Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 2. október 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6C/438/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212219752
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Záhorák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4212219752.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Nových Zámkoch pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpená Fridrich Paľko,
s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné nám. 13, IČO: 00 166 073 o náhradu škody 175,-
eur a o náhradu nemajetkovej ujmy 387,24 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.
Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal voči odporcovi zaplatenia náhrady škody v sume
175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 387,24 eur. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým,

že ako oprávnený navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonanie exekúcie pre svoju pohľadávku,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere s dlžníkom, pričom exekúcia bola
vedená pod spisovou značkou EX/279/2009 u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, Šaľa ktorý
podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Exekučného poriadku podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu - Okresnému súdu Komárno (ďalej aj „ exekučný
súd “). Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 22.11.2010 podal podľa ustanovenia § 44 ods. 8
Exekučného poriadku exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora pričom konajúci súd v rozpore

s ustanovením § 44 ods. 7 Exekučného poriadku rozhodol uznesením č. 6Er/104/2006-16 zo dňa
20.0.2011 o zmene súdneho exekútora teda po uplynutí 30 dňovej zákonnej lehoty a to s oneskorím 214
dní pričom exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom
čase napriek tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti ani
nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný posúdeniu a rozhodnutiu veci. Uviedol, že škoda 175,- eur pozostáva
zo sumy 70,- eur za správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou

informačného systému, zo sumy 40,- eur na udržiavanie a správu informačného systému, zo sumy
50,- eur na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom a zo sumy 15,- eur na
administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde, zároveň uviedol, že
navrhovateľ požaduje aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, keďže exekučný súd bol bezdôvodne
nečinný viac ako 214 dní a uviedol, že v sume 387,24 eur nemajetkovej ujmy dospel k alikvótnym

pomerom 55,32 eur za každý mesiac omeškania exekučného súdu na základe doktríny ústavného
súdu, ktorá vychádza z toho, že ak ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní na každý rok sa vzťahuje
sadisfakcia v sume 20 000,- Sk t.j. 663,88 eur a poukázal na nálezy ústavného súdu III. ÚS 203/06
- 25, III. ÚS 235/04-3, III. ÚS 347/05, III. ÚS 1178/06-40, III. ÚS 110/04-55, III. ÚS 125/04-44, III: ÚS229/04-52, III. ÚS 21/05-30, III. ÚS 190/05-36, III. ÚS 301/05-38. Navrhovateľ zároveň uviedol, že podľa
§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie
nároku o náhradu škody avšak odporca na túto žiadosť pozitívne nereagoval. Uviedol, že je potrebné

deklarovať porušenie práva navrhovateľa na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonom stanovenej lehote, deklarovať porušenie práva navrhovateľa na súdnu ochranu podľa článku
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods. 1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a deklarovať porušenie princípov
právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. K návrhu navrhovateľ nepripojil

žiadne prílohy.
K návrhu sa vyjadril odporca podaním zo dňa 15.04.2015, ktorý uviedol, že navrhovateľ preniesol celú
dôkladnú povinnosť na konajúci súd pričom dôkazné bremeno znáša sám a uviedol, že nie je jasný ani
titul nároku na náhradu škody a uviedol, že navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie
prieťahu v konaní , poukázal aj na ustanovenie § 15 ods. 1 Zákona 514/2003 podľa, ktorého nárok
na náhradu škody spôsobené nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo

iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o
väzbe ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred
predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku
s príslušným orgánom podľa § 4 a 11 zákona č. 514/2003 Z.z.. Poukázal aj na ustanovenie §16 ods.
4 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody

alebo uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán oznámi
poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Uviedol, že navrhovateľ predčasne uplatnil nárok na
súde a uviedol, že navrhovateľ neposkytol odporcovi žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie
žiadosti a zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok navrhovateľa na náhradu škody a

odporca teda nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný.
Odporca v uvedenom vyjadrení poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 16/02, z
ktorého vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy
v konaní. Ohľadne existencie prieťahov v konaní poukázal odporca tiež na § 9 ods. 2 z.č. 514/2003 Z.z.,
kde je explicitne uvedené z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného

postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote pričom navrhovateľ doposiaľ dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky nepredložil.
Uviedol, že zo skutkových okolností uvádzaných navrhovateľom vyplýva, že navrhovateľ sa o škode
musel dozvedieť v období pred dňom 23.04.2009, a teda v prípade, ak mala navrhovateľovi vzniknúť
škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim vo vydaní uznesenia o zmene exekútora po

uplynutí 30 dňovej lehoty, lehota na uplatnenie tohto nároku začala plynúť od 1. dňa po uplynutí zákonnej
lehoty na vydanie uznesenia a uplynula po troch rokoch od tohto dňa. Vzhľadom na uvedené odporca
vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku pri ktorom došlo k uplynutiu 30 dňovej
lehoty na vydanie uznesenia o zmene exekútora pred dňom 23.4.2009, t.j. tri roky pred dňom, kedy boli
odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

