Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. máj 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 37Cb/88/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115210423
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sklenka
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1115210423.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I. v právnej veci navrhovateľa: Rybárová AGROFARMA s.r.o., Poznanova
35/935, Šurany - Kostolný Sek 942 01, IČO: 47 615 591 právne zast.: SEMANČÍN POLÁČEK s.r.o.,
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 244 780 proti odporcovi v 1. rade: Západoslovenská
distribučná, a.s., Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, v 2. rade: ZSE Energia, a.s., Čulenova
6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 677 281, obaja právne zast.: ius aegis s.r.o., advokátska kancelária,

Ferienčíkova 7, 811 08 Bratislava, IČO: 36 857 203 v konaní o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.

Súd odporcovi v 1. rade ani odporcovi v 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 14.04.2015 sa navrhovateľ domáha aby súd uložil od-porcovi v 1.
rade povinnosť zabezpečovať pre navrhovateľa v kalendárnom roku 2015 podporu vo forme doplatku
podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c) a § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z. a podľa rozhodnutia
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 2461/2014/E-OZ zo dňa 25.2.2015 a podľa rozhodnutia
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0007/2015/E zo dňa 27.11.2014, a to tak, že je povinný
poskytovať navrhovateľovi doplatok na základe účtovného dokladu vystaveného navrhovateľom na

skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadení navrhovateľa na výrobu elektriny, a to za každý
kalendárny mesiac kalendárneho roku 2015 a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva
navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť.

Navrhovateľ sa zároveň domáha aby súd uložil odporcovi v 2 rade povinnosť zabezpe-čovať pre
navrhovateľa v kalendárnom roku 2015 podporu podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b) a § 4 ods. 1 písm. b)

zákona č. 309/2009 Z. z. a podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 2461/2014/E-
OZ zo dňa 25.2.2015 a podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0007/2015/E zo
dňa 27.11.2014, odberom elektriny za cenu elektriny na straty, ktorú navrhovateľ vyrobí v zariadení
navrhovateľa na výrobu elektriny, a to za každý kalendárny mesiac kalendárneho roku 2015 a zdržať sa
všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť.

Návrhom vo veci samej sa navrhovateľ mieni domáhať určenia, že právo navrhovateľa na poskytnutie
podpory nezaniklo.

Návrh navrhovateľ odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami:Navrhovateľ je právnickou osobou založenou a existujúcou podľa právneho poriadku Slo-venskej
republiky. Navrhovateľ je výrobcom elektriny prevádzkujúcim nasledovné zariadenie na výrobu elektriny
z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré je pripojené do distribučnej sústavy odporcu v 1. rade:

Obec: Lipová
Názov zdroja: BPS - Rybárová AGROFARMA
Katastrálne územie: U.
Pozemok parc. č.: XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX
Inštalovaný výkon: 0,5 MW

(ďalej len "BPS Rybárova AGROFARMA")

Odporca v 1. rade je právnickou osobou založenou a existujúcou podľa právneho poriadku Slovenskej
republiky. Odporca v 1. rade je prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy.

Odporca v 2 rade je právnickou osobou založenou a existujúcou podľa právneho poriadku Slovenskej

republiky.Odporcav2.radejezároveňosoboupoverenouodporcomv1.radevsúlades§4ods.1písm.
b) zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej
výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "Zákon o podpore OZE"), na odber elektriny
od navrhovateľa na základe zmluvy o dodávke elektriny.

Podpora výroby elektriny z OZE je jedným zo záväzkov Slovenskej republiky voči Európ-skej únii.
Slovenská republika sa zaviazala, že do roku 2020 bude elektrina vyrobená z OZE predstavovať
14%-tný podiel na hrubej spotrebe elektriny.

Vzhľadom na skutočnosť, že pri výrobe elektriny z OZE ide o nové a často finančné veľmi nákladné

technológie, ktoré vyžadujú nepomerne vysoké počiatočné investície, je
poskytnutie finančnej podpory nevyhnutným predpokladom pre rozvoj výroby energie
z týchto zdrojov.

V súlade so sekundárnym právom Európskej únie bol vydaný Zákon o podpore OZE. Pod-pora výrobcov

elektriny z OZE je primáme upravená v § 3 ods. 1 Zákona o podpore OZE. V zmysle daného ustanovenia
sa podpora výroby elektriny z OZE zabezpečuje:
? prednostným pripojením zariadenia do distribučnej sústavy;
? prednostným prístupom do sústavy;
? prednostným prenosom elektriny, distribúciou elektriny a dodávkou elektriny;

? odberom elektriny za cenu elektriny na straty;
? doplatkom;
? prevzatím zodpovednosti za odchýlku.

Navrhovateľ v ďalšom texte návrhu poukázal na znenie Zákona o podpore OZE, ktorý ga-rantuje
navrhovateľovi podporu po dobu 15 rokov v presne stanovenej výške.

Odňatie práva na uplatnenie podpory opiera odporca v 1. rade o porušenie oznamovacej povinnosti
podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore OZE.

Podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore OZE je výrobca elektriny povinný "oznámiť Úradu pre
reguláciu sieťových odvetví a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory
podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15.
augustu na nasledujúci kalendárny rok; pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po

15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať

prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred
uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky".Vyššie uvedená oznamovacia povinnosť bola do Zákona o podpore OZE zavedená s účinnosťou
od 1.1.2010. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že až do 1.1.2014 Zákon o podpore OZE

neobsahoval žiadnu sankciu za porušenie uvedenej povinnosti. Porušenie vyššie uvedenej povinnosti
nebolo správnym deliktom; správnym deliktom bolo iba porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. a)
a b).

Podľa navrhovateľa je legitímnosť a zmysluplnosť oznamovacej povinnosti pochybná a to hneď z

viacerých dôvodov.

