Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. október 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10C/26/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114223255
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114223255.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Vankovou v právnej veci navrhovateľa:

Slovenská sporiteľňa, a.s. v skratke SLSP, a.s., IČO 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, Bratislava,
právne zastúpený: JUDr. Pavel Novák, usadený euroadvokát, so sídlom Mostová 2, Bratislava, proti
odporcovi: X. O., narodený XX.X.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, B. - L., o zaplatenie 5.441,57 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.001,43 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,00
% ročne zo sumy 2.001,43 eura od 26.8.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa návrh zamieta.

III. Odporcovi sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 4.9.2014 doručeným súdu dňa 8.9.2014 v spojení s doplnením návrhu
zo dňa 18.2.2015 doručeným súdu dňa 3.3.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil
odporcovipovinnosťzaplatiťmusumu5.441,57eurasúrokomvovýške17,90%ročnezosumy3.256,73
eura od 26.8.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.001,99 eura
od 26.8.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania. Navrhovateľ v návrhu a v doplnení návrhu uviedol,

že dňa 21.4.2010 navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník uzatvorili Zmluvu o splátkovom úvere
č. 0634634072, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi splátkový úver vo výške 4.000 eur
jednorazovo a bezhotovostne dňa 21.4.2010. Výška a počiatočný deň splatnosti úveru bol stanovený
od prvého čerpania úveru do 30.4.2010 vo výške 21,88 eura mesačne k poslednému dňu kalendárneho
mesiaca a od 27.5.2010 vo výške 106,84 eura mesačne k 27. dňu v kalendárnom mesiaci. Navrhovateľ
eviduje ku dňu 10.2.2015 pohľadávku voči odporcovi vo výške 5.829,35 eura. Odporca ku dňu 15.2.2015
uhradil celkovo sumu 1.988,57 eura. Navrhovateľ dňa 27.5.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a

odporca sa tak dostal s úhradou celého záväzku do omeškania dňa 28.5.2014. Navrhovateľ si vyčíslil
pohľadávku ku dňu 25.8.2014.

Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s Návrhom zo dňa 4.9.2014, s Doplnením návrhu
zo dňa 18.2.2015, s listinnými dôkazmi, a to najmä so Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 21.4.2010,

so Všeobecnými obchodnými podmienkami s účinnosťou od 1.8.2002, s Výzvou zo dňa 28.5.2014, s
Oznámenímovyhlásenímimoriadnejsplatnostizodňa27.6.2014,sVýpisomzúveručíslo:0634634072,
s Úrokovými sadzbami platnými do 14.7.2009, do 15.3.2013, s Prehľadom o transakciách na úverovom
účte, so Sadzobníkom poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne, a.s. platným od 1.10.2010, ako i sobsahom celého spisu, keď pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa a odporcu
podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a zistil nasledovný skutkový stav:

Predmetom konania je nárok na zaplatenie sumy 5.441,57 eura s úrokom vo výške 17,90 % ročne zo
sumy 3.256,73 eura od 26.8.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
5.001,99 eura od 26.8.2014 do zaplatenia.

Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného

vzťahu zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného
vzťahu za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať
odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku

zmluvného vzťahu spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskoršíchpredpisov vzneníplatnomaúčinnomkudňuvznikuzmluvnéhovzťahunaúčelytohtozákona

sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa ustanovenia § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení

neskoršíchpredpisov vzneníplatnomaúčinnomkudňuvznikuzmluvnéhovzťahunaúčelytohtozákona
sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvou veriteľom je fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti
od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu spotrebiteľom je
fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania

alebo podnikania.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v

okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 posledná veta zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, ak však

zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l),
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania
odporcu, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri

plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom

2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vychádzajúc zo skutkových zistení mal súd preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako
dlžník uzavreli dňa 21.4.2010 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0634634072, na základe ktorej zmluvy
navrhovateľ poskytol odporcovi úver v sume 4.000 eur s dohodnutou úrokovou sadzbou 17,90 % ročne

a odporca sa zaviazal zaplatiť poskytnutý úver v mesačných splátkach do 30.4.2010 vo výške 21,88
eura a od 27.5.2010 vo 106,84 eura splatných k 27. dňu v kalendárnom mesiaci s konečnou splatnosťou
úveru dňa 27.4.2015. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 22,11 % a priemerná hodnota
RPMN predstavovala 19,11 %. Odporca vyčerpal peňažné prostriedky jednorázovo a bezhotovostne
dňa 21.4.2010 v sume 4.000 eur a navrhovateľovi zaplatil dňa 21.4.2010 sumu 89,59 eura, dňa 1.5.2010
sumu 21.88 eur, dňa 27.5.2010 sumu 106,84 eura, dňa 27.6.2010 sumu 106,84 eura, dňa 27.7.2010