Odporca ďalej uviedol, že pokiaľ ide o materiálnu škodu vo výške 175,- eur, poukázal na ustanovenie
§ 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., v zmysle ktorého sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je okrem
iného nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku. Navrhovateľ vyčíslil výšku škody na základe
paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch, funkčných

výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca a to bez ohľadu na
dĺžku trvania prieťahov. Ako podstatné zložky vyčíslenej sumy uviedol navrhovateľ správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, udržiavanie
a správu informačného systému a administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje,
poštovné. Na základe ustálených definícií skutočnej škody a ušlého zisku má odporca za to, že

navrhovateľ doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú
škodu alebo ušlý zisk, pričom na preukázanie vzniku škody by musel navrhovateľ produkovať dôkazy
preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Požadovať paušálne sumy za navrhovateľom
všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové. Uviedol, že navrhovateľ nepreukázal vznik škody
ani jej výšku.

Taktiež odporca uviedol, že pokiaľ sa navrhovateľ domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
v sume 387,24 eur nemajetková ujma u právnických osôb a fyzických osôb je odlišná a jej požadovaná
výška nie je podložená reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou. V ďalšom poukázal odporca na
ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich zobčianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Odporca zároveň poukázal na list Európskej komisie JUST/A3/RM/kb D(2010) 1360 adresovaný

stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, ktorý pripojil k uvedenému konaniu v
ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami navrhovateľa
dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov ako i sťažnosť od slovenského združenia na ochranu
spotrebiteľov a poukázal na niektoré výňatky z neho.
Taktiež odporca poukázal na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a

prípadnou škodou. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí
ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a
bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom
okresného súdu. Poukázal pritom na ustanovenia §5 ods. 1a § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.
Napokon odporca uviedol, že z dôvodu nepreukázania a splnenia základných zákonných podmienok,
ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. navrhovateľ považuje

návrh za právne neopodstatnený a žiadal, aby konajúci súd návrh v celom rozsahu zamietol pričom
odporca si náhradu trov konania uplatnil.
Na pojednávaní konané dňa 02.10.2015 sa nezúčastnil zástupca právneho zástupcu navrhovateľa,
ktorý mailovým podaním zo dňa 24.09.2015 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní pričom uviedol,
že súhlasí s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti pričom k uvedenému konaniu pripojil znalecký

posudokč.1/2014,ktorývypracovalaEkonomickáuniverzitavBratislaveazároveňpripojilaajvyjadrenie
vo veci, ktorým sa vyjadril k vyjadreniu odporcu. Na uvedenom pojednávaní sa nezúčastnil zástupca
odporcu, ktorý mailovým podaním zo dňa 25.09.2015 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní,
nežiadal o odročenie pojednávania.
Podľa§4ods.1písm.a)bod1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone

verejnej moci a zmene niektorých zákonov v znení od 1.1.2009 do 31.12.2010 ( ďalej aj „ citovaného
zákona “ ) vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v
mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom
konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone
verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia

súdu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 9 ods. 1 a 2 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 uvedeného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom v § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 4 uvedeného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi
poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody môže sa poškodený domáhať uspokojenia

nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 a 2 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 veta prvá citovaného zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode.
Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.9.2005, oprávnený môže kedykoľvek v
priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu
exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu

exekútora.
Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku platného od 1.9.2005 oprávnený môže kedykoľvek v priebehu
exekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušnýokresnýsúdnávrhnazmenuexekútora.
Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011, podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených.

Na základe vyššie uvedených skutočností a dôkazov po oboznámení sa s obsahom spisu Okresného
súdu Komárno č. 6Er/104/2006 zistil, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Súd mal za preukázané,
že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 18.01.2006, ktorý bol doručený súdnemu
exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi dňa 26.01.2006 pričom exekučným titulom bola notárska
zápisnica N5179/2005, NZ48375/2005 zo dňa 16.10.2005 spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom

a predmetom exekúcie bolo vymoženie sumy 361,15 eur s príslušenstvom. Dňa 1.2.2006 bola
exekučnému súdu doručená žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K žiadosti
bol pripojený návrh na vykonanie exekúcie, plnomocenstvo udelené oprávneným pre JUDr. Martina
Máčaja, advokáta, AK Pribinova 25, Bratislava, ako aj vyššie uvedená notárska zápisnica, zmluva o
úvere. Súd poverením zo dňa 06.02.2006 poveril exekútora vykonaním exekúcie. Dňa 22.11.2010 bol
exekučnému súdu doručený návrh na zmenu exekútora. O návrhu rozhodol exekučný súd uznesením č.

