Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4C/203/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613223614
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Ernestová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7613223614.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci navrhovateľa V. A. J.. XX.X.XXXX, Y. G. X. XXX/XA, E.

právne zastúpeného JUDr. Jánom Burocim, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Chrapčiakova
7 proti odporcovi Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, právne zast.
Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o, Užhorodská 21, Košice o zrušenie rozhodcovského
rozsudku sp.zn. 3C/2150/2012 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice, IČO: 44325542 sp.zn.
3C/2150/2012 zo dňa 19.1.2012.

Súčasne odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41,
Košice, IČO: 44325542 sp.zn. 3C/2150/2012 zo dňa 19.1.2012 až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jána Burociho
náhradu trov konania vo výške 309,41 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu vo výške 99,50 eur
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho
súdu Košice sp. zn. 3C/2150/2012 zo dňa 19.1.2012 a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že
uvedeným rozsudkom bol zaviazaný na zaplatenie dlžnej pohľadávky vo výške 61,74 eur a k náhrade
trov konania vo výške 276,-- eur. Rozhodcovský rozsudok mu bol doručený dňa 18.6.2013. V návrhu
na začatie rozhodcovského konania navrhovateľ ďalej uviedol, že účastníci konania uzatvorili neplatnú
rozhodcovskú doložku. Poukázal na to, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej súd rozhodol, je

súčasťou Všeobecných poistných podmienok v ich XV. časti a táto splýva s ostatnými podmienkami.
K podpisu mu bola predložená na začiatku zmluvného vzťahu s podpísaním návrhu na uzatvorenie
poistnej zmluvy, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Rozhodcovská doložka je v hrubom nepomere
v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Jej
použitie predstavuje výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovská doložka znemožňuje
spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu inak než v rozhodcovskom konaní. Fakticky mu bola
odobratá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Ako spotrebiteľ nemal možnosť výberu

vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými podmienkami. Rozhodcovská doložka nebola
dojednaná v čase vyššej bdelosti po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Na uvedenom
nemení nič skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy obe zmluvné strany podpísali aj osobitné zmluvné
dojednania odkazujúce na rozhodcovskú doložku. Rozhodcovský rozsudok formálne prevzal argumentyžalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu spotrebiteľa. Priemerný
spotrebiteľ má problém porozumieť a v krátkom čase sa zorientovať a zvážiť dôsledky vyplývajúce z
rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka predstavuje výrazný zásah do práv

a povinnosti medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pretože nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach
a právom chránených záujmoch. Rozhodcovská doložka vyžaduje od navrhovateľa, aby sa podrobil
rozhodcovskému konaniu, ktoré vopred určil dodávateľ. Súčasne poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že takto uzavretá
rozhodcovská doložka nie je platná a nebola individuálne dojednaná. Zároveň navrhol, aby bola súdom

odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského konania.

Právny zástupca odporcu zaslal súdu veľmi obsiahle vyjadrenia, z ktorých vyplýva, že navrhuje návrh na
zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietnuť ako návrh nedôvodný. Vyjadrenie odporcu sa nachádza
v spise na č.l. 30-37, 80-91 a z vyjadrenia odporcu súd vyberá nasledovné:

Odporca tvrdí, že v súdenej veci nie je založený namietaný a ani iný zákonný dôvod pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Tvrdenia navrhovateľa o neplatnosti rozhodcovskej doložky sú nepravdivé,
nakoľko rozhodcovská doložka bola medzi navrhovateľom a odporcom dojednaná individuálne, nie
je preto neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a je teda platná. Rozhodcovská doložka
bola uzavretá v rámci poistnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 7.1.2009,

ktorej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky odporcu zo dňa 1.1.2009 osobne a vlastnoručne
navrhovateľom podpísané. Na konci tlačiva všeobecných poistných podmienok, oddelene od ostatného
textu, sa nachádzajú tzv. osobitné dojednania č. 2/2008 k poistnej zmluve, ktoré obsahujú štyri body,
pričom hneď v prvej vete sa uvádza, že osobitné zmluvné dojednania sú samostatnými zmluvnými
dojednaniami oddelenými od zvyšku poistnej zmluvy, v bode 3 je vyjadrená vôľa zmluvných strán

podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a v bode 4 sa uvádza, že napriek odseku 1 týchto osobitných
zmluvných dojednaní sa zmluvné strany dohodli za účelom osobitného práva poistníka individuálne
ovplyvniť poistný vzťah v súlade s potrebami poistníka, môže poistník v lehote 30 dní od podpisu poistnej
zmluvy zo strany poistníka individuálne písomne odmietnuť ustanovenia časti XV. VPP a zároveň odsek
3 týchto osobitných zmluvných dojednaní bez toho, aby tým bol právne dotknutý alebo podmienený

zvyšok poistného vzťahu. Zo znenia všeobecných poistných podmienok, osobitných zmluvných
dojednaní je úplne zrejmé, že v tomto prípade šlo medzi účastníkmi zmluvného vzťahu o jednoznačné
individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky, keďže navrhovateľ podľa vlastnej vôle mohol a nemusel
osobitne podpísať rozhodcovskú doložku uvedenú v osobitných zmluvných dojednaniach a dokonca
moholvlehote30dníodmietnuťustanoveniačastiXV.VPP.Tietoosobitnézmluvnédojednaniač.2/2008