sumu 106,84 eura, dňa 17.9.2010 sumu 106,84 eura, dňa 27.9.2010 sumu 106,84 eura, dňa 27.10.2010
sumu 106,84 eura, dňa 27.11.2010 sumu 106,84 eura, dňa 13.1.2011 sumu 131,96 eura, dňa 27.1.2011
sumu 106,84 eura, dňa 27.2.2011 sumu 106,84 eura, dňa 28.3.2011 sumu 110,27 eura, dňa 27.4.2011
sumu 110,27 eura, dňa 27.5.2011 sumu 110,27 eura, dňa 27.6.2011 sumu 110,27 eura, dňa 27.7.2011
sumu 110,27 eura, dňa 30.8.2011 sumu 110,27 eura, dňa 27.9.2011 sumu 110,27 eura, dňa 27.10.2011

sumu 21,69 eura, teda celkom sumu 1.998,57 eura. Listom zo dňa 27.6.2014 vyhlásil navrhovateľ
mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 24.6.2014 z dôvodu, že odporca sa dostal do meškania so splatením
splátky úveru viac ako o tri mesiace.

Navrhovateľ si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 5.441,57 eura, ktorá suma sa skladá z istiny

v sume 3.256,73 eura, z riadnych úrokov v sume 1.605,99 eura, z úrokov z omeškania v sume 439,58
eura a z poplatkov v sume 139,27 eura a nárok na zaplatenie riadneho úroku vo výške 17,90 % ročne
zo sumy 3.256,73 eura od 26.8.2014 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
5.001,99 eura od 26.8.2014 do zaplatenia.

Posudzovaný právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere je
od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať
ho podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré
upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákon
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej

rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov), keďže zmluva
o spotrebiteľskom úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka)
a zároveň navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s
poukazom na predmet podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy
o spotrebiteľskom úvere nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh bol podaný dôvodne len v časti. Účastníci
konania uzavreli zmluvu o úvere, ktorý úver má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia §
2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, na základe

ktorej uzatvorenej zmluvy o úvere navrhovateľ poskytol odporcovi spotrebiteľský úver v sume 4.000
eur s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 17,90 % ročne a odporca sa zaviazal vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom v dohodnutých
splátkach. Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania neobsahuje v zmysle
ustanovenia§4ods.2písm.i)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochao zmeneadoplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov základnú obsahovú náležitosť, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. V takomto prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý navrhovateľom odporcovi považuje v
zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 posledná veta zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii

v znení neskorších predpisov za bezúročný a bez poplatkov. Odporca zaplatil z poskytnutého úveru vo
výške 4.000 eur len časť vo výške 1.998,57 eura, a preto je vzhľadom na vyššie uvedené konštatovanie
opodstatnená len požiadavka na zaplatenie zostávajúcej istiny v sume 2.001,43 eura (4.000 eur -
1.998,57 eura). Nakoľko poskytnutý spotrebiteľský považuje súd za bezúročný a bez poplatkov nieje opodstatnená požiadavka navrhovateľa na zaplatenie uplatneného riadneho úroku z úveru v sume
1.605,99 eura, riadneho úroku vo výške 17,90 % ročne zo sumy 3.256,73 eura od 26.8.2014 do
zaplatenia a poplatkov v sume 139,27 eura.

Vo vzťah k jednotlivým splátkam úveru navrhovateľ poukazoval na znenie Článku VII., bodu 7.3.8.
Všeobecných obchodných podmienok účinných od 1.8.2012, v zmysle ktorého sa pri splácaní
Pohľadávky z úveru došlých súm uhrádzajú jednotlivé záväzky Klienta v tomto poradí: splatné Poplatky
a náklady Banky súvisiace s úverom v poradí od najskôr splatného záväzku, úroky z omeškania podľa

