Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 10C/408/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414208058
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2015:8414208058.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom Mgr. Tomášom Sarakom v právnej veci žalobcu Orange

Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného Bobák,
Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855
673, adresa na doručovanie: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, proti žalovanej Y. štátnej
občianke Slovenskej republiky, o zaplatenie 484,91 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 235,91 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 %
ročne zo sumy 235,91 eur od 27. 9. 2013 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

III. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 8. 12. 2014 domáhal, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť mu sumu 484,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 27. 9.
2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania s tým, že časť žalovanej sumy vo výške 235,91 eur
uplatňuje titulom zaplatenia ceny za poskytnuté telekomunikačné služby a zvyšnú časť žalovanej sumy
vo výške 249,- eur titulom zmluvnej pokuty.

Žalobu odôvodňoval tým, že na základe uzavretej zmluvy číslo Z. vypožičal žalovanej SIM kartu, ktorá
umožňovala žalovanej využívať žalobcom poskytované telekomunikačné služby a na základe dodatku
k tejto zmluve odpredal žalovanej mobilný telefón HTC Desire X white za kúpnu cenu uvedenú v
dodatku k zmluve, pričom bola dohodnutá zmluvná pokuta. Uviedol, že v dodatku k zmluve zohľadnil
pri určení výšky zmluvnej pokuty výšku zľavy poskytnutej žalovanej pri predaji mobilného telefónu s
tým, že dohodnutá zmluvná pokuta nie je vyššia, ako výška zľavy, ktorá bola pri predaji mobilného
telefónu žalovanej poskytnutá a že zohľadnil aj časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty a zohľadnil čas,

kedy si žalovaná prestala plniť zmluvné povinnosti, čomu prispôsobil aj výšku zmluvnej pokuty, preto
má za to, že týmito zmenami v dodatku odstránil všetky vady, pre ktoré súdy v minulosti vyhodnotili
dohodnutúzmluvnúpokutuakoneprijateľnúzmluvnúpodmienku.Vžalobetvrdil,žežalovanánezaplatila
cenu poskytnutých služieb za obdobie 6/2013 až 7/2013, čím porušila zmluvné povinnosti a v zmysle
dodatku k zmluve, konkrétne jeho časti označenej ako „práva a povinnosti účastníka“ je povinná zaplatiť
žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 249,- eur. V žalobe tiež tvrdil, že pokusom o pokonávku zo dňa 12.
9. 2013 oznámil žalovanej sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a výšku zmluvnej pokuty a

vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote, na čo žalovaná podľa tvrdenia žalobcu nereagovala žiadnou
ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobca v žalobe uviedol, že jeho pohľadávka voči žalovanej tak
pozostáva z neuhradených služieb vo výške 235,91 eur a z nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty
vo výške 249,- eur s tým, že okrem istiny požaduje aj zaplatenie úroku z omeškania počnúc dňomnasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, teda 8,50 %
ročne z dlžnej sumy od 27. 9. 2013 do zaplatenia.

Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej spolu s prílohami bola do vlastných rúk doručená dňa 15. 6. 2015,
písomne nevyjadrila.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 30. 9. 2015, na ktoré sa žalobca,
jeho právny zástupca ani žalovaná napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavili. Svoju

neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnili, pojednávanie odročiť nežiadali. V súlade s ust. § 101 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) súd vec na pojednávaní prejednal a rozhodol v
neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovanej s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané
dôkazy.

Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom

fotokópie medzi účastníkmi uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 16. 5. 2013 číslo
Z., obsahom Dodatku k tejto zmluve z toho istého dňa a jeho Prílohy č. 1, obsahom pokusu o pokonávku
zo dňa 12. 9. 2013, obsahom predložených faktúr, obsahom Všeobecných podmienok žalobcu na
poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len „Všeobecné podmienky“),
obsahom ďalších v spise pripojených listín a zistil tento skutkový stav:

Na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb číslo A6984305, medzi účastníkmi uzavretej
podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách dňa 16. 5. 2013, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sú podľa jej článku 8 Všeobecné podmienky poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb, Cenník služieb a príloha „Súhlasy“ zapožičal žalobca žalovanej 1

ksmikroprocesorovejSIMkartyzaúčelomjejpripojenianamobilnútelekomunikačnúsieťaposkytovania
verejnej telefónnej služby. V zmysle Dodatku k tejto Zmluve uzavretého v rovnaký deň odpredal žalobca
žalovanej mobilný telefón HTC Desire X white za zľavnenú kúpnu cenu 1,- euro, pričom v dodatku je v
bode 1.2 uvedené, že bežná maloobchodná (spotrebiteľská) cena tohto mobilného telefónu bez zľavy
je 250,- eur a že účastník si je vedomý, že mobilný telefón mu je predávaný za zľavnenú kúpnu cenu

len z toho dôvodu, že sa zaviazal využívať poskytované služby po dohodnutú dobu 24 mesiacov odo
dňa uzavretia tohto dodatku. Uvedený Dodatok je podľa obsahu potrebné považovať za kúpnu zmluvu
s dohodou o zmluvnej pokute.

