Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 12C/31/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614202417
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šulajová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6614202417.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v právnej veci žalobcu Quantum Credit

a. s. so sídlom Bratislava, Tomášikova 23/C, IČO: 47 248 980, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o. so sídlom
Bratislava, Tomášikova 23/C, proti žalovanému X. J., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, štátny
občan SR, t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom N. R., pracovník Okresného súdu Lučenec,
v konaní o zaplatenie sumy 217,77 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žaloba o zaplatenie sumy 217,77 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 217,77 Eur
počnúc od 26.02.2011 až do zaplatenia s a z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 217,77 Eur spolu s 9 % ročným
úrokom z omeškania od 26.02.2011 až do zaplatenia.

Uviedol, že Slovak Telecom, a. s. so sídlom Bratislava, Bajkalská 28 uzatvorila so žalovaným dňa
09.07.2010 Dodatok k Zmluve o pripojení Fix podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov. Predmetom Dodatku bolo poskytnutie služby Fix 9. Z
poskytovania tejto služby vyplýva žalovanému povinnosť minimálneho mesačného zmluvného dobitia

kreditu sumou 9,--Eur po dobu 24 mesiacov. V súlade s vyššie uvedeným vyvstáva záväzok žalobcu
zabezpečiť žalovanému predaj zľavneného mobilného telefónu, konkrétne LG POP GD 510, v súvislosti
s prevzatím záväzku viazanosti. Žalobca, resp. jeho právny predchodca poskytol danou Zmluvou určené
plnenie riadne a včas. Vzhľadom k tomu, že žalovaný si nedobíjal kredit zmluvne určeným spôsobom,
teda neplnil záväzok vyplývajúci z Dodatku, porušil zmluvnú povinnosť, z čoho následne vyplýva jeho
povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu. Na základe porušenia mu bola vystavená faktúry číslo
XXXXXXXXXX splatná dňa 25.02.2011 na sumu 248,95 Eur, čo je výška zmluvnej pokuty.

Vzhľadom na skutočnosť, že Slovak Telecom a žalobca uzavreli medzi sebou Zmluvu o postúpenie
pohľadávok, predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom žalobcu. Na základe uvedeného došlo zo
strany Slovak Telecomu k Oznámeniu o postúpení pohľadávky voči žalovanému. Žalovaný faktúru do
dnešného dňa neuhradil.

Žalobca svoju zmluvnú povinnosť plnil riadne a včas, na základe čoho mu vzniklo právo vyfakturovať

dohodnutú zmluvnú pokutu v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Žalovaný sa
nezaplatením vyššie uvedenej faktúry dostal do omeškania, preto žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie
úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.V zmysle bodu 3 Dodatku sa zmluvné strany dohodli, že v prípade porušenia Dodatku má žalobca právo
na zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur. Žalobca si však uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu iba v
alikvotnej čiastke, a to za príslušný počet mesiacov počítaných od mesiaca, v ktorom došlo k porušeniu

zmluvnej povinnosti žalovaným až do mesiaca ukončenia viazanosti služby. Z uvedeného vyplýva, že
nakoľko si žalovaný dobil kredit v požadovanej výške iba v prvých troch mesiacoch viazanosti, ktorá bola
24 mesiacov, výška zmluvnej pokuty bude zodpovedať sume 217,77 Eur, za 21 mesiacov porušenia
zmluvnej povinnosti. Vymáhanú výšku zmluvnej pokuty nepovažuje za neprijateľnú a taktiež sa odvoláva
na podstatu tohto právneho inštitútu, teda na výchovný a sankčný charakter zmluvnej pokuty.

Žalobca v doplňujúcom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 26.05.2014 poukázal na skutočnosť,
že žalovanému na základe Dodatku k Zmluve o pripojení bol právnym predchodcom predaný mobilný
telefón v zľave iba za 1,--Eur, pričom nezľavnená hodnota tohto telefónu bola 159,--Eur s DPH. Podľa
bodu 1 písm. d/ Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 09.07.2010 bol žalovaný povinný realizovať
pravidelné zmluvné dobíjanie podľa bodu 3.1 Osobitných podmienok pre poskytovanie služby Fix, a to v

stanovenej výške 9,--Eur vždy k poslednému dňu zúčtovacieho obdobia. Zúčtovacie obdobie bol mesiac
a vzniklo prvým dňom nasledujúcim po nadobudnutí účinnosti Zmluvy. Keďže Zmluva s Dodatkom
bola podpísaná 09.07.2010, žalovaný si mal dobiť kredit prvýkrát najneskôr do konca augusta 2010.
Podľa zistení poskytovateľa služby si žalovaný v lehote viazanosti dobil kredit iba trikrát (jedenkrát v
auguste a dvakrát v septembri). V októbri 2010 si už zmluvný kredit nedobil ani raz, teda októbrom

