Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. september 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12C/569/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612209106
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4612209106.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava 811 09, v konaní
zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o, IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava 811 09, proti
žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava 813 11, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 125 Eur titulom
majetkovej škody a sumy 330 Eur titulom nemajetkovej ujmy, a to z dôvodu nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu spočívajúceho v nedodržaní 15-dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti
súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti až dňa 12.1.2009 a to
rozhodnutím o poverení, teda s omeškaním viac ako 6 mesiacov.

Uviedol, že žalobca ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním zvolenému súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.: 4241461 dlžníkom: Š. R., X.. X.X.XXXX. Po prijatí návrhu
na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 11444/2008. Súdny
exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky žalobcu efektívne a účinne, predložil
návrh žalobcu spolu s exekučným titulom príslušnému exekučnému súdu a požiadal ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť súdneho exekútora prijal na ďalšie konanie,

čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou vecou a rozhodnúť o nej v rámci
priznanej právomoci a v zákonom ustanovenej dobe. Napriek tomu, že táto vec nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti, exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty. Postup exekučného súdu hodnotia ako nesprávny a v rozpore so zákonom,
konkrétne ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by
umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť

okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo
veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej
veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp.zn.: I.ÚS 41/02, III. ÚS 117/02, I.ÚS 13/05). Nesprávnym úradným postupom exekučného súdu vznikla žalobcovi majetková škoda, ktorá
je špecifikovaná v žalobe a nemajetková ujma, ktorá je tiež špecifikovaná v žalobe. Žalobca požiadal
žalovanú o predbežné prerokovanie nároku, k uspokojeniu nároku žalobcu nedošlo.

Žalovaná v písomnom podaní zo dňa 10.10.2014 navrhla žalobu žalobcu zamietnuť. Poukázala
na to, že žaloba je zmätočná, keď žalobca síce podal písomnú žalobu a poukázal na konkrétne
dôkazy, žiadne dôkazy však sám nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Zo
žaloby nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu. Nie je zrejmé,

či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, alebo z
dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Ďalej uviedol, že žalobu považuje za podanú
predčasne, keď neuplynula 6 mesačná lehota na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej
žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho žalovaná nepovažovala nárok za predbežne
prerokovaný. K postupu exekučného súdu uviedla, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora
je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie , ak exekučným

titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Od 1.6.2011 15- dňová lehota na
vydanie poverenia rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule neplatí. Pred 1.6.2011
§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií
a zmierov nimi schválených“. V samotnej dôvodovej správe, je k novelizovanému ustanoveniu §
41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia

na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná
rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor SR. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová
„rozhodnutí rozhodcovských súdov“, prestavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa
predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Argumentácia žalobcu je v interpretácii toho, čo
zamýšľal zákonodarca, nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku sa

správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred 1.6.2011. Uviedol, že samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré
sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie
vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to,
že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Ďalej poukázala na

to, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť z existencie prieťahov v súdnom
konaní by súd mohol vychádzať len vtedy, ak by tieto boli
konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom , že sudca sa dopustil previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní, v právoplatnom

rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR
o ústavnej sťažnosti, v ktorých by sa konštatovalo, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Žalovaná namietala i premlčanie nároku a vzniesla námietku premlčania pri
každomuplatnenomnároku,priktoromdošlokuplynutiu15-dňovejlehotyoddoručeniažiadostisúdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009, t.j. tri roky pred dňom,

kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Žalovaná je toho názoru,
že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom
neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí 15-dňovej lehoty a uplatnenou majetkovou škodou

a nemajetkovou ujmou. Žalovaná má skôr za to, že stav, v ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám, a
to spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä je už
v súčasnosti zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už
v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy.

Okresný súd Levice na pojednávaní dňa 16.9.2015 rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania v
zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. keďže doručenie mali riadne vykázané.

Žalobca neúčasť písomne ospravedlnil a žiadal pojednávanie odročiť na iný termín z dôvodu, že sa
nemohli pripraviť na uvedené pojednávanie, nakoľko im nebola oznámením o nariadenom termíne

pojednávania oznámená ich značka identifikujúca konkrétny žalobný návrh. Na ich dopyt o oznámenie
tejto ich značky, ktoré súdu zaslali po doručení predvolania na pojednávanie, im nebolo súdom
odpovedané. Vzhľadom na to, že bez určenia ich značky nie je možné určiť, ktorý konkrétny návrhžalobcu je predmetom súdneho pojednávania a na OS Levice žalobca vedie množstvo konaní, v ktorých
vystupuje ako žalovaná Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti, objektívne nie je možné sa na takéto pojednávanie pripraviť. Vzhľadom na to, že neboli

splnené podmienky podľa ust. § 115 ods. 2 O.S.P., nie je možné považovať lehotu na prípravu na
pojednávanie za zachovanú. Preto žiadajú súd, aby sa nekonalo v ich neprítomnosti.

