Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Bratislava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Vyskočová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zrušené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Sp/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200515
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2015200515.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Andreou Vyskočovou v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti
odporcovi: Okresný úrad Šaľa, katastrálny odbor, Staničná ul. č. 23, 927 01 Šaľa, za účasti: G. Z., rod.
N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX, XXX XX E. H. E., o návrhu na preskúmanie rozhodnutia
Okresného úradu Šaľa, katastrálny odbor: V 328/2015-11 zo dňa 11.05.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Súd napadnuté rozhodnutie odporcu č. V 328/2015-11 zo dňa 11. mája 2015
z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie.

II. Súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

III. Súd účastníčke konania G. Z. náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca preskúmavaným rozhodnutím rozhodol o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností podľa § 31 ods. 1 až 3 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práva k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny
zákon“) a § 5, § 46 a § 47 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov tak, že
návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa ust. § 31 ods. 3 zákona NR SR č.

162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení
neskorších predpisov zamietol.

Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že dňa 24.02.2015 bol Okresnému úradu
Šaľa, katastrálnemu odboru doručený návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností
vedený pod č.k. V 328/2015, pričom jeho prílohou bola Zmluva o zriadení záložného práva č. 05/2015-
RAČ uzatvorená dňa 05.01.2015, osvedčená fotokópia Dohody o splnomocnení zo dňa 09.08.2013 a

Oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad zo dňa 06.01.2015.

Podľa predloženej záložnej zmluvy predmet záložného práva tvoria nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
katastrálnomúzemíH.,zapísanénaLVč.XXXXatopozemokregistraEKNparc.č.7856,druhpozemku
orná pôda o výmere 188 m2 vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 21/192 a na LV č. XXXX a to pozemky
registraEKN,parc.č.7859/2,druhpozemkuornápôdaovýmere453m2,parc.č.7860/1,druhpozemku
orná pôda o výmere 185 m2 a parc. č. 7860/2, druh pozemku orná pôda o výmere 454 m2 vo veľkosti

spoluvlastníckeho podielu 1/6.

Dohoda o splnomocnení, na základe ktorej zastupovalo záložcu združenie DSS Nestor, o.z. (predtým
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci), bola zo strany splnomocniteľa podpísaná v Čadcidňa 09.08.2013. Dňa 09.08.2013 bola uzavretá zmluva o úvere č. 508502172 medzi veriteľom
POHOTOVOSŤ, s.r.o. a dlžníkom G. Z.. Druhá strana (splnomocnenec) ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava, IČO: 42 180 139 zastúpená

S. Z., podpísala dohodu o splnomocnení dňa 09.08.2013 v Bratislave. Z uvedeného možno dôvodne
vyvodzovať, že splnomocnenec nebol dňa 09.08.2013 osobne prítomný v Čadci pri podpise návrhu
na uzavretie dohody o splnomocnení s dlžníkom a nie je teda zrejmé, kto predložil dlžníkovi tlačivo
predmetnej dohody o splnomocnení k podpisu a či tomu tak bolo na jeho žiadosť po osobnom
prerokovaní a poučení. Splnomocnenie zo dňa 09.08.2013 bolo udelené na uzatvorenie záložnej

zmluvy v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré sú v čase uzatvorenia záložnej zmluvy v
splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré mali byť podľa splnomocnenia bližšie
špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnomocniteľovho záväzku zo
zmluvy o úvere.

V zmysle ust. § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka uzatvorili dňa 05.01.2015 Zmluvu o zriadení

záložného práva č. 05/2015-RAČ v mene G. Z. DSS Nestor, o.z., IČO: 42 180 139, so sídlom Stred
449, 027 05 Zázrivá (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, IČO: 42 180 139, so
sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava), v zastúpení S. Z., predsedom združenia ako záložcom na
jednej strane a spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava zastúpená konateľom spoločnosti Ľubomírom Balogom, ako záložným veriteľom na strane

druhej. Z formulácie obsiahnutej v dohode o splnomocnení, že zástupca uzavrie v mene dlžníka záložnú
zmluvu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste
vlastníctva (bod 3. Dohody o splnomocnení) je zrejmé, že splnomocniteľ ani splnomocnenec v čase
uzatvárania Dohody o splnomocnení nemohli vedieť s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude
nakladať, ku ktorým bude zriadené záložné právo. Takéto dojednanie je teda neurčité a spôsobuje

neplatnosť právneho úkonu.