Pri mnohých zariadeniach na výrobu elektriny z OZE je totiž veľmi problematické presne určiť
predpokladané množstvo vyrobenej elektriny na nasledujúci kalendárny rok, keďže výroba výrazným
spôsobom závisí od skutočností, ktoré nie je možné predvídať s takým časovým predstihom, a ktoré
vôbec nezávisia od výrobcu elektriny (počasie, počet slnečných dní, prietok vody, úroda a pod.).

Údaje o predpokladanej výrobe sú tak nepresné a môžu sa výrazne odlišovať od skutočného stavu.
Predpokladané ročné množstvo vyrobenej elektriny je navyše uvedené vo viacerých dokumentoch
(cenovom rozhodnutí, potvrdení o pôvode
elektriny a pod.), ktorými Úrad ako aj distribučné spoločnosti už disponujú. Navyše množstvo elektriny,
na ktoré si výrobca uplatní podporu odberom elektriny za cenu elektriny na straty (a ktoré bude dodávať

prevádzkovateľovi distribučnej sústavy), sa v skutočnosti môže podstatne líšiť od množstva elektriny, na
ktoré si výrobca uplatní podporu doplatkom. Informácia o predpokladanom množstve dodanej elektriny
preto nemusí mať žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu k podpore doplatkom.

Otázna je aj legitímnosť a zmysluplnosť požiadavky na zaslanie oznámenia o uplatnení pod-pory. Zákon

o podpore OZE garantuje výrobcom elektriny z OZE právo na podporu na obdobie 15 rokov. Podobne
aj cenové rozhodnutia a potvrdenia o pôvode elektriny z OZE sú pre dotknu-tých výrobcov vydávané
spravidla na celé obdobie podpory. Rovnako aj distribučné spoločnosti majú s výrobcami elektriny
uzavretézmluvyododávkeelektrinyaprípadneajoposkytnutípodporyformoudoplatkunaceléobdobie
podpory (s výnimkou jednej, kde sa zmluvy uzatvárajú vždy na jeden rok). Samotní výrobcovia elektriny

si na výstavbu svojich zariadení požičali značnú časť finančných prostriedkov od bánk a pri realizácii
investície vychádzali z predpokladu, že Zákon o podpore OZE im garantuje podporu na 15 rokov. Je
preto zrejmé, že výrobca elektri-

ny, ktorému právny poriadok priznáva právo na podporu v presne stanovenej výške na 15 rokov, má
úmysel a vôľu túto podporu aj reálne čerpať. Právna úprava, ktorá vychádza z opačného predpokladu
(teda, že výrobca si podporu uplatniť nechce a preto je povinný kaž-doročne uplatnenie podpory

oznámiť), znižuje právnu istotu a odporuje samotnej podstate podpory výroby elektriny z OZE a
legitímnym očakávaniam výrobcov elektriny.

Navrhovateľ v zmysle vyššie uvedeného poukazuje na absurdnosť, nezmyselnosť,
nepotrebnosť a šikanóznosť oznamovacej povinnosti.

Na základe novely Zákona o podpore OZE č. 382/2013 Z. z., bola s účinnosťou od 1.1.2014 zavedená
sankcia za porušenie vyššie uvedenej oznamovacej povinnosti. Na základe novely bolo do Zákona o
podpore OZE vložené nové ustanovenie § 4 ods. 3.

Podľa § 4 ods. 3 Zákona o podpore OZE "výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý ne-splní
povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny
uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok."
V tejto súvislosti považuje navrhovateľ za potrebné zdôrazniť, že ročná výška podpory pre navrhovateľa
predstavuje sumu 467 012,51 EUR (pri výpočte navrhovateľ vychádzal z údajov v platnom cenovom

rozhodnutí pre navrhovateľa).

Novelou Zákona o podpore OZE tak bola za porušenie bezvýznamnej a pochybnej
oznamovacej povinnosti zavedená sankcia, ktorá v prípade navrhovateľa viac ako 4násobne prevyšuje maximálnu sankciu, ktorú pripúšťa zákon za spáchanie správneho
deliktu. Táto sankcia je zjavne nepotrebná a neprimeraná sledovanému cieľu.

BPS Rybárová AGROFARMA bola uvedená do prevádzky dňa 23.12.2014 na základe
vykonania funkčnej skúšky a vydania právoplatného kolaudačného rozhodnutia.

Navrhovateľ v tejto súvislosti uzatvoril s odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade sériu zmlúv, na základe
ktorých došlo k pripojeniu zariadenie na výrobu elektriny a odberného miesta do distribučnej sústavy a

k dodávke elektriny.

Navrhovateľ zároveň disponuje právoplatným cenovým rozhodnutím Úradu pre
reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "Úrad"), ktorým Úrad schválil pevnú cenu elektriny pre
stanovenie doplatku vo výške 119,41 EUR/MWh na roky 2014 až 2016.

Dňa 19.2.2015, s viac ako 2-mesačným oneskorením, bol navrhovateľovi doručený list od-porcu v 1.
rade zo dňa 15.12.2014, v ktorom mu bolo oznámené, že "na základe ustanovenia § 4 ods. 3 Zákona o
podpore si nemôžete v kalendárnom roku 2015 uplatniť u prevádzkovateľa sústavy, resp. u spoločnosti
ZSE Energia ako ním poverenej osoby, právo na podporu vo forme Odberu elektriny za cenu na
straty na elektrinu vyrobenú v nižšie uvedenom zariadení na výrobu elektriny". Zároveň bol navrhovateľ

upozornený, že "na základe tejto skutočnosti s účinnosťou od 01.01.2015 zaniká Zmluva o dodávke
elektriny číslo 856/14".

Podľa navrhovateľa je neprípustné, aby mu odporca v 1. rade odňal podporu vo výške viac ako 460
000 EUR iba obyčajným listom, bez toho, aby za týmto účelom bolo vydané rozhodnu-tie príslušným

orgánom, voči ktorému sa môže navrhovateľ odvolať.