2010 porušil Zmluvu. Preto mu Slovak Telecom, a. s. vyúčtoval zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur.
S ohľadom na skutočnosť, že si žalovaný čiastočne kredit dobíjal, uplatnil žalobca v žalobe zmluvnú
pokutuibavalikvotnejčastiza21mesiacov.Požadovanúzmluvnúpokutuvuplatnenejvýškenepovažuje
za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z hľadiska platnej judikatúry ani v jednom prípade súd nevyslovil
záver, že samotný fakt uzavretia dohody o zmluvnej pokute medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy

predstavujeneprijateľnúpodmienku.Dôvodomneuznanianárokužalobcunavyplateniezmluvnejpokuty
zo strany žalovaného bola výška zmluvnej pokuty.

Žalobca ani jeho právny zástupca sa pojednávania vytýčeného na 27.05.2014 nezúčastnili, svoju
neúčasť ospravedlnili a navrhli, aby súd prejednal bez ich účasti, preto súd postupoval podľa § 101 ods.

2 O. s. p. a vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

Z dôvodu, že ani šetrením polície sa nepodarilo zistiť súčasný pobyt žalovaného, súd mu v zmysle
§ 29 ods. 2, 6 O. s. p. ustanovil pre toto konanie opatrovníka v osobe N. R., pracovníka Okresného
súdu Lučenec. Opatrovník žalovaného sa pojednávania nezúčastnil, hoci doručenie mal riadne a včas

vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil, súd preto vec prejednal a rozhodol podľa § 101 ods. 2 O. s.
p. bez jeho prítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním Zmluvy o pripojení, Dodatku k Zmluve o pripojení Fix uzatvorenej
medzi žalovaným a spoločnosťou T-Mobile dňa 09.07.2010, faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 248,95

Eur, Oznámenia o postúpení pohľadávky, vyjadrenia žalobcu, karty zákazníka, Zmluvy o postúpení
pohľadávok a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 09.07.2010 právny predchodca žalobcu Slovak Telecom, a.s. a žalovaný uzatvorili Zmluvu o
pripojení Fix v zmysle § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Predmetom

Zmluvy bol program služieb Fix 9.

Právny predchodca žalobcu a žalovaný dňa 09.07.2010 uzatvorili Dodatok k Zmluve o pripojení Fix.
Predmetom Dodatku bola aktivácia programu služieb uvedeného v tabuľke č. 1, a to program služieb Fix
9, ďalej záväzok spoločnosti T-Mobile zabezpečiť žalovanému predaj zľavneného mobilného telefónu,

a to LG POP GD 510. Z uzatvoreného Dodatku tiež vyplývala povinnosť pre žalovaného zabezpečiť si
minimálne mesačné zmluvné dobitie 9,--Eur s dobou viazanosti 24 mesiacov.

V bode 3 Dodatku bola zakotvená v prípade porušenia Dodatku alebo Všeobecných podmienok
povinnosť žalovaného uhradiť zmluvnú pokutu v tabuľke č. 1 Dodatku, a to vo výške 248,95 Eur.

Z karty klienta, ktorú predložil do súdneho spisu žalobca je preukázané, že žalovaný od času uzavretia
Zmluvy o pripojení a Dodatku k Zmluve si dobil kredit celkovo trikrát, a to jedenkrát v mesiaci august
2010 a dvakrát v mesiaci november 2010.Dňa 08.02.2011 právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu
248,95 Eur, ktorá predstavovala zmluvnú pokutu. Dátum splatnosti bol 25.02.2011.

Dňa 20.11.2013 bola uzatvorená medzi postupcom Slovak Telecom, a. s., Bratislava, Bajkalská 28, IČO:
35763469 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom Zmluva o postúpení pohľadávok, predmetom
ktorej bola aj pohľadávka voči žalovanému.

