Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. júl 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/50/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113204916
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113204916.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci
navrhovateľa: T. A., N.. XX.XX.XXXX, A. B. Č.. XXX/XXX, XXX XX A., štátny občan SR, právne
zast. JUDr. Zuzanou Baloghovou, advokátkou so sídlom Madačova 7, 034 01 Ružomberok, proti
odporkyni: Z. H., N.. XX.XX.XXXX, A. L. Č. XXX, XXX XX A., štátna občianka SR, právne zast. JUDr.
Tatianou Polkovou, advokátkou so sídlom Gaštanová 3077/17, Žilina, o ochranu osobnosti a o náhradu
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo
výške 694,55Eur priamo na účet právnej zástupkyne odporkyne vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s.,
č.účtu XXXXXXXX/XXXX , a to do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.02.2013 domáhal súdneho výroku, ktorým
by súd v návrhu označenú odporkyňu zaviazal k povinnosti

I. ospravedlniť sa navrhovateľovi a to tak, že do 10-tich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku doručí
navrhovateľovi list v tejto forme a v tomto znení: Ospravedlnenie pani Z. H. pánovi T. A.: Dole podpísaná
Z. H. sa Vám týmto ospravedlňujem za to, že som o Vás uviedla nepravdivé údaje, že využívate
obecného právnika na svoje osobné účely a že za tieto služby neplatíte Vy, ale obec, že kradnete, že
pozemky, na ktorých stojí Váš rodinný dom, ste nadobudli podvodom a že ste zlodej, lebo ste kradli, keď
ste boli zamestnaný na čerpacej stanici u pána V. A., preto ste dostali hodinovú výpoveď. Moje tvrdenia
sú nepravdivé, mojimi tvrdeniami som neoprávnene zasiahla do Vašich osobnostných práv a za to sa
Vám ospravedlňujem.

II. Odporkyňa je povinná ospravedlniť sa navrhovateľovi a to tak, že v najbližšom vydaní Miestneho
periodika A. noviny nasledujúcom po dni právoplatnosti rozsudku dá na vlastné náklady na titulnej strane
uverejniť ako inzerát ospravedlnenie v tejto forme a v tomto znení: Ospravedlnenie pani Z. H. pánovi T.
A.: Dole podpísaná Z. H. sa týmto ospravedlňujem pánovi T. A. za to, že som o ňom uviedla nepravdivé
údaje, že využíva obecného právnika na svoje osobné účely a že za tieto služby neplatí on, ale obec, že
kradne, že pozemky, na ktorých stojí jeho rodinný dom nadobudol podvodom a že je zlodej, lebo kradol,
keď bol zamestnaný na čerpacej stanici u pána V. A., preto dostal hodinovú výpoveď. Moje tvrdenia sú
nepravdivé, mojimi tvrdeniami som neoprávnene zasiahla do osobnostných práv pána T. A. a za to sa
pánovi T. A. ospravedlňujem.

III. Odporkyňa je povinná zdržať sa uverejňovania tvrdení o navrhovateľovi, že navrhovateľ využíva
obecného právnika na svoje osobné účely a že za tieto služby neplatí on alebo obec, že kradne, že

pozemky, na ktorých stojí jeho rodinný dom nadobudol podvodom a že je zlodej, lebo kradol, keď bol
zamestnaný na čerpacej stanici u pána V. A., preto dostal hodinovú výpoveď.

IV. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške
10.000,- Eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov súdneho konania a právneho zastúpenia.

Navrhovateľ svoj návrh skutkovo odôvodňoval tým, že navrhovateľ aj odporkyňa sú fyzické osoby, trvale
bývajú v Obci A.. Navrhovateľ so svojou rodinou ako i odporkyňa sú v obci susedmi, nakoľko obývajú
susediace nehnuteľnosti. Navrhovateľ bol v období 04.0.2011 do 13.11.2012 konateľom spoločnosti
Obecný podnik, s.r.o. so sídlom A.. Navrhovateľ je osobou činnou v Obci A., podieľa sa na aktivitách
smerujúcich k zlepšeniu života obyvateľov obce a je medzi obyvateľmi obce známou osobou. Odporkyňa
začala medzi obyvateľmi obce o navrhovateľovi šíriť nepravdivé informácie a to viacerým osobám
v obci uviedla, že navrhovateľ využíva obecného právnika (t.j. advokátsku kanceláriu, s ktorou má
Obec A. uzavretú zmluvu o poskytovaní právnej pomoci) na svoje osobné účely, pričom tvrdila, že
za tieto služby neplatí sám navrhovateľ, ale obec. Taktiež medzi obyvateľmi obce šíri informácie,
že navrhovateľ, resp. jeho rodina kradnú, že pozemky, na ktorých stojí ich rodinný dom nadobudli
podvodom. Odporkyňa tiež slovne napáda a uráža navrhovateľa ako i jeho rodinných príslušníkov. Tvrdí,
že navrhovateľ je zlodej, lebo kradol, keď bol zamestnaný na čerpacej stanici u pána V. A., preto dostal
hodinovú výpoveď. V spojení s týmito vyjadreniami sa odporkyňa vyjadrila aj o liste, ktorý bol zaslaný
do spoločnosti Slovnaft, a.s. A. pánom V. A., kde navrhovateľa očierňuje, že je zlodej a klamár a píše o
navrhovateľovi ako nespoľahlivom človeku. Uvedené nie je pravdivým, nakoľko k skončeniu pracovného
pomeru navrhovateľa u jeho bývalého zamestnávateľa došlo dohodou. Tento list navrhovateľovi veľmi
poškodil, pretože mal so spoločnosťou Slovnaft, a.s. Bratislava jednanie ohľadom prenájmu čerpacej
stanice, ktoré sa po doručení tohto listu zastavilo. Vyššie uvedené vyjadrenia odporkyne opisujúce
osobu navrhovateľa ako osobu, ktorá koná nečestne, resp. sa dopúšťa trestnej činnosti spôsobili, že táto
téma sa stala v obci diskutovanou a všeobecne známou, čo ovplyvnilo súkromný život navrhovateľa,
vzťahy medzi ním a jemu blízkymi osobami ako i vzťahy v profesionálnom živote a v živote v rámci
obce, v ktorej žije. Vyššie uvedené tvrdenia odporkyne, ktoré sa vôbec nezakladajú na pravde, spôsobili
značný zásah do osobnostných práv navrhovateľa. Verejne vyslovené tvrdenia odporkyne prekročili
medze slobody prejavu a neprípustne zasiahli do chránených osobnostných práv navrhovateľa. Motívom
uverejnených informácií bolo poškodenie navrhovateľa a jeho zneváženie v očiach verejnosti v obci, v
ktorej žije. Odporkyňa neupustila od týchto zásahov a v tomto konaní stále pokračuje a šíri nepravdivé
tvrdenia ďalej. V súlade s vyššie opísaným skutkovým stavom, ktorý je v súlade s objektívnou pravdou,
kedy odporkyňa verejným vyslovením svojich tvrdení porušila právo navrhovateľa na ochranu osobnosti,
najmä právo na ochranu súkromia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Miera tohto zásahu odôvodňuje
právo navrhovateľa, aby odporkyňa upustila a zdržala sa týchto zásahov, nepokračovala vo zverejňovaní
informácií zasahujúcich do osobnosti navrhovateľa a odstránila následky týchto zásahov. Zároveň
má navrhovateľ za to, že je daná dôvodnosť nároku na poskytnutie primeraného zadosťučinenia
spočívajúceho jednak v ospravedlnení sa odporkyne, jednak v náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Vzhľadom na intenzitu zásahu odporkyne prihliadnuc na to, že tvrdenia odporkyne sa v obci stali
všeobecne známymi a odporkyňa práve takýto výsledok svojím konaním sledovala, navrhovateľ má za
to, že suma 10.000,- Eur je primeraná k okolnostiam.