Možno sa tiež dôvodne domnievať, že dlžník nemal možnosť výberu zástupcu, nakoľko Dohoda
o splnomocnení zo dňa 09.08.2013 bola vypracovaná ako vopred predtlačené tlačivo (formulárová
dohoda) s textom Dohody o splnomocnení s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca (ProHelp

- združenie občianskoprávnej pomoci, sídlo: Povraznícka 18, 811 05 Bratislava, IČO: 42 180 139),
pričom dlžník ako splnomocniteľ nemal možnosť prejaviť slobodnú vôľu pri „výbere“ splnomocnenca,
ktorý by mal hájiť jeho záujmy, ale podpísal dohodu o splnomocnení, ktorú mu zrejme predložil veriteľ
na štandardnom formulári, pričom je dôvodné pochybovať o tom, či dlžník mal možnosť ovplyvniť
jej obsah. Samotný fakt, že veriteľ, resp. jeho mandatár takýmto tlačivom disponoval a predložil

ho dlžníkovi pri podpise zmluvy o úvere, by naznačoval, že splnomocnenec (ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci) uskutočňuje a napĺňa záujmy záložného veriteľa a nie záložcu. Nasvedčovalo
by to dôvodným pochybnostiam, či záujmy splnomocnenca nie sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Takéto splnomocnenie spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech záložcu.
Zastupovanie osobou, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, sú v rozpore s § 22 ods. 2

Občianskeho zákonníka a právne úkony urobené takýmito osobami sú absolútne neplatné bez ohľadu
na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli.

V rovine ochrany spotrebiteľa, aj keď je dohoda o plnej moci zaradená na samostatnej listine, ide
o štandardnú (typovú) zmluvnú podmienku, ktorej znenie nemohol spotrebiteľ (záložca) ovplyvniť (§

53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), čo možno vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá
je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a to z dôvodu, že spôsobuje hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľov. Veriteľ dosahuje zaťaženie majetku
dlžníka formou neprijateľnej zmluvnej podmienky v čase brania úveru - a teda v čase nižšej bdelosti
dlžníka, čo je možné považovať za nekalú obchodnú praktiku podľa § 7 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z.

o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“).

Ďalej katastrálny odbor poukazuje na ust. § 5a ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa (v spojitosti
s prechodnými ustanovením k úpravám účinným od 01.05.2014, a to § 29b zákona o ochrane

spotrebiteľa), podľa ktorého je neplatným akýkoľvek právny úkon (urobený či už vo forme osobitnej
listiny pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy alebo kedykoľvek počas trvania záväzkového vzťahu
vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy), ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzatvoreniedohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa a
to sa týka aj právnych vzťahov vzniknutých pred 01.05.2014.

Navrhovateľ podal proti predmetnému rozhodnutiu v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby súd
zrušil rozhodnutie Okresného úradu Šaľa, katastrálneho odboru zo dňa 11.05.2015, č.k. V 328/2015
-11 a vec vrátil späť na správne konanie s tým, že odporca je povinný nahradiť trovy konania.
Navrhovateľ uviedol, že dňa 05.01.2015 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 05/2015-
RAČ medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a fyzickou osobou G. Z., rod. N., nar. XX.XX.XXXX

ako dlžníkom a záložcom, ktorá bola zastúpená združením DSS Nestor o.z., Stred 449, Zázrivá
(predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava)
podľa plnej moci uvedenej v Dohode o splnomocnení č. 508502172 uzavretej medzi záložným
veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka. Navrhovateľ nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia odôvodnil tým, že správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s
predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový

stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Správny
orgán vydal nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k
nehnuteľnostiam. Dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná
vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto
správna úvaha nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods.
3 Správneho poriadku. V prípade dohody o splnomocnení ide o samostatne existujúci dvojstranný
právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca,
bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ

zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Je teda
zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretý medzi dlžníkom
a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny
orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.
Predmetná námietka je teda čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo

zisteného skutkového stavu veci. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie
splnomocniteľa splnomocnencom podľa názoru navrhovateľa nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú
zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Obč. zákonníka o neprijateľných zmluvných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí.
Rozhodnutie, resp. záver správneho orgánu o neplatnosti zmluvy o úvere pre rozpor s dobrými mravmi

je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nevedno, či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi
v poskytnutí úveru, alebo v poplatku alebo úroku z omeškania. Predmetná námietka je teda čo do
právneho posúdenia nielen nesprávna ale aj nedostatočne odôvodnená a vychádzajúca z nedostatočne
zisteného skutkového stavu.

