Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. júl 2014

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 1C/222/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2711205765
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2014:2711205765.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného:
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti odporkyni: X. Y., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom T. 30, XXX XX L., štátny občan SR, o zaplatenie 662,50 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 275,51 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne
od 1.1.2013 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Odporkyni súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným Okresnému súdu Skalica dňa 26.8.2011 domáhal toho, aby
súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 662,50 eur, úrok z omeškania vo výške
14,75 % ročne zo sumy 569,77 eur od 19.7.2007 do zaplatenia a trovy konania. Návrh odôvodnil tým,
že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.7.2007 medzi postupcom Všeobecná úverová
banka, a.s. a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku

voči odporkyni. Návrh ďalej odôvodil tým, že dňa 13.12.2005 uzatvoril postupca s odporkyňou Zmluvu
k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné
podmienky VÚB a.s. na vydanie a používanie kreditných platobných kariet pre fyzické osoby - občanov v
znení ich dodatkov (ďalej len „VÚB“). Na základe Zmluvy VÚB a.s. poskytla odporkyni kreditnú platobnú
kartu, prostredníctvom ktorej odporkyňa vykonávala bezhotovostné a hotovostné platobné operácie.
Postupca poskytol odporkyni úver, ktorý bolo možné čerpať kreditnou platobnou kartou a to do výšky
poskytnutého úverového limitu. Podmienky jeho čerpania, účel úveru, spôsob, výška a termíny splácania

úveru, zabezpečenie úveru, podmienky pri neplnení a ďalšie náležitosti boli upravené vo Všeobecných
obchodných podmienkach. Navrhovateľ v konaní právo na peňažné plnenie odvodil s poukazom na
ustanovenie § 497 až 507 Obchodného zákonníka a na úrok z omeškania na ustanovenie § 369 ods.
1 Obchodného zákonníka. Úrok z omeškania požadoval od 19.7.2007, t.j. dňom nasledujúcim po dni
účinnosti postúpenia pohľadávky.
Pre nedostatok odôvodnenia návrhu súd vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu. Súd požadoval po
navrhovateľovibližšieuviesťčokonkrétnetvoríistinu,čiistinaobsahujeajnejakýúrok,poplatkyprípadne

zmluvné pokuty, ako bol vypočítaný úrok z omeškania (z akej sumy, za aké obdobie a akou výškou
sadzby je úrok z omeškania počítaný) a koľko splátok a v akej výške odporkyňa celkovo zaplatila a ako
boli tieto splátky započítané. Súd vyzval navrhovateľa, aby predložil listinné dôkazy, z ktorých bude mať
súd preukázanú dlžnú sumu a z čoho táto suma pozostáva (napr. výpisy z účtu, prehľad splátok, cenníkpoplatkov a pod.). Navrhovateľ v podaní zo dňa 25.2.2013 uviedol, že voči odporkyni uplatňoval úrok
vo výške 29,90 %.
Navrhovateľ vo svojej špecifikácii zo dňa 12.3.2014 uviedol, že dňa 4.4.2005 uzatvoril pôvodný veriteľ

s odporkyňou Zmluvu o vydaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. na základe ktorej poskytol odporkyni
kreditnú kartu MasterCard Electronic s úverovým rámcom vo výške 663,88 eur (20 000 Sk). Odporkyni
bol v zmysle cenníka účtovaný poplatok za vedenie kartového účtu 11,95 eur (360 Sk) ročne, komplexný
súborpoisteniavovýške5,21%zpoistenéhoúverovéholimituročne,poplatokzaomeškanieminimálnej
splátky do 20 dní 1,66 eur (50 Sk), poplatok za omeškanie minimálnej splátky nad 20 dní 16,60 eur (500

Sk) a poplatok za výber hotovosti v SR vo výške 2 % z transakcie min 6,64 eur (200 Sk). Odporkyni boli
účtované poplatky vo výške 136,43 eur a to poplatky za výber hotovosti 63,07 eur, poplatok za poistenie
38,84 eur, poplatok za vedenie kartového účtu 17,92 eur a poplatok za omeškanie minimálnej splátky
nad 20 dní vo výške 16,60 eur, zmluvné úroky vo výške 201,66 eur vyčíslené úrokovou sadzbou 18,90
% ročne a úrok z omeškania vo výške 2,43 eur vyčíslený úrokovou sadzbou 29,90 % ročne. Odporkyňa
vykonala úhrady celkom vo výške 1 161,79 eur (35 000 Sk), pričom suma 914 eur bola započítaná na

istinu, suma 141,96 eur na zmluvný úrok, suma 0,28 eur na úrok z omeškania a suma 105,56 eur na
poplatky. Dlžná suma 662,50 eur pozostáva z istiny vo výške 569,77 eur, zo zmluvného úroku vo výške
59,70 eur, z úroku z omeškania vo výške 2,16 eur a z poplatkov vo výške 30,87 eur.
Pred otvorením pojednávania vo veci samej vzal navrhovateľ návrh čiastočne späť a to o úrok z
omeškania vo výške 6,25 % ročne zo sumy 569,77 eur od 19.7.2007 do zaplatenia. Súd uznesením

1C/222/2011 - 169 zo dňa 23.5.2014 konanie čiastočne a to v časti úroku z omeškania vo výške 6,25 %
ročne zo sumy 569,77 eur od 19.7.2007 do zaplatenia zastavil.
Navrhovateľ sa na riadne predvolané pojednávanie nedostavil, jeho neúčasť ospravedlnil jeho
splnomocnenec, ktorý bol na pojednávaní prítomný. Navrhovateľ okrem časti návrhu, o ktorý ho vzal
späť na ostatnom návrhu trval.