Odporkyňa sa k podanému návrhu vyjadrila písomne prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
podaním doručeným súdu dňa 14.05.2013, v ktorom uviedla, že skutkové okolnosti, na ktorých je
postavená žaloba nezodpovedajú skutočnosti a navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno, aby popísané
skutkové okolnosti jednoznačne preukázal. Odporkyňa nemôže preukazovať pravdivosť výrokov, ktoré
nepredniesla bez ohľadu na to, či ide o skutkové tvrdenia alebo hodnotiace úsudky. Ďalej uviedla,
že je v Obci A. verejne známe, že v obci poskytuje právne služby advokát V.. Ľ S.. Napriek tomu,
že advokát je platený z rozpočtu obce, už je menej známe v akej výške je advokát odmeňovaný.
Či má paušálnu odmenu, hodinovú odmenu alebo je platený podľa advokátskej tarify za jednotlivé
úkony. Ako občianka obce má odporkyňa ústavou priznané právo na informáciu o odmeňovaní advokáta
ako i na to, či do tohto odmeňovania nie sú zahrnuté aj rady advokáta (i neformálne) iným osobám
ako Obci A.. Nie každému v Obci A. je známe, že existuje spoločnosť A. služby, s.r.o. V označenej
spoločnosti bol advokát V.. Ľ. S. do 14.03.2013 jedným zo spoločníkov a konateľom do 26.03.2013 a od
27.03.2013 je konateľom navrhovateľ a jediným spoločníkom Y. A., ktorá odkúpila 100% obchodného

podielu za 1 euro. Je prirodzené, že takejto obchodnej činnosti Obce A. musela predchádzať určitá
právna činnosť spočívajúca v príprave prevodu obchodného podielu, v zmene spoločenskej zmluvy,
návrhu na registrový súd, ktoré činnosti sú právneho charakteru a zo žaloby nie je možné zistiť, kto
tieto úkony pre Obec A. vykonal. Je nesporné, že navrhovateľ je konateľom v označenej spoločnosti
ako súkromná fyzická osoba. Ak je naplnený predpoklad, že právne služby Obci A. poskytuje právnik
V.. Ľ. S. a poskytol ich v súvislosti s právnymi službami súvisiacimi so spoločnosťou A. služby, s.r.o.,
kde je konateľom ako fyzická osoba navrhovateľ, je otázka o prepojení právnych služieb medzi V.. Ľ.
S. na strane jednej a Obcou A. a navrhovateľom na strane druhej úplne legitímna. Podstatným je ale
fakt, že odporkyňa popiera túto časť tvrdení navrhovateľa. Sám navrhovateľ o sebe v žalobe tvrdí, že je
v obci známa osoba a pôsobil ako konateľ spoločnosti Obecný podnik, s.r.o. Tento ďalší fakt uvádzaný
samotným navrhovateľom len potvrdzuje predchádzajúcu úvahu. Odporkyňa popiera šírenie informácií,
že navrhovateľ kradne pozemky. K tvrdeniam, ktoré sa majú týkať rodiny navrhovateľa sa odporkyňa
nevyjadruje, pretože rodina navrhovateľa (nešpecifikovaná), nie je účastníkom konania. Odporkyňa
nemá vedomosť o žiadnom liste z roku 1994, ktorý mal navrhovateľov bývalý zamestnávateľ zaslať
spoločnosť Slovnaft, a.s. Bratislava, a preto sa k tejto časti žaloby nemôže vyjadriť. Odporkyňa sa nikdy
nevyjadrila o navrhovateľovi, že sa dopúšťa trestnej činnosti, resp. nečestného správania. Zo samotnej
žaloby nie je zistiteľné ako sa mal zmeniť život navrhovateľa v obci. Odporkyňa žiadnym spôsobom
nezasiahla do osobnostných práv navrhovateľa, a preto nie je na mieste žiadna forma satisfakcie v
zmysle § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka. Odporkyňa navrhla, aby súd po dokazovaní žalobu
zamietol a priznal jej trovy konania.

V priebehu konania navrhovateľ a odporkyňa zotrvali na svojich písomných stanoviskách.

Právna zástupkyňa navrhovateľa poukazovala na to, že odporkyňa vyjadreniami, ktoré uviedla na
adresu navrhovateľa neprimerane zasiahla do osobnosti navrhovateľa, čím mu spôsobila ujmu v
prostredí, v ktorom žije.

Právna zástupkyňa odporkyne poukazovala na to, že navrhovateľ podal žalobu bez skutkového
základu. Tvrdenia navrhovateľa o vyjadreniach odporkyne sa nezakladajú na pravde, všetky tvrdenia
navrhovateľa sú skresľujúce a navrhovateľ týmto spôsobom odporkyňu uráža a samotná odporkyňa
chce podať žalobu na ochranu osobnosti. Naopak navrhovateľ vyvoláva spory, odporkyňa sa bojí výjsť
z domu aby ju a jej rodinu navrhovateľ neurážal, čo vyvrcholilo do takého štádia, že odporkyňa musela
navštíviť i vyšetrenie u psychológa.

Súd na základe vykonaného dokazovania, výsluchom navrhovateľa, odporkyne, oboznámením sa s
listinnými dôkaznými prostriedkami a to najmä:
- pripojeným spisom Obvodného úradu Žilina č. XXXX/XXXXX/ObÚ-OVS,
- A. noviny č. 1 z marca 2013,
- výpis z obchodného registra spoločnosť A. služby, s.r.o. zo dňa 14.05.2013,
- zápisnica o ústnom podaní pána Q. A. spísaná Obcou A. dňa 03.10.2012,
- list odporkyne adresovaný Správe katastra ako výzva na odpoveď zo dňa 09.01.2013,
- mail zo dňa 09.02.2013 s vybielením adresáta a odosielateľa,
- výsluchom svedkov J.. V. K., S. W., Q. W., J. W. a celým spisovým materiálom zistil nasledovný skutkový
stav:

Dňa 23.11.2012 navrhovateľ do záznamu na OO PZ C. podal oznámenie o spáchaní priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu, v ktorom uviedol, že pracuje ako konateľ firmy Služby A., s.r.o., ktorého
100%-tným vlastníkom je Obec A. a táto firma má sídlo na obecnom úrade. Dnes si dal navrhovateľa
zavolať V. K., starosta Obce A., nakoľko mu telefonovala pani Z. H. a oznámila mu, že navrhovateľ
využíva obecného právnika na súkromné účely a tohto právnika má platiť obec, čo navrhovateľ striktne
odmieta. Zatiahla do toho aj jeho sesternicu J. W., že pani H. sa tieto skutočnosť dopočula od sesternice
pána A., čo ona tiež odmieta. Nikdy sa s pani H. nebavili o takýchto veciach, či pán A. alebo pani W..
Starosta si tieto skutočnosti preveril u obecného právnika a tento potvrdil, že nič takého sa neudialo a
ani sa nedeje. Tým, že navrhovateľa pani H. ohovára, mu kazí dobré meno v jeho bydlisku, ohrozuje
jeho vážnosť u spoluobčanov a nakoľko zavolala do jeho práce, chcela mu uškodiť aj v zamestnaní.
Preto chce, aby bola za tento čin náležite potrestaná a ďalej žiadal, aby sa mu verejne ospravedlnila.

OO PZ C. záznamom č. Y.-ZA-Y.-X-P-XXX/XXXX zo dňa 22.02.2013 predložilo podľa § 60 ods. 3 písm.
d) Zákona č. 372/1990 Zb. vec týkajúcu sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
ods. 1 písm. d) Zákona č. 372/1990 Obvodnému úradu Žilina. Pred Obvodným úradom Žilina, odbor
všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkové bola vec vedená pod č. XXXX/XXXXX/XXX/XKR.