sú navrhovateľom vlastnoručne podpísané. Pokiaľ by navrhovateľ rozhodcovskú doložku nepodpísal,
nemalo by to žiaden vplyv na zvyšok všeobecných poistných podmienok a teda na poistný vzťah. V
ďalšom odporca poukazuje na právny vzťah medzi poisťovňou a poistníkom uzavretý v zmysle § 788 a
nasledujúcich Občianskeho zákonníka a vznik vzájomných práv a povinností účastníkov konania, ktoré
sú obsiahnuté v poistnej zmluve a všeobecných poistných podmienkach, ktoré sú súčasťou poistnej

zmluvy. Teda ak má vzniknúť poistný vzťah, poistník musí podpísať jednak poistnú zmluvu a jednak
všeobecné poistné podmienky. Poistník podpisuje síce súvislý text všeobecných poistných podmienok
ako celok, ale nie všetky ustanovenia poistníka zaväzujú. Práve poistná zmluva určuje, ktoré z množstva
všeobecných ustanovení obsiahnutých vo všeobecných poistných podmienkach sa stanú súčasťou
konkrétneho poistného vzťahu a i keď poistník podpisuje celý súvislý text, je individuálne viazaný len tými

ustanoveniami, na ktoré poukazuje poistná zmluva. Opakovane poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ
- poistník nemusel podpísať osobitné zmluvné dojednanie, pretože poistný vzťah by vznikol aj bez
platnej rozhodcovskej doložky. Ak však poistník pripojil svoj podpis pod osobitné zmluvné dojednania,
ktorých obsahom je rozhodcovská doložka, odkazujúca na časť XV. všeobecných poistných podmienok,
ovplyvnil tým obsah poistného vzťahu, ktorého súčasťou sa stala aj rozhodcovská doložka, ktorou

je poistník - navrhovateľ viazaný. Práve toto osobitné zmluvné dojednanie potvrdzuje individuálnu
voľbu poistníka podriadiť sa v prípade sporu rozhodcovskému konaniu, pričom ide dôsledkom tejto
individuálnej voľby z viacerých alternatív je individuálne dojednaná zmluvná podmienka.

Ďalej odporca poukázal na skutočnosť, že text osobitných zmluvných dojednaní je samostatne graficky,

vizuálne aj právne oddelený, obsahuje štyri body, teda je stručný, jasný, zrozumiteľný bez toho,
aby mohol spotrebiteľa akokoľvek zavádzať. Podľa tvrdenia odporcu, keďže rozhodcovská doložka
bola individuálne dojednaná, nemôže súd skúmať prípadnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvnýchstrán.Navrhovateľsúhlasilsoznenímrozhodcovskejdoložkyakebyajrozhodcovskádoložkazaložila nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, nebol by súd oprávnený ju skúmať. V
ďalšom poukázal na skutočnosť, že tlačivo všeobecných poistných podmienok nevyhotovuje poisťovňa
svojvoľne v rámci vlastnej obchodnej politiky, ale ide o listinu vyhotovenú v zmysle zákona č. 186/2009

Z.z., predtým zákon č. 240/2005 Z.z. Tretí subjekt, nezávislý od zmluvných strán poistnej zmluvy
tzv. finančný agent, je povinný pred uzavretím poistenia bez účasti poisťovne informovať poistníka
(spotrebiteľa) o podstatných okolnostiach poistného vzťahu, pričom tlačivo „záznam o požiadavkách a
potrebách klienta“ preukazuje právo poistníka dokonca požiadať o dodatočné vysvetlenie a doplnenie
informácií o produkte. Podľa tvrdenia odporcu podpisom záznamu o požiadavkách a potrebách klienta

navrhovateľ potvrdil, že mu boli o jeho poistnom vzťahu poskytnuté odborné informácie zo strany
finančného agenta. Odporca tvrdil, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná, napriek tomu
odporca poskytol navrhovateľovi možnosť od nej odstúpiť a to v osobitných zmluvných dojednaniach
v článku 4, teda dal navrhovateľovi opätovnú možnosť ovplyvniť už raz individuálne dojednanú
rozhodcovskú doložku a vylúčiť ju z toho vzťahu úplne bez toho, aby tým bol dotknutý zvyšok poistného
vzťahu.

V ďalšom odporca vo svojom vyjadrení poukazuje na koncepciu priemerne vnímavého a obozretného
spotrebiteľa vypracovanú judikatúrou Súdneho dvora EÚ so záverom, že ochranu nepožíva v zmysle
smernice č. 93/13/EHS každý spotrebiteľ bez rozdielu, ale len ten spotrebiteľ, ktorý je aspoň priemerne
obozretný a vnímavý. Vo vyjadrení odporca opakovane zdôrazňuje skutočnosť, že rozhodcovská

doložka bola dojednaná individuálne a preto nemôže ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku a to aj
v prípade, ak by zakladala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, čo nie je daný prípad, preto súd nie je oprávnený ju skúmať v zmysle § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Odporca vo svojom vyjadrení poprel tvrdenie navrhovateľa v tom, že tento
nemalprávovoľbymedzijurisdikciouvšeobecnéhosúduarozhodcovskéhosúdu.Tvrdil,žemalmožnosť

rozhodcovskú doložku odmietnuť bez toho, aby tým bol dotknutý zvyšok poistného vzťahu. Poukázal
na ustanovenie § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, kedy môže súd rozhodcovský rozsudok
preskúmavaťlenajedineztaxatívnezákonomvymedzenýchdôvodovuvedenýchv §40ods.1zákonao
rozhodcovskom konaní, ktoré navrhovateľ včas namietne. Konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku
nie je odvolacím konaním, ani konaním o mimoriadnom opravnom prostriedku, ale je špecifickým

spôsobom preskúmania zákonom stanoveným postupom.