Navrhovateľ ďalej konštatuje, že ani jeden z odporcov nie je subjektom oprávneným rozhodovať o tom,
či navrhovateľovi zaniklo právo na podporu. Takéto oprávnenie Zákon o podpore OZE odporcovi v 1.
rade nezveruje a nie je možné, aby si toto oprávnenie samovoľ-ne atrahoval a na základe neho odoprel
zákonné práva navrhovateľovi. Správanie odporcu v 1. rade, ktorý konštatuje zánik práva na podporu,
je aj z tohto dôvodu v rozpore s ustanoveniami Zákona o podpore OZE. Uvedený názor potvrdzuje aj

rozhodnutie Okresného súdu Košice I v obdobnej veci, podľa ktorého "z uzavretej zmluvy totiž nevyplýva
pre odporcu v 1. rade možnosť buď posudzovať splnenie podmienok pre uplatnenie si podpory, alebo
rozhodovať o takomto nároku navrhovateľa. Takéto oprávnenie nezveruje odporcovi v 1. rade ako PDS
ani zákon č. 309/2009 Z. z." (Okresný súd Košice l, sp. zn. 9Cb/1/2015).

Navrhovateľovi bol rovnako doručený list odporcu v 1. rade zo dňa 13.2.2015 ozna-čený ako "Výzva
na oznámenie a preukázanie režimu zodpovednosti za odchýlku odovzdáva-cieho miesta zariadenia
výrobcu elektriny". V predmetnom liste odporca v 1. rade uviedol, že mu bolo zo strany odporcu v 2.
rade oznámené, že "v dôsledku zániku práva na podporu vo forme odberu elektriny za cenu elektriny na

straty na rok 2015 v Zariadení výrobcu elek-triny, došlo s účinnosťou od 01.01.2015 k zániku Zmluvy o
dodávke elektriny", ktorá bola uzavretá s navrhovateľom.

Predmetný list zároveň uvádza, že odporcovi v 1. rade bolo zo strany odporcu v 2. rade oznámené že
"v dôsledku zániku Zmluvy o dodávke došlo zo strany spoločnosti ZSE Energia, a.s. s účinnosťou od

01.01.2015 k ukončeniu odberu elektriny za cenu elektriny na straty vo vzťahu k Zariadeniu výrobcu
elektriny, ako aj k zániku záväzku (...) prevziať zodpovednosť za odchýlku Zariadenia výrobcu elektriny".
List ďalej uvádza, že odporcu v 2. rade "požiadala spoločnosť Západoslovenská distribučná, a.s. o
vyradenie odovzdávacieho miesta Zariadenia výrobcu elektriny z bilančnej skupiny spoločnosti ZSE
Energia, a.s.. Odovzdávacie miesto Zariadenia výrobcu elektriny preto nie je v bilančnej skupine

spoločnosti ZSE Energia, a.s. a spoločnosť ZSE Energia, a.s. elektrinu vyrobenú v Zariadení výrobcu
elektriny od Vás neodoberá".Navrhovateľ v tejto súvislosti zdôrazňuje, že podľa Zákona nestratil právo na podporu ale iba právo
na uplatnenie podpory v čom navrhovateľ vidí zásadný rozdiel. Právny poriadok Slovenskej republiky
totiž striktne rozlišuje medzi existenciou práva a uplatnením práva. Z uvedeného dôvodu navrhovateľovi

nemohla zaniknúť ani Zmluva o dodávke elektriny.

Predmetnú oznamovaciu povinnosť a sankciu za jej porušenie nie je možné aplikovať na navrhovateľa,
nakoľko v danom čase navrhovateľ ešte nebol výrobcom elektriny a preto sa na neho predmetné
ustanovenia Zákona o podpore OZE nevzťahovali.

Oznamovacia povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore OZE sa vzťahuje
výlučne na výrobcu elektriny. Predmetné ustanovenie vo svojom úvode totiž jasne
stanovuje, že "výrobca elektriny s právom na podporu je povinný (...)". Z uvedeného je
zrejmé, že oznamovaciu povinnosť nie je možné aplikovať na žiadne iné subjekty, ktoré nie
sú výrobcami elektriny a nemajú právo na podporu.

Podľa § 2 ods. 1 písm. c) Zákona o podpore OZE je výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie
"výrobca elektriny ktorý vyrába elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie",

pričom zákon v súvislosti s pojmom výrobca elektriny obsahuje legislatívny odkaz na § 3 písm. b) bod
1. Zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej len "Zákon o energetike").

Podľa uvedeného ustanovenia Zákona o energetike je výrobcom elektriny "osoba, ktorá má
oprávnenie na výrobu elektriny podľa tohto zákona". Za takéto oprávnenie je potrebné považo-vať buď
povolenie alebo potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti podľa § 6 Zákona
o energetike.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) Zákona o energetike výroba a dodávka elektriny sú podnikaním
v energetike s výnimkou prípadov, ak ide o výrobu pre vlastnú spotrebu alebo dodávku elektriny
za nákupné ceny. Podľa § 6 ods. 1 Zákona o energetike "podnikať v energetike možno len na
základe a v súlade s povolením alebo potvrdením o splnení oznamovacej povinnosti.

Na základe vyššie uvedeného je potrebné konštatovať, že oznamovacia povinnosť podľa § 4 ods. 2
písm.c)ZákonaopodporeOZEsavzťahujelennavýrobcuelektriny,ktorýmjeosobaktorámápovolenie
alebo potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti. Rovnako aj
sankcia podľa § 4 ods. 3 Zákona o podpore OZE sa vzťahuje výlučne na výrobcu elektriny.