Zo zápisnice o prejednaní priestupku súd zistil, že ako svedok bol vypočutý T. A. - navrhovateľ, ktorý
vo svojej výpovedi uviedol, že pracuje ako konateľ firmy A. služby, s.r.o., ktorým 100%-tným vlastníkom
je Obec A. a táto firma má sídlo na obecnom úrade. Dňa 23.11.2012 popoludní mu zavolal telefonicky
starosta Obce A. V. K. a povedal mu, že mu telefonovala Z. H. a oznámila mu, že využíva obecného
právnika, ktorého platí obec na súkromné účely. Na to hneď reagoval tým, že starostovi povedal, že
to nie je pravda. Pán starosta telefonoval aj obecnému právnikovi pánovi S. a ten mu tiež povedal, že
to nie je pravda. Niekoľko dní potom pri stretnutí s pani H. - odporkyňou, mu táto povedala, že to, že
využíva obecného právnika sa dopočula od jeho sesternice pani J. W.. W. H. túto skutočnosť rozprávala
pred viacerými občanmi, ktorí mu však odmietali svedčiť. Týmto jej konaním ohrozuje jeho vážnosť u
spoluobčanov, kazí mu dobré meno medzi spoluobčanmi. Vo veci bol vypočutý ako svedok V.. C. S.,
ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že je právnym zástupcom Obce A. na základe zmluvy u poskytovaní
právnej pomoci. Presný dátum uviesť nevie, ale stalo sa to, že mu zavolal telefonicky starosta Obce A.
a položil mu otázku, či je pravdou, že poskytuje T. A. právnu pomoc v jeho súkromných záležitostiach
za finančné prostriedky obce. Túto informáciu poprel. Starosta mu uviedol, že si to potreboval preveriť,
nakoľko túto skutočnosť mu tvrdila pani Z. H.. Ako svedok bola vypočutá V. A., ktorá vo svojej výpovedi
uviedla, že bola prítomná, keď starosta obce pán K. telefonoval jej manželovi T. A. a mal mu povedať, že
mu telefonovala Z. H., že mal využívať právnika Obce A. na súkromné účely. Manžel sa veľmi rozčúlil,
pretože to nebolo prvýkrát, čo ho pani H. osočila. Svedkyňa potvrdila, že to nie je pravda a že pán
S. obecný právnik ich v súkromných veciach nezastupuje. Ďalšia vypočutá svedkyňa J. W. vo svojej
svedeckej výpovedi uviedla, že presný dátum uviesť nevie, ale telefonoval jej bratranec T. A. rozčúlený
a povedal jej, že mala povedať Z. H., že ho zastupuje obecný právnik pán S. za finančné prostriedky
obce. Ona takéto niečo pani H. nikdy nepovedala. Neskôr jej túto skutočnosť povedal aj pán starosta V.
K. a povedal jej, že mu to povedala pani H., keď mu telefonovala. Ona sa potom neskôr asi týždeň pred
Vianocami s ňou osobne stretla a pýtala sa jej ako si mohla dovoliť povedať, že jej povedala, že T. A.
využíva pána S. obecného právnika na súkromné účely. Ona jej na to povedala, že počula z jej úst meno
S. a že si to vydedukovala. Ďalej uviedla, že pán C. S. a jeho matka Q. Z. S. už päť rokov zastupujú ju
a jej spoločnosť v súdnych konaniach. Takže meno S. od nej počuť mohla, avšak nikdy neuviedla to, čo
pani H. tvrdila starostovi. Vo veci bola ďalej ako obvinená vypočutá Z. H. - odporkyňa, ktorá vo svojej
výpovedi uviedla, že dňa 21.11.2012 o 15:37 hod. telefonovala starostovi J.. V. K. zo svojho mobilného
telefónu. Volala mu vo veci stavebného konania, vo veci prerábania rodinného domu jej syna. Pýtala sa
ho, či podpísal rozhodnutie, aby sa posunuli ďalej, aby dostali stavebné povolenie. Popri tom sa starostu
obce spýtala, či rodina A. využíva služby obecného právnika v tomto stavebnom konaní. Starosta jej
na to odpovedal, že áno. Ďalej sa o tom nerozprávali a zdôraznila, že ona sa na túto skutočnosť len
informovala. Ako svedok bol vypočutý J.. V. K. ktorý vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že presný
dátum a čas si nepamätá, ale môže potvrdiť, že mu telefonovala Z. v súvislosti s riešením stavebného
povolenia jej syna a medzi iným ho informovala, že či vie o tom, že T. A. používa obecného právnika
na svoje súkromné účely. Povedal jej, že je to vážne tvrdenie, že si ho preverí a spýta sa na to pána
A.. Potom to aj urobil. Pýtal sa na to T. A. aj V.. C. S., ktorí to popreli. Tým to považoval za uzavretú
vec. Ďalej uviedol, že telefonát s pani H. prebiehal pokojne, slušne a vždy sa ku nemu správala slušne
a v obci má dobrú povesť.

Obvodný úrad Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy ako príslušný prvostupňový správny orgán
vo veciach priestupkov rozhodnutím zo dňa 14.05.2013 vo veci priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d) Zákona č. 372/1990 Zb. obvinenej Z. H., ktorého sa mala
dopustiť tým, že mala úmyselne narušiť občianske spolunažívanie iným hrubým správaním, keď mala
v presne nezistený deň a čas telefonicky oznámiť starostovi Obce A. J.. V. K., že T. A. má využívať
právnika Obce A. na súkromné účely, pričom tohto právnika mala platiť Obec A., čím mala T. A. kaziť
dobré meno v mieste bydliska a vážnosť u spoluobčanov, konanie podľa ust. § 76 ods. 1 písm. c) Zákona
č. 372/1990 Zb. zastavil z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná nebolo obvinenej z priestupku
preukázané. V odôvodnení svojho rozhodnutia správny orgán okrem iného uviedol, že obvinená Z. H.
nepoprela, že pri telefonickom rozhovore so starostom Obce A. J.. V. K. ohľadne stavebného povolenia
jej syna sa ho okrem iného spýtala, či rodina A. využíva služby obecného právnika v tomto stavebnom
konaní. Zdôraznila, že ona sa na túto skutočnosť len informovala. Svedok J.. V. K. potvrdil, že mu

telefonovala Z. H. v súvislosti s riešením stavebného povolenia jej syna a medzi iným ho informovala,
že či vie o tom, že T. A. používa obecného právnika na svoje súkromné účely. Obvinená teda tvrdí,
že jej otázka bola len informatívna, zatiaľ čo z výpovede J.. K. je nejasné, či išlo zo strany obvinenej
o získanie informácie alebo o upozornenie starostu na to, či vie o tom, že T. A. používa obecného
právnika na svoje súkromné účely. Svedok J.. V. K. však nepotvrdil, že by Z. H. pri telefonickom rozhovore
povedala to, čo tvrdil T. A., teda, že keď s J.. V. K. telefonoval, povedal mu, že telefonovala Z. H. a
oznámila mu, že využíva obecného právnika, ktorého platí obec na súkromné účely. Aj svedok V.. S.
tvrdil, že mu zavolal telefonicky starosta obce a položil mu otázku, či je pravdou, že poskytuje T. A.
právnu pomoc v jeho súkromných záležitostiach za finančné prostriedky obce. Keďže tieto telefonické
rozhovory sa uskutočňovali vždy medzi dvoma osobami, nebolo možné preukázať ako prebiehali a či
si jednotlivé osoby niektoré skutočnosti nepopridávali alebo zle nevysvetlili. Z výpovede obvinenej Z. H.
a priameho svedka J.. V. K. však správny orgán nemal spoľahlivo preukázané, či je pravdivé tvrdenie
obvinenej alebo svedka. Správny orgán je toho názoru, že ak sa obvinená spýtala J.. V. K., či rodina A.
využíva služby obecného právnika v stavebnom konaní týkajúcom sa jej syna, nemala úmysel narušiť
občianske spolunažívanie vo vzťahu k osobe T. A.. Obvinená nemôže niesť vinu za to, ako bola jej otázka
ďalej formulovaná a podávaná. Správny orgán na základe vyššie uvedených faktov uplatnil v danom
prípade voči obvinenej Z. H. zásadu in dubio pro reo, kedy v prípade pochybnosti o skutkovej otázke sa
rozhodne v prospech obvineného. Táto zásada vyplýva z prezumpcie neviny, ktorej najvýznamnejším
dôsledkom je vytvorenie špecifickej procesnej činnosti označovanej ako dokazovanie, kde neexistuje
dôkazné bremeno a je na správnom orgáne, aby preukázal všetky skutočnosti tak, aby o vine neexistovali
dôvodné pochybnosti. Vykonaným dokazovaním sa nepodarilo obvinenej Z. H. preukázať vinu, a preto
správny orgán konanie voči nej v zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. c) Zákona č. 372/1992 Zb. pre nedostatok
dôkazov zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.05.2013.

Z výpovede - Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 21.11.1994 súd zistil, že zamestnávateľ
V. A. a pán T. A. sa dohodli na rozviazaní pracovného pomeru. Pracovný pomer končí dňa 21.11.1994.
Dôvodom ukončenia sú organizačné zmeny. Zamestnávateľ vyplatí pánovi A. odstupné za dva mesiace
do 14.12.1994.

Z výpisu z obchodného registra spoločnosť A. služby, s.r.o. mal súd za preukázané, že konateľom
uvedenej spoločnosti od 30.01.2007 bol navrhovateľ spolu s V.. C. S., ktorý bol konateľom do 26.03.2013
a od 27.03.2013 je konateľom spoločnosti navrhovateľ.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že v minulosti mali s odporkyňou dobré vzťahy, chodievali spolu
na dovolenky, vybavil jej zamestnanie u nájomcu pumpy spoločnosti Slovnaft p. A., kde pracovala ako
účtovníčka a on taktiež pracoval ako obsluha pumpy. Celá situácia sa zmenila a vznikla v dôsledku
určitých majetkových sporov, keď si odporkyňa chcela odkúpiť podiely vedľa nehnuteľností, ktoré patria
jej rodine a oslovila pani W., ktorá je jednou zo spoluvlastníčkou týchto nehnuteľností a pri tých
rozhovoroch, keď jej povedali, že jej to nepredajú, pretože tomu predchádzalo určité osočovanie jeho
otca, tak sa začali peripetie. Stavbu, ktorú začali stavať, majú momentálne pozastavenú už dvoma
rozhodnutiami zo súdu, lebo stavajú načierno. Odporkyňa po dedine šíri o ňom nepravdivé informácie.
Tento rok sú voľby do obecného zastupiteľstva, komunálne voľby a robí mu to zlé meno. Začala osočovať
jeho osobu, rozširovať po dedine, že je zlodej, že kradne, že ho vyhodili zo Slovnaftu, lebo je zlodej,
že kradne v obci, že využíva súkromného právnika na súkromné účely za obecné peniaze . O tomto mu
povedal starosta. Dopočul sa o tom už aj predtým z krčmy, chlapi mu to povedali. Nedával tomu nejaký
význam, avšak, keď mu to zavolal starosta, povedal mu od koho to je, tak sa nebavil a podal na ňu
oznámenie. Nikto nechce ísť svedčiť, okrem jeho rodiny, ktorej sa to taktiež nepáči a ktorá to taktiež nevie
prežiť a počulo to na vlastné uši veľa ľudí. Pokiaľ odporkyňa uvádzala, že spory vyvoláva on, poukázal
len na tú skutočnosť, že manžel odporkyne podal oznámenie na jeho otca, že mu nadával, fyzicky na
neho útočil. Bolo to prejednávané a v podstate pri výsluchu sám manžel odporkyne ani nevedel uviesť,
kedy to bolo a vlastne v tom čase, kedy sa to malo stať, jeho otec bol na vyšetrení u lekára. Pokiaľ
odporkyňa tvrdí, že musela navštíviť psychiatra, taktiež psychiatra musel navštíviť aj jeho otec, ktorý už
nevládze ďalej znášať tieto invektívy. A tieto invektívny nevychádzajú od nich, ale vychádzajú od rodiny
odporkyne. Všetky ataky, ktoré sú a ktoré sú výlučne z ich strany sa odohrávali vonku, kde väčšinou
susedia sa radšej schovali. A keď sa bol pýtať, nikto nechcel mať s nikým nič. Tých atakov bolo veľa,
napríklad dcéra odporkyne vykrikuje po jeho otcovi, ktorý má 67 rokov, že vychoval zlodeja a vykrikuje
to z balkóna po celej ulici na jeho otca, pretože bývajú vedľa seba. Tieto veci sa dostanú medzi ľudí,
pretože ľudia nie sú hluchí. A potom sa to šíri a kazí mu to povesť a ešte naviac na to si dovolí zavolať