Odporca dáva do pozornosti smernicu č. 93/13/EHS a to devätnáste odôvodnenie tejto smernice
poukazujúcnaskutočnosť,ževšeobecnésúdysúpovinnévykladaťvnútroštátnezákonodarstvovsúlade
s vnútroštátnou zmluvou a teda pri svojom rozhodovaní postupovať v súlade so zámerom smernice

vyjadrenom v devätnástom odôvodnení. Pre správne posúdenie neprijateľnosti zmluvných podmienok
je podľa tohto potrebné zohľadniť hraničné kritériá, ktoré spod vecného obsahu smernice o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vynímajú poistné podmienky v poistných zmluvách. Odporca
predložil odborný výklad Národnej banky Slovenska opierajúci sa o devätnáste odôvodnenie smernice
č. 93/13/EHS tvrdiac, že tento odborný výklad je dôkazom relevantným pre rozhodnutie v merite veci. V

zmysle vyššie uvedenej smernice sú poistné zmluvy, v tomto prípade aj poistná zmluva uzavretá medzi
navrhovateľom a odporcom výnimočné v tom, že niektoré zmluvné podmienky ovplyvňujú kalkuláciu
poistného plateného spotrebiteľom, pričom takéto ustanovenia sú potom spod predmetu smernice
vylúčené. Medzi takéto ustanovenia patrí aj dohoda o rozhodcovskom konaní a ustanovenia týkajúce
sa provízie finančných agentov. Odporca tvrdí, že dohoda o rozhodcovskom konaní nemôže byť

neprijateľnou podmienkou, ak je dohodnutá v poistnej zmluve. Tiež poukázal na skutočnosť, že poistné
zmluvy sa výrazným spôsobom odlišujú od iných typov spotrebiteľských zmlúv, uzatvárajú sa spravidla
na dlhšiu dobu (v prípade životného poistenia aj na desiatky rokov) a ich uzavretie nie je výsledkom
náhleho rozhodnutia, potreby či dokonca núdze spotrebiteľa (tak ako je to napr. pri spotrebiteľských
úveroch), naopak spotrebiteľ pri uzavretí poistnej zmluvy má dostatok času si svoj krok premyslieť, nie

je v núdzi a z toho aj vyplýva samotný dôvod, prečo smernica č. 93/13/EHS stanovila určitú výnimku pre
posudzovanie nekalých podmienok v poistných zmluvách.

Opakovane poukazoval na smernicu č. 93/13/EHS, podľa ktorej čl. 4 nekalosť zmluvných podmienok sa
hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti

súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy,
pričom rozoberá podrobne článok 4 tejto smernice. Dáva do pozornosti súdu smernicu č. 2008/48 ES
o spotrebiteľských úveroch, konkrétne článok 24, smernicu 2002/92 ES o sprostredkovaní poisteniav článku 23, ustanovenia § 93a zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, § 828a Občianskeho zákonníka
pojednávajúce o prípustnosti rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách.

V ďalšom odporca napáda neurčitosť žalobného návrhu. Považuje petit žalobného návrhu za neurčitý
a nezrozumiteľný, v dôsledku čoho je podaný návrh nepreskúmateľný. Podľa právneho názoru odporcu
z petitu žalobného návrhu nevyplýva, aké právne účinky podanou žalobou navrhovateľ sledoval. Tiež
tvrdil, že v petite žalobného návrhu nie je uvedené, z ktorého právneho dôvodu navrhovateľ žiada
rozsudok zrušiť, čo môže podľa názoru odporcu mať za následok vznik právnej neistoty. Žalobný petit

musí dať jednoznačne odpoveď na otázku, ktorý orgán bude ďalej po zrušení rozhodcovského rozsudku
konať vo veci samej. Keďže navrhovateľom podaná žaloba podľa názoru odporcu a jej petit je neurčitý a
nezrozumiteľný,ajprípadnérozhodnutie,ktorýmbysažalobenavrhovateľavyhovelo,bybolomateriálne
nevykonateľné. Aj z toho dôvodu žiada odporca návrh zamietnuť.

Vyjadril sa tiež návrhu navrhovateľa na povolenie odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku,

ktorý žiadal zamietnuť. Tvrdil, že povolenie odkladu vykonateľnosti by sa malo opierať o výnimočne
v tomto prípade existujúce skutočnosti, ktoré musia byť riadne odôvodnené. Preto k odkladu
vykonateľnosti by malo dôjsť vo výnimočných a odôvodnených prípadoch po preskúmaní všetkých
okolností, na základe ktorých sa odklad povoľuje. Navrhovateľ však návrh na odklad vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku neodôvodnil. Odporca tiež tvrdil, že navrhovateľ nie je osobne oslobodený

od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení, pretože
nejde o spotrebiteľský spor a navrhovateľ nie je v tomto konaní v postavení spotrebiteľa domáhajúceho
sa svojich práv podľa osobitných predpisov. Preto bolo potrebné, podľa tvrdenia odporcu, navrhovateľa
vyzvať na zaplatenie súdneho poplatku a pre nesplnenie povinnosti konanie zastaviť.

Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 3C/2150/2012 zo dňa 19.1.2012 vydaným Arbitrážnym súdom
Košice bol navrhovateľ zaviazaný zaplatiť odporcovi sumu 61,74 eur a nahradiť trovy konania vo výške
276,-- eur. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia, rozhodcovský súd sa zaoberal svojou právomocou
vo veci rozhodnúť a dospel k záveru, že jeho právomoc je daná. V odôvodnení konštatuje, že z

písomného poverenia navrhovateľa (subjektu Rapid life životná poisťovňa a.s.) z 1.1.2009 resp. z
časti XV. predložených poistných podmienok vyplýva, že poisťovňa určila na prejednanie všetkých
sporov uvedený súd. Z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným
podpisom odporcu (v tomto konaní navrhovateľa), ktorý nebol povinný ju v rámci zmluvy ako celku
podpísať. Odporca mal možnosť zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby to ovplyvnilo zvyšok

poistného vzťahu, mal teda možnosť úpravu časti XV. poistných podmienok úplne vylúčiť. Na základe
toho posúdil rozhodcovský súd rozhodcovskú doložku ako platnú. Rozhodcovská doložka neobsahuje
ustanovenia, ktoré by mali navrhovateľa (v tomto konaní odporcu) zvýhodňovať a tým spôsobiť
nerovnováhu vo vzájomnom vzťahu v neprospech odporcu.

Uvedený rozhodcovský rozsudok prevzal navrhovateľ do vlastných rúk dňa 18.6.2013, čo je zrejmé z
doručenky predloženej rozhodcovským súdom.

Dňa 9.1.2009 bola medzi navrhovateľom a odporcom uzatvorená poistná zmluva č. XXXXXXXXXX
so začiatkom poistenia dňa 8.1.2009 a koncom poistenia dňa 8.1.2049. Zmluva v závere obsahuje

vyhlásenie osoby, ktorá poistnú zmluvu uzatvorila (navrhovateľa), že bola oboznámená so všeobecnými
poistnými podmienkami pre životné poistenie, ktoré sú súčasťou tejto poistnej zmluvy.

Všeobecné poistné podmienky odporcu, predložené navrhovateľom spolu s poistnou zmluvou č.
XXXXXXXXXX, v časti XV. s názvom Rozhodcovské konanie obsahujú rozhodcovskú doložku, kde

podľa bodu 1 tohto článku, poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné
nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské
konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
doplnkov s výlukami a odchýlnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského
súdu a jeho rokovacím poriadkom. Podľa bodu 2 uvedeného článku, pokiaľ poisťovňa nepoverí

osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu
resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený od prípadu k prípadu troma
fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. S uvedeným vyjadruje poistník
súhlas svojim podpisom na týchto všeobecných poistných podmienkach.Za všeobecnými poistnými podmienkami účinnými k 1.1.2009, ktoré boli podpísané navrhovateľom dňa
9.1.2009, sa nachádzajú osobitné zmluvné dojednania č. 2/2008 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX,

ktoré obsahujú štyri body, pričom hneď v prvej vete sa uvádza, že osobitné zmluvné dojednania sú
samostatnými zmluvnými dojednaniami oddelenými od zvyšku poistnej zmluvy, v bode 3 je vyjadrená
vôľa zmluvných strán podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a v bode 4 sa uvádza, že napriek odseku 1
týchto osobitných zmluvných dojednaní sa zmluvné strany dohodli za účelom osobitného práva poistníka
individuálne ovplyvniť poistný vzťah v súlade s potrebami poistníka, môže poistník v lehote 30 dní od

podpisu poistnej zmluvy zo strany poistníka individuálne písomne odmietnuť ustanovenia časti XV. VPP
a zároveň odsek 3 týchto osobitných zmluvných dojednaní bez toho, aby tým bol právne dotknutý alebo
podmienený zvyšok poistného vzťahu. Osobitné zmluvné dojednania sú podpísané navrhovateľom dňa
9.1.2009.

Navrhovateľ v účastníckej výpovedi uviedol, že v r. 2008 - 2009 sa v E. s mnohými občanmi uzatvárali

zmluvy práve s odporcom. Do povedomia ľudí sa odporca dostal tak, že obec navštevovali dve
sprostredkovateľky, ktoré vysvetľovali výhody poistenia. Tieto navštívili aj matku navrhovateľa, ktorá
s nimi zmluvu uzavrela. On konkrétne komunikoval so sprostredkovateľkou - susedou L. H., ktorá
ho asi trikrát navštívila a presviedčala, aby uzavrel poistenie, že po uplynutí poistnej doby bude mať
peniaze. S uzatvorením poistnej zmluvy súhlasil a zmluvu podpísal. Sprostredkovateľka L. H. prišla

za navrhovateľom domov, doniesla všetky listiny potrebné na podpis a bez toho, aby zmluvu prečítal,
ju podpísal. Nepamätá si koľkokrát a aké listiny podpisoval. Po nahliadnutí do všeobecných poistných
podmienok, konkrétne do časti „osobitné zmluvné dojednania č. 2/2008“ navrhovateľ uviedol, že takýto
text nečítal a nečítal ani všeobecné zmluvné podmienky. Potvrdil, že podpis na listine „záznam o
potrebách a požiadavkách klienta je jeho podpisom, ale túto listinu nečítal. Všetky listiny podpisoval tak,

že sprostredkovateľka mu predkladala listiny na podpis. Neinformovala navrhovateľa o spôsobe riešenia
sporov medzi účastníkmi zmluvného vzťahu a navrhovateľ sa sprostredkovateľky na túto skutočnosť ani
nepýtal. Nemal vedomosť o rozdiele medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, v súčasnosti rozdiel
videl v tom, že všeobecný súd je to, čo prebieha momentálne a rozhodcovský súd je to, čo bolo predtým.
Ani po uzavretí poistnej zmluvy zmluvu neprečítal a od sprostredkovateľky si v písomnej forme doklady

na preštudovanie nevyžiadal.