Navrhovateľ zdôrazňuje, že potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti bolo
navrhovateľovi vydané až 11.3.2015. Do uvedeného dňa navrhovateľ takéto potvrdenie
nemal a preto podľa zákona nebol výrobcom elektriny. Z uvedeného dôvodu sa na
navrhovateľa nevzťahovala ani oznamovacia povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona
o podpore OZE a ani sankcia za porušenie oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 3 Zákona o podpore

OZE.

V tejto súvislosti považuje navrhovateľ za potrebné poukázať aj na konštantnú judikatúru
Ústavného súdu SR, ktorá vyžaduje "aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu
prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý

zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických osôb
aleboprávnickýchosôb.Všetkyorgányverejnejmocisúpretopovinnévpochybnostiachvykladaťprávne
normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných
práv a slobôd. (II. ÚS 148/06-33).

Ak by pri výklade zákona nastali pochybnosti navrhovateľ má za to, že je potrebné analogicky vychádzať
z judikatúry Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej je Slovenská republika právny štát, ktorý je založený na
princípoch právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem, pričom nejasné a neurčité právne normynemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy ale vždy na ťarchu tvorcu právnej
normy. (Najvyšší súd SR, sp. zn. 8 Sžp 1/2010).

O uvedenej skutočnosti navrhovateľ listom zo dňa 19.3.2015 informoval odporcu v 1. rade. Vo svojom
liste navrhovateľ jasne uviedol, že "oznamovacia povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore
OZE sa vzťahuje výlučne na výrobcu elektriny. Nakoľko navrhovateľ v danom čase nebol výrobcom
elektriny, oznamovacia povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore OZE sa na ňu nemohla
vzťahovať."

Bez ohľadu na vyššie uvedené navrhovateľ zdôrazňuje, že odporcovi v 1. rade ako aj Úradu poskytol
všetky potrebné informácie podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore OZE.

Na základe uvedeného ustanovenia je výrobca elektriny povinný oznámiť Úradu, ako aj
prevádzkovateľovi distribučnej sústavy (t.j. odporcovi v 1. rade), tieto informácie:

? predpokladané množstvo dodanej elektriny;

? záujem uplatniť si podporu doplatkom;
? záujem uplatniť si podporu odberom elektriny za cenu elektriny na straty.

Navrhovateľ rovnako zdôrazňuje, že zákon bližšie oznámenie, jeho obsah a formu nešpecifi-kuje.
Navrhovateľ má preto za to, že zákonnú povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) splní každý, kto akýmkoľvek

spôsobom a v akejkoľvek forme vykoná prejav vôle, ktorým prevádzkovateľovi
distribučnej sústavy a Úradu poskytne informácie požadované zákonom. Takýto
prejav vôle je potrebné posudzovať podľa všeobecných princípov stanovených v § 34
a nasl., Občianskeho zákonníka. Osobitne navrhovateľ poukazuje na § 35 ods. 1 podľa
ktorého prejav vôle sa môže vykonať aj "iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť

o tom, čo chcel účastník prejaviť".

Dňa 29.12.2014 navrhovateľ doručil Úradu Žiadosť o vydanie potvrdenia o pôvode elektriny z OZE
na obdobie nároku na podporu pre roky 2014 až 2029. V žiadosti uviedol, že predpoklada-né ročné
množstvovyrobenejelektrinyje4050MWh,pričomnáslednepodrobnešpecifikovalplánvýrobyelektriny

pre jednotlivé kalendárne roky s tým, že pre každý rok obdobia 2015 až 2029 uviedol plánované
množstvo vyrobenej elektriny 4 050 MWh. Zároveň uviedol, že technologická vlastná spotreba elektriny
za rok bude 350 MWh.

Dňa 25.2.2015 Úrad vydal navrhovateľovi Potvrdenie o pôvode elektriny z OZE č. 0184/2014/

PoP-OZE pre obdobie 2014 až 2029, v ktorom sa uvádza, že predpokladané ročné množstvo vyrobenej
elektriny je 4 339 MWh.

Dňa 29.12.2014 navrhovateľ predložil Úradu Návrh ceny výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov
energie na roky 2014 až 2029 v ktorom uviedol, že pre uvedené obdobie je predpokladané ročné

množstvo vyrobenej elektriny 4 050 MWh.

V návrhu ceny navrhovateľ rovnako uviedol, že na rok t predpokladá celkovú výrobu elektriny 4 050
MWh, že doplatok sa vzťahuje na 3 650 MWh elektriny a že prevádzkovateľovi distribučnej sústavy
bude na straty dodávaných 3 650 MWh elektriny. Vyhláška č. 221/2013 Z.z. ktorou sa stanovuje cenové

regulácia v elektroenergetike v ustanovení § 1 písm. c) definuje rok t ako "regulačný rok, na ktorý sa
určuje alebo platí cena".
Úrad vydal navrhovateľovi cenové rozhodnutie zo dňa 25.2.2015 č. 2461/2014/E-OZ, v ktorom schválil
pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku pre rok 2014; pričom rozhodnutie sa vzťahuje aj na roky
2015 a 2016. Úrad v rozhodnutí uvádza, že predpokladaná ročná výroba elektriny je 4 339 MWh, že

technologická vlastná spotreba elektriny je 428 MWh za rok, a že navrhovateľ si uplatní doplatok na 3
911 MWh elektriny ročne.Dňa 29.12.2014 navrhovateľ do podateľne Úradu doručil Oznámenie o uplatnení podpory na rok 2015,
ktorého prílohou bol vyplnený "Formulár- Povinnosť výrobcov elektriny predložiť údaje do 30.5.2014",
ktorý bol zverejnený na internetovej stránke Úradu.

Z vyplneného dokumentu vyplýva, že navrhovateľ oznamuje Úradu uplatnenie podpory v roku 2015, že
v roku 2015 navrhovateľ plánuje vyrobiť 4 050 MWh elektriny, že doplatok sa

vzťahuje na 3 750 MWh elektriny, a že rovnaké množstvo navrhovateľ dodá do distribučnej sústavy.