Podľa článku 2 bod 2.5 písm. b) dodatku „ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2

bode 2.3. dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení
tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo
účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo
účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti
(bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy) je účastník povinný uhradiť

podniku zmluvnú pokutu vo výške 249,00 eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinností dôjde v období
posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež „druhá časť doby viazanosti“),
výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho
koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti.
Výška zmluvnej pokuty platnej pre druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých

mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal
počas druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v
čitateli výšku zmluvnej pokuty ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo šesť.
Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách
sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol“.

Podľa článku 6 bod 6.2 písm. b) Všeobecných podmienok účastník je povinný platiť cenu za poskytnuté
služby podľa zmluvy a podľa cenníka ako aj cenu za iné služby až na základe predloženia faktúry v
súlade s ustanovením článku 11 bod 11.8 týchto Všeobecných podmienok.

Podľačlánku11bod11.1Všeobecnýchpodmienoksadzbycienapoplatkovzaposkytovaniejednotlivých
služieb spoločnosťou Orange sú obsiahnuté v platnom cenníku v členení podľa účastníckych programov,
tarifikácie v minútach, sekundách alebo iného ocenenia poskytovania Služby.Podľa článku 11 bod 11.6. Všeobecných podmienok spoločnosť Orange uskutočňuje vyúčtovanie cien
za poskytované služby účastníkovi v zmysle platného cenníka v pravidelne stanovených lehotách. Táto
lehota je zúčtovacím obdobím, ktoré priraďuje spoločnosť Orange Slovensko konkrétnemu účastníkovi.

Zúčtovacie obdobie priradené účastníkovi začne plynúť od dátumu vykonania prvého odpočtu
poskytovaných služieb konkrétnemu účastníkovi a nepresiahne 31 za sebou idúcich kalendárnych dní.
Zúčtovacie obdobie priradené konkrétnemu účastníkovi spoločnosťou Orange platí po celé obdobie
platnosti Zmluvy, ibaže spoločnosť Orange jednostranne stanoví inak.

Podľa článku 11 bod 11.8 Všeobecných podmienok spoločnosť Orange po skončení zúčtovacieho
obdobia priradeného účastníkovi vyhotoví vyúčtovací doklad alebo faktúru, ktorou vyúčtuje ceny
poskytnutýchslužiebpočaszúčtovaciehoobdobia,vrátanesúmzaplatenýchúčastníkomakozábezpeka
alebo preddavok na cenu za poskytnuté služby. Lehota splatnosti faktúry, ktorá je daňovým dokladom
je 14 dní odo dňa jej vystavenia.

Vyššie uvedené skutočnosti súd zistil z písomného vyhotovenia zmluvy, jej dodatku a všeobecných
podmienok.

Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaná nezaplatila mu riadne a včas cenu poskytnutých služieb za obdobie
od júna do júla 2013, čím vznikla žalobcovi voči nej pohľadávka za poskytnuté služby v celkovej výške

235,91 eur, ktorú žalovaná napriek pokusu o pokonávku ku dňu podania žaloby neuhradila a tiež
mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu, keďže nezaplatením ceny služieb žalovaná porušila zmluvnú
povinnosť zabezpečenú dohodou o zmluvnej pokute.

Základ svojich nárokov žalobca vyvodzuje zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb a jej dodatku

uzavretej so žalovanou ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. Zmluva o poskytovaní verejných služieb
nie je upraveným typom zmluvy v Obchodnom ani Občianskom zákonníku, upravená je v súčasnosti
v zákone č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, svojím charakterom však ide o zmluvu
spotrebiteľskú.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa§44ods.1zák.č.351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchzmluvouoposkytovaníverejných
služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať
príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva
o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb
prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú

zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom
zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno
dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 44 ods. 2 tohto zákona zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať

a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2 ,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,

2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo
iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46 ,

4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a

informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2 ,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,

f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,

g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75 ,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo

v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa § 44 ods. 3 tohto zákona údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti
zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí
pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní

verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná:
a) lehotu prvého pripojenia k sieti,
b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení
účastníkovi,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a

informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2 ,
d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene,
e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb,
f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.