Z výsluchu sprostredkovateľky poistenia L. H. súd zistil, že táto pracovala u odporcu asi tri mesiace a
uzatvorila asi päť zmlúv. Uviedla, že pred začatím sprostredkovateľskej činnosti sa zúčastnila kurzov, na
ktorých sprostredkovateľov školili len o tom, ako majú uzatvárať poistné zmluvy, aké sú poistné produkty,

kto môže zmluvu uzatvoriť a podobne. nebola školená na všeobecné poistné podmienky, ktoré si sama
prečítala tak, že ich iba „preletela“. Pri uzatváraní poistných zmlúv klientov neinformovala o tom, kto
bude rozhodovať prípadné spory medzi poistencom a poisťovateľom a nemala vedomosť o tom, čo je
rozhodcovský súd a rozhodcovská doložka. Jej nadriadená M. svedkyni nevysvetlila, že má poučovať
klientov aj o tomto. Pri uzatváraní poistnej zmluvy klientom vysvetlila, čo si môžu dať poistiť, aké poistné

sa bude platiť, kedy možno poistku zrušiť. K podpisu zmluvy, všeobecných poistných podmienok
a osobitného zmluvného dojednania došlo tak, že ukázala navrhovateľovi, kde má zmluvu podpísať
a kde na dvoch miestach má podpísať všeobecné poistné podmienky. Navrhovateľa nepoučovala o
tom, že má právo odstúpiť od rozhodcovskej doložky a nepoučovala ho ani tom, že nemusí podpísať
osobitné zmluvné dojednanie. Sama o tom nevedela. Uviedla, že zmluva sa uzatvárala u nej doma a

nevedela sa vyjadriť k tomu, či navrhovateľ mal možnosť pred podpisom zmluvy listiny prečítať, ale
určite nie všeobecné poistné podmienky, pretože sprostredkovatelia nemali údajne povinnosť ukazovať
klientom všeobecné poistné podmienky. V čase uzatvárania zmluvy si myslela, že je dobre vyškolená
na uzatváranie poistných zmlúv a si je vedomá toho, čo má poskytnúť klientovi. So zákonom o
sprostredkovaní poistenia, ktorý upravoval jej činnosť sa neoboznámila a ani nemala vedomosť o tom,

aký je to zákon.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá priuzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.r/ Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od

spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského

konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý

rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník

rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť
od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský
rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe

alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 9.1.2009, o nároku z ktorej rozhodoval
rozhodcovský súd, je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Z poistnej zmluvy je zrejme, že odporca ako poisťovateľ konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa
výpisu z Obchodného registra. Navrhovateľ je spotrebiteľom, keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba.
Z predloženej poistnej zmluvy, ani rozhodnutia rozhodcovského súdu nie je zrejmé, aby navrhovateľ

pri uzatváraní poistnej zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre
spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s
veľkýmpočtomzákazníkov,pričomnávrhytýchtozmlúvsúpripravenénavopredpredtlačenýchtlačivách
a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci,
pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len

vpísané údaje týkajúce sa navrhovateľa.

Odporca v konaní namietal nesplnenie procesných podmienok na rozhodnutie v tejto veci tunajším
súdom. Vzhľadom na vyššie uvedené vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve
a návrh bol podaný navrhovateľom ako spotrebiteľom. Z toho dôvodu je podľa § 4 ods. 2 písm. za/

zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkov navrhovateľ oslobodený od platenia súdnych poplatkov pre
toto konanie a teda námietka nesplnenia poplatkovej povinnosti navrhovateľom, uplatnená odporcom
v písomnom podaní zo dňa 21.8.2013 v bode XI a v písomnom vyjadrení odporcu zo dňa 27.1.2014 v
bode I, nie je dôvodná.Odporca žiadal návrh zamietnuť aj z dôvodu, že petit žalobného návrhu je neurčitý, nezrozumiteľný
najmä z dôvodu, že petit žalobného návrhu musí jednoznačne dať odpoveď na otázku, ktorý orgán bude

po zrušení rozhodcovského rozsudku konať vo veci samej. Súd sa v žiadnom prípade nestotožňuje
s týmto tvrdením odporcu. Návrh na začatie konania spĺňa všetky náležitosti návrhu na začatie
konania v zmysle § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Postup súdu po zrušení
rozhodcovského rozsudku upravuje § 43 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Podľa § 43 ods. 1, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a/, c/, pokračuje v
konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z., sa okrem iného môže účastník rozhodcovského
konania žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Zo žalobného návrhu navrhovateľa evidentne vyplýva, že navrhovateľ žiada zrušiť rozhodcovský
rozsudok z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky, teda rozhodcovskej doložky. Údajná neurčitosť a
nezrozumiteľnosť žalobného návrhu prezentovaná odporcom nie je dôvodom pre zamietnutie žalobného
návrhu.

Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z
dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. Návrh na začatie konania bol podaný v zákonom stanovenej
lehote30dní,čojezrejméztoho,žerozhodcovskýrozsudokbolnavrhovateľovidoručenýdňa18.6.2013
a návrh na začatie konania bol na tunajšom súde podaný dňa 17.7.2013.