Dňa 29.11.2013 spoločnosť Slovak Telecom, a. s. žalovanému oznámila, že postúpila všetky
pohľadávky, ktoré vyúčtovala faktúrou č. XXXXXXXXX9 vo výške 248,95 Eur spolu s príslušenstvom
na žalobcu.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, účinný k 09.07.2010, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, účinný k 09.07.2010, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto

zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa

považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, účinný k 09.07.2010, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, účinný k 09.07.2010, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z
ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť
záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, účinný k 09.07.2010, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä
zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených
v zákone.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, účinný k 09.07.2010, ak strany dojednajú pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný
pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú
pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob
jej určenia.

Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinný k 09.07.2010, veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania
účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody
presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, účinný k 09.07.2010, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 43 ods. 1, 2 zákona č. 610/2003, účinný k 09.07.2010, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje

účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť
súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o
pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve
o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu
možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

V posudzovanej právnej veci bola pohľadávka, ktorá je predmetom sporu postúpená na žalobcu, takže
žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby.Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov mal súd preukázané, že žaloba
žalobcu je nedôvodná. Predmetom konania je zaplatenie sumy 217,77 Eur s príslušenstvom z titulu
dohodnutej zmluvnej pokuty medzi účastníkmi konania v Dodatku k Zmluve o pripojení Fix zo dňa

09.07.2010. Uvedenú zmluvnú podmienku súd považoval za neprijateľnú, a preto neplatnú v zmysle §
53 Občianskeho zákonníka, nakoľko v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu.

V slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne právo z
článku 144 ods. 1 Ústavy SR, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou

zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, t. j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva,
ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.

Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu Spoločenstva okrem iného k tomu, že v článku 6
ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288, ďalej len "smernica") stanovil, aby nekalé podmienky

uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom "neboli záväzné pre
spotrebiteľa". Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných
strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.

Podľa článku 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

V odseku 3 § 53 Občianskeho zákonníka je zakotvený exemplifikatívny výpočet neprijateľných

podmienokuvedenýchvspotrebiteľskýchzmluvách.Nazákladesmernicečíslo93/13/ESbolichvýpočet
spresnený a doplnený zákonom číslo 568/2007 Z. z..

Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty, nielenže by porušil zákon, princípy
súkromného práva (princíp proporcionality), ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky

vyplývajúcich z členstva v Európskej únii.

Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná

bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ďalej len "smernica").

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky,
ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj "neprimeraná

kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa" a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná
sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.

O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody je aj sankciou, by nemali byť
žiadne pochybnosti. Žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv,

ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť.

Súd prihliadal k ostatným zmluvným podmienkach, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy a inej
zmluve (čl. 4 ods. 1 Smernice). Aj keď žalobca výslovne neoznačil zmluvu podľa toho, aký typ podľa
Občianskeho zákonníka reprezentuje, časť zmluvy o pripojení týkajúca sa kúpy telefónu predstavuje

kúpnu zmluvu, ktorá je zároveň viazanou zmluvou k zmluve o pripojení. Za relevantnú treba považovať
skutočnosť, že zmluvná pokuta má zohľadňovať zľavnenú cenu mobilného telefónu a v prípade
predčasného ukončenia garantovať návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy pri odpredaji
telefónu. Zmluvná pokuta má však aj iný a to nežiaduci rozmer. Zmluvná pokuta neprimerane ukracuje
spotrebiteľa.

Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl
a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil
a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívnespôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva
Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495, v ktorom sa okrem iného
uvádza:

"V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov,
ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného
práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je
ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo
predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti."

Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku (§5 O.s.p.)
nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi
Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z
ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý

od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by
sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V
sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená
čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských
štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že

spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že
účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť
podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Z vykonaného dokazovania mal súd aj preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dohodnutá v

Dodatku k Zmluve o pripojení zmluvná pokuta vo výške 248,95 Eur, ktorá je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, ktorá je neplatná.

So zreteľom na to, že neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, nemožno znižovať neplatne
dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa

uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu.

Súd poukazuje na to, že súdy Slovenskej republiky určili neplatnosť zmluvnej podmienky dojednanej
v zmluvách o pripojení uzatváraných s právnym predchodcom navrhovateľa z dôvodu neprijateľnosti

podmienky (napr. rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 4C/161/2011-24 zo dňa 06.12.2011 v
spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/18/2012 zo dňa 11.09.2012, rozsudok
Okresného súdu Prešov sp. zn. 17C/46/2012 zo dňa 13.07.2012).

Na základe všetkých uvedených skutočností súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak žiadne trovy v konaní si neuplatnil ani mu žiadne trovy nevznikli,

preto súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.