Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Stará Ľubovňa
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Lampartová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5Er/244/2005
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8505202669
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8505202669.2
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, zastúpeného plk. Mgr. Dušanom
Sabolom, riaditeľom Krajského riaditeľstva PZ v Prešov, proti povinnému: D. X., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom Q. XXX o vymoženie sumy 33,19 eur takto
r o z h o d o l :
Súd z a s t a v u j e exekúciu.
Súd p r i z n á v asúdnemu exekútorovi JUDr. Stanislavovi Moskvičovi, Exekútorský úrad Prešov,
Floriánova 2, Prešov trovy exekúcie vo výške 23,59 eur a u k l a d á povinnému, aby tieto trovy uhradil
súdnemu exekútorovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Oprávnený a povinný n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Oprávnený(pôvodneSR-KrajskériaditeľstvoPZvPrešove)podaldňa25.10.2005exekútorovinávrhna
vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej sumy vo výške 1 000,- Sk, t.j. 33,19 eur s prísl. na základe
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA253427,
ktoré dňa 15.6.2003 vydalo Obvodné oddelenie PZ v Starej Ľubovni. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 15.6.2003 a vykonateľnosť dňa 30.6.2003. Súd udelil súdnemu exekútorovi JUDr.
Stanislavovi Moskvičovi poverenie dňa 24.11.2005 pod číslom 5710 008815 *.
Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o zrušení rozpočtových organizácií zo dňa
12.12.2012, č.p. SLV-PS-1120/2012 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v zmysle § 21 ods. 11 zák.
č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31.12.2012, okrem iných aj rozpočtovú organizáciu Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, a to v súlade s uvedeným ustanovením a po predchádzajúcom
písomnom súhlase Ministerstva financií Slovenskej republiky č.p. MF/024448/2012-441 zo dňa
06.11.2012. V zmysle § 21 ods. 13 zák. č. 523/2004 Z.z. práva a povinnosti rozpočtových organizácií
prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
V priebehu exekučného konania súdny exekútor predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu
uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty určenej pre výkon rozhodnutia (§ 88 ods. 1 zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008).
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) zák. č. 233/1995 Z. z. exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo
právo ním priznané. Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.8.2008 rozhodnutie o uložení pokuty
za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od
uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie
nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď
to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké
dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením
bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.
Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. bolo novelou priestupkového zákona č.
298/2008 Z.z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 1.9.2008.
Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia,
ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do
dátumuúčinnostinovely,alebosamápodátumeúčinnostinovelypoužiťvždyužlennováprávnaúprava,
ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Logickým výkladom v
tomto konkrétnom prípade súd dospel k záveru, že keďže podľa zákona o priestupkoch účinného do
31.8.2008 zaniklo v zmysle jeho dovtedajšieho § 88 ods. 1 právo vykonať rozhodnutie o uložení pokuty
za priestupok už dňom 30.6.2006, prijatím novely v roku 2008 nemôže toto právo opätovne vzniknúť.
Súd musí na tento zánik práva prihliadať ex offo.
Pokiaľ by sa mal súd vysporiadať s časovou pôsobnosťou priestupkového zákona, žiadalo by sa
súdu dodať, že priestupkový zákon v sebe zahŕňa ustanovenia procesnoprávne i hmotnoprávne.
Časová pôsobnosť tohto zákona nie je upravená všeobecne, ale podľa toho, či ide o pôsobnosť
ustanovení hmotnoprávnych (§ 7 ods. 1 priestupkového zákona - zodpovednosť za priestupok) alebo
procesnoprávnych (§ 7 ods. 2 a 3 priestupkového zákona - ukladanie sankcií a ochranných opatrení).
Súd zastáva názor, že keďže preklúzia predstavuje hmotnoprávny inštitút, v danom prípade sa nemožno
riadiť pravidlom používania procesnoprávnych predpisov v znení platnom v čase rozhodovania o veci.
Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu zastavil.
V zmysle ust. § 200 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z.. ak súd rozhoduje o zastavení exekúcie, rozhodne aj
o tom kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie,
teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V § 197 ods.
1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný.
Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade
zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného alebo pokiaľ sa
exekúcia zastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou
výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastavila z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený
konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z
možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že
oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie
včas (vyše pol roka pred uplynutím prekluzívnej lehoty podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie,
pričom ešte predtým podal už dňa 26.11.2004 na súd návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia), preto
procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej
na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp.
postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné
vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania, nemohol ovplyvniť.
O trovách konania teda súd rozhodol v súlade s § 200 ods. 2 v spojení s § 197 ods. 1 zák. č. 233/1995
Z.z. a § 14, 15 a 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej
do 30.4.2008 tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 23,59 eur a zaviazal povinného,
aby ich uhradil exekútorovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Tieto trovy pozostávajú z:
1. § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. - počet hodín účelne vynaložených na vykonanie exekúcie
- spracovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 20 min. - upovedomenie o začatí exekúcie 40 min.