Podľa § 44 ods. 4 tohto zákona ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú
verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí
zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný
poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto

obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy
neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) a b) tohto zákona podnik má právo

a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,

Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) tohto zákona účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,

b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.Po oboznámení sa s predloženými dôkazmi mal súd za preukázané, že žalobca svoju povinnosť
vyplývajúcu mu z uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb a jej dodatku splnil, odpredal
žalovanej mobilný telefón za zvýhodnenú kúpnu cenu 1,- euro a poskytol žalovanej v zmluve dohodnuté

telekomunikačné služby, za čo jej vyúčtoval cenu špecifikovanú vo vystavených faktúrach, s obsahom
ktorých sa súd oboznámil. Povinnosťou žalovanej bolo cenu služieb žalobcovi v lehote splatnosti faktúr
zaplatiť. Spolu cena žalovanou využitých a vyúčtovaných služieb za obdobie od 16. 5. 2013 do dňa 26.
7. 2013 tak ako to vyplýva z obsahu faktúr predložených žalobcom (čl. 17 a 19 spisu) bola vo výške
235,91 eur (154,79 eur + 81,12 eur). Táto cena služieb podľa tvrdenia žalobcu nebola mu doposiaľ

žalovanou uhradená, čo žalovaná, ktorej bola žaloba riadne doručená a bolo jej uložené sa k nej vyjadriť
v konaní ničím nespochybnila. Nakoľko v priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré
by spochybňovali tvrdenia žalobcu, že žalovaná nesplnila svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu za
poskytnuté služby vo výške 235,91 eur ani ku dňu vyhlásenia rozsudku, súd žalobe v časti o zaplatenie
ceny za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 235,91 eur vyhovel a uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Nezaplatením ceny

služieb v lehote splatnosti uvedenej v súlade s článkom 11 bod 11.8 Všeobecných podmienok vo
vystavených faktúrach, ktorými boli vyúčtované sa žalovaná dostala do omeškania a preto jej zo zákona
vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem ceny služieb aj úrok z omeškania.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je

v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 1. 2. 2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovanej s
plnením peňažného dlhu (t.j. ku dňu nasledujúcemu po dni splatnosti tej - ktorej faktúry) bola 0,5 %.
Žalobcovi preto podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka vzniklo podľa názoru súdu právo na úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne

(0,5 % + 5 %) a nie vo výške 8,5 % ročne ako to tvrdil a žiadal. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná
dňa 27. 9. 2013 od ktorého žalobca požadoval úrok z omeškania bola v omeškaní so zaplatením ceny
služieb vo výške spolu 235,91 eur (najneskôr splatná z faktúr, ktorými bola cena služieb vyúčtovaná bola
splatná do 15. 7. 2013) a jej omeškanie trvá, uložil jej súd spolu so sumou 235,91 eur zaplatiť žalobcovi
aj úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 235,91 eur od 27. 9. 2013 do zaplatenia. V časti

úroku z omeškania zo sumy 235,91 eur požadovaného nad sadzbu 5,5 % ročne súd žalobu zamietol,
keďže žalobcovi ako bolo uvedené vznikol v zmysle vyššie uvedeného zákonného pravidla nárok na
úrok z omeškania iba v sadzbe 5,5 % ročne.

Súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 235,91 eur s úrokom z omeškania v lehote do

troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na určenie dlhšej lehoty na zaplatenie, či na povolenie splácať ju
v splátkach nebol podaný návrh a nebol na to ani zákonný dôvod. Suma 235,91 eur rovnajúca sa cene
žalovanej poskytnutých telekomunikačných služieb bola splatná, a teda mala byť zaplatená ešte v roku
2013, teda žalovaná je v omeškaní s jej zaplatením dva roky, doposiaľ neuskutočnila ani čiastočnú jej
úhradu pričom nezaplatila hneď prvé dve faktúry za služby, čiže svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu

nerealizovala ani čiastočne, hoci žalobca tú svoju v celom rozsahu splnil, preto povolenie ďalšieho
odkladu úhrady dlžnej sumy by zjavne odporovalo zásade spravodlivej ochrany práv a oprávnených
záujmov účastníkov a ďalším zásadám vyjadreným v § 1 O.s.p.Vo zvyšku súd žalobu žalobcu po vykonanom dokazovaní vyhodnotil ako nedôvodnú a preto ju v
prevyšujúcej časti, t.j. v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 249,- eur a úroku z omeškania z
tejto sumy zamietol.