V zmysle uvedeného je zjavné, že navrhovateľ Úradu poskytol informáciu o
predpokladanom množstve dodanej elektriny pre kalendárny rok 2015; navrhovateľ Úradu rovnako
poskytol informáciu o tom, že na vyrobenú elektriny si plánuje uplatniť podporu doplatkom a že

vyrobenú elektrinu plánuje dodávať na straty prevádzkovateľovi distribučnej sústavy.

Dňa 29.12.2014 navrhovateľ rovnako do podateľne odporcu v 1. rade a odporcu v 2. rade doručil
Oznámenie o uplatnení podpory na rok 2015, v ktorom mu oznámil, že si uplatňuje podporu podľa
Zákona o podpore OZE. Z prílohy zároveň vyplýva, že v roku 2015 plánuje vyrobiť 4 050 MWh elektriny,

že doplatok sa vzťahuje na 3 750 MWh elektriny, a že rovnaké množstvo dodá do distribučnej sústavy.

Z vyplneného dokumentu vyplýva, že navrhovateľ oznámil prevádzkovateľovi distribučnej sústavy
uplatnenie podpory v roku 2015, že v roku 2015 navrhovateľ plánuje vyrobiť 4 050 MWh elektriny, že
doplatok sa vzťahuje na 3 750 MWh elektriny, a že rovnaké množstvo navrhovateľ dodá do distribučnej

sústavy.

Navyše navrhovateľ dňa 24.11.2014 s prevádzkovateľom distribučnej sústavy, resp. s osobou ním
poverenou, uzavrel Zmluvu o dodávke elektriny na celé obdobie, počas ktorého má navrho-vateľ právo
na podporu. V tejto zmluve je uvedené, že "predpokladané ročné množstvo (...) dodávanej elektriny do

odovzdávacieho miesta je 4 000 MWh".

Na základe vyššie uvedeného má navrhovateľ za to, že odporcovi v 1. rade poskytol informáciu o
predpokladanom množstve dodanej elektriny pre kalendárny rok 2015, ako aj informáciu o tom, že
na rovnaké množstvo elektriny si plánuje uplatniť podporu doplatkom a že rovnaké predpokladané

množstvo elektriny plánuje dodávať na straty odporcovi v 1. rade, ako prevádzkovateľovi
distribučnej sústavy.

Nevyhnutnosť nariadenia predbežného opatrenia odôvodnil navrhovateľ nasledujúcimi sku-točnosťami:

Projekt vybudovania BPS Rybárova AGROFARMA úzko súvisí s prevádzkou
poľnohospodárskeho podniku samostatne hospodáriaceho roľníka I. (ďalej len "SHR I."), ktorý sa
zameriava na poľnohospodársku prvovýrobu a živočíšnu výrobou, hospodári na ploche približne 1900
ha poľnohospodárskej pôdy a zamestnáva 58 ľudí.

Navrhovateľ vstúpil do oblasti energetiky a rozhodol sa vybudovať bioplynovú stanicu BPS Rybárova
AGROFARMA práve z dôvodu zabezpečenia finančnej stability pre poľnohospodársky podnik
pri sezónnych výkyvoch a problémoch na trhu, ktoré sú pre
poľnohospodársku prvovýrobu typické. Bioplynová stanica tak bola od samého začiatku
svojho fungovania vnímaná ako funkčná súčasť poľnohospodárskeho podniku, ktorá je

s podnikom úzko spätá.

BPS Rybárova AGROFARMA významnou mierou pomáha poľnohospodárskeho podniku prekonávať

náročnejšie obdobia v nestálom trhu.

Navrhovateľ považuje za nevyhnutné, aby súd nariadil predbežné opatrenie, nakoľko je po-trebné, aby
boli dočasne upravené pomery účastníkov.Nenariadenie predbežného opatrenia bude mať za následok vznik vážnej finančnej ujmy, ktorá bude
mať pre navrhovateľa likvidačné následky a bude viesť k jeho platobnej

neschopnosti.

Vybudovanie BPS Rybárova AGROFARMA predstavovalo pre navrhovateľa zjavnú finanč-nú záťaž, a
preto finančné zdroje na vybudovanie bioplynovej stanice museli byť získané formou
bankového úveru. Dňa 28.08.2014 bola medzi navrhovateľom ako dlžníkom a Unicredit Bank

Czech Republic and Slovakia, a.s. uzatvorená Zmluva o úvere č. 000292/CORP/2014 (ďalej len
"Zmluva o úvere").

Podľa 2.3.1. Zmluvy o úvere bol navrhovateľovi poskytnutý úver celkom v sume 1 854 000 EUR z čoho
stavebný úver predstavoval sumu vo výške 1 419 000 EUR, doplnkový úver sumu
250 000 EUR , prevádzkový úver 75 000 EUR, a rámcová treasury zmluva sumu 110 000 EUR.

Pričom len splátky stavebného úveru bez úrokov budú v roku 2015 podľa čl. 4 Zmluvy o úvere
predstavovať sumu vo výške 129 000 EUR.

K uvedenej sume je potrebné pripočítať náklady na prevádzku a údržbu bioplynovej stanice vo výške
246 172 EUR. Tieto pozostávajú z nákladov vo výške 176 200 EUR za vstupné suroviny do bioplynovej

stanice, ostatných nákladov na prevádzku a údržbu bioplynovej stanice v úhrnnej výške 61 691 EUR
(náklady na servis, údržbu, mzdy zamestnancov, poistenie, leasing a iné) a poplatku za prístup do
distribučnej siete vo výške 8 281 EUR (poplatok je stanovený Rozhodnutím Úradu č. 0007/2015/E zo
dňa 27.11.2014).