Vykonaným dokazovaním má súd za to, že návrh na začatie konania bol podaný dôvodne. Dôvodom
zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 3C/2150/2012 z 19.1.2012 je skutočnosť, že rozhodcovský
súd rozhodol vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je súčasťou všeobecných
poistných podmienok. Konkrétne je uvedená v článku XV. všeobecných poistných podmienok s názvom
Rozhodcovské konanie a v osobitných dojednaniach. Je tak súčasťou dlhého neprehľadného textu
písaného malými písmenami a splýva s ostatnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných
podmienkach. Podľa rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia

budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému -
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných
nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým mu je ako spotrebiteľovi odobratá
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Uvedeným rozhodcovská doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Význam

rozhodcovskej doložky v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je totiž osobitý a to z dôvodu,
že táto rieši otázku kto v prípade sporu bude rozhodovať o právach a právom chránených záujmoch
vyplývajúcich zo zmluvy. Cieľom rozhodcovskej doložky tak, ako je formulovaná v danom prípade je
dosiahnuť, aby všetky prípadné spory medzi zmluvnými stranami boli prejednané výlučne rozhodcom
a tým znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom. Súd v tejto

súvislosti poukazuje aj na smernicu Rady č. 93/13/EHS, ktorá uvádza niektoré nekalé podmienky vo
svojej prílohe, kde podľa písm. q/ bod 1 tejto prílohy neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,

ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Podľa toho je teda neprijateľné,
aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov z akejkoľvek
spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka je tak poukazujúc na citované ustanovenie § 54 ods. 4
písm. r/ Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou a teda je neplatná. Keďže rozhodcovská
doložka v danej veci núti spotrebiteľa podrobiť sa v prípade sporu výlučne rozhodcovskému konaniu je

aj v rozpore s dobrými mravmi a teda je neplatná aj podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.
Už len vzhľadom na uvedené skutočnosti je preto možné konštatovať, že rozhodcovský súd založil
svoju právomoc na neplatnej rozhodcovskej doložke a preto bolo potrebné rozhodcovský rozsudok č.
3C/2150/2012 zo dňa 19.1.2012 zrušiť.Súd má tiež za to, že predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná tak, ako to
tvrdil odporca. Odporca poukázal pritom na osobitné zmluvné dojednania č. 2/2008, ktoré navrhovateľ

samostatne podpísal a v ktorom si účastníci zmluvného vzťahu dohodli odstúpenie resp. odmietnutie
ustanovenia článku XV. VPP bez toho, aby tým bol dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený
ostatný zvyšok vzťahu. V prvom rade súd poukazuje na to, že odporca nepreukázal skutočnosť,
aby bol navrhovateľ riadne oboznámený so všeobecnými poistnými podmienkami. To, že navrhovateľ
všeobecnépoistnépodmienkyaosobitnézmluvnédojednaniapodpísalešteneznamená,ženavrhovateľ

sa skutočne mal možnosť s týmito podmienkami aj oboznámiť. Všeobecné poistné podmienky, ale aj
osobitné zmluvné dojednania sú písané malými písmenami, obsahujú množstvo právnickej terminológie.
Je nemožné, aby navrhovateľ ako priemerný spotrebiteľ mal možnosť si ich prečítať a aby pochopil
ich text v krátkej dobe, bez možnosti sa s nimi vopred riadne oboznámiť. Uvedené je zrejmé z toho,
že všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania boli navrhovateľom podpísané v deň
uzatvorenia poistnej zmluvy resp. spolu s poistnou zmluvou, keďže je v nej výslovne uvedené, že

jej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky. Na uvedenom nemení nič skutočnosť, že navrhovateľ
podpísal samostatne aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na rozhodcovskú doložku, ktoré sú
len pokračovaním predtlačeného formulára poistných podmienok.

Rozhodcovská doložka tak, ako je uvedená vo všeobecných poistných podmienkach, je neplatnou aj z

dôvodu, že subjekt, ktorý má rozhodovať v rozhodcovskom konaní je oprávnený určiť výlučne odporca.
Uvedené taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov rozhodcovského konania v
neprospechspotrebiteľa.Vprípadetakéhovýberu,ktorýniejedohodouobochstrán,totižzvlášťvznikajú
pochybnosti o neobjektívnosti rozhodovania v rozhodcovskom konaní. V danej veci sa rozhodcovské
konanie uskutočnilo na rozhodcovskom súde podľa výberu odporcu bez toho, aby tento výber mal

navrhovateľ možnosť akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na Nález Ústavného súdu SR č. II. ÚS 499/2012,
ktorým bolo rozhodnuté o zrušení uznesenia Najvyššieho súdu SR v obdobnej veci na základe
sťažnosti žalovaného účastníka pre porušenie ústavných práv. Predmetná vec sa dotýkala identickej

rozhodcovskej doložky ako v tomto prípade. Podľa názoru tunajšieho súdu uvedené rozhodnutie
nie je aplikovateľné v tomto konaní poukazujúc na to, že sa týka exekučnej veci, ako aj na to, že
rozhodnutie Ústavného súdu SR sa týka hlavne procesných pochybení a nezaoberá sa platnosťou resp.
neplatnosťou rozhodcovskej doložky vo všeobecných zmluvných podmienkach žalovaného účastníka.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že rozhodcovská doložka v článku XV.
všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaniach je neprijateľnou podmienkou
a teda absolútne neplatnou zmluvnou podmienkou vzhľadom na jej rozpor s ustanoveniami o
spotrebiteľských zmluvách a ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovský súd preto nemohol rozhodnúť na základe tejto doložky a

teda nemal právomoc vo veci konať.