Pokiaľ ide o požadovanú zmluvnú pokutu, súdu z jeho činnosti je známe to, na čo poukázal i sám
žalobca v žalobe, a síce že tento po tom ako mu boli zamietané žaloby o zaplatenie zmluvných pokút
z dôvodu, že predmetné zmluvné ustanovenia (o dojednaní zmluvnej pokuty) boli súdmi vyhlásené za
neprípustnépreichneprijateľnosť,čovzhľadomnatietorozhodnutia,napr.rozhodnutieKSvPrešovesp.

zn. 6Co/91/2011 znamená podľa § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť žalobcu zdržať sa ďalšieho
uplatňovania nárokov na zaplatenie týchto zmluvných pokút pristúpil k zmene dojednaní o zmluvnej
pokute tak, že sa v nich už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty v rovnakej výške po celú dobu
viazanosti, ale táto sa delí na dve časti s tým, že za porušenie zmluvnej povinnosti v prvej časti doby
viazanosti (tu 18 mesiacov) sa požaduje zmluvná pokuta v plnej výške rovnajúcej sa rozdielu medzi
predajnou cenou odpredaných mobilných telefónov a ich akciovou cenou a za porušenie zmluvnej

povinnosti v druhej časti doby viazanosti (tu v období posledných šiestich mesiacov) sa požaduje
zmluvná pokuta znížená spôsobom uvedeným v dodatku na mesačnej báze.

Žalobca v žalobe tvrdí, že týmto odstránil všetky vady, pre ktoré súdy v minulosti hodnotili dojednanie
o zmluvnej pokute ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd však tento názor žalobcu nezdieľa a i

takto „zmenené“ dojednanie o zmluvnej pokute, ktoré je súčasťou tu účastníkmi uzavretého dodatku
k zmluve považuje za neprijateľné, a preto neplatné. Toto žalobcom vopred pripravené ustanovenie o
zmluvnej pokute v článku 2 pod bodom 2.5 písm. b) Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb
zo dňa 16. 5. 2013 i v tu použitej podobe spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Takýto

záver koniec koncov už pre žalobcu nemôže byť nový, či prekvapivý, nakoľko prijateľnosť predmetného
novo koncipovaného dojednania o zmluvnej pokute v dodatkoch žalobcu už bola súdmi posudzovaná
so záverom o jeho neprijateľnosti. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na rozsudok Okresného
súdu Dunajská streda sp. zn. 9C/89/2015 zo dňa 5. 5. 2015, ktorý priamo vo výroku určil rovnakú
zmluvnú podmienku v článku 2 pod bodom 2.5 písm. b) Dodatku zmluvy o pripojení za neplatnú z

dôvoduneprijateľnosti(dostupnýajnawww.otvorenesudy.sk)čirozsudok
Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 10C/188/2015 zo dňa 26. 6. 2015, ktorý rovnako priamo vo výroku
určil totožnú zmluvnú podmienku v článku 2 pod bodom 2.5 písm. b) Dodatku zmluvy o poskytovaní
verejných služieb za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti, čo okrem iného má v zmysle § 53a Občianskeho
zákonníka za následok povinnosť žalobcu zdržať sa ďalšieho používania tejto podmienky.

Podľa § 544 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení k 16. 5. 2013, teda ku dňu uzavretia Dodatku k
zmluve o poskytovaní verejných služieb ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a

v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej
pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Podľa § 545 ods. 1 až 3 tohto zákona ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník
zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.

Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa
vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ
je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi
dohodnuté. Akzdohodynevyplývaniečoiné,niejedlžníkpovinnýzmluvnúpokutuzaplatiť,akporušenie
povinnosti nezavinil.

Podľa § 545a tohto zákona neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na
hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody
spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku
škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej

škody.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetného Dodatku
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právacha povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.

V zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetného
Dodatku za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje aj ustanovenie, ktoré
požadujeodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 tohto zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú

neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 tohto zákona zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach

o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Žalovaná uzavrela so žalobcom dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb s dobou viazanosti
na 24 mesiacov pričom zakúpila mobilný telefón za zvýhodnenú cenu (1,-euro). Žalovaná sa zaviazala
používať služby 24 mesiacov a počas nich platiť pravidelne dohodnutý mesačný poplatok, ktorý i v

prípade, že by došlo k zmene účastníckeho programu mal byť vo výške prinajmenšom 39,99 eur
(článok 2 bod 2.2 písm. a) Dodatku). Súd vzhľadom na obsah a formu dojednania o zmluvnej
pokute obsiahnutého v predtlačenom texte formulára dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb
používaných žalobcom opakovane v mnohých prípadoch, čo je súdu známe z jeho činnosti nemal
pochybnosti o tom, že toto dojednanie nebolo individuálne dojednané a že žalovaná ako spotrebiteľ

nemohla nijako ovplyvniť jeho obsah. Mohla ho len akceptovať alebo odmietnuť dodatok ako celok,
keďže predtlač dodatku neponúka žiadnu možnosť voľby, alebo alternatívy súhlasím - nesúhlasím pri
dojednaní o zmluvnej pokute. Koniec koncov i sám žalobca v žalobe tvrdil, že to on „zohľadnil pri
určení výšky zmluvnej pokuty výšku zľavy a časový aspekt porušenia povinnosti“ a „tomu prispôsobil“
aj výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty zmenami vo formulároch dodatku. Táto zmena teda nebola

výsledkom konkrétneho konsenzu žalobcu so žalovanou pri dohodovaní podmienok tejto konkrétnej
zmluvy, ale výsledkom paušálneho, vopred prijatého rozhodnutia žalobcu. Súd sa navyše pri svojej
činnosti pravidelne stretáva so zmluvami a dodatkami uzatváranými žalobcom s rôznymi spotrebiteľmi a
je nemožné uveriť tomu, že desiatky rôznych spotrebiteľov nezávisle od seba pri dohodovaní zmluvnej
pokuty prejavia presne takú istú individuálnu vôľu pokiaľ ide o vyjednanú výšku zmluvnej pokuty a vôbec

celkové dojednanie zmluvnej pokuty ktoré je pri daných typoch dodatkov vždy totožné.

Dodávateľmi býva v tejto súvislosti často argumentované tým, že je výlučne na účastníkovi, či vôbec a
pre akého operátora, program, či typ telefónu sa rozhodne a teda že má možnosť, resp. hneď viaceré
možnosti voľby, preto ani dojednanie o zmluvnej pokute nemôže podľa tejto argumentácie spôsobovať

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a teda
byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd však tento názor nezdieľa. Možnosť výberu z viacerých
alternatív dodatkov nemení nič na povinnosti súdu skúmať v každom konkrétnom prípade dodatku
platnosťdojednaniaozmluvnejpokutevzhľadomnajehokonkrétneznenieaúpravu,pričomtuvdodatku
použité dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľné a teda neplatné. V súvislosti s možnosťou voľby

žalovanej, či na dané podmienky pristúpi či nepristúpi a princípy zmluvnej slobody navyše súd uvádza,
že aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že sociálno-právne chápanie
zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu „približne vyváženého pomeru síl účastníkov
zmluvy“ a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom „primeraného vyrovnania záujmov“, čo
v danom prípade splnené nebolo. Dodatok uzavretý so žalovanou spadá do rámca spotrebiteľských,

typových zmlúv, ktorých návrhy sú vopred dodávateľom pripravené na predtlačených tlačivách. V
takýchto prípadoch zmluvu uzatvára dodávateľ v podstate „sám so sebou“ nakoľko spotrebiteľ nemá
reálnu možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je
prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Zo strany dodávateľov je pri súdnom uplatnenínárokov na zaplatenie takejto zmluvnej pokuty často argumentované tiež zabezpečovacím účelom
zmluvnej pokuty v danom prípade, poukazujúc na poskytnutú zľavu z ceny telefónu. K tomu je však treba
uviesť, že dodávateľ tu mal plnú možnosť na dosiahnutie sledovaného účelu zvoliť prostriedky, ktoré by

z hľadiska svojej platnosti a primeranosti obstáli.