Celkové náklady navrhovateľa na bioplynovú stanicu, vrátane splátky stavebného úveru, tak v roku 2015
predstavujú sumu minimálne 375 172 EUR.

V tejto súvislosti navrhovateľ opätovne poukazuje na skutočnosť, že ročná výška podpory, ktorá bola
navrhovateľovi odňatá na rok 2015 predstavuje sumu 467 012,51 EUR.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že bez poskytnutia podpory navrhovateľ nebude schopný
splácať svoj bankový úver ani ďalšie záväzky. Nenariadenie predbežného opatrenia z tohto
dôvodu bude mať za následok jeho platobnú neschopnosť a následný bankrot.

Pre úplnosť navrhovateľ zdôrazňuje, že Zmluva o úvere je zabezpečená viacerými inšti-tútmi,
ktorých využitie bankou by malo pre navrhovateľa zničujúce následky.

Zmluva o úvere je v zmysle bodu 6.1.2. zabezpečená "zriadením záložného práva k hnu-teľnej veci, a
to (i) k technologickým zariadeniam projektovej stavby, ako sú vymedzené v zmluve

s dodávateľmi projektovej investície a (ii) k zásobám, osobitne ak ide o vstupné suroviny na
prevádzkovanie projektovanej stavby a o druhotné suroviny pri tom vznikajúce". Uvedené záložné právo
vyplýva aj zo Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam č. 000292B/
CORP/2014 zo dňa 22.9.2014.
Zároveň je Zmluva o úvere v zmysle bodu 6.1.3 zabezpečená "zriadením záložného práva k

projektovanej stavbe, a to ku každému objektu zahrnutému do projektovanej stavby alebo k jej niektorej
zložke". Uvedené záložné právo vyplýva tiež zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
č. 000292H/CORP/2014 zo dňa 3.10.2014.

Realizáciou vyššie uvedených záložných práv by navrhovateľovi bola odobraná celá BPS Rybárová

AGROFARMA, spolu so všetkými súčasťami a existencia navrhovateľa by tým pádom nemala žiaden
faktický zmysel.

Likvidačný dopad na navrhovateľa v prípade odňatia podpory už len potvrdzuje skutočnosť, že
navrhovateľ zriadil v prospech banky aj záložné právo na pohľadávky na základe Zmluvy o záložnom

práve k pohľadávkam č. 000292C/CORP/2014 zo dňa 22.9.2014.Navrhovateľ ďalej uvádza, že Zmluva o úvere je zabezpečená aj zriadením záložného práva na
obchodný podiel a súvisiace práva. V zmysle článku 6.1.1 Zmluvy o úvere spoločník navrho-vateľa, L.
E., ručí celým svojím obchodným podielom.

Nenariadenie predbežného opatrenia, ktoré by malo za následok nemožnosť plnenia Zmluvy o úvere,
by spôsobilo výkon záložného práva a scudzenie obchodného podielu L. E. do rúk tretích osôb.

Rovnako je Zmluva o úvere zabezpečená v zmysle čl. 6 Zmluvy o úvere, aj záložným právom

k pohľadávkam spoločníka navrhovateľa vrátane výplaty na zisku a záložným právom k všetkým
pohľadávkam navrhovateľa. Uvedené záložné právo vyplýva tiež zo Zmluvy o zriadení záložného práva
k pohľadávkam č. 000292D/CORP/2014 zo dňa 22.9.2014 uzatvorenej medzi bankou a L. E..

V tejto súvislosti navrhovateľ ďalej podotýka, že na základe Dohody o vydaní a vyplnení
blankozmenky č. 000292E/CORP/2014 zo dňa 22.9.2014 vystavil navrhovateľ za účelom zabezpečenia

Zmluvy o úvere v prospech banky blankozmenku a zmenečnými ruči-teľmi sú fyzické osoby I. E. a L. E..

Navrhovateľ opätovne zdôrazňuje, úzke prepojenie navrhovateľa a SHR I. E., kde likvidácia
navrhovateľa a jeho spoločníka, L. E. majú existenčný dopad aj na jej manžela I. E. a poľnohospodárske
družstvo ako celok.

I. E. ako nebankový veriteľ uzavrel s bankou Zmluvu o zriadení záložného práva k pohľadávkam č.
000292G/CORP/2014 zo dňa 22.9.2014, podľa ktorej je zaviazaný poskytnúť navrhovateľovi pôžičku
vo výške 152 000 EUR (ďalej len "nenávratná pôžička") a zriadiť záložné právo banky na pohľadávky
vyplývajúce z tejto pôžičky. Rovnako I. E. ako nebankový veriteľ uzavrel s bankou Dohodu o poradí

uspokojenia pohľadávok č. 000292F/CORP/2014 zo dňa 22.9.2014, kde sa zaviazal, že pohľadávku
z nenávratnej pôžičky "nebude požadovať ani inak voči dlžníkovi uplatňovať pred uspokojením
pohľadávok banky".

Likvidačné následky na I. E. a poľnohospodárske družstvo dotvára skutočnosť, že ako spoločník

spoludlžníka zo Zmluvy o úvere, spoločnosti Rybárová farma, s.r.o., je v zmysle bodu 2.6 "zaviazaný
spoločne a nerozdielne a banka môže požadovať celé plnenie peňažných záväzkov od ktorejkoľvek z
nich".

Navrhovateľ rovnako zdôrazňuje, že v dôsledku zlej situácie na trhu voblastipoľnohospodárstva

sa SHR I. E. aj bez toho nachádza vo veľmi ťažkej finančnej situácii.

SHR I. E. bol na udržanie prevádzky poľnohospodárskej činnosti nútený čerpať početné množstvo
úverov, ktorých splácanie je prípadným neposkytnutím podpory pre BPS Rybárová AGROFARMA

vysoko ohrozené.