starostovi obce, dovolí si osočiť jeho, právnika ako aj všetkých, s ktorými tam robí. Ak odporkyňa tvrdí, že
sa starostu len pýtala, nebolo to tak, pretože doslova mu starosta povedal, že mu povedala, že využíva
obecného právnika na súkromné účely a platí ho úrad.
Odporkyňa na pojednávaní poukazovala na to, že mali usporiadané vzťahy, priatelili sa, ešte v roku 2011
boli na spoločnej dovolenke. V podstate začali medzi nimi určité spory ohľadom majetkových záležitostí.
Ak navrhovateľ tvrdí, že invektívy sú z ich strany, že sa má vyjadrovať tak, že kradne, toto nie je pravda.
Naopak, oni sú tu ako poškodená rodina, pretože navrhovateľ o nich tvrdí, že majú čiernu stavbu. Ich syn
dostal riadne stavebné povolenie Obcou A. a začal stavať na základe riadneho stavebného povolenia.
Ďalšia vec potom bola taká, ktorá aj určitým spôsobom nadväzovala, že mali dedičské konania po
starkej jej muža a prišla na to, že jej humno je omylom na katastri zapísané na inú osobu a išla za
pánom, ktorý sa volal W. A., aby mu to vysvetlila. Ide o vzdialenú rodinu navrhovateľa a W. A. jej povedal,
že za ním chodí navrhovateľ, aby mu to humno predal, pretože je výlučným vlastníkom tohto humna.
Keď začal jej syn stavať na základe právoplatného stavebného povolenia rodinný dom, začali vznikať
určité nedorozumenia hlavne s otcom navrhovateľa, ktorý je určitá svojská povaha, má svoje predstavy.
Vyžaduje si od jej rodiny poslušnosť. V podstate prejavuje sa to tým, že jej povie , kde má parkovať, kedy
môže umývať auto, kedy nemôže, prečo ide na synovu chalupu, uvádza, že tu sa stavať nebude, že to sú
jeho veci . Keď išli na svoj pozemok, otec navrhovateľa išiel za nimi, aby vyvolával hádky. Na to sa volala
aj polícia, polícia tam bola mnohokrát. Medzi jej rodinou a otcom navrhovateľa vznikali vzájomné hádky,
avšak pri týchto navrhovateľ nikdy nebol, pretože jeho otec je doma, je na dôchodku a väčšinou to bolo
v doobedňajších hodinách, vie to len z rozprávania svojho otca. Vo vzťahu k otcovi sa nikdy na adresu
navrhovateľa nevyjadrovala. A nikdy sa ani o skutočnosti, prečo odišiel z pumpy, ako odišiel a prečo
odišiel ani nerozprávali. Ani s nikým, ani s jeho ženou, ktorá sa jej na to pýtala.. Nikdy to nerozoberala
s nikým. A pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že ich ohovárajú ohľadom pozemkov, toto nie je pravda. Bol to
práve otec navrhovateľa, ktorý išiel na obecný úrad, kde spísal zápisnicu, že jej syn C. H. stavia na jeho
pozemku a to aj napriek tomu, že na parcele, na ktorej stavia jej syn, nemá ani otec navrhovateľa ani
navrhovateľ žiaden podiel. Nikdy to ani neriešili, že by niekoho ohovárali. Je to práve opak. Keď už
sa s otcom navrhovateľa nedalo vydržať, tak jej muž písal 28.10.2013 na starostu sťažnosť, aby s ním
urobil nejaké riešenie, pretože už okolití susedia to nechcú počúvať ako im nadáva a napáda ich. Nikdy
na rodinu A. ani na navrhovateľa nič neadresovala ani neohovárala. Odporkyňa nepopierala, že volala
starostovi ohľadom stavebného povolenia jej syna, kedy starosta mal podpísať nejaké rozhodnutie, aby
sa so stavbou mohli pohnúť ďalej. Za týmto účelom mu aj volala a pýtala sa ho, či rodina A. využíva
služby obecného právnika. Opýtala sa toľko, vôbec nespomínala navrhovateľa ako osobu, pýtala sa na
rodinu A.. V podstate toto si na priestupkovom konaní aj s pánom starostom, všetko vysvetlili ako to
mysleli a vlastne potom to bolo aj uzatvorené. Pán starosta si to vysvetľoval ako oznámenie alebo to
teda takto pochopil, ale takto to myslené nebolo a v žiadnom prípade mu netvrdila, že by mal práve
navrhovateľ využívať obecného právnika z finančných prostriedkov obce. To takto vôbec nebolo. Takto si
to nejak vysvetlili alebo zle interpretovali. T. A. práve myslela sestru navrhovateľa Q. B., ktorá je presne
v susedstve jej syna a ona bola na stavebnom konaní ako bezprostredná suseda a tam vyjadrila svoj
názor, podala nejaké námietky a zastupuje ju pán S.. V podstate jej otázka smerovala hlavne k tomu,
pretože sa spochybňovalo rozhodnutie obecného úradu v tomto stavebnom konaní, pretože práve jeho
sestra namietala toto rozhodnutie, a preto jej otázka smerovala k tomu, že teda či využíva rodina A.
služby obecného právnika. Vôbec sa nezmienila o navrhovateľovi ako osobe. A pokiaľ ide o tvrdenie,
že sa mala s J. W. rozprávať o tom, že S. zastupuje navrhovateľa, toto vôbec nie je pravda, pretože
s J. W. sa vôbec nestretla ani sa s ňou o tom vôbec nerozprávala. Bola u S. W., ktorá je matkou J.
W., u nej doma za účelom riešenia duplicitného vlastníctva na ich dvore, teda na pozemku, na ktorom
stavia syn. Upozorňovala aj Správu katastra , že sú tam zapísané duplicitné podiely a s ktorou sa bavili
o pozemkoch, o kúpnej zmluve. Vôbec sa nebavili o skutočnostiach ohľadom využívania obecného
právnika. Pokiaľ J. W. v priestupkovom konaní tvrdila, že sa mali stretnúť pred Vianocami a že sa pýtala
na to, že prečo povedala, že tú informáciu o využívaní obecného právnika má práve od nej, toto sa
nezakladá na pravde. S J. W. sa stretli vtedy, keď odchádzala od pani S. W. na ceste a nebavili sa o S.
a bavili sa o tej kúpnej zmluve. Ďalej uviedla, že dňa 27.08.2013 ju otec navrhovateľa fyzicky napadol a
07.04. sa jej jeho brat vyhrážal zabitím. A toto tiež oznámila na polícii. Takže už to ide do extrémov. Pokiaľ
navrhovateľ udáva, že sa mala v nejakom liste vyjadrovať spoločnosti Slovnaft o tom, že navrhovateľ
je zlodej, toto sa taktiež nezakladá na pravde, nikdy sa voči spoločnosti Slovnaft o navrhovateľovi takto
nevyjadrovala a ani nepísala, nemala ani dôvod.
Navrhovateľ po výpovedi odporkyne potvrdil tú skutočnosť, že medzi nimi existujú rozpory ohľadom
majetkových záležitostí, ohľadom parcely, na ktorej stavia dom syn odporkyne. Tieto veci spôsobujú
určité invektívy a nedorozumenia, avšak nie z ich strany a nesúhlasil s tým, čo odporkyňa povedala.