6Er/104/2006-16 zo dňa 20.06.2011, ktorým vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora
a vykonaním exekúcie poveril JUDr. Rudolfa Krutého. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd rozhodol
po uplynutí 30 dňovej zákonnej lehoty a to 180 dní po uplynutí zákonnej lehoty.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom,
je v sústave práva zaradená do občianskoprávneho zodpovednostného systému; ide o občianskoprávnu

zodpovednosť osobitného druhu upravenú samostatným zákonom. Ide o zodpovednosť objektívnu bez
zreteľa na zavinenie, nemožno sa jej zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti
je jednak nesprávny úradný postup súdu, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou. Keďže predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom je súčasné, teda kumulatívne splnenie všetkých troch základných

predpokladov, je zrejmé, že bez zistenia prvého predpokladu, a to nesprávneho úradného postupu,
nie je dôvodné skúmať existenciu vzniku škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy, resp. príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Ak čo i len jeden z predpokladov
nevyhnutný pre vznik zodpovednosti za škodu nie je v konaní zistený a preukázaný, nedochádza k
vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá by prípadne mohla byť spôsobená orgánmi verejnej moci

pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom a súd preto aj s prioritou na hospodárnosť
konania ďalšie predpoklady neskúma.
Uvedený zákon neobsahuje pojem nesprávneho úradného postupu, ktorým je porušenie pravidiel
predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti. Ide spravidla o postup,
ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. I keď nie je vylúčená zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom vykonávaným v rámci činnosti rozhodovacej, je pre túto formu
zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú
a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazí. Z tohto hľadiska je nesprávnym
úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie či oneskorené vydanie
rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe vedenia konania. Štát

podľa uvedených ustanovení zodpovedá za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v
príčinnej súvislosti s takým chybným postupom, teda, ak je nesprávny postup orgánu štátu so vznikom
škody vo vzťahu príčiny a následku. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom
a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu a teda nesprávny
úradný postup bol podstatnou a rozhodujúcou príčinou vzniku škody. V § 19 ods. 1 veta prvá citovaného

zákona je upravená subjektívna premlčacia doba na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom, ktorá je 3 ročná a začína plynúť odo dňa keď sa poškodený o škode dozvedel. Citovaný
zákon však neupravuje objektívnu premlčaciu dobu pre náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným
postupom. Objektívnu premlčaciu dobu upravuje Občiansky zákonník. Podľa § 106 ods. 1, 2, OZ právo
na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu

zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky a ak ide o škodu spôsobenú
úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to neplatí, ak ide o škodu na
zdraví. Citovaný zákon nič nemení na všeobecnej podstate premlčania, ktorá účastníkovi, v neprospech
ktorého bola vznesená dôvodná námietka premlčania, prináša nepriaznivý dôsledok v podobe zániku
nároku. Ustanovenie § 19 ods. 1 vety prvej citovaného zákona neuvádza ako predpoklad počiatku

plynutia premlčacej doby vedomosť poškodeného o tom, kto sa škodu zodpovedá, prípadne ktorý orgán
štátu škodu spôsobil (na rozdiel od ustanovenie § 106 ods. 1 OZ ) a to z toho dôvodu, že subjektom
zodpovedným podľa citovaného zákona je vždy štát. U nárokov zodpovednosti za nesprávny úradný
postup sa uplatňuje iba jediná a to subjektívna premlčacia doba podľa ustanovenia § 19 ods.1 veta prvá citovaného zákona, ktorá začína plynúť okamihom, kedy sa poškodený o vzniku škody
dozvedel, teda kedy zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne aj jej
rozsah. Predbežné prejednanie nároku na náhradu škody sa vyžaduje aj pri nároku na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa § 15 a nasledujúci citovaného zákona.
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáha od odporcu náhrady škody v sume 175,- eur a
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 387,24 eur, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktorý nemal vydať uznesenie o zmene súdneho exekútora na vykonanie exekúcie do
30 dní od doručenia návrhu na zmenu exekútora oprávneným. Súd konštatuje, že o návrhu na zmenu