SHR I. E. v rámci poľnohospodárskej činnosti uzavrel a v roku 2015 je povinný splácať celkom 12 zmlúv
o úvere spolu vo výške 2 280 387,4 EUR a 15 leasingových zmlúv spolu vo výške 1 121 738 EUR.

SHR I. E. obhospodaruje 1 900 ha pôdy a disponuje s 943 kusmi poľnohospodár-skych zvierat. Ide o
rodinný podnik, ktorý už roky poskytuje zamestnanie 58 zamestnancom. Za celú dobu pôsobenia si SHR
I. E. svoje záväzky a povinnosti plnil vždy načas.

Podstatou fungovania bioplynovej stanice je fermentácia biologického materiálu (siláže), ktorá sa

nachádza vo fermentoroch, pri určitej stabilnej teplote. Teplo potrebné na udržanie teploty fermentorov je
vyrábané ako vedľajší produkt pri výrobe elektriny. V prípade pozastave-nia výroby elektriny tak dôjde aj
k pozastaveniu výroby tepla a teda aj k poklesu teploty fermentorov. Po niekoľkých dňoch poklesu teploty
dôjde k vychladnutiu siláže a k jej úplnému znehodnoteniu bez možnosti obnoviť fermentačný proces.
V dôsledku uvedeného tak bude potrebné fermentory úplne vyprázdniť a nanovo naplniť. Navrhovateľ

podotýka,žeBPSRybárováAGROFARMAmáuzavretúzmluvuododávkachvstupnýchsurovín,zktorej
vyplýva, že ročne odoberie 23 400 ton vstupných poľnohospodárskych surovín, pričom len
samotné vyprázdnenie fermentorov by spôsobilo značnú technickú a finančnú záťaž; tieto odpadové
suroviny je navyše potrebné niekde vyhodiť resp. umiestniť. Rovnako je potrebné fermentory následnenanovo naplniť novými surovinami a opätovne spustiť celý fermentačný proces, čo by trvalo niekoľko
mesiacov a značne zvýšilo finančné náklady.

V dôsledku odňatia podpory sa poľnohospodársky podnik
SHR I. E. dostal do veľmi komplikovanej situácie ohľadom plánu výsevu
poľnohospodárskych plodín na rok 2015. Vstupnými surovinami do bioplynovej stanice sú okrem
hovädzej hnojovice v objeme 10 000 ton a hnoja v objeme 5 400 ton aj kukuričná siláž v objeme 2000
ton, cukrovarské rezky v objeme 5000 ton a trávne seno v objeme 1000 ton.

Odobratie zákonnej podpory navrhovateľovi by malo pre SHR I. E. likvidačné následky. V
dôsledku prepojenia I. E. na navrhovateľa bude odňatie podpory viesť k platobnej neschopnosti
poľnohospodárskeho podniku, prepúšťaniu zamestnancov, neschopnosti plniť záväzky dodávateľom a
v konečnom dôsledku k likvidácii podniku.

I. E. nie je objektívne schopný plniť záväzky navrhovateľa a udržať v prevádzke svoje poľnohospodárske
družstvo. Podľa daňového priznania za rok 2013 bol výsledok hospodá-renia (základ dane) SHR I. E.
vo výške len 7 004 EUR.

Vzhľadomnapetitnávrhu,vktoromnavrhovateľžiadadefactoposkytovaniezákonnejpod-poryvzmysle
§ 3 Zákona o podpore OZE aj naďalej, má navrhovateľ za to, že v žiadnom prípade nie je možné
konštatovať neprimeranosť nariadenia predbežného opatrenia.

Navrhovateľ zdôrazňuje, že stav, ktorý vznikne nariadením predbežného opatrenia nebude nijako

znevýhodňovať odporcu v 1. rade ani odporcu v 2. rade. Tento stav bude fungovať na rovnakých
zásadách, ako fungoval už roky. Mechanizmus podpory daný Zákonom o podpore OZE nebude
narušený.

V nadväznosti na uvedený názor považuje navrhovateľ nariadenie predbežného opatrenia za legitímne

a primerané sledovanému cieľu. Nariadením predbežného opatrenia sa zabráni finančnej likvidácii
navrhovateľa, nakoľko je zjavné, že navrhovateľ nebude schopný plniť si svoje finančné záväzky voči
banke, ako aj voči svojim dodávateľom.

Odňatie podpory, by spôsobilo riziko nemožnosti navrhovateľa dodržať svoje záväzky, likvidáciu

bioplynovej stanice BPS Rybárová AGROFARMA, ako aj SHR I. E., čo by malo negatívny dopad na
zamestnanosť desiatok zamestnancov.

Na druhej strane, nariadenie predbežného opatrenia nebude mať negatívny dopad na odporcu v 1.
rade na odporcu v 2. rade. Zákon o podpore OZE ustanovuje vyvážený mecha-nizmus, v rámci ktorého

odporca v 2. rade (ako poverená osoba odporcu 1. rade) odoberá od navrhovateľa vyrobenú elektrinu za
tzv. cenu elektriny na straty a zároveň preberá zodpoved-nosť za odchýlku, a odporca v 1. rade vypláca
navrhovateľovi doplatok.

Podľa § 74 odsek 1 OSP pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,

aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 prvá veta OSP predbežné opatrenie nariadi súd na návrh.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 6 OSP súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu
účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ OSP predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Predbežné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostried-kom súdnej ochrany

smerujúcim k dočasnej úprave pomerov a ovplyvneniu správania účastníkov, predovšetkým však k
ochrane pred takým konaním odporcu, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu
alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa. Predbežné opatrenie sa
považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonávadokazovanie, je porušená zásada rovnosti účastníkov konania, účastníci konania nemusia byť pred
jeho nariadením vypočutý a napokon uznesenie o nariadení predbežného opatrenia je vykonateľné bez
ohľadu na jeho právoplatnosť.