Pokiaľ odporkyňa tvrdí, že tridsaťkrát volali políciu, toto nie je pravdivé. Túto políciu volali oni, sú tam
záznamy z polície. Keď odporkyňa tvrdí, že nikdy sa pri týchto hádkach nestretli spoločne, je to lož,
pretože párkrát políciu volal on a čo sa týka oznámenia, že ich niekto napadá alebo niečo podobné,
podal pred troma týždňami oznámenie, keď jej manžel mu zámerne skočil do cesty, keď išiel domov s
motorovým vozidlom. Žiadal, aby boli vypočutí svedkovia, ktorých navrhol a samozrejme aj starosta
Obce A., za účelom preukázania tých tvrdení, že pani H. tvrdí a rozširuje o ňom, že je zlodej, že kradol,
a preto ho vyhodili zo Slovnaftu. Nepovedala to prvýkrát, povedala to pred ľuďmi. W. W. a pán W. to
počuli na ich chate v A. , kde prišla odporkyňa a im to tam povedala. A potom ju navštívili ešte raz a pri
tom bola prítomná aj J. W., pretože bola vtedy doma. Takže, keď tvrdí, že sa s ňou nerozprávala, tak sa
s ňou rozprávala. Rozprávali sa o tomto a nerozišli sa v dobrom.
Odporkyňa k návrhom navrhovateľa uviedla, že Ivana W., keď bola u S. W., pri tomto stretnutí osobne
nebola. Stretli sa až pri odchode na ceste, pretože jej telefonovala, či môže prísť ohľadom tej kúpnej
zmluvy. Medzi sebou sa o navrhovateľovi vôbec nerozprávali, rozprávali sa len o kúpnej zmluve a
nikdy sa pred ňou nevyjadrila, že by mal navrhovateľ byť zlodej a kradnúť pozemky, ani sa pred ňou
nevyjadrovala, že by mal používať služby obecného právnika. Takto sa nevyjadrovala pred nikým. A
pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že to mala šíriť po dedine alebo pred kým to malo byť, ani neuviedol konkrétne a
nevie si ani predstaviť, kde to vlastne mala povedať, či by u niekoho zazvonila. Potvrdila, že išla okolo
chaty manželov W., pretože aj ona má vyššie záhradu a keď išla okolo, boli pri ceste pred záhradou,
pani W. S. čistila rebrík a niečo natierala. Ide teda o pani S. W., ktorá býva v A. a chatu má v A., slušne
ich pozdravila a pýtala sa ohľadom tých podielov, pretože pani W. je tam ako podielnička, či skupujú
podiely v ich dvore. Bola na ich parcele plomba a ich rozhovor bol iba o tom dvore a o tých podieloch.
Rozhovor sa viedol v tomto duchu, nebavila sa vôbec o rodine A.. Rozhovor trval 5 - 7 minúť.
Súd vo veci vypočul navrhovateľom navrhnutých svedkov.
Svedok J.. V. K., starosta Obce A. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že s účastníkmi sa osobne
pozná, s navrhovateľom je v ďalšom príbuzenskom vzťahu a predpokladal čoho by sa mala týkať jeho
výpoveď, išlo o telefonát, ktorý mal s odporkyňou a kvôli čomu sa stretli aj v priestupkovom konaní.
Základ tohto telefonátu si zhruba pamätal. Nevedel presne uviesť kvôli čomu mu telefonovala, ale jednou
z tých vecí bolo to, že sa spýtala, či vie o tom, že T. zneužíva obecného právnika, úplne presne to
nevedel formulovať. Uviedol, že osobne to nepovažoval až za tak dôležité, aby to registroval a si to
pamätal. Išlo vlastne o to, že po tomto telefóne, že je to závažné tvrdenie a že zistí, či je to pravda.
Následne na to volal pánovi A. a pánovi S. a opýtal sa, či k niečomu takému došlo. Obidvaja to popreli,
tým pádom to považoval za uzavretú vec. Rozprával sa len s tými, ktorých sa týkalo. Od niekoho iného
toto nepočul. Následne po tom, keď to vzniklo ako kauza, stretli sa na priestupkovom súde, kde pani H.
potom hovorila, že sa ho to pýtala. On to v tom čase bral ako oznam a informáciu, ktorú mu povedala.
Tým, že to povedala len jemu a keď si to overil, že teda to nie je pravda, že to nebolo povedané pred
ostatnými ľuďmi, spolu si to vysvetlili a povedal si, že to nie je pravda a tým to pre neho skončilo.
Odporkyňa túto informáciu predniesla, úplne normálne, v rámci telefonátu, keď s ním telefonovala tón
odporkyne bol úplne normálny ako telefonický hovor. Presne si nepamätal, či sa tam riešilo ešte niečo
iné a popri tom toto, ale toto bol pre neho impulz, ktorý osobne riešil. Na otázku súdu, aby konkrétne
bližšie popísal spôsob položenej otázky alebo spôsob poskytnutej informácie, či odporkyňa konkrétne
uviedla akým spôsobom má navrhovateľ využívať služby obecného právnika svedok uviedol, že takto
konkrétne mu to neuvádzala. Bola tam jedna veta a dosť a potom sa o tom nebavili. Konkrétne to bolo
tak položené, že či o tom vie, že T. využíva alebo zneužíva, to už presne nevedel uviesť, obecného
právnika na súkromné účely, to prečo sa ho to pýta sa medzi nimi nerozoberalo, bola to veľmi rýchla
záležitosť. Na otázku či má svedok vedomosť o tom, že by pani odporkyňa o navrhovateľovi tvrdila
nejaké iné skutočnosti, uviedol, že medzi účastníkmi je dlhodobý spor, do ktorého je zaťahovaný aj
úrad, čo nie je nadšený a to sú reči aj z jednej aj z druhej strany a ani to nechce komentovať.
Svedkyňa S. W. uviedla, že je v príbuzenskom vzťahu k navrhovateľovi, ktorý je jej synovec a odporkyňa
je nevesta od jej bratranca. S navrhovateľom sú v priateľskom vzťahu, s odporkyňou sa rozprávala v
živote dvakrát, pretože tam nebýva. Keď sa videli, pozdravili sa. Až do septembra roku 2012, kedy
odporkyňa prišla za ňou na chatu a hľadala ich dcéru J., pýtala sa, kde je. Povedala jej , že tam nie je, na
čo jej povedala , že ju hľadá preto, že sa jej chcela opýtať, prečo kupuje podiely na ich dvore. Vtedy sa jej
pýtala, že či na ich dvore. Prízvukovala to naschvál, pretože tie dvory sú spoločné. Na otázku prečo sa
na to pýta jej povedala , že sú plomby na pozemkoch a vtedy jej aj povedala, že nie, že J. to nekupuje, že
na čo by jej to vôbec bolo a že by o tom musela niečo vedieť. A potom ona jej na to povedala, že T. chce
kúpiť ich humno. Opätovne povedala, že na čo by mu to humno bolo a ona povedala, že tam by mal
pekný pľac, teda pozemok. Ona jej povedala, že on má iné pozemky a že nie je teda v spoločnom dvore.
Jej muž bol obďaleč, počúval to. Potom prišiel do toho a on jej povedal, že „Vidíš to S., T. ťa doviedol do