Spolu: 60 min.
Odmena exekútora: 6,64 eur (1 zač. hod. x 6,64 eur)
2. § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl. v spojení s § 15 cit. vyhl. - paušálna odmena
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur
- doručenia upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur
3. § 22 cit. vyhl. - náhrada hotových výdavkov
- poštovné - upovedomenie o začatí exekúcie 1,39 eur
- vrátenie poverenia 0,45 eur
- konečné vyúčtovanie 0,45 eur
- návrh na zastavenie exekúcie 1,40 eur
- vyznačenie právoplatnosti 0,45 eur
- zaslanie exekučného spisu 1,75 eur
- obálky (7 x 0,07 eur) 0,49 eur
20 % DPH zo základu pre výpočet DPH vo výške 19,66 eur 3,93 eur
Trovy exekúcie celkom: 23,59 eur
Účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule. S
prihliadnutím na tento účel treba posudzovať aj účelnosť úkonov pri priznávaní odmeny exekútorovi pri
zastavení exekúcie v zmysle § 14 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z.
Súd nepriznal exekútorovi uplatnenú odmenu za vyčíslené 2 hodiny účelne vynaložené na vykonanie
exekúcie, a to za úkony spracovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a spracovanie
upovedomenia o začatí exekúcie, každý v časovom trvaní začatej 1 hodiny. Exekútor tak časovo
nešpecifikoval náročnosť toho-ktorého úkonu, iba si vždy uplatnil odmenu vo výške 6,64 eur za každú
začatú hodinu vykonávania jedného úkonu exekučnej činnosti, a teda za každý úkon exekučnej činnosti.
Pri výpočte odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 288/1995 Z. z. účinnej
do 30.4.2008 je však určujúci čas potrebný na vykonanie exekúcie bez zreteľa na počet úkonov, ktoré
si exekúcia vyžaduje. Je potrebné sčítať časové trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na
základe tohto súčtu určiť odmenu podľa § 14 ods. 2 uvedenej vyhlášky. Z logického a gramatického
výkladu ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 288/1995 Z. z. vyplýva, že pri výpočte odmeny
sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov, teda
rozhodujúci je čas reálne potrebný na ich vykonanie. Bez relevancie je početnosť jednotlivých úkonov.
Tomuto výkladu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) predmetnej vyhlášky, ktoré
odmenu určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekúcie (taxatívne vymenované v § 15 ods. 1
predmetnej vyhlášky). Ak by zákonodarca vychádzal z toho, že základná hodinová sadzba 6,64 eur
patrí za každú, aj začatú hodinu úkonu exekučnej činnosti, bol by použil v § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky
formuláciu ako v písm. b) tohto ustanovenia (obdobne viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1 MCdo 7/2006 zo dňa 28.5.2007).
Vzhľadom na skutočnú časovú náročnosť súdnym exekútorom uvedených úkonov, ako aj s prihliadnutím
na časové špecifikácie iných exekútorov, na vykonanie úkonu spracovanie žiadosti o udelenie poverenia
stačilo exekútorovi aj účelne vynaložených 20 minút a na vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie
40 minút, teda spolu 60 minút. Na vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia a upovedomenia o začatí
exekúcie na predtlačenom vzore, v ktorom exekútor zmenil účastníkov, vymáhaný nárok a prílohy,
exekútorviacakojevyššiesúdomšpecifikovanýčasvynaložiťnemusel.Súdujepritomzvlastnejčinnosti
známe, že časová náročnosť predmetných úkonov (vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia a
vypracovanie upovedomenia) je súdnymi exekútormi špecifikovaná rôzne, a to i v polovičných časových
intervaloch, než súd uviedol v tomto uznesení. Odmena exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. č.
288/1995 Z. z. potom činí 6,64 eur za jednu hodinu účelne vynaloženú na vykonanie exekúcie.
Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikoval ustanovenia vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. v znení
účinnom do 30.4.2008 vzhľadom na prechodné ustanovenie § 27a tejto vyhlášky, pričom zároveň sumu
odmeny a hotových výdavkov v slovenských korunách prepočítal konverzným kurzom na eurá v súlade s ustanoveniami zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike, najmä § 2 ods.
3 tohto zákona.
Súd zároveň rozhodol, že oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov konania, a to v zmysle §
251 ods. 4 O.s.p. podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti prvému výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie, ktoré sa podáva na tunajšom súde do
15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia.
Proti druhému a tretiemu výroku tohto uznesenia nie je prípustné podanie odvolania (v zmysle § 202
ods. 2 O.s.p.). Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. však proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného
čakateľa je vždy prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa doručenia písomného
vyhotoveniauznesenia.Odvolaniupodanémuprotirozhodnutiu,ktorévydalsúdnyúradníkalebojustičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach (§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.