Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Martin

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Medveď

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 3T/69/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5706010732
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Medveď

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5706010732.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Medveďa a prísediacich Viery

Dikošovej a Dariny Hatarovej, na hlavnom pojednávaní dňa 25.11.2014, v trestnej veci proti obž. J. L.,
pre pokračovací zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. a
iné, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný J. L.F., X.. XX.X.XXXX Y. P., V. L. P., N.. X. H. Č.. XXX/XX,

za trestný čin obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005,
trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, trestný čin násilia

proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1, 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005,
pokračovací zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. d/ Tr. zák., pokračovací
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. a prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák., v ktorom rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 29.9.2009, sp.
zn. 3T/69/2006 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.1. 2010, sp. zn. 2To/138/2009
zostal nedotknutý,

s a o d s u d z u j e :

Podľa § 183 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, § 41 ods. 2 Tr. zák.
účinného od 21.12.2012 na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 ( tri ) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon úhrnného nepodmienečného trestu
odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Obž. J. L. bol rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 29.9.2009 č. k. 3 T 69/2006-931 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 2 To 138/2009 zo dňa 27.1.2010 uznaný za vinného v
bode 1/ z trestných činov obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1 Tr. zák. účinného do
31.12.2005,ublíženianazdravípodľa§221ods.1Tr.zák.účinnéhodo31.12.2005anásiliaprotiskupine
obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1, 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005; v bodoch 2/ a 3/
z pokračovacieho zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák.,
pokračovacieho prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a v bode 2/ tiež

z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., za čo mu bol uložený
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 10 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.Odsúdený J. L. podal na tunajšom súde dňa 20.9.2013 návrh na povolenie obnovy konania vo výroku
o treste, a to s poukázaním na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012,
podľa ktorého bolo vyslovené, že v § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších

predpisov slová v texte za bodkočiarkou "súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej
trestnej sadzby odňatia slobody" nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Okresný súd Martin uznesením sp. zn. 23Nt/132/2013 zo dňa 11.2.2014, právoplatným dňa 11.2.2014
rozhodol podľa § 394 ods. 1 Tr. por. s použitím § 402 ods. 1, § 397 ods. 2 Tr. por. s poukazom na

§ 41b ods. 1 Zákona č. 38/1993 Z.z., o povolení obnovy konania v prospech odsúdeného J. L., vo
výroku o uloženom treste, pričom podľa § 400 ods. 1 Tr. por. s použitím § 402 ods. 1, § 397 ods. 2
Tr. por. u odsúdeného zrušil výrok o treste v rozsudku OS Martin sp. zn. 3T/69/2006 zo dňa 29.9.2009,
právoplatného dňa 27.1.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 2 To 138/2009.

Senát Okresného súdu v Martine vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie prečítaním listinných

dôkazov pripojených v súdnom spise podľa § 269 Tr. por. - aktuálna lustrácia trestných konaní pred
súdmi SR, aktuálny odpis registra trestov odsúdeného, správa o povesti OR PZ Prievidza, hodnotenie
ÚVTOS Ružomberok ako i ďalšie listinné dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise.

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli

prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa §
2 ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd,
orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Zásady pre ukladanie trestov vyplývajú predovšetkým z ust. § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých trest
májednakzabezpečiťochranuspoločnostipredpáchateľomtým,žemuzabránivpáchaníďalšejtrestnej
činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že
základnými funkciami trestu sú funkcia represívna, výchovná ako aj preventívna, vo forme individuálnej

a generálnej prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
nápravy;uspolupáchateľovprihliadneajnato,akoumieroukonaniekaždéhoznichprispelokspáchaniu
trestného činu.

V predmetnej veci bol obž. J. L. rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 29.9.2009 č. k. 3 T
69/2006-931 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 2 To 138/2009 zo dňa 27.1.2010
uznaný za vinného v bode 1/ z trestného činu obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1 Tr.
zák. účinného do 31.12.2005, trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. účinného
do 31.12.2005 a trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods.

1, 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005; v bodoch 2/ a 3/ z pokračovacieho zločinu obmedzovania osobnej
slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., pokračovacieho prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a v bode 2/ tiež z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. Pri spáchaní viacerých trestných činov, z ktorých bol jeden pokračovací
zločin a ďalšie trestné činy mali charakter prečinov bola použitá i tzv. asperačná zásada podľa § 41 ods.