práce do Slovnaftu a ty si ho odtiaľ vyštvala“. A ona na to povedala „ale on tam kradol“. A ešte dodala
„a ja som to dvadsať rokov tajila pred V..“ V. je manželka navrhovateľa. Svedkyňa uviedla, že sa s ňou
o tom rozprávala úplne so zvýšeným hlasom, pretože už ju rozčúlili veci, ktoré ona na ňu vyviedla, že
ju dala zavolať na katastrálny úrad, že má zle zapísané podiely a chceli tam z nej aj s pani úradníčkou
z katastrálneho úradu urobiť idiota, aby podpísala, že tam má neurčitý podiel a pritom tam mala veci
z dedičstva. Potom ešte prišla odporkyňa ku nim v decembri ešte aj s jej tetou V., ktorá je zároveň jej
sesternicou a chcela teda nejaké podiely. Vtedy tá jej teta aj plakala, že čo sa to medzi nimi deje, pretože
predtým tam neboli žiadne spory, boli usporiadaná rodina. Zase tam vtedy prišiel do toho jej muž, zase
pripomenul T. a vtedy odporkyňa povedala, že on tam kradol. Rozhovor začal jej manžel a on jej to teda
tak povedal, že jej T. A. vybavil robotu na Slovnafte a ona ho odtiaľ vyštvala. A ona na to povedala, že
on tam kradol. Na tej chate to povedala a potom to pokračovala v decembri. Keď sa jej opýtala, že či
tam boli policajti, na to povedala, že nie, že ktorý súkromný podnikateľ by si tam zavolal policajtov. V tom
rozhovore už potom nepokračovala. Na otázku súdu, či sa o navrhovateľovi bavili aj v inom zmysle a či
odporkyňa rozprávala ešte aj nejaké iné veci, svedkyňa uviedla, že nie, dvakrát sa s ňou rozprávala a
dvakrát jej povedala, že T. na Slovnafte kradol, a preto ho vyhodili. Bol pri tom jej muž a v tom decembri
V.. Potom odporkyňa volala jej dcéru. Dcéra prišla, pred dverami bol krik, bavili sa o niečom ohľadom
pána starostu a pána S.. Toto však nepočula, zatiaľ sa rozprávala s tou jej sesternicou a jej povedala,
že toto všetko nemuselo byť, keby sa normálne porozprávali o všetkom, pretože s odporkyňou sa nedá.
Odporkyňa po výsluchu svedkyne uviedla, že práve zo strany manžela svedkyne jej bola položená
otázka, že má šíriť reči a má ho ohovárať z toho, že kradol a že ešte teda uvidí, lebo T. dostal ponuku zo
Slovnaftu, čiže manžel svedkyne ju z toho obvinil, nie, že by to ona hovorila, na čo svedkyňa uviedla ,
že jej povedala odporkyňa, že T. tam kradol, preto ho odtiaľ vyhodili, 20 rokov to tajila pred V.. O tom,
čo jej povedal jej muž nevedela.
Svedok Q. W., ktorý je v príbuzenskom vzťahu k navrhovateľovi cez svoju manželku a je
navrhovateľovým krstným otcom pri birmovke, vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že asi v septembri,
pretože bolo veľmi pekné počasie, boli na chate v A. doline, keď prišla odporkyňa autom, prišla sa pýtať,
či je tam ich dcéra J.. Vtedy jej jeho manželka povedala, že nie, že ani nevie o tom, že by tam mala prísť.
Pýtala sa jej na to, že prečo ich dcéra chce skúpiť pozemky v ich dvore. Vtedy jej manželka povedala,
že nevie o tom, že na čo by jej to bolo. Potom sa bavili ešte o nejakých iných veciach. Pýtal sa jej asi
takým spôsobom, že „Počúvaj Z., prečo si bola za W. A. a si mu vynadala neprávom, že to humno, čo
máte, že to je humno jeho a on o tom ani nevedel, že je to jeho humno“ a že ona mu najprv vynadala
a ešte sa mu aj vyhrážala súdom, že teda bude platiť aj súdne trovy. Vtedy mu odporkyňa tvrdila, že za
tým W. A. nebola. Pritom svedok uviedol, že sa s jeho synom rozprával, že tam bola a ona mu povedala,
že či ho má ísť zobrať, či má ísť pre neho a doviesť ho, aby to dosvedčil, tak vtedy jej povedal, že však
nemusí, že na čo to budú nejako rozpitvávať a potom jej povedal „Pozri sa, nadala si W., nadala si V.“,
teda žene navrhovateľa, ona o ničom nevedela, pretože tiež je tam len prisťahovaná a povedal jej „pozri
sa aj toho T. si vyštvala z toho Slovnaftu, z tých púmp, on ťa tam dostal, chodila si vyplákavajúci za
ním, aby ťa tam zobral do roboty, on ťa do roboty zobral a potom si ho odtiaľ vyštvala, pretože si tam
chcela dopratať svojho muža.“ A ona mu vtedy povedala „ujo, ale T. kradol, preto ho odtiaľ vyhodili.“
A on jej vtedy povedal „S., keby ťa počul T., čo si povedala, tak ťa zažaluje.“ Pretože v tej rodine je
skoro 50 rokov a nikto nikdy tam nič neukradol a so zákonom nemal ani problémy. A potom ona odišla.
Druhý raz prišli ku nim do A. aj s jej tetou, čo je sesternica jeho ženy, to už bolo až v decembri. Prišli
kvôli tomu, že jeho žena má podiely v ich dvore, aby jej to podpísala alebo predala. A jeho žena tej tete,
teda tej V., pretože to vlastne ona chcela, tak jej povedala „V., vieš čo, ja ti to nemôžem ani podpísať ani
predať, lebo môj brat Q. potrebuje tie metre, je to na jednej parcele všetko a on to nemá na konci dvora
vysporiadané“ a že to potrebuje dať bratovi. A vtedy sa tam tiež debatovali, ale do toho sa moc nestaral,
ani s nimi moc nesedel, sedel vedľa v obývačke, len to počul, ale odrazu odporkyňa povedala, že pri
tom W., čo hovoril, že mu nadala, že bola, vtedy z tej obývačky, z toho gauča vyskočil, pretože mu sveto
svete tvrdila, že za ním nebola a odrazu z ničoho nič, ani sa jej na to nikto nepýtal, povedala, že pri tom
W. bola. W. začala rozprávať o T., že by to tam chcel všetko skúpiť. Povedal jej, že na čo by mu bolo tam
to humno. Potom jej zase povedal, že vyštvala T. z tej pumpy a ona vtedy zase druhýkrát povedala, že
kradol. Vtedy jej povedal, že to nie je normálne, aby takto rozprávala o človeku, čo nikdy nič neukradol.
Ale je to preto, že navrhovateľ robí na obecnom úrade a ona stále do neho vŕta. Potom zodvihla telefón,
zavolala jeho dcére J., tá prišla možno za 10 minút. Potom už tá sesternica V. chcela ísť preč. Žena sa s
ňou rozprávala a odporkyňa sa rozprávala s J. a čo sa rozprávali, nevedel uviesť, pretože pri nich nebol.
O tom, že odporkyňa sa ohľadom skončenia zamestnania navrhovateľa takto vyjadrila potom povedal
navrhovateľovi. Medzi nimi sú veľké spory. Nechce sa do toho miešať aj o humná a nevie o čo všetko. A
v podstate je tam spor o majetok a to všetko vyvoláva medzi nimi nevraživosť. Na otázku súdu, či svedok