poradia od najskôr splatného úroku z prečerpania, úroky podľa poradia od najskôr splatného úroku
a istina úveru. Vzhľadom na znenie tohto článku Všeobecných obchodných podmienok účinných od
1.8.2012 súd konštatuje, že v ňom nie je uvedená výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, ale len poradie, v akom sa budú splácať jednotlivé pohľadávky navrhovateľa voči
odporcovi. V nadväznosti na vyššie uvedené považuje súd za potrebné poukázať na to, že v súlade
s ustálenou súdnou praxou, nemôže byť obligatórna náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere ani

vyjadrená vo všeobecných obchodných podmienkach, nakoľko odporca ako spotrebiteľ podpisuje len
samotnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nie všeobecné obchodné podmienky. O takýto prípad sa však
v prejednávanej veci ani nejedná, keďže nepochybne predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere (ani
všeobecné obchodné podmienky) neobsahuje dohodu účastníkov konania o výške, počte a termínoch
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Ďalej navrhovateľ žiadal v konaní od odporcu zaplatiť úroky z omeškania v sume 439,58 eura.
Navrhovateľ bol uznesením č. k. 10C/26/2015-42 zo dňa 23.1.2015 súdom vyzvaný, aby doplnil opísanie
rozhodujúcich skutočností a mimo iného uviedol presný spôsob výpočtu úroku z omeškania v sume
439,58 eura v nadväznosti na výšku úroku (percento ročne alebo denne), sumu, z ktorej je úrok z

omeškania uplatňovaný a obdobie, za ktoré je úrok z omeškania uplatňovaný (konkrétny deň začiatku
a konca obdobia). V doplnení návrhu navrhovateľ zotrval na svojej požiadavke, že žiada zaplatiť
požadovanú sumu úrokov z omeškania a uviedol príkladmý výpočet úrokov z omeškania, keď vo
vzťahu k uplatnenej sume úrokov z omeškania odkázal na Výpis z úveru č. 0634634072 od 1.4.2010
od 17.9.2011 v nadväznosti na Prehľad o transakciách od 26.9.2011 do 26.1.2015. V predloženom

prehľade transakcií je uvedený dátum zúčtovania, popis transakcie - predpis úroku z omeškania a
sumy účtovaných úrokov z omeškania a v predloženom výpise je uvedený dátum účtovania s popisom
transakcie - napr. čerpanie úveru, predpis riadneho úroku, poplatok za správu úveru, splátka, poistenie
úver, riadny úrok a pod., suma obratu. Ani z jedného predložených listinných dôkazov nevyplýva výška
účtovaného úroku z omeškania, suma, z ktorej je úrok z omeškania vypočítaný a rozhodné obdobie, za

ktoré je úrok z omeškania účtovaný. Podľa názoru súdu tak nebolo predovšetkým z obsahu návrhu a
doplnenia návrhu, a ani z predložených listinných dôkazov zrejmé, akým spôsob dospel navrhovateľ k
výpočtu uplatneného úroku z omeškania v sume 439,58 eura. Navrhovateľ bol vyzvaný zo strany súdu
na doplnenie opísania rozhodujúcich skutočností, avšak navrhovateľ zotrval vo vzťahu k požiadavke
na zaplatenie úroku z omeškania v sume 439,58 eura bez jej bližšej špecifikácie a ani len neuviedol

podstatné rozhodujúce skutočnosti, aby bolo možné zistiť, akým spôsob navrhovateľ dospel k výpočtu
uvedenej sumy. Prehľad transakcií obsahoval tri strany údajov s uvedením sumy predpísaného úroku
z omeškania bez uvedenia výšky úroku z omeškania, sumy, z ktorej je počítaný, a to navyše bez
zdôvodnenia, prečo je úrok z omeškania počítaný práve za rozhodné obdobie a práve z tej ktorej
konkrétnej sumy. V tomto smere je potrebné uviesť, že úlohou súdu nie je vytvárať skutkový stav z listín

predložených navrhovateľom, ale naopak navrhovateľ je povinný uviesť presné údaje o tom, čoho sa
domáha. Napokon z množstva strán prehľadu o transakciách, výpisu z účtu odporcu ani nebolo možné
pri maximálnej vôli dospieť k záveru, v akej výške, z akých konkrétnych súm a prečo práve z tých ktorých
konkrétnych súm žiada navrhovateľ zaplatiť kapitalizovaný úrok z omeškania v sume 439,58 eura. Z
obsahu spisu nebolo možné podľa názoru súdu zistiť, na základe akých skutkových tvrdení dospel

navrhovateľ k požiadavke na zaplatenie úroku z omeškania práve v sume 439,58 eura.

