Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. január 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 7C/23/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6911203380
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alica Žingorová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6911203380.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote samosudkyňou Mgr. Alicou Žingorovou v právnej veci navrhovateľa

maloletého C. Š.S., L.. XX. XX. XXXX, P. J. T. XX/XXX, O. D.; zastúpeného kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote proti odporcom 1/ C. Š., L.. XX. XX. XXXX,
P. J. T. XX/XXX, O. D.; zast. JUDr. Jánom Marčokom, advokátom so sídlom AK v Lučenci, M. Gorkého
21 a 2/ C. Š.T., L.. XX. XX. XXXX, J. J. XXX; zast. JUDr. Ivetou Tóthovou, advokátkou so sídlom AK v
Rimavskej Sobote, Svätoplukova 28 o prípustnosť zapretia otcovstva

r o z h o d o l :

Súd p r i p ú š ť a zapretie otcovstva, ktoré svedčí odporcovi 2/ C. Š., L.. XX. XX. XXXX voči maloletému
C. Š., L.. XX. XX. XXXX a u r č u j e, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty na zapretie

rodičom dieťaťa je v záujme maloletého.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

UznesenímKrajskéhosúduvBanskejBystricič.k.12Co/175/2013-150zodňa31.10.2013bolrozsudok
tunajšieho súdu v predmetnej veci zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.
Z obsahu tohto uznesenia vyplynulo, že "odporkyňa 1/ (okrem iného) v odvolaní namietala, že v konaní
nebol vypočutý maloletý navrhovateľ. Vzhľadom k tomu, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový
stav veci, keď sa bez uvedenia akýchkoľvek závažných dôvodov priamo neoboznámil s názorom

maloletého navrhovateľa, ako to vyplýva z ust. § 100 ods. 3 OSP a § 43 ods. 1 Zákona o rodine".
Napadnuté rozhodnutie okresného súdu bolo zrušené, podľa § 221 ods. 1 OSP a vrátené na ďalšie
konanie, v ktorom mal súd postupovať vo vyššie naznačenom smere.

Z rozsudku tunajšieho súdu 7C/23/2011-119 zo dňa 09. 04. 2013 vyplýva, že ním tunajší "súd pripustil
zapretie otcovstva, ktoré svedčí odporcovi 2/ C. Š., L.. XX. XX. XXXX voči maloletému C. Š.T., L.. XX.
XX. XXXX a určil, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty na zapretie rodičom dieťaťa je v

záujme maloletého".

Následne súd v zmysle uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 12Co/175/2013-150 zo dňa
31. 10. 2013 doplnil dokazovanie vo veci výsluchom účastníkov konania ako aj nariadením kontrolného
znaleckého dokazovania, vypracovaním znaleckého posudku súdnou znalkyňou PhDr. Ľubomírou
Gallovou.

Zo znaleckého posudku súdnej znalkyne č. 23/2014, z odboru psychológia, odvetvie klinická a
poradenská psychológia, PhDr. Ľubomíry Gallovej z 25. 11. 2014, ktorý si súd vyžiadal vyplýva, že
z psychologického vyšetrenia mal. C. Š. a z riadeného psychodiagnostického interview vyplynulo, že
maloletý uviedol: "Ja ho (odporcu 2/)však naďalej považujem za svojho biologického otca. Náš vzťahsa však tým, že sme sa nestretávali narušil. Otec (odporca 2/) prestal o mňa javiť záujem a ja sa mu
nebudem vnucovať. Nemám sa s ním už o čom rozprávať.
Ak by som sa dozvedel, že otec (odporca 2/) nie je mojim biologickým otcom, asi by som to po tých 5.

rokoch bežne znášal a to tým, že sa s otcom vôbec nestretávam. Možno by ma to však aj zobralo, ale
skôr nie ako áno. ... Chcem však už mať s touto vecou pokoj. Nechcem sa už tým zaoberať".

Ďalej znalkyňa v záveroch znaleckého posudku uviedla, že maloletý má vedomosť o súdnom spore,
ktorý sa vedie v jeho veci. Ocitá sa však naďalej vo vnútornej neistote, keďže bol vtiahnutý do tohto

procesu a nebola mu ujasnená situácia ani zo strany otca ani zo strany matky. Tiež vnútorne nie je
maloletý emočne vysporiadaný s danou situáciou. Sám si želá ukončenie celého procesu, čo formuloval
slovami, že by bol rád, keby už celá záležitosť bola za ním.
Znalkyňa preto odporučila, aby sa podstúpilo konanie o zapretie otcovstva s tým, že to bude v záujme
dieťaťa, aby sa neukončená emočná záležitosť pre dieťa ukončila a nezamestnávala tak ďalej psychiku
maloletého. Maloletý je schopný na racionálnej a emočnej úrovni prijať danú realitu (zistenie otcovstva).