Vychádzajúc z obsahu uzavretého dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb je zrejmé, že v
danom prípade zmluvná pokuta plní hlavne funkciu paušalizovanej náhrady škody za nenaplnenie doby
viazanosti vyplývajúcej z dodatku (24 mesiacov) a s tým súvisiace nesplatenie poskytovanej zľavy z

kúpnej ceny predaného mobilného telefónu a ušlého zisku žalobcu vzhľadom na záväzok účastníka bez
ohľadu na rozsah využívania služieb platiť aspoň pravidelný mesačný paušálny poplatok. Žalobou sa
však uplatňuje od žalovanej sankcia v podobe zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti platiť
pravidelné mesačné poplatky a cenu služieb, pričom sa uplatňuje zmluvná pokuta vo výške, ktorá je
počas celých troch štvrtín doby viazanosti nezmenená bez ohľadu na to, koľko mesačných poplatkov
a ceny služieb účastník zaplatí a mení sa až v poslednej štvrtine doby viazanosti. Môže teda nastať

situácia, že spotrebiteľ prevažnú časť mesačných poplatkov v tzv. „prvej dobe viazanosti„ zaplatí, bude
platiť faktúry povedzme po dobu 17 mesiacov (čím nepochybne splatí aj podstatnú, ak nie celú časť
poskytnutej zľavy kúpnej ceny mobilného telefónu a rovnako aj podstatnú ak nie celú časť vopred
kalkulovaného zisku na platbách za služby), zostáva mu iba úhrada za posledný mesiac tejto prvej
časti doby viazanosti a pre jej nezaplatenie bude uplatnená rovnaká zmluvná pokuta, ako v prípade,

keď spotrebiteľ nezaplatí poplatky za cenu služieb ani raz. Takáto zmluvná pokuta v spotrebiteľskej
zmluve je neprimeranou sankciou ktorá je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Neprijateľnosť
tejto zmluvnej podmienky a jej objektívnu spôsobilosť poškodiť spotrebiteľa nemôže dodatočne zhojiť
to, že spotrebiteľ svoje zmluvné povinnosti poruší absolútne tak, že poplatky za služby nezaplatí ani
raz, keďže rozhodujúce je zistenie, že takáto zmluvná podmienka je objektívne spôsobilá poškodiť

spotrebiteľa. Platnosť dojednania o zmluvnej pokute je potrebné posudzovať k momentu jeho uzavretia,
preto nemôže mať naň vplyv neskoršie správanie zmluvných strán, pričom toto v čase uzavretia v takejto
podobe bolo podľa súdu neprijateľné. Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa podčiarkuje aj to, že zmluvná pokuta tu bola zakotvená len pre prípad porušenia
povinností žalovanou. Pre žalobcu v prípade, ak práve on poruší ustanovenia zmluvy, dodatku, alebo

všeobecných obchodných podmienok, v dodatku žiadna zmluvná pokuta dohodnutá nebola.

Keďže z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná povinnosť platiť cenu služieb porušila hneď v
prvom mesiaci viazanosti, pričom nezaplatená cena služieb v jej prípade dosiahla sumu 235,91 eur, ku
ktorej zaplateniu bola zaviazaná až týmto rozsudkom, a mohlo by sa teda zdať, že jej spotrebiteľská

ochrana nie je vôbec namieste a že je neprimerané chrániť toho, kto takto, absolútnym spôsobom poruší
zmluvné povinnosti, súd sa v rámci celkového hodnotenia dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska jeho
prijateľnosti samozrejme nevyhol ani týmto úvahám. Ani tak však v danom prípade súd nemal možnosť
iného rozhodnutia, keďže ani tento nezodpovedný prístup žalovanej po uzavretí zmluvy nič nemení
na neprijateľnosti dojednania o zmluvnej pokute a jeho objektívnej spôsobilosti poškodiť spotrebiteľa.

Súd zastáva názor, už skôr vyslovený napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. 9. 2011,
sp. zn. 6Co/113/2010, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti
neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom smernice Rady 93/13 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý
nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá

poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán. Súd v záujme
vyššejkvalityživotanemôžerezignovaťzpozíciestrážcuvyváženostiustanoveníspotrebiteľskýchzmlúv
a to ani pri nezodpovednom spotrebiteľovi. Existuje totiž nezanedbateľné nebezpečenstvo, že ak sa
nevylúčia zo života spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky, môžu na nich doplatiť aj spotrebitelia
konajúci dobromyseľne, keďže ide o formulárové zmluvy dojednávané vo viacerých prípadoch. (citované

z rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. 9. 2011, sp. zn. 6Co/113/2010).