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok
neunesenie dôkazného bremena. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich

tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé
následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe ostatných vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané
ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je preúčastníka nepriaznivé rozhodnutie. Podľa názoru súdu sa navrhovateľovi nepodarilo vôbec preukázať
opodstatnenosť nároku na zaplatenie úrok z o meškania v sume 439,58 eura. Navrhovateľ neprodukoval
žiadne dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia ohľadne nároku na zaplatenie úroku z o meškania v

sume 439,58 eura, právny zástupca navrhovateľa sa nezúčastnil nariadeného pojednávania vo veci a
z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ napriek márnemu poučeniu podľa ustanovenia §
120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v konaní nepredložil súdu a ani nenavrhol vykonať žiadne
relevantné dôkazy preukazujúce opodstatnenosť jeho nároku na zaplatenie úroku z o meškania v sume
439,58 eura. Podania navrhovateľa, resp. výpisy z účtu odporcu a prehľady o transakciách priložené

k podaniam navrhovateľa, boli zmätočné, bez vzájomnej súvzťažnosti a z ich obsahu nebolo možné
vytvoriť celkový prehľad o skutkovom deji sporu v nadväznosti na okolnosti vzniku nároku na zaplatenie
úroku z omeškania v sume 439,58 eura. V konaní zistený skutkový základ neumožňoval súdu ustáliť
vznik konkrétnej povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi úrok z o meškania v sume 439,58 eura, a
preto súd rozhodol v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričítal navrhovateľovi.
Práve neunesenie dôkazného bremena zo strany navrhovateľa malo vecný dopad na výsledok sporu,

keď súd požiadavku navrhovateľa na zaplatenie úroku z o meškania v sume 439,58 eura považoval za
neopodstatnenú.

Napokon predmetom sporu zostala požiadavka navrhovateľa na zaplatenie úroku z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 5001,99 eura od 26.8.2014 do zaplatenia. Odporca sa dostal do omeškania so

zaplatením peňažného dlhu dňa 25.6.2010, keďže k zosplatneniu úveru došlo dňa 24.6.2014, teda dňom
nasledujúcimpodni,kedysastalsplatnýmcelýzáväzokodporcuzpredmetnejzmluvyospotrebiteľskom
úvere. Navrhovateľ má tak nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o osem percentuálnych
bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa 25.6.2014. Keďže súd dospel k záveru, že opodstatnená je

požiadavka navrhovateľa len na zaplatenie sumy 2.001,43 eura, bolo možné priznať navrhovateľovi
nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania len z tejto sumy. Odporca sa dostal do omeškania
dňa 25.6.2014, keď výška základnej úrokovej sadzby k uvedenému dňu bola 0,15 %. Navrhovateľ tak
má popri dlžnej istine i nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,15 % (8,00 % x 0,15 %) ročne
z dlžnej sumy odo dňa omeškania odporcu s plnením peňažného dlhu. Navrhovateľ žiadal v konaní o

zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne z uplatnenej sumy, čo je menej ako má nárok a
od 26.8.2014, čo je neskôr ako má nárok, a keďže súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť
im viac, než čoho sa domáhajú (§ 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), považoval za dôvodnú
požiadavku navrhovateľa na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 26.8.2014. Ako
už bolo konštatované vyššie, opodstatnená je požiadavka navrhovateľa len na zaplatenie istiny v sume

2.001,43 eura a úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 26.8.2014, a preto považoval súd za
dôvodnú požiadavku navrhovateľa len na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej
sumy 2.001,43 eura od 26.8.2014 do zaplatenia.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd návrh za dôvodný len v časti o zaplatenie sumy

2.001,43 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.001,43 eura od 26.8.2014 do
zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,
keďže súd návrhu v časti o zaplatenie sumy 2.001,43 eura s príslušenstvom vyhovel a vo zvyšnej

časti návrh zamietol. Navrhovateľ bol úspešný v časti konania o zaplatenie sumy 2.001,43 eura s
príslušenstvom a v časti konania o zaplatenie sumy 3.440,11 eura s príslušenstvom bol neúspešný.
Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech navrhovateľa v rozsahu 37 % (2.001,43
eura : 5.441,57 eura x 100) a hrubý úspech odporcu v rozsahu 63 % (100 % - 37 %), čo v konečnom
dôsledku znamená právo odporcu na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto

percentom. Čiastočne úspešnému odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko náhradu trov
konania výslovne nežiadal a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli, i keď inak by mu na ňu vzniklo právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.