2 Tr. zák. Podľa § 41 ods. 1, 2 Tr. zák. úhrnný trest sa ukladá podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa
vzťahuje na trestný čin zo zbiehajúcich sa trestných činov nich najprísnejšie trestný. V danom prípade
je to zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., pri ktorom Tr.
zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody vo výmere 3 až 8 rokov. Podľa § 41 ods. 2
veta prvá Tr. zák. platného a účinného pred vyhlásením nálezu ÚS sp. zn. PL. ÚS 106/2011, „ak súd

ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden
je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby
odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest
nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“. Pri aplikácii citovanej asperačnej
zásady bola základná výmera trestnej sadzby zvýšená na 6 rokov a 10 mesiacov ( 82 mesiacov ) až

10 rokov a 8 mesiacov ( 128 mesiacov ). Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ustanovenie
§ 41 ods. 2 Tr. zák. slová v texte za bodkočiarkou "súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu
takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody", dňom vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky stratilo účinnosť a po uplynutí šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonovplatnosť. Uvedeným nálezom ústavného súdu nedošlo k rozhodnutiu o protiústavnosti celého § 41 ods.
2 Tr. zák., ale len časti vety prvej druhého odseku v texte za bodkočiarkou "súd uloží páchateľovi trest
nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody". Teda pokiaľ ide o zvýšenie hornej

hranice trestnej sadzby o 1/3-tinu, táto časť ust. § 41 ods. 2 Tr. zák. nebola nálezom ústavného súdu
dotknutá a je účinná i platná. Horná hranica trestnej sadzby uvedenej v § 183 ods. 2 sa potom rovnako
zvyšuje z 8 rokov na 10 rokov a 8 mesiacov.

Čo sa týka osoby páchateľa súd mal preukázané, že ods. J. L. mal v čase vyhlásenia odsudzujúceho

rozsudku č. k. 3 T 69/2006-931 celkom tri záznamy v odpise z registra trestov, pričom sa jednalo o
rozsudok OS Prievidza sp. zn. 4 T 397/96 z 15.1.1997, trestný rozkaz OS Martin sp. zn. 4 T 37/05 zo
dňa 10.8.2005 a predovšetkým rozsudok OS Trenčín sp. zn. 1T/46/2003 zo dňa 26.11.2004 v spojení s
uznesením KS Trenčín sp. zn. 3 To 133/2008 zo dňa 23.3.2009. V prípade trestného rozkazu OS Martin
sp. zn. 4 T 37/05 už platí zákonná fikcia neodsúdenia. Pokiaľ ide o odsúdenie rozsudkom Okresného
súdu Trenčín, týmto bol obžalovaný uznaný za vinného z trestného činu krádeže v spolupáchateľstve

podľa § 9 ods. 2, § 247 ods. 2 písm. a/, ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., trestného činu podielnictva podľa
§ 251 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb., trestného činu krádeže v spolupáchateľstve v štádiu
pokusu podľa § 8 ods. 1, § 9 ods. 2, § 247 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a trestného činu
poškodzovania cudzej veci v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2, § 257 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb.,
pričombolodsúdenýnaúhrnnýtrestodňatiaslobodyvovýmere6rokov,sozaradenímnavýkontrestudo

II. nápravnovýchovnej skupiny. Tento trest vykonal dňa 2.4.2014. Súd na hlavnom pojednávaní prečítal
aj hodnotenie odsúdeného podané ÚVTOS Ružomberok, z ktorého vyplynulo, že počas výkonu trestu
bol 12 krát disciplinárne odmenený, pričom disciplinárne potrestaný nebol. Bol zaradený na pracovisku
s voľným pohybom vnútri ústavu ( kuchyňa ) a pracovné povinnosti si plnil zodpovedne. Vo vzťahu k
iným odsúdeným neboli zaznamenané žiadne závažné konfliktné situácie. Ku svojej trestnej činnosti

zastával kritický postoj, po vykonaní trestu sa chce zaradiť do spoločnosti a viesť riadny život. Podľa
správy o povesti OO PZ Prievidza zo dňa 26.9.2014 sa obž. nepohyboval v spoločnosti záujmových
osôb,nepožívalvnadmernommnožstvealkoholickénápoječiinénávykovélátky,vsúčasnostiniejevoči
nemuvedenétrestnéstíhanieamájedenzáznamopriestupkunaúsekubezpečnostiaplynulosticestnej
premávky. Podľa vlastného vyjadrenia má prísľub trvalého zamestnania a bol pozvaný na vykonanie

skúšky odbornej spôsobilosti v cestnej doprave.

Po zvážení všetkých rozhodujúcich skutočností súd rozhodol o uložení úhrnného trestu odňatia slobody
na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 rokov, ktorý podľa presvedčenia súdu bude
dostatočný na naplnenie prevýchovného, represívneho i preventívneho účelu trestu. Súd pri ukladaní

trestu prihliadal aj na tú skutočnosť, že obž. bol od 19.3.2006 do 13.3.2008 vo väzbe a následne
vykonával vyššie uvedený nepodmienečný trest odňatia slobody uložený Okresným súdom Trenčín. Ako
vyplynulo z hodnotenia ÚVTOS Ružomberok, tento trest riadne plnil svoj účel a teda je predpoklad,
že k náprave obžalovaného bude dostatočný i trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby.
Súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil na výkon trestu do ÚVTOS so stredným

stupňom stráženia, keďže pred spáchaním činu už bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený za úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15
dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho

vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.