Neistota, ktorej je niekoľko rokov vystavený, môže viac narúšať jeho psychickú rovnováhu než samotné
vystavenie sa tomuto konaniu. Ďalej konštatovala, že z psychologickej praxe je tiež známe zistenie, že
nepoznanie osoby otca resp. pochybnosti ohľadom otcovstva sú témy, ktoré emočne najviac zaťažia
psychiku a prinášajú dlhodobý problém v živote ľudí.

Podľa ust. § 96 ods. 1 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa
lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia
otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.

Podľa ust. § 96 ods. 2 Zákona o rodine ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1

vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po
právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.

Podľa ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a
rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých

veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého
dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá
pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľaust.§100ods.3OSP,akjeúčastníkomkonaniamaloletédieťa,ktoréjeschopnésohľadomnavek

a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého
dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných
osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.

Súd pri posudzovaní predmetnej veci vychádzal z presvedčenia, že zisťovanie vhodnosti resp.
nevhodnosti prípustnosti zapretia otcovstva a záujmu mal. dieťaťa je primárne skutkovou otázkou
s tým, že hoci základom pre hmotno-právne posúdenie otázky, či je podanie návrhu na zapretie
otcovstva v záujme dieťaťa sú spoľahlivé skutkové zistenia o tom, čo je v záujme dieťaťa, samotný
myšlienkový proces subsumovania zisteného skutkového stavu pod niektoré z citovaných hmotno-

právnych ustanovení treba považovať za právne posúdenie veci. Inými slovami, vyvodenie záverov o
tom, čo je na základe zistených podstatných skutočností v najlepšom záujme dieťaťa, treba považovať
za právne posúdenie veci.

Keďže krajský súd v zrušujúcom uznesení vyslovil potrebu "vhodnou formou priamo sa oboznámiť

s názorom dieťaťa" súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že z ustálenej súdnej praxe
vyplýva, že názor dieťaťa je možné zisťovať nie len jeho priamym výsluchom ale aj prostredníctvom
zákonného zástupcu, orgánu sociálno-právnej ochrany detí alebo znaleckým posudkom. Preto súd,
s ohľadom hlavne na charakter prejednávanej veci (prípustnosť zapretia otcovstva) ako aj vek a
rozumovú vyspelosť maloletého, v snahe zabezpečiť, čo najšetrnejší prístup k maloletému, pristúpil

k vykonaniu kontrolného znaleckého dokazovania bez toho, aby maloletého vystavoval, priamo pred
súdom, stresovej situácii, pričom závery znaleckého posudku považuje za dostatočne relevantné pre
oboznámenie sa s názorom maloletého dieťaťa.Tento postup zodpovedá aj požiadavke zakotvenej v čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa ako aj
§ 43 ods. 1 Zákona o rodine a § 100 ods. 3 OSP a podľa názoru súdu znalecký posudok jednoznačne
dokladuje vyjadrenie názoru maloletého v tom zmysle, že maloletý opakovane zdôraznil skutočnosť,

že chce, aby sa celá záležitosť pre neho ukončila, pričom maloletý sa nachádza v citovo náročnom
vývinovom období a negatívne zážitky ako je neriešenie a zahmlievanie celého problému môžu
zasiahnuťjehopsychiku,čoniejevzáujmemaloletéhoanaprospechmaloletéhonaopak,akotovyplýva
zo záverov znaleckého posudku neistota, ktorej je niekoľko rokov vystavený, môže ešte viac narúšať
jeho psychickú rovnováhu než samotné vystavenie sa konaniu o zapretie otcovstva.

Znalkyňa tiež v znaleckom posudku poukázala na tú skutočnosť, že v neskoršom vývinovom období sa
môže naďalej touto situáciou zamestnávať.

Súd pri posudzovaní predmetnej veci preto vychádzal zo zásady najlepšieho záujmu dieťaťa a
predovšetkým mal za cieľ svojim rozhodnutím dosiahnuť pre dieťa stabilné a dlhodobé riešenie, ktoré
sleduje skutočne dlhodobé záujmy dieťaťa a nie je len prechodným riešením, na krátky čas.

Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať aj na postoj matky v celej veci, ktorej aj v minulosti
boli poskytnuté určité psychologické odporúčania na to ako maloletému vysvetliť vzniknutú situáciu,
avšak napriek tomu maloletému celá situácia zo strany matky ujasnená nebola.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd podanému návrhu v
plnom rozsahu s poukazom na ust. § 96 ods. 1,2 Zákona o rodine vyhovel, pripustil zapretie otcovstva,
ktoré svedčí odporcovi v 2/ voči maloletému a určil, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty
je v záujme dieťaťa, pričom dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia môže podať návrh na zapretie
otcovstva.

O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,
pretoženavrhovateľovi,ktorýbolvkonaníúspešnýtrovykonanianevznikliaodporcomprávonanáhradu
nevzniklo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu písomne v dvoch vyhotoveniach, pričom v odvolaní sa má
popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.