Tiež súd poukazuje opakovane na to, že za individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku sa nepovažuje
podmienka, ktorá bola vopred dodávateľom naformulovaná v rámci typovej zmluvy a je obvyklé, že
spotrebiteľ jej obsah nemení. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve sa nestáva

individuálne dohodnutou podmienkou len tým, že spotrebiteľ od nej neodstúpi. V opačnom prípade by
šlo o popretie celej filozofie ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách. Súd má za to, že európsku judikatúru, konkrétne smernicu č. 93/13/EHS vo svojom
19. odôvodnení, ktoré sa týka poistných zmlúv, možno aplikovať iba na poistné vzťahy a nie na
časť poistných zmlúv a všeobecných poistných podmienok obsahujúcich zmluvné dojednania o

rozhodcovskej doložke. V 19. odôvodnení cieľom smernice č. 93/13/EHS v súvislosti s poistnými
zmluvami, nie sú podriadené hodnoteniu nekalého charakteru podmienky, ktoré definujú alebo popisujú
poistné riziko a zodpovednosť poisťovateľa. Avšak len vtedy, ak sa tieto obmedzenia neberú do úvahy
pri výpočte poistného plateného spotrebiteľom (poisteným). Odporca tvrdil, že aj rozhodcovská doložka
bola braná do úvahy pri určení výšky poisteného plateného spotrebiteľom. Preto poistná zmluva týkajúca

sa aj podmienok rozhodcovskej doložky, podlieha preskúmaniu súdu v zmysle smernice č. 93/13/
EHS, ale aj v zmysle všeobecných ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Je
potrebnétiežuviesťvzhľadomnaúčastníckyvýsluchnavrhovateľaasvedkyneL.H.-sprostredkovateľky
poistenia, že navrhovateľ nielenže nebol oboznámený s obsahom všeobecných poistných podmienok,ale podrobne s nimi nebola oboznámená ani sprostredkovateľka, ktorá sama nemala vedomosť o tom,
čo je rozhodcovská doložka a čo je rozhodcovský súd.

Súd preto návrhu navrhovateľa vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil z dôvodu neplatnosti
rozhodcovskej doložky.

Navrhovateľ v žalobnom návrhu žiadal o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sp. zn.
3C/2150/2012 z 19.1.2012. V ustanovení § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. nie sú vymedzené

podmienky, ktoré musia byť splnené, aby bolo možné odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.
Je však nepochybné, že dôvody odkladu musia spočívať na úvahe súdu o možnom úspechu vo
veci samej a zabránení výkonu predmetného rozhodnutia. Právoplatný a vykonateľný rozhodcovský
rozsudok je exekučným titulom spôsobilým na vymáhanie plnení v ňom priznaných odporcovi. Účelom
odkladu vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia je ochrana toho, kto odklad žiada. je zrejmé,
že napriek prebiehajúcemu súdnemu konaniu má odporca právo sa domáhať výkonu predmetného

rozhodnutia. V konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku mal navrhovateľ úspech, rozhodnutie však
nie je právoplatné. Súd má preto za to, že sú splnené podmienky povolenia odkladu vykonateľnosti
daného rozhodcovského rozsudku. V opačnom prípade by totiž mohlo dôjsť k nútenému vymáhaniu
plnení z neho vyplývajúcich už v priebehu tohto konania. Odkladom vykonateľnosti sa tak predíde
možnému navyšovaniu nákladov, ktoré by mohli vzniknúť prípadnou exekúciou rozhodcovského

rozsudku. Z týchto všetkých dôvodov súd rozhodol tak, že odložil vykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku až do právoplatného skončenia veci vedenej pod sp.zn. 4C/203/2013.

V priebehu konania podal navrhovateľ návrh na prerušenie konania až do právoplatného ukončenia
veci vedenej Ústavným súdom SR pod sp.zn. II.ÚS 282/2013 Rvp 5052/2012. V návrhu poukázal

na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21.3.2012, proti ktorému podal odporca
sťažnosť na Ústavný súd SR. V ďalšom poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 499/2012
z 10.7.2013, ktorým bolo konštatované porušenie základného práva odporcu na spravodlivý proces
postupom Najvyššieho súdu SR v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 2 Cdo 5/2012.

Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 382/2013-27 zo dňa 10.7.2013 bolo zistené, že sťažnosti
odporcu vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu postupom a rozhodnutiami
Okresného súdu Lučenec sp. zn. 17Er/1101/2010 z 19.1.2011 a sp. zn. 12Er/286/2011 z 18.5.2011,
postupom a rozhodnutiami Krajského súdu v banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/171/2011 z 23.6.2011 a
sp. zn. 1CoE/418/2011 z 8.8.2011 a postupom a rozhodnutiami najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo

1/2012 z 21.3.2012 a sp. zn. 5 Cdo 112/2012 z 22.11.2012 vedené pod sp. zn. Rvp 5052/2012 a
sp. zn. Rvp 10237/2013 boli spojené na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp
5052/2012 a sťažnosti boli prijaté na ďalšie konanie. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia bolo
zistené, že podstata argumentácie sťažovateľky spočíva v tvrdení, že všeobecné súdy v exekučnom
konaní o jej žiadostiach o udelenie poverenia rozhodli bez jej účasti, vykonali dokazovanie, ku ktorému

sa nemala možnosť vyjadriť a rozhodli bez nariadenia pojednávania. Rozhodnutiam najvyššieho
súdu sťažovateľka vytýka ich arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok odôvodnenia v otázke
tákajúcej sa prípadu, keď pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie súd nevykonáva dokazovanie.
Tiež namieta príliš formalistický postup všeobecných súdov pri aplikácii právnych noriem zameraných
na ochranu spotrebiteľa a v súvislosti s tým argumentuje poukazujúc na zámer Smernice 93/13/EHS

obsiahnutý v jej 19 odôvodnení, ktoré sa výslovne týka poistných zmlúv.