počul ešte niečo iné, že by odporkyňa o navrhovateľovi hovorila, svedok uviedol, že nie, to čo povedal,
pri tom bol a v podstate ani sa do toho nechce starať, pretože sa ho to ani netýka. Pri konfrontácii svedka
a odporkyne odporkyňa uviedla:„ty si povedal, však počkaj, ty ešte uvidíš, prídeš o všetko a chodíš o T.
rozprávajúci, že kradne,“ na čo svedok oproti odporkyni uviedol: „nikdy v živote. Ja to môžem odprisahať
na česť mojich vnúčat a ti hovorím „S. si pri súde, necigáň ešte aj tu, pretože už si toho nacigánila dosť.“
Svedkyňa J. W., ktorá je v príbuzenskom vzťahu k obidvom účastníkom vo svojej svedeckej výpovedi
uviedla, že s navrhovateľom sa stretávajú ako rodina pravidelne, s odporkyňou to bol taký vzťah, že
sa akurát pozdravili a to bolo všetko. Uviedla, že vie, čoho by sa mala týkať svedecká výpoveď. V. by
sa týkať toho, že pred ňou odporkyňa konkrétne dvakrát povedala , že jej bratranec T. A. bol vyhodený
z práce na Slovnafte, pretože kradol, ďalej, že využíval obecného právnika V.. S. na súkromné účely a
že J.. V. K. , starosta Obce A., je ich rodina, preto všetko robí tak, aby im vyhovel. Pritom V. K. je ich
rodina taká, že jej starý otec a jeho prastará mama boli polorodí súrodenci. Na jeseň 2012 jej volala
mama, ktorá bola v Obci A. na chate, že ju na chate hľadala S. H., že prečo kupuje podiely na ich dvore,
volala jej vzápätí ako odporkyňa odišla, rozprávala jej ako to tam prebiehalo, bola rozčúlená. Povedala,
že nikdy na nikoho tak nekričala ako kričala na ňu, pretože jej tam klamala do očí a jej otcovi povedala,
že T. A. na Slovnafte kradol, preto ho vyhodili. Osobne sa s odporkyňou stretla na stavebnom konaní
v roku 2012, pretože tam má tiež určitý spor. V decembri 2012 prišla odporkyňa k nim domov prvýkrát
v živote, nikdy k nim nechodila, nikto ju nepozval. Len tak prišla. Na to jej volala, že je u nich doma,
aby prišla. Bola z toho zošokovaná, že čo u nich robí, keďže už na stavebnom konaní mali spor. Keď
prišla domov, už boli v chodbe, pretože boli na odchode. Jej teta Z. H. , plakala. S odporkyňou sa začala
rozprávať, prečo telefonovala V. K., že ona mala povedať, že V.. S. zastupuje ako obecný právnik T. A.,
toto nikdy nepovedala. Ona mohla meno V.. S. počuť odo nej kedykoľvek, ale v súvislosti s tým, že V..
S. ju zastupoval, zakladal jej spoločnosť s.r.o., v roku 2004 alebo 2006 a keď majú nejaký problém, tak
ich v tomto zastupuje. Keď jej toto pred dverami vyčítala, že ako si to dovolila povedať, tak uviedla, že
keď počula od nej toto meno, že si to vydedukovala. Ďalej sa tam hádali o stavebných konaniach a o
tých veciach, čo majú a zrazu z ničoho povedala, že ale T. v Slovnafte kradol. Keďže sa už o tomto s
navrhovateľom rozprávala, bola informovaná o tom rozhovore spred dvoch mesiacov a vedela o tom,
že T. A. má doklady, že bol prepustený ako nadbytočný, dostal aj odstupné, tak jej povedala, prečo to
rozpráva, že to nie je pravda, že neexistuje. Celý rozhovor sa niesol v takom duchu, že tam boli krik,
hádky, bolo to na ulici pred domom. Ďalej uviedla, že blížia sa voľby starostu obce a ohováranie zo
strany odporkyne je cielené, nakoľko odporkyňa vedela o tom , že majú chatu v k.ú. v Obci A., že na
túto chatu nebolo vydané stavebné povolenie, avšak neskôr dodatočne sa im to podarilo vybaviť. Chata
sa zlegalizovala, avšak odporkyňa podala na starostu obce trestné oznámenie za zneužitie právomoci
verejného činiteľa. Chata je zlegalizovaná tri roky. Stojí tam od roku ´73 a ona to považovala teraz pred
voľbami za účelové vytiahnuť a dať trestné oznámenie a tým poukázať na to, že sú a teda aj pán A.
rodina. Druhýkrát , jej bolo vykričané na ulici, že T. A. kradol, že robí celej rodine hanbu, že keď prídu
voľby a ich vyhodia z obecného úradu, tak že ich zavrú presne 07.02.2013, pretože 07.02.2013 mali
z Okresného podniku, odboru výstavby a bytovej politiky kontrolu na rodinnom dome č. XXX, ktorý patrí
jej sesternici, znovu na udanie pani H. alebo jej manžela. Vtedy tam boli viacerí pracovníci z tohto úradu
a takisto tam bola hádka a pri tejto hádke tam znova padlo, že kradol, že im robí hanbu celej rodine a
že keď prídu voľby, vyhodia ho z úradu a že ich zavrú. Toto sú dva konkrétne prípady. Inak tie hádky sú
na dennom poriadku medzi S. H., W. H. a či už tam príde otec T. A., či tam príde W. A. alebo ona, tak
sú to hádky s nimi s celou rodinou. A najnovšie ho začala vyhadzovať z dvora, hoci bol na svojom, aby
vypadol, že tam nemá čo robiť. Takisto aj jeho manželku. Naposledy bolo to tento mesiac, začal manžel
odporkyne vykríkať, že otec T. A. Q. A. sa tisne do postele svojej neveste V.. Bolo tam opätovne trestné
oznámenie, pretože jeho rodičia sú ešte stále v liečbe. Q. A. bol aj hospitalizovaný, nakoľko tam došlo
k fyzickému útoku medzi S. H., W. H., W. A., Q. A.. Oni tam boli tiež s priateľom. Na otázku súdu, kto
sa vlastne s kým pobil, svedkyňa uviedla, že keďže toto povedal manžel odporkyne, tak Q. A. k nemu
priskočil, „že čo si to dovoľuješ povedať“ a na to začala bitka. Je to predmetom vyšetrovania. Na otázku
právnej zástupkyne odporkyne, či aj svedkyňa fyzicky zaútočila na odporkyňu, svedkyňa uviedla, že sa
ju snažila odtrhnúť od W. A., pretože na ňu zaútočila. Preto ju chytila za ramená a ťahala ju späť od W.
A. a s R. A.. Svedkyňa ďalej uviedla, že odporkyňa nerešpektuje rozhodnutie krajského súdu o tom, že
má pozastavenú stavbu, odloženú vykonateľnosť stavebného povolenia v dvoch prípadoch. Ďalej má
rozhodnutie obce, ktoré bolo vydané v januári 2014 o okamžitom zastavení stavebných prác. Napriek
tomu sa stavba dokončuje a robí a nikto nič nerobí. Na obec bol podaný návrh na vykonanie exekúcie.
Zatiaľ obec nič nerobí, pretože V. K. je napádaný, takže tam bude podaná žaloba pre nečinnosť alebo
ako zvážia.

Odporkyňa predložila potvrdenie vydané OO PZ C. zo dňa 9.6.2014 o tom, že dňa 9.6.2014 osobne
podal W. H. a Z. H. oznámenie o tom, že mali byť dňa 7.6.2014 napadnutí Q. A., R. A., W. A. a J. W. a
potvrdenie hlásenia úrazu zo dňa 7.6.2014, kde v popise úrazu je uvedené - pri potyčke so susedmi v
A., udretá do oblasti ľavej tváre, päsťou, strhli jej náušnicu s dg. tržná ranka ušnice vľavo, pomliaždenie
tváre vľavo s predpokladom doby liečenia do 7 dní. Zároveň odporkyňa predložila potvrdenie o PN, z
ktorého súd zistil, že odporkyňa bola PN od 8.6.2014 do 19.6.2014.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Občiansky zákonník v ustanovení § 11 priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy. Ochranu jednotlivým stránkam osobnosti fyzickej osoby poskytuje teda jednak
zakotvením všeobecnej zásady ochrany osobnosti, jednak tiež neúplným výpočtom príkladov stránok
osobnosti fyzickej osoby, ktorých sa ochrana týka. Uvedené osobnostné práva fyzickej osoby môžu
byť vo všeobecnosti dotknuté buď tak, že sa zasiahne len do jednej zložky tvoriacej súčasť, ale tiež
tak, že jedným zásahom súčasne sa porušia alebo ohrozia viaceré zložky osobnosti. Vzhľadom na
mnohotvárnosť jednotlivých stránok osobnosti fyzickej osoby a rozmanitosť životných situácii, v ktorých
sa fyzická osoba môže nachádzať, zákon nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu
byť dotknuté aj osobnostné práva, ale stanovuje len znaky, pri danosti ktorých treba určité správanie
považovať za zásah do osobnosti. Týmito znakmi sú objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť
na osobnosť fyzickej osoby, neoprávnenosť zásahu a existencia príčinnej súvislosti medzi určitým
správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv. Ak sú v konkrétnom prípade tieto znaky
dané, má fyzická osoba právo najmä domáhať sa aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané
zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 OZ).
Objektívna spôsobilosť zásahu spočíva v objektívne existujúcej možnosti, že sa ním vyvolá buď
porušenie alebo čo i len ohrozenie chránených osobnostných práv fyzickej osoby. Tento znak je daný
vtedy, ak so zreteľom na všetky okolnosti, za ktorých k zásahu došlo, je tento objektívne, teda nezávisle
na subjektívnych pocitoch či náhľadoch toho, do práv ktorého bolo zasiahnuté, spôsobilý narušiť
osobnosť fyzickej osoby, alebo aspoň vyvolať hrozbu, že bude narušená. Pri konštrukcii, ktorá bola
zvolená v ustanovení § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je teda významná subjektívna stránka,
ale len objektívna stránka. So zreteľom na to sa nevyžaduje, aby na strane pôvodcu zásahu existoval
úmysel či už priamy alebo nepriamy, alebo nedbanlivosť, a to nielen vedomá, ale i nevedomá.
Neoprávneným je zásah, ktorý je v rozpore s právnym poriadkom. Môže k nemu dôjsť ústne, písomne,
ale aj inak, vždy však musí jeho súčasťou byť rozpor so zákonom spočívajúci v tom, že ten kto do
chránených práv zasiahol, nemá na to zákonné oprávnenie a nebol daný žiadny z dôvodov výnimočne
vylučujúcich protiprávnosť zásahov.
Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť na jednej strane medzi neoprávneným zásahom objektívne spôsobilým
negatívne zasiahnuť do niektorej zo zložiek osobnosti fyzickej osoby a na druhej strane medzi
porušením alebo čo i len ohrozením chránených osobnostných práv, táto je ako podmienka vzniku
zodpovednostného vzťahu založeného do ochrany osobnosti danou vždy vtedy, ak určité správanie
spôsobilo poškodenie alebo ohrozenie chránených osobnostných práv, k čomu by nebyť tohto správania,
nebolo došlo.
Neoprávneným zásahom do práv chránených ustanovením § 11 OZ nie sú prejavy, ktoré podľa obsahu,
formy a cieľa je možné považovať za upozornenia, podnety k riešeniu alebo žiadosť o objasnenie a
prešetrenie určitých okolností ak boli prednesené v prostredí oprávnenom vec riešiť.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko čo vyšlo za konania najavo, včítane toho
čo uviedli účastníci.
Súd v konaní postupoval v zmysle citovaných zásad § 132 O.s.p. a rozhodnutie bolo vydané v súlade s
ustanovením § 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného

