dňa 14. 11. 2003 na Okresnom súde Bratislava III vedenej pod spisovou značkou 16C
13/2004,zčohoanalogickyvyplýva,ženároknavrhovateľavočiodporcovijepremlčanýajvpredmetnom

konaní.
Súd na pojednávaní konanom dňa 10. 6. 2014 vypočul znalca MUDr. J. K., zastupujúceho znaleckú
organizáciu LEGE ARTIS znalecká organizácia s.r.o., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že zotrváva na
záveroch znaleckého posudku, ktorý bol v tejto veci vypracovaný a na ktorom sa sám podieľal. K
rozporu v ustálení doby, kedy bolo možné prvýkrát ohodnotiť bolesť a SSU pacienta , tak ako uviedol

znalec MUDr. R. a závermi z kontrolného znaleckého posudku sa vyjadril tak, že nemal vedomosť z
čoho vychádzal pri stanovení doby ustálenia zdravotného stavu MUDr. R., znalec zotrvával na tvrdení,
že zdravotný stav pacienta bol ustálený dňa 1. 9. 1998 vo vzťahu k bolestnému a vo vzťahu k SSU
dňa 7. 12. 1998. Podľa názoru znalca k ustáleniu zdravotného stavu došlo ukončením liečby. Pacient
ukončil ústavnú liečbu skôr, avšak k ukončeniu ambulantnej liečby došlo dňom 1. 9. 1998. Na otázku

navrhovateľa, či nemal na ustálenie zdravotného stavu navrhovateľa vplyv ďalší vývoj jeho zdravotného
stavu, teda to, že sa jeho komfort zhoršoval čo viedlo až k úplnému znehybnenie kĺbu znalec uviedol, že
už v čase liečenia bolo konštatované, že pacient mal opuch členkového kĺbu, má obmedzenú hybnosť,
zmeny na koži čo predstavovalo jasný signál artrózy a tento stav sa už nedalo zvrátiť v tom čase, teda
v roku 1998, kedy neexistovali také metódy ako v súčasnej dobe, kedy je možné pristúpiť k výmene

kĺbu. To, že dochádza k artróze konštatoval znalec MUDr. D., teda už v tom čase musel vedieť a
predpokladať, aký bude vývoj zdravotného stavu pacienta. Tento vývoj sa zvrátiť nedá, keďže išlo o
vnútrokĺbovú zlomeninu na nosnom kĺbe, ktorý stav musel zákonite viesť k artróze.
Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazové odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 2 ods. 1 vyhl. Č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia,
účinnej ku dňu dopravnej nehody, odškodňovanie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené
poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb
ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia
na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa § 4 ods. 1 citovanej vyhlášky sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie
na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie
jehoživotnýchaspoločenskýchpotriebalebopreplneniejehospoločenskýchúloh(ďalejlen"následky").
Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ichpredpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v
živote a spoločnosti.

12
17C/228/2006

Podľa § 7 ods. 3 v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa môže súd
odškodnenie primerane zvýšiť, a to i nad ustanovené najvyššie výmery odškodnenia.

Podľa § 106 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
V konaní bolo potrebné prvotne vyriešiť otázku, či navrhovateľ podal svoj návrh včas, v lehote podľa
§ 106 Občianskeho zákonníka. Súd sa nestotožňuje s názorom navrhovateľa, že sa dozvedel o škode
a kto za ňu zodpovedá dňom vypracovania znaleckého posudku MUDr. Marekom Vicianom dňa 21. 8.
2003, pretože posudok len deklaruje vytrpenú a zistenú bolesť. Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a
o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky, ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak
ide o škodu na zdraví. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný
subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek:

a) kedy sa poškodený dozvie o škode; vyžaduje sa preukázaná vedomosť poškodeného o vzniknutej
škode určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť v žalobnom návrhu na súde,
b) kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedal.
Objektívna premlčacia doba vôbec neplatí pri práve na náhradu škody spôsobenej na zdraví a tiež platí,
že, ak právo na náhradu škody spôsobenej z ublíženia na zdraví tvorí niekoľko zložiek súčasne, súdna

prax vychádza z názoru, že jednotlivé zložky práva na náhradu škody sa prejavujú ako samostatné
čiastkové nároky. Preto je nesprávny názor navrhovateľa, podľa ktorého sa o škode dozvedel až z
posudku o bolestnom z 21. 8. 2003 a že až od tohto dátumu začína plynúť subjektívna premlčacia
doba. Podľa konštantnej súdnej praxe za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň
vyhotovenia posudku o bolestnom, lebo posudok len deklaruje vytrpenú a zistenú bolesť. Pre správne