Podľa § 109 ods. 1 O.s.p., súd konanie preruší, ak
a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;

b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa

medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 109 ods. 2 O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, aka) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;

c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Dôvody prerušenia konania sú upravené v citovaných ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku.
Ako dôvod prerušenia konania odporca uviedol ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. Predmetom

tohto konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku, zrušenia ktorého sa navrhovateľ domáha
poukazujúc na neplatnosť rozhodcovskej doložky uvedenej v poistných podmienkach odporcu.
Navrhovateľ v návrhu okrem iných poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo
1/2012. Odporca proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo 1/2012 podal ústavnú sťažnosť. Z
predloženého uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 382/2013-27 je zrejme, že odporca namieta
hlavne porušenie jeho procesných práv ako účastníka exekučného konania.

Preskúmaním návrhu odporcu na prerušenie konania, ale aj listín ním predložených súd nezistil dôvod
na prerušenie tohto konania. Tak navrhovateľ, ako aj odporca v konaní poukázali na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR, ktoré sa týkali posúdenia rozhodcovskej doložky v poistných podmienkach
odporcu. Je pritom potrebné uviesť, že všetky rozhodnutia vrátane rozhodnutia sp. zn. 6 Cdo 1/2012

sa týkali exekučných vecí, kde súdy rozhodovali o žiadostiach na vydanie poverenia a teda nejde o
rozhodnutia vo veciach zrušenia rozhodcovských rozsudkov vydaných na návrh odporcu. Okrem toho
záveryvšeobecnýchsúdovnemajúcharakterprecedensu,ktorýbyvobdobnýchveciachzaväzovalsúdy
rozhodnúť identicky.

Súd tiež poukazuje na to, že odporca v návrhu na prerušenie konania poukázal na nález Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10.7.2013. Podľa názoru tunajšieho súdu uvedené rozhodnutie
nie je aplikovateľné v tomto konaní poukazujúc na to, že sa týka exekučnej veci, ako aj na to, že
rozhodnutie Ústavného súdu SR sa týka hlavne procesných pochybení a nezaoberá sa platnosťou resp.
neplatnosťou rozhodcovskej doložky vo všeobecných zmluvných podmienkach žalovaného účastníka.

Z uvedených dôvodov súd návrh žalovaného účastníka na prerušenie konania zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo

veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia. Trovy boli priznané navrhovateľovi, ktorý
bol v konaní úspešný. Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 413,34 eur.
Súdpriznalnavrhovateľovitrovyvovýške275,56eurapozostávajúztrovprávnehozastúpeniaurčených
podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení vyhlášky č. 184/2013 Z.z. účinnej od 1.7.2013. Hodnota jedného

úkonu právnej služby bola určená podľa § 11 ods. 1 uvedenej vyhlášky za r. 2013 60,08 eur, za r. 2014
61,85 eur. Navrhovateľovi bola priznaná náhrada trov za tieto úkony právnej služby:
- príprava a prevzatie zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/) vo výške 60,08 eur,
- podanie žalobného návrhu (§13a ods. 1 písm. c/) vo výške 60,08 eur,
- účasť na pojednávaní dňa 30.1.2014 (§13a ods. 1 písm. d) vo výške 61,85 eur,

- účasť na pojednávaní 24.3.2014 (§13a ods. 1 písm. d) vo výške 61,85 eur
t.j. spolu odmena vo výške 243,86 eur.

Trovy právneho zastúpenia ďalej pozostávajú z režijného paušálu (§ 15-§17) za dva úkony po 7,81
eur t.j. spolu režijný paušál vo výške 15,62 eur a 2 x 8,04 eur režijný paušál t.j. 16,08 eur, spolu

31,70 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia tak predstavujú sumu 275,56 eur. Súd nepriznal náhradu
trov konania za úkon vyjadrenia vo veci podaný 2.10.2013 s poukazom na účelnosť vynaloženia trov
konania, pretože navrhovateľ sa opakuje vo svojich stanoviskách podľa písomne podaného návrhu a
tiež nepriznal náhradu trov konania za písomné vyjadrenie k návrhu na prerušenie konania z 31.1.2014,pretože právny zástupca navrhovateľa sa v súlade s písomným vyjadrením z 31.1.2014 k návrhu na
prerušenie konania nesúhlasne vyjadril už na pojednávaní dňa 30.1.2014.

Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku
konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Navrhovateľ je pre toto konanie oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č.

71/1992 Z.z. a súd jeho návrhu vyhovel. Z tohto dôvodu súd zaviazal odporcu zaplatiť súdny poplatok z
návrhu na začatie konania. Výška súdneho poplatku bola určená podľa položky 1 písm. b/ sadzobníka
súdnych poplatkov t.j. vo výške 99,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a
dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.