Súdvšaknávrhžalobcunazrušenietermínupojednávanianepovažovalzakvalifikovanéospravedlnenie
z titulu dôležitého dôvodu. Účastníci konania boli na termín pojednávania riadne a včas predvolaní

(predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 16.9.2015 prevzal právny zástupca žalobcu dňa
8.6.2015) a zároveň boli vyzvaní, aby na súdnom pojednávaní predložili alebo označili dôkazy a to
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Súdu vo veci nebol doručený dopyt o
oznámenie značky žalobcu na identifikáciu predmetu sporu. Súdu je známe, že právny zástupca žalobcu
na pojednávanie je predvolaný okrem uvedenia spisovej značky pod akou sa vec na súde vedie aj ich
značka identifikujúca (pre lepšiu orientáciu žalobcu) predmet sporu. Súd je toho názoru, že ak prejednal

na pojednávaní vec a vo veci samej rozhodol, pričom
sa zaoberal i procesným návrhom žalobcu o prerušenie konania, neodňal mu možnosť konať pred
súdom, nakoľko sa tejto možnosti zbavil sám, tým že sa na pojednávanie nedostavil.

Žalovaná neúčasť písomne ospravedlnila, súhlasila s prejednaním a rozhodnutím v jej neprítomnosti. K

návrhu na prerušenie konania sa nevyjadrila.

V prvom rade súd preskúmal návrh žalobcu na prerušenie konania.

Žalobca doručil súdu elektronickým podaním zo dňa 28.5.2015 návrh na prerušenie konania v zmysle

§ 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.. Návrh odôvodnil tým, že pred Okresným súdom Prešov prebieha pod
sp.zn. 7C/6/2010 konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal podľa
žalobného návrhu dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti žalobkyni na
základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky, ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc

Európskej únie zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. V uvedenom konaní vystupujú
na strane žalovaných v 1. rade Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky a v 2. rade Pohotovosť, s.r.o. so sídlom: Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598,
za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu spotrebiteľa - HOOS, P.O.Box 13, Bratislava,
IČO: 42176778. Okresný súd Prešov v danom konaní uznesením zo dňa 7.10.2013 v súlade s ust. §

109 ods. 1 písm. c/ OSP rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie
o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná v 1. rade - Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti SR. Zodpovedanie prejudiciálnych otázok v konaní prebiehajúcom na
Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C/6/2010, ktorého účastníkmi sú zhodne žalobca i žalovaná v
tomto konaní, má pre ďalší priebeh a rozhodnutie v konaní zásadný význam, nakoľko pre vznik nároku

na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri
vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok
rozhodcovského súdu.

Žalobca návrh na prerušenie konania podal elektronicky, bez opatrenia zaručeným elektronickým

podpisom, nejde však o podanie obsahujúce návrh vo veci samej, preto súd sa zaoberal týmto
procesným návrhom žalobcu.

Inštitút prerušenia konania je v Občianskom súdnom poriadku upravený v ustanoveniach § 109. Odsek 1
tohto zákonného ustanovenia upravuje prípady, keď je súd povinný konanie prerušiť a odsek 2 upravuje

prípady fakultatívneho prerušenia konania.

V zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet. Pri tomto dôvode prerušenia konania je vecou úvahy súdu, či konanie

preruší alebo v ňom bude pokračovať. Súd je toho názoru, že v danej veci nie sú splnené podmienky
na prerušenie konania. Má za to, že prejudiciálne otázky, ktoré navrhla predložiť Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti SR Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde
Prešov pod sp.zn. 7C/6/2010 sa týkajú tej konkrétnej veci. Možnosť súdu prerušiť konanie podľa § 109ods. 2 písm. c) O.s.p. vzniká teda len vtedy, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže
mať význam pre rozhodnutie súdu. Takou
otázkou môže byť len rozhodnutie o takej skutočnosti, ktorá je objektívne spôsobilá mať vplyv na

rozhodnutie v tej konkrétnej veci. Takéto okolnosti v danom prípade tomu nenasvedčujú. Z uvedeného
dôvodu súd návrh na prerušenie konania zamietol.

Na základe prevedeného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

Zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 4Er/8/2009 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdnym exekútorom podaná na súd dňa 8.1.2009, a to na základe
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spísaného pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, v Exekútorskom úrade v Bratislave dňa 9.12.2008. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie
bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.
Bratislava sp. zn.