exekútora nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote, ktorá uplynula dňa 22.12.2010.
Nie každé nedodržanie zákonnej lehoty sa automaticky považuje za porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Súd poukazuje na názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny
orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (nález Ústavného súdu SR z 7. mája
2013, sp. zn. IV. ÚS 471/2012-75). Ďalej je nutné zdôrazniť, že súd vo svojej rozhodovacej činnosti

na zákonom ustanovené lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie
základného práva podľa čl. 48ods. 2 Ústavy, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky
konkrétne okolnosti posudzovanej veci. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v zmysle citovaného článku ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán
dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (pozri napr. I. ÚS 86/02). Ústavný súd už v

tejto súvislosti uviedol, že pojem „zbytočné prieťahy" obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne aj pojem
v „primeranej lehote" obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať
a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu alebo
iného štátneho orgánu (I. ÚS 70/02). Lehota 30 dní na preskúmanie návrhu na zmenu exekútora v § 44
ods. 7 Exekučného poriadku platného od 1.9.2005, resp. v § 44 ods. 8 Exekučného poriadku platného

od 1.12.2006 je extrémne krátka na to, aby exekučný súd návrh na zmenu exekútora v spojitosti s
priloženými listinami nachádzajúcimi sa v spise náležite preskúmal z hľadiska formálnych a materiálnych
predpokladov vedenia exekúcie a získal všetky potrebné podklady pre rozhodnutie o zmene exekútora
vrátane vyjadrenia pôvodného exekútora. Pokiaľ oprávnený označí za exekučný titul notársku zápisnicu,
je exekučný súd počas celého exekučného konania oprávnený a zároveň povinný skúmať, či notárska

zápisnica spĺňa náležitosti podľa Notárskeho, resp. Exekučného poriadku (obdobne uznesenie NS
SR sp.zn. Cdo 143/2011 z 18. 12. 2012). Je oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo
platnosťnotárskejzápisnicaavprípadezistenéhonedostatkukonštatovaťjejnedostatky,resp.rozporso
zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu, a teda dôvod, pre ktorý exekúciu
nemožno vykonať. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv

spotrebiteľa (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo1/2012 z 21. 03. 2012). Z vyššie uvedených dôvodov súd
uvádza, že postup exekučného súdu vzhľadom na osobitný charakter exekučného konania, nie je možné
považovať za nesprávny úradný postup. Z aktuálnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky uvedenej v predchádzajúcej časti odôvodnenia vyplýva oprávnenie exekučnému súdu skúmať,
či exekučný titul spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, pričom vyhodnocuje jeho prípadnú neplatnosť.

Súčasťou spisu Okresného súdu Komárno č. 6Er/104/2006 je uvedená aj notárska zápisnica. Súd
zdôrazňuje, že obzvlášť pri spotrebiteľských veciach, je 30 dňová lehota na rozhodnutie v exekučných
veciach, vrátane rozhodovania o návrhu na zmenu exekútora mimoriadne krátka na to, aby exekučný
súd návrh a obsah spisového materiálu, ktorého súčasťou je aj notárska zápisnica, náležite preskúmal
z hľadiska formálnych a materiálnych predpokladov vedenia exekúcie a spôsobilosti exekučného titulu.

Tým je nutné konštatovať, že nie je splnený prvý predpoklad zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom, ktorým je nesprávny úradný postup. V záujme hospodárnosti konania
sa súd ďalším predpokladom, ktorým je existencia škody vôbec nezaoberal. Splnený však nemôže byť
ani posledný predpoklad, ktorým je príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou,
pretože nesprávny úradný postup zistený nebol.

V danom prípade navrhovateľ nepreukázal, že mu vznikla škoda, nepreukázal kedy mu táto
škoda vznikla ani príčinnú súvislosť medzi navrhovateľom tvrdenou škodou a nesprávnym úradným
postupom. To isté platí aj v prípade požadovanej nemajetkovej umy. Navrhovateľ teda v tomto smere
neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie existencie podmienok a na požadovanú náhradu škody a
nemajetkovú ujmu. Súd pri rozhodovaní prihliadal aj na to, že navrhovateľ v priebehu sporu nepreukázal

kedy požadoval od odporcu predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody a nemajetkovej ujmy tak,
abysúdmoholposúdiťčinávrhnazačatiekonaniabolpodanýpouplynutízákonnejlehoty6mesiacovpo
prerokovaní žiadosti. Navrhovateľ tiež súdu nepreukázal text žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody.O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi úspešnému
náhradu trov konania nepriznal, keďže odporca trovy konania nešpecifikoval ani nepreukázal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozsudku smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia
veci.