Odporkyňa v ústnom vyjadrení uviedla, že po predchádzajúcich pojednávaniach na výzvu Intrum Justitia
uhradila po 28.1.2013 asi po dva krát po 10,-eur z dôvodu, že jej spoločnosť povedala, aby zaplatila
aspoň niečo. Má viacero nesplatených pôžičiek, okrem prejednávaného úveru spláca aj pôžičky, vzaté
od VÚB a.s., Poštovej banke a.s. a GE MONEY. Intrum Justitia ju oslovila iba v prejednávanej veci

účastníkov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie Žiadosťou o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. zo dňa
4.4.2005, Obchodnými podmienkami VÚB, a.s. na vydanie a používanie kreditných platobných kariet
pre fyzické osoby občanov s účinnosťou od 4.4.2005 a od 1.4.2008, Rámcovou zmluvou o postúpení

pohľadávok zo dňa 23.11.2006 a k nej patriacou prílohou, výpoveďou zmluvy o vydaní a používaní
kreditnej platobnej karty zo dňa 19.6.2007, pokusom o zmier zo dňa 6.7.2011, Dohodou o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 4.4.2009, cenníkom VÚB, a.s. platným od 1.10.2005,
od 1.1.2006 a od 1.1.2007, prehľadom transakcií na kartovom účte, odpoveďou navrhovateľa zo dňa
25.2.2013, špecifikáciou navrhovateľa zo dňa 12.3.2014, výsluchom účastníkov a zistil tento skutkový

stav veci:
Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.11.2006 a k nej patriacou má súd preukázané,
že postupca Všeobecná úverová banka, a.s. postúpil na postupníka EOS KSI Slovensko, s.r.o., ktorý je
navrhovateľom v tomto konaní, pohľadávku voči odporkyni.
Zo žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. zo dňa 4.4.2005 súd zistil, že odporkyňa v nej

požiadala o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. - flexikarta - nákupná karta. V žiadosti nie je
uvedený úverový rámec, výška splátok, obsahuje iba súhlas s komplexným súborom poistenia. Žiadosť
neobsahovala ani úrok, ani RPMN, ani poplatky. V zmluve je uvedené, že prijatím a schválením žiadosti
zo strany VÚB, a.s. sa táto žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB,
a.s. uzatvorenou medzi VÚB, a.s. na strane jednej a klientom na strane druhej podľa § 269 ods. 2 zákona

č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. Odporkyňa v zmluve vyhlásila, že
sa oboznámila s Obchodnými podmienkami VUB, a.s. pre vydanie a používanie kreditných platobných
kariet a s cenníkom VÚB a súhlasí s nimi.
Súdu boli predložené ako dôkaz Obchodné podmienky VÚB, a.s. na vydanie a používanie kreditných
platobnýchkarietprefyzickéosobyobčanov, účinnéod4.4.2005adruhéúčinné od1.4.2008.Vzhľadom

k tomu, že druhé OP nadobudli až po uzatvorení zmluvy, nebolo možné tieto OP priradiť k žiadosti/
zmluve a preto súd na ne v konaní neprihliadol. V Obchodných podmienkach VÚB, a.s. na vydanie a
používanie kreditných platobných kariet pre fyzické osoby občanov s účinnosťou od 4.4.2005 (ďalej len
„OP“) je v článku II v bode 1. uvedené, že predpokladom na vydanie hlavnej karty a k nej prislúchajúcejjednej dodatkovej karty je schválenie žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. a poskytnutie
úverového limitu bankou. Podľa bodu 11 si banka vyhradila právo na stanovenie výšky úverového limitu.
Banka určí výšku úverového limitu na základe vyhodnotenia žiadateľom predložených dokladov.

Podľa článku IV bod 24 výška hotovostného limitu môže byť zo strany banky jednostranne zmenená.
Podľa článku V bod 26 poplatky súvisiace so správou a používaním karty sú uvedené v Cenníku VÚB,
a.s., ktorý je banka oprávnená jednostranne meniť a ktorý je zverejnený v obchodných priestoroch
banky. Podľa bodu 27 úroková sadzba je pohyblivá, jej výška je určená bankou v zmysle Zásad úrokovej
politiky VÚB, a.s. a je zverejnená na výveskách v obchodných priestoroch banky. Podľa bodu 28 všetky

transakcie a všetky poplatky, úroky a poistné, ktoré si banka v súvislosti so správou a použitím kariet
účtuje, sú zaúčtované na ťarchu kartového účtu. Podľa bodu 29 držiteľ karty je oprávnený čerpať kartou
peňažné prostriedky maximálne do výšky úverového limitu.
Podľa článku XI. bod 67 zmluva zaniká dohodou zmluvných strán, výpoveďou, zrušením kartového účtu.
Podľa bodu 68 je banka oprávnená kedykoľvek zmluvu písomne vypovedať. Výpoveď zo zmluvy zašle
banka držiteľovi doporučene. Zmluva zaniká dňom nasledujúcim po doručení výpovede. Výpoveď sa

považuje za doručenú aj vtedy, ak sa vráti VÚB, a.s. ako nedoručená. Zmluva zaniká nasledujúci deň
po jej vrátení. Podľa bodu 70 sa držiteľ karty zaväzuje po zániku zmluvy vyrovnať všetky záväzky.
Ani jedny z predložených OP neboli podpísané odporkyňou.
Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 4.4.2009 odporkyňa uznala čo
do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s

pôvodným veriteľom číslo zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa 4.4.2