SR 08548/08 zo dňa 2.9.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.10.2008 a vykonateľnosť dňa
16.10.2008. Okresný súd Topoľčany dňa 12.1.2009 vydal poverenie (č. 5406*023811) na vykonanie
exekúcie.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 125 Eur titulom majetkovej škody a sumy 330

Eur titulom nemajetkovej ujmy. Žalobca špecifikoval majetkovú škodu ako účelne vynaložené náklady
spojené s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávok v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej. Tieto náklady
pozostávajú zo sumy 70 Eur ako náklady na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov

zamestnanca pomocou informačného systému, zo sumy 40 Eur ako
náklady na udržiavanie a správu informačného systému a zo sumy 15 Eur ako administratívne náklady.
Žalobca sa ďalej domáhal nemajetkovej ujmy v peniazoch. Túto náhradu odôvodnil tým, že márnym
plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde
k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík:

- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného;
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu
kontaktu s povinným;
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného.
Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov

a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Pri učení jej výšky žalobca vychádzal pre možnú analógiu z doktríny prijatej ÚS SR,
podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok
poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 660 Eur. Žalobca si uplatnil ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy sumu 330 Eur za celých 6 mesiacov. Žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným

pomerov 55 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie
vyššie uvedenej doktríny ústavného súdu teda 660 Eur za rok: 12 mesiacov v roku = 55 Eur za mesiac.
Žalobca požiadal u žalovanej
o predbežné prerokovanie nároku. Žalovaná do podania žaloby na súd nereagovala pozitívne.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnejmociaozmeneniektorýchzákonov(ďalejcit.zákona)vzneníúčinnomvčasedoručeniažiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone
verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnejmoci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má
ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť

do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody

zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo
dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom v čase doručenia žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu
aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s

vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na

vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.Podľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnom včasedoručeniažiadostisúdnehoexekútorao
udelenie poverenia (dňa 8.1.2009) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Dokazovaním v predmetnej právnej veci súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu
nedôvodná, a preto ju zamietol.

Žalovaná v písomnom vyjadrení vzniesla námietku premlčania dôvodiac, že lehota na uplatnenie tohto
nároku (premlčacia lehota) uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 15 - dňovej lehoty na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie. Žalovaná vzniesla námietku premlčania pri každom uplatnenom

nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
pred dňom 23.4.2009 (t.j. tri roky pred dňom kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku).

Súd mal preukázané, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku žalovaná od žalobcu obdržala

dňa 23.4.2012 ( v rozmedzí od 23.4.2012 do 25.9.2012 bolo žalovanej
doručených viac ako 43000 žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody).
Exekučné konanie bolo začaté dňa 8.1.2009 doručením žiadosti o udelení poverenia súdu, poverenie
bolo vydané dňa 12.1.2009. Z dokazovania nebolo možné zistiť kedy sa žalobca ako oprávnený
dozvedelovydanípoverenia,avšaksúdjetohonázoru,žepremlčaniezačaloplynúťprvýdeňpouplynutí

15-dňovejlehotynavydaniepovereniaodpodanianávrhunavykonanieexekúcie.Žalobcamalnámietku
premlčania žalovanou doručenú, túto v rámci ďalšieho dokazovania objektívne nevyvrátil. Od tohto dňa
začala plynúť premlčacia lehota, ktorá uplynula dňom 26.1.2012. Žalobca sa predbežného prerokovania
domáhal dňa 23.4.2012. Z uvedeného dôvodu námietka premlčania vznesená žalovanou je dôvodná.

Súd i napriek premlčaniu nároku žalobcu sa zaoberal a uviedol ďalšie dôvody pre zamietnutie žaloby.

Z obsahu spisu Okresného súdu Topoľčany pod sp. zn. 4Er/8/2009 súd zistil, že exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým bola Okresnému súdu Nitra doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 8.1.2009 (spis zn. EX 11444/08), povinný: R. Š., Č.. XX XXX XX Š., A.: XXXXXXXX,

pre vymoženie 45.500,- Sk, istiny s príslušenstvom. Dňa 12.1.2009 bolo Okresným súdom Topoľčany
vydané poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Z uvedeného teda nesporne vyplýva,
že o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté v lehote 4 dní a rozhodne
nie s omeškaním viac ako 183 dní, ako uvádza žalobca v žalobe. V danej veci je na mieste otázka aká
škoda vznikla žalobcovi, keď poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané v lehote. Z uvedeného je

zrejmé,žeúdaježalobcusúnesprávne,priamzavádzajúce,zktorýchvyplýva,žežalobcaakooprávnený
nemal o veci prehľad, na základe čoho vyznievajú jeho tvrdenia a vyjadrenia o majetkovej škode či
nemajetkovej ujmy značne nedôveryhodne. Naopak, skutočnosti, ktoré boli súdom takto zistené a
preukázané jednoznačne vyvracajú nárok žalobcu na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy.