Je predsa absurdné, aby spotrebiteľ, ktorý povedzme 16 mesiacov dodržiava podmienky zmluvy a
dodatkuanezaplatíaž17mesačnýpoplatokmalznášaťrovnakúzmluvnúpokutuakoten,ktorýnezaplatí
hneď prvý poplatok. Dodávateľ v predformulovanej dohode o zmluvnej pokute vôbec nerozlišuje medzi

prípadom, kedy spotrebiteľ poruší zmluvnú povinnosť absolútne tak, že nezaplatí nič a medzi prípadom,
keď spotrebiteľ svoju povinnosť poruší potom, čo jej prevažnú časť splnil. V oboch prípadoch je
spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné. Súd
len pre úplnosť dodáva, že ak je úmyslom žalobcu takýmto dojednaním o zmluvnej pokute zabrániťtomu, aby sa nestávalo, že povedzme účastníci zakúpia sa symbolickú cenu drahý telefón, pretelefonujú
nemalé sumy a potom nezaplatia ani jednu faktúru a teda nesplatia tak žalobcovi ani časť zľavy a
spôsobia mu škodu, tak tu súd pripomína, že ak by dojednanie o zmluvnej pokute bolo koncipované

na princípe znižovania jej výšky povedzme každým mesiacom riadneho plnenia povinností počas doby
viazanosti, voči takémuto dojednaniu by nebolo možné mať výhrady, pričom v prípade ako je tento,
keď naozaj nebol zaplatený ani jeden mesačný poplatok by žalobca dostal v konečnom dôsledku plnú
výšku zmluvnej pokuty, a teda jeho inak legitímny zámer by bol naplnený, avšak už na základe platného
dojednania zmluvnej pokuty. Súd však ako už bolo uvedené musí platnosť dojednania o zmluvnej

pokute posudzovať v každom jednom prípade k momentu jeho uzavretia, objektívne, táto platnosť sa
nemôže odvíjať od toho, kedy ten - ktorý účastník následne poruší povinnosť a koľko poplatkov zaplatí,
pričom takéto paušálne zakotvenie výšky zmluvnej pokuty vo fixnej výške počas až 18-tich mesiacov
viazanosti bez ohľadu na to, koľko z týchto mesiacov a v akej výške účastník svoju povinnosť splní a
cenu služieb uhradí je neprijateľné. Podstata výhrad súdu k dojednaniu o zmluvnej pokute v tu súdenej
veci sa totiž týka práve podoby dojednania o zmluvnej pokute, ktoré počas veľmi dlhého obdobia, a

to 18-tich mesiacov zakotvuje paušálnu, pevnú zmluvnú pokutu (nezohľadňujúcu faktor dĺžky zotrvania
spotrebiteľa pri riadnom plnení povinností vyplývajúcich zo zmluvy). Aj predchádzajúca judikatúra, ktorej
sa žalobca podľa svojich slov v žalobe snažil úpravou dojednania o zmluvnej pokute vyhovieť pritom
predsa vytýkala práve túto skutočnosť, t.j. paušálnosť, pevnosť zmluvnej pokuty nezohľadňujúcu faktor
času, preto samotným „skrátením“ času pevnej, paušálnej zmluvnej pokuty, ktoré je navyše viac - menej

symbolické, keďže sa týka až poslednej štvrtiny tejto doby nemôže byť vyhovené týmto výhradám. Súd v
tejtosúvislostidávadopozornostižalobcunapr.rozsudokKrajskéhosúduvTrnavesp.zn.11Co/83/2012
zo dňa 4. 9. 2013, ktorý by mu mal byť známy, keďže aj v uvedenej veci bol žalobcom, v ktorého
odôvodnení tento krajský súd uviedol, cit. “práve toto (nezakotvenie - v zmluvnom dojednaní, o ktoré
tu ide - takého spôsobu určenia výšky zmluvnej pokuty, ktorý by bol schopný vyhodnocovať aj pomer

dĺžky času „stráveného“ riadnym plnením si zmluvných povinností spotrebiteľom a dĺžky času, v ktorom
to takto naopak nebolo) i v spojitosti s nutnosťou dodávateľa (veriteľa) sa v spotrebiteľských vzťahoch
takpovediac „trafiť“ (aby dojednanie ešte šlo považovať za prijateľné a preto tiež za platné) potom aj v
prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu musí mať za následok 1. záver o neprijateľnosti a
neplatnosti zmluvnej podmienky a 2. nemožnosť vyhovenia žalobe v časti opretej o takúto podmienku“.