z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné ak o nich
alebo o ich pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Súd poukazuje na to, že sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú je treba chápať tak,
že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. V
konaní o ochranu osobnosti dôkazná povinnosť zaťažuje navrhovateľa, ktorý musí dokázať existenciu
ním tvrdeného zásahu do jeho osobnostných práv. Dôkazné bremeno, ktorým navrhovateľ odôvodňuje
svoj návrh, nezaťažuje druhú stranu sporu. Z hľadiska uvedených zásad bolo treba, aby navrhovateľ
preukázal poškodenie jeho mena v spoločnosti, prípadne v zamestnaní alebo v blízkom okolí. Počas
celého konania navrhovateľ nepreukázal, že by konaním odporkyne k takémuto zásahu došlo.
Skutkové okolnosti, ktorými navrhovateľ odôvodňoval svoj návrh na ochranu osobnosti sú z časti,
ohľadom tvrdenia odporkyne, že navrhovateľ využíva obecného právnika na osobné účely, totožné so
skutkovými okolnosťami, na základe ktorých navrhovateľ podal oznámenie o spáchaní priestupku a ktoré
z hľadiska naplnenia znakov skutkovej podstaty priestupku boli predmetom konania pred Obvodným
úradom Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy, ktoré správny orgán zastavil z dôvodu, že spáchanie
skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenej z priestupku preukázané. V rovine priestupku teda už
v totožných skutkových okolnostiach bolo príslušným orgánom právoplatne rozhodnuté. Úlohou súdu
bolo posúdiť či sporné výroky odporkyne boli spôsobilé zasiahnuť do práva navrhovateľa na ochranu
osobnosti. Vo veci vypočutý svedok J.. K., starosta obce A. vo svojej svedeckej výpovedi pred správnym
orgánom ani pred súdom nepotvrdil, že by mu odporkyňa pri telefonickom rozhovore ako jednoznačný
fakt oznámila, že navrhovateľ využíva obecného právnika, ktorého platí obec na súkromné účely, v
tomto smere položila otázku. Otázka bola položená starostovi obce, teda osobe, ktorá bola oprávnená
ju riešiť a bola legitímna, pokiaľ mala odporkyňa pochybnosti, odporkyňa ako obyvateľka obce mala
oprávnenie podať podnety k riešeniu alebo žiadosť o objasnenie a prešetrenie určitých okolností a tak
zhodne ako aj správny orgán aj súd dospel k záveru, že nemôže zodpovedať za to, ako bola jej otázka
ďalej formulovaná a podávaná. Súd v konaní navyše ani nemal za preukázané, že by odporkyňa sa
v tomto smere rozprávala s inými osobami a že by takúto informáciu v obci šírila, tak ako to tvrdil
navrhovateľ. Sám starosta obce ako svedok potvrdil, že to povedala len jemu a keď si overil, že to nie
je pravda, že to nebolo povedané pred ostatnými ľuďmi a v priestupkovom konaní si to vysvetlili, tým
to pre neho skončilo.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi rodinou navrhovateľa a rodinou odporkyne
existuje dlhodobý majetkový spor, ktorý vyvoláva napätie a rozpory, pri ktorých z obidvoch strán
dochádza k vzájomným neprimeraným reakciám, hádkam, do ktorých sú zatiahnutí najmä rodinní
príslušníci. Tieto konflikty medzi rodinami účastníkov dosiahli až taký rozsah, že dochádza na obidvoch
stranách k fyzickým útokom, pričom ani jedna strana nepriznáva svoju vinu a prenáša ju na druhú
stranu, keď vzájomne podávajú na polícii oznámenia. Z výpovede navrhovateľom navrhnutým svedkov,
ktorí sú rodinnými príslušníkmi navrhovateľa a majú k nemu blízky vzťah jednoznačne vyplynulo,
že svedkovia vo svojich výpovediach sa zamerali hlavne na popisovanie majetkových sporov a z
toho vyplývajúcich hádok medzi nimi samotnými a odporkyňou ako aj ďalšími rodinnými príslušníkmi
navrhovateľa. Ich svedecké výpovede súd vyhodnotil ako značne neobjektívne, ovplyvnené vzájomným
priateľským vzťahom k navrhovateľovi a vyslovene nepriateľským vzťahom k odporkyni a to najmä čo
sa týka svedkyne J. W., ktorá má sama s odporkyňou spor, osobne sa zúčastnila konfliktu medzi otcom
navrhovateľa, jeho rodinných príslušníkov a odporkyne a jej rodinných príslušníkov, v ktorom sa sama
angažovala a dokonca pred jej samotným výsluchom vedela k čomu sa má konkrétne vyjadriť. Svedkovia
S. W. a Q. W. (rodičia svedkyne J. W.) zhodne a totožne popisovali ako sa mala odporkyňa vyjadriť o tom,
že navrhovateľa vyhodili z práce lebo kradol, opätovne v napätej situácii, vyostrenej samotným svedkom
Q. W., avšak nepotvrdili, ktorým iným osobám takúto informáciu odporkyňa uviedla a ani ako ju šírila a
nepotvrdili ani samotné skutkové tvrdenia navrhovateľa, že odporkyňa šíri informácie, že navrhovateľ,
resp. jeho rodina kradne, že pozemky na ktorých stojí ich rodinný dom nadobudli podvodom.
S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že zo strany odporkyne nedošlo k neoprávnenému
zásahu do práva navrhovateľa na ochranu osobnosti. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že konanie
o ochranu osobnosti je návrhové konanie, v ktorom je súd viazaný jeho petitom. Pri použitej formulácii
ospravedlnenia vymedzeného navrhovateľom, žalobe nebolo možné vyhovieť, obsah ospravedlnenia
ako zvolenej formy nároku na poskytnutie morálneho zadosťučinenia sa totiž týkal niečoho, čo
neoprávneným zásahom nebolo.
Vzhľadom k tomu, že nedošlo k neoprávnenému zásahu, nebol tak naplnený základný predpoklad
vzniku občianskoprávnych sankcií zodpovednosti za nemajetkovú ujmu podľa § 13 OZ. Na základe
vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Súd nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie navrhnuté navrhovateľom, aby si vyžiadal list
adresovaný spoločnosti Slovnaft, a.s. pánom V.., v ktorom je navrhovateľ očierňovaný, že je zlodej
a klamár a píše sa o ňom ako o nespoľahlivom človeku. Uvedený list podľa tvrdenia samotného
navrhovateľa bol odoslaný V. A. a súd nevidel dôvod skúmať jeho obsah, ktorý odporkyňa nepísala a je
to len presvedčenie navrhovateľa, že bol poslaný na jej návrh. Súd nevykonal dokazovanie prehratím
záznamu na CD nosiči zo dňa 28.11.2012, ktorý sa mal týkať jedného z incidentov, ktorý nahrávala
jeho manželka na telefón, tento dôkaz považoval súd za neprípustný, nakoľko tento záznam nebol
zabezpečený so súhlasom odporkyne a bol zabezpečený v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi (zákonná licencia upravená v § 12 OZ), navyše ani sa nemal týkať výrokov odporkyne
tvoriacich predmet návrhu.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1/ v spojení s § 151 ods. 1/ O.s.p. Odporkyňa
bola v konaní úspešný, má preto právo na náhradu trov konania, ktoré jej v konaní vznikli. Odporkyňa
si uplatnila trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia, ktoré právna zástupkyňa vyčíslila
v nasledovnej špecifikácii podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z.:
- § 10 ods. 8, § 14 ods. 1 písm. a)
91,28 Eur + 7 ,81 Eur (režijný paušál) ................................... 99,09 Eur
(prevzatie a príprava - 29.04.2013)

- § 10 ods. 8, § 14 ods. 1 písm. c)
91,28 Eur + 7,81 Eur (režijný paušál) ................................... 99,09 Eur
(porada s klientom - 07.05.2013)

- § 10 ods. 8, § 14 ods. 1 písm. b)
91,28 Eur + 7,81 Eur (režijný paušál) ................................... 99,09 Eur
(písomné vyjadrenie - 13.05.2013)

- § 10 ods. 8, § 13a ods. 1 písm. d)
91,28 Eur + 8,04 Eur (režijný paušál) ................................... 99,32 Eur
(účasť na pojednávaní - 26.03.2014)

- § 10 ods. 8, § 13a ods. 1 písm. d)
91,28 Eur + 8,04 Eur (režijný paušál) ................................... 99,32 Eur
(účasť na pojednávaní - 21.05.2014)

- § 10 ods. 8, § 13a ods. 1 písm. d)
91,28 Eur + 8,04 Eur (režijný paušál) ................................... 99,32 Eur
(účasť na pojednávaní - 14.07.2014 od 13.00 h. do 15.00 h.)

- § 10 ods. 8, § 13a ods. 1 písm. d)
91,28 Eur + 8,04 Eur (režijný paušál) ................................... 99,32 Eur
(účasť na pojednávaní - 14.07.2014 od 15.01 h. do 15.30 h.)

Celkom spolu .................................................................................. 694,55 Eur.
Súd preskúmal vyššie špecifikované trovy právneho zastúpenia v zmysle Vyhl. č. 655/2004 Z.z. a dospel
k záveru, že tieto boli vyčíslené v súlade s citovanými ustanoveniami vyhl. 655//2004, čo do ich rozsahu
ako aj finančného vyčíslenia. Celkovo trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 694,55 Eur, na
zaplatenie ktorej súd zaviazal v spore neúspešného navrhovateľa v súlade s ust. § 149 ods. 1 o.s.p. tak
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p., aj ďalej), t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (Zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).