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody
a 3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad
kumulatívneho splnenia uvedených podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok,
náhradu škody nie je možné priznať. Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva

na poškodenom, v preskúmavanej veci na žalobcovi.

Zákon nedefinuje pojem nesprávny úradný postup. Podľa obsahu tohto pojmu môže ísť o akúkoľvek
činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti
s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami

pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov
tejto činnosti. Pretože úradný postup spravidla nemožno v právnom predpise upraviť do najmenších
podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého
postup štátneho orgánu smeruje.Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri
rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

stanovenej lehote, prípade ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.

Žalobca odvodzuje svoj nárok na uplatnené náhrady z údajného nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie nekonal v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď k vydaniu rozhodnutia

o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia žiadosti súdu.

Zo spisu Okresného súdu Topoľčany je zrejmé, že mu bola doručená žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúciedňa8.1.2009,pričomsúdotejtožiadostirozhodoldňa12.1.2009.Súduniejezrejmé
z akých údajov vychádzal žalobca, keď v žalobe tvrdí, že rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bolo až dňa 12.1.2009. V podstate od týchto údajov odvíja aj žalobu o náhradu

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, pričom tvrdí, že v predmetnom prípade neexistuje okolnosť,
ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k
vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe (183
dní!).Súdutaktiežznávrhunevyplývaaniejemuzrejméodktoréhodátumužalobcavychádzal,aktorým
dňom konanie začalo, keďže ho neuviedol a ani v tomto smere dôkaz nepredložil tak, aby preukázal, že

k rozhodnutiu o poverení došlo s omeškaním viac ako 6 mesiacov. Súd sa preto nemohol stotožniť so
skutkovým tvrdením žalobcu, že k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia došlo uplynutím zákonom
stanovenej doby. Vzhľadom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že postupom Okresného súdu
Topoľčany v danej veci nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu (existencii prieťahov v konaní) z
dôvodu, že by súd nedodržal zákonné lehoty a teda k porušeniu povinnosti súdu vydať rozhodnutie v

zákonom ustanovenej lehote.

Súd ďalej poukazuje na to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný
preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na

konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť
veci, správanie účastníka a
postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní
o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti
(resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo

niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z
hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Prípadné nedodržanie primeranej lehoty automaticky nezakladá
nárok na náhradu škody. Konštatovanie že vo veci išlo o prieťah nie je všeobecný súd v tomto konaní
oprávnený konštatovať. Žiadne konanie, v ktorom je možné konštatovať prieťahy v
konaní, sa neviedlo. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z

hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by
preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu
inštančného princípu v súdnictve.

Ako súd už vyššie konštatoval, základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej

pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. Keďže potom podmienka existencie
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu (existencia prieťahov v konaní) v danej veci, s
poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu splnená nebola, nemohol vzniknúť žalobou uplatnený nárok
žalobcu, ani nadväzne nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou a ani vznik škody, resp. ujmy. Vzhľadom na to už potom nie je potrebné a bolo by

nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania skúmať existenciu
škody a nemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah. Nebol zistený právny základ a to zodpovednosť žalovanej
za škodu. Súd nevidel dôvod na to, aby sa v konaní zaoberal prípadnou výškou škody, keď mal za to,
že nebola preukázaná existencia zodpovednostných predpokladov pre vznik zodpovednosti za ňu.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe namietala, že žalobca si svoj nárok uplatnil na súde predčasne.
Žalobca sa na žalovanú obrátil so žiadosťou o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, pričom podal žalobu na súd skôr, ako uplynula lehota 6 mesiacov od podania
tejto žiadosti. Aj keď žaloba bola podaná pred uplynutím 6 mesačnej lehoty ku dňu rozhodovaniasúdu o žalobe žalobcu už bolo zrejmé, že žalovaná neuznala nárok žalobcu a v rámci predbežného
prerokovania ho neuspokojila, čo vyplynulo aj z vyjadrenia žalovanej, preto mal súd za to, že v čase
rozhodovania súdu 6 mesačná lehota uplynula, teda už nemožno žalobu považovať za predčasne

podanú.

Súd má za to, že mu nič nebránilo v jednom rozhodnutí rozhodnúť o zamietnutí návrhu žalobcu na
prerušenie konania, ako i o zamietnutí žaloby vo veci samej, nakoľko právo žalobcu na súdnu ochranu,
osobitne jeho možnosť konať pred súdom je zabezpečená tým, že žalobca má možnosť podať opravný

prostriedok tak proti rozhodnutiu súdu, ktorým zamietol jeho návrh na prerušenie konania, ako i proti
výroku rozhodnutia, ktorým zamietol jeho žalobu vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikovala v zákonom stanovenej
lehote a z obsahu spisu je zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo
dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Leviciach, dňa 16.9.2015