Cieľom predbežného opatrenia v občianskom súdnom konaní je provizórna (dočasná) úprava pomerov
účastníkovkonaniascieľomumožniťnerušenéjudikovanievovecisamej.Rozhodnutiesúduonariadení
predbežného opatrenia môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho
rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov,
neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie

povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter.
Súd pri posudzovaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vychádza najmä zo skutočností
uvádzaných navrhovateľom v návrhu. To však neznamená, že predbežné opatre-nie súd nariadi len
na základe tvrdení navrhovateľa. Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na
predbežnom opatrení, teda musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov, teda
osvedčiť predpoklady dôvodnosti predbežného opatrenia.

Jedným z predpokladov prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je osvedčenie existencie
právnehovzťahumedziúčastníkmi,doobsahuktoréhopatríajnárokaleboprávo,ktoréniejedostatočne
zabezpečené inštitútmi hmotného práva pred ich ohrozením alebo porušením, a ktoré je možné
zabezpečiť nariadením predbežného opatrenia. Okrem osvedče-nia právneho vzťahu sa teda vyžaduje
aj osvedčenie nároku alebo práva, ktorá je ohrozované resp. porušované, a ktorému sa má poskytnúť

predbežná ochrana (osvedčenie jeho dôvodnos-ti). Je teda potrebné, aby navrhovateľa a odporca
boli vecne legitimovaný a taktiež aby navrhovateľom uplatňovaný nárok nebol zjavne neopodstatnený.
Ohrozenie musí byť konkrétne a oprávnený účastník ho musí preukázať. Nestačí možnosť ohrozenia
ani domnienka, že bol porušený zákon.
Súd po preskúmaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj navrhovateľom predložených

listinných dôkazov dospel k záveru, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je možné
vyhovieť, nakoľko navrhovateľ podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia prípustnosť a
opodstatnenosť nariadenia predbežného opatrenia neosvedčil.
Súd poukazuje na skutočnosť, že výrok predbežného opatrenia je v podstate obdobný respektíve má
rovnaké následky ako výrok vo veci samej. Vydaním predbežného opatrenia v navrhovanej podobe

by sa prejudikovalo rozhodnutie vo veci samej, kedy by už bol nárok navrhovateľa na poskytnutie
podpory zabezpečený a odpadla by naliehavá potreba na určení trvania právnych vzťahov medzi
účastníkmi. Uložením takýchto povinností odporcom, t.j. zabezpečovať podporu vo forme doplatku a
odberu elektriny, by odpadol naliehavý právny záujem na určení nároku vo veci samej podľa § 80 písm.
c) OSP. Súd poukazuje zároveň na skutočnosť, že v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

absentuje dočasnosť úpravy pomerov medzi účastníkmi, pretože v prípade nariadenia navrhovaného
predbežného opatrenia by boli vzťahy účastníkov upravené definitívne pre rok 2015, navrhovateľ by
nadobudol práva, ktorých dôvodnosť je podmienená až rozhodnutím vo veci samej a nebol by ďalej daný
právny záujem na takomto určení práva na podporu pre rok 2015.
Zabezpečenie práva predbežným opatrením je mimoriadne opatrenie v rámci ktorého súd poskytuje

ochranu nielen navrhovateľovi ale aj odporcovi v rovine primeranosti predbežného opatrenia.
Súd sa preto musel tiež zaoberať otázkou už uvedenej primeranosti navrhovaného znenia
predbežného opatrenia, t.j. c?i v prípade nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia nedôjde
k nerovnomernému zásahu do práv úc?astníkov konania. Zásah do práv a právneho postavenia
dotknutého účastníka nesmie byť neprimeraný nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana respektíve

ochrana toho, proti komu má navrhované predbežné opatrenie smerovať, nemôže dosiahnuť takej
intenzity, aby prakticky znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Súd v súvislosti
s uvedeným poukazuje na to, že nemá z predložených dôkazov za osvedčené, že nedošlo k
porušeniu oznamovacej povinnosti zo strany navrhovateľa v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) . V situácii,
keď nie je osvedčený hmotnoprávny predpoklad pre nariadenie predbežného opatrenia, by bolo

nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia neprimerané vo vzťahu k odporcom. Súd poukazuje
na skutočnosť, že predmetom dokazovania vo veci samej bude práve to, či navrhovateľ splnil svoju
oznamovaciu povinnosť

v zmysle § 4 ods. 2 písm. c), prípadne iné povinnosti, ktoré vyplynú z dokazovania a či odporca v 1.

a 2. rade konali v súlade so zákonom č. 309/2009 Z. z., keď navrhovateľovi oznámili, že na obdobie
roku 2015 už navrhovateľ nemá právo na podporu formou doplatku a formou odberu elektriny, resp.
že Zmluva o dodávke elektriny zanikla. Naplnenie skutkovej podstaty konania odporcov bude potrebné
overiť ďalším dokazovaním, čo v konaní o nariadenie predbežného opatrenia nie je možné a ani účelné.Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že petit navrhovaného predbežného opatre-nia, tak ako je
naformulovaný, sa javí v časti, ktorou a navrhovateľ domáha uloženia povin-nosti odporcovi v 2. rade
zabezpečovať pre navrhovateľa podporu odberom elektriny ako nevykonateľný, nakoľko navrhovateľ

bližšie nešpecifikuje a nekonkretizuje množstvo odberu elektriny, ktoré je odporca v 2. rade povinný v
rámci podpory navrhovateľa odoberať.
Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP v zmysle zásady úspechu v konaní. Keďže
navrhovateľ nebol úspešný a odporcom trovy spojené s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia

nevznikli, súd náhradu trov predbežného opatrenia odporcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doruče-nia na Krajský súd v
BratislaveprostredníctvomOkresnéhosúduBratislavaI,písomne,vdvochvyhotoveniach.Vodvolanísa
má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.