Súd v zmysle ust. § 250m ods. 3 O.s.p. za účastníka konania považoval aj G. Z., rod. N., nar.
XX.XX.XXXX.

Vo veci bolo nariadené pojednávanie, na ktoré sa navrhovateľ a odporca nedostavili. Navrhovateľ
a odporca ospravedlnili svoju neprítomnosť na pojednávaní a súhlasili s prejednaním veci ich v

neprítomnosti, a preto súd v zmysle § 250l ods. 2 v spojení s ust. § 250g ods. 2 O.s.p. vec prejednal
a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu.

Prítomná účastníčka konania G. Z. uviedla, že súhlasí s napadnutým rozhodnutím správneho orgánu
a žiada návrh navrhovateľa zamietnuť. Keď si brala úver od navrhovateľa, bola jej spolu so zmluvou

o spotrebiteľskom úvere predložená na podpis vopred pripravená dohoda o splnomocnení, ktorú
podpísala, ale nevedela, že jej bude založená aj nejaká nehnuteľnosť a ani ju nikto o tom pri podpise
dohody neinformoval.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom

v zmysle tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a dospel k záveru, že odvolanie je
čiastočne dôvodné.Podľa § 22 ods. 5 katastrálneho zákona, v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných
predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne

skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho

orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), správne
orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy
štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie
ich povinností.

Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti
s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy
príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,
a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie

týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov
neutrpeli v konaní ujmu.Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať
každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť
najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa

správnyorgánvždypokúsiťojejzmiernevybavenie.Správneorgánydbajúnato,abykonanieprebiehalo
hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo

podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom
rozsahu.

Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia

právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a
ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a

povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho
orgánu").

Podľa § 250l ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych

orgánov.

Podľa § 250l ods. 2 O.s.p., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie
druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podľa § 250m ods. 1 O.s.p., konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu
správneho orgánu.

Podľa § 250m ods. 3 O.s.p., účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a
správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že navrhovateľ dôvodne namietal pochybenie
nesprávneho orgánu v súvislosti s vydaním napadnutého rozhodnutia.

Rozhodnutie správneho orgánu musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Výrok

obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo.
Výrok musí byť formulovaný jasne, stručne a pritom musí byť určitý, aby účastník konania ale aj
orgán, ktorý má predmetné rozhodnutie preskúmať, resp. vykonať, mohol bezpečne a bez pochybnostípoznať výsledok konania. Odôvodnenie rozhodnutia má poskytovať skutkovú a právnu oporu výroku
rozhodnutia.

Odporca vo výroku napadnutého rozhodnutia vôbec nešpecifikoval, aký návrh na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností zamietol, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že
bol podaný na Okresný úrad Šaľa, katastrálny odbor návrh na vklad záložného práva, čím došlo k
zásadnému pochybeniu správneho orgánu formulovať výrok jasne, určito, zrozumiteľne a aby údaje
uvedené vo výroku rozhodnutia vychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu veci a vyplývali z odôvodnenia

rozhodnutia, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť.

Súdpovažujezapotrebnéuviesť,žeprirozhodovaníovkladezáložnéhoprávadokatastranehnuteľností
nestačí v záhlaví rozhodnutia špecifikovať zmluvu o zriadení záložného práva a návrh na vklad
záložného práva do katastra nehnuteľností, ktoré sú predmetom prieskumu v zmysle príslušných
ustanovení katastrálneho zákona, ale je potrebné ich špecifikovať vo výroku rozhodnutia tak, aby bolo

z neho zrejmé rozhodnutie vo veci aj s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. bez
ohľadu na námietky opravného prostriedku a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom

bude viazaný právnym názorom súdu.

Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 250l O.s.p. v spojení s ust. § 250k O.s.p., § 246c ods.1
veta prvá O.s.p. tak, že procesne úspešnému navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko si ich uplatnil, ale nevyčíslil a iné trovy mu zo spisu nevyplývajú. Účastníčke G. Z. ani v prípade

vzniku trov konania nie je možné ich náhradu priznať vzhľadom na právnu úpravu ust. § 250l O.s.p. v
spojení s ust. § 250k O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie (ust. § 250s O.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.