posúdenie nároku na náhradu bolestného je rozhodujúcou skutočnosťou zistenie, kedy bola bolesť
spôsobená. Podstatným je okamih dopravnej nehody a následné operácie a liečenie navrhovateľa,
keď navrhovateľ už vedel o škode a zároveň mal vedomosť o tom kto mu škodu spôsobil a kto
za ňu zodpovedá. Preto už po skončení liečebného procesu a ustálení zdravotného stavu mohol
navrhovateľ žiadať o vyhotovenie posudku na účely zistenia výšky škody. O škode spočívajúcej v

sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v čase, keď možno objektívne urobiť bodové
ohodnotenie sťaženia jeho spoločenského uplatnenia, keďže až vtedy má k dispozícii skutkové
okolnosti, z ktorých možno škodu, respektíve jej rozsah zistiť. Posúdenie otázky kedy sa zdravotný stav
poškodeného ustálil, závisí od vyjadrenia lekára. V prípade, ak by sa súd riadil názorom navrhovateľa
o tom, že premlčacia doba začala plynúť okamihom keď MUDr. H. Y. vypracoval znalecký posudok

bolo by možné dostať sa do absurdnej situácie, že by si pacient dal vypracovať znalecký posudok 10
rokov po poškodení zdravia a domáhal by sa počítania premlčacej doby práve odo dňa vypracovania
znaleckého posudku, odvolávajúc sa na to, že až vypracovaním znaleckého posudku sa dozvedel aká
konkrétna škoda na zdraví mu bola spôsobená. Tým by si v podstate pacient sám určoval počiatok
plynutia premlčacej doby.

13
17C/228/2006

Kontrolným znaleckým dokazovaním bolo zistené, že čo do hodnotenia bolesti bol zdravotný stav
navrhovateľa ustálený ku dňu 1. 9. 1998 a vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia ku dňu 7.

12. 1998. Premlčacia doba vo vzťahu k bolestnému uplynula dňa 1. 9. 2000 a vo vzťahu k sťaženiu
spoločenského uplatnenia ku dňom 7. 12. 2000. Keď nárok navrhovateľa na mimoriadne zvýšenie
náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia bol podaný na Okresný súd Bratislava III dňa
14. 11. 2003, bol jeho nárok premlčaný, preto nemožno uvažovať o spočívaní premlčacej doby v zmysle
§ 112 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na
súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. Citované ustanovenie upravujespočívanie premlčania iba v tom prípade, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo
u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje. Za uplatnenie práva, ktorého
cieľom je zachovanie premlčacej doby, treba považovať len taký úkon oprávneného, ktorý smeruje k

tomu, aby sa rozhodlo o existencii daného práva. V začatom konaní riadne pokračuje ten účastník,
ktorý svojimi procesnými úkonmi nebráni v jeho náležitému priebehu tak, aby sa toto konanie mohlo
skončiť meritórnym rozhodnutím. V konaní 16C 13/2004 Okresného súdu Bratislava III sa navrhovateľ
domáhalmimoriadnehozvýšenia náhradyzabolesťasťaženiespoločenskéhouplatneniaprotidržiteľovi
motorového vozidla, ktorým mu bola škoda na zdraví spôsobená - proti obchodnej spoločnosti Finisch

car s.r.o. Uvedený odporca bol v priebehu konania vymazaný z obchodného registra, teda v konaní
síce nebolo meritórne rozhodnuté, avšak konanie nebolo zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu, t.j.
v dôsledku procesného úkonu zo strany navrhovateľa ale v dôsledku výmazu odporcu z obchodného
registra, čo navrhovateľ nemohol nijako ovplyvniť. Pri posudzovaní veci z hľadiska ustanovenia § 112
Občianskeho zákona potom treba dospieť k záveru, že v konaní sa riadne pokračovalo. Z toho vyplýva,
že k spočívaniu premlčania by došlo, ak by bol návrh na Okresný súd Bratislava III podaný včas. V

danom prípade navrhovateľ podal návrh na Okresný súd Bratislava III dňa 14. 11. 2003, podľa názoru
súdu už v tom čase po uplynutí premlčacej doby. Súd prihliadol na námietku odporcu a návrh zamietol
v celom rozsahu, pretože navrhovateľ právo nevykonal v zákonom stanovenej dobe.
O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní od právoplatného rozhodnutia
vo veci samej (§ 151 ods. 3 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

14
17C/228/2006

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,

sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods.
2 O. s. p.