O tom, že pri povinnosti spotrebiteľa platiť mesačne žalobcovi cenu služieb vždy aspoň v určenej
minimálnej výške, bez ohľadu na to, v akom rozsahu a či vôbec dôjde k využitiu ním poskytovaných
služieb je obdobie 18 mesiacov pevného zakotvenia zmluvnej pokuty neprimerané, svedčí podľa
názoru súdu aj celkový trend a vývoj právnej úpravy o elektronických komunikáciách v oblasti dĺžky

doby viazanosti účastníka. Revízia právnych predpisov regulačného rámca elektronických komunikácií
Európskej únie vyústila v roku 2011 do prijatia nového zákona o elektronických komunikáciách (č.
351/2011 Z.z.) ktorý v § 44 ods. 4 výslovne upravil, že ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže
využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri
prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň

povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto
obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Ak zákonodarca ako maximálne prijateľné obdobie viazanosti, ktoré
nariadiloperátoromvždyalternatívneponúkaťkmaximálnej24mesačnejdobeviazanostispotrebiteľom,
zakotvil obdobie najviac 12 mesiacov, tak aj tento trend a vývoj podľa názoru súdu indikuje, že paušálne
zakotvenie výšky zmluvnej pokuty až po dobu 18 mesiacov nemôže obstáť, a mohlo by obstáť len v

podstatne kratšom období.

Takto dojednaná zmluvná pokuta, upravená v obchodných podmienkach ktoré sú súčasťou Dodatku
k zmluve o poskytovaní verejných služieb uzavretého so žalovanou je preto podľa názoru súdu
neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v

čase uzavretia dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb je preto neplatná. Z neplatnej zmluvnej
podmienky nemohlo vzniknúť právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť, preto nebolo možné priznať
žalobcovi ani časť zmluvnej pokuty, keďže z ustanovenia zmluvy, ktoré je celé od začiatku neplatné
žalobcovi nemohlo vzniknúť právo ani na časť zmluvnej pokuty. Neplatne dojednanú zmluvnú pokutu
nemožno moderovať. Súd preto žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 249,- eur ako

nedôvodnú zamietol. A nakoľko s plnením neexistujúceho záväzku sa žalovaná nemohla dostať ani do
omeškania, nedôvodný bol aj nárok na úrok z omeškania zo sumy 249,- eur predstavujúcej zmluvnú
pokutu v časti ktorého bola preto žaloba taktiež zamietnutá.Čo sa týka výroku o trovách konania, návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania podal iba
žalobca, ktorý trovy konania aj vyčíslil (v žalobe). Žalovaná návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť
jej trovy konania neurobila.

Vzhľadom na výsledok konania a pomer úspechu účastníkov súd o trovách konania rozhodol podľa §
142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo v časti vyhovené,

v časti bola zamietnutá.

Pri výpočte pomeru úspechu účastníkov v konaní pre účel rozhodnutia o trovách konania súd vychádzal
zo stavu ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 O.s.p.), pričom za základ na jeho určenie vzal tak
žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky -úroky z omeškania (v tejto
súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. 4. 2004 sp. zn. 1MCdo 1/2004).

Žalovaná istina s kapitalizovaným úrokom z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku činí 567,79 eur (z
toho istina je 484,91 eur a kapitalizovaný úrok z omeškania je 82,88 eur).

Prisúdená istina s kapitalizovaným úrokom z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku činí 262 eur (z toho

235,91 eur je istina a 26,09 eur úrok z omeškania) a neprisúdená (zamietnutá) istina s kapitalizovaným
úrokom z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku činí 305,79 eur (z toho 249,- eur je istina a 56,79
eur úrok z omeškania).

Žalobca tak bol v konaní úspešný v rozsahu 46,14 % (t.j. v časti o zaplatenie istiny vo výške 235,91 eur

s 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 235,91 eur od 27. 9. 2013 do zaplatenia) v ktorej bolo
žalobe vyhovené, žalovaná bola v konaní úspešná v rozsahu 53,86 % (t.j. v časti o zaplatenie sumy
249,- eur a úroku z omeškania zo sumy 249,- eur od 27. 9. 2013 do zaplatenia, ako aj v časti o zaplatenie
o úroku z omeškania zo sumy 235,91 eur od 27. 9. 2013 do zaplatenia nad sadzbu 5,5 % ročne) v ktorej
bola žaloba zamietnutá.

Vychádzajúc z uvedeného výsledku konania a pomeru úspechu účastníkov (cca pol na pol) súd v súlade
s ust. § 142 ods. 2 O.s.p. vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov (§ 251 ods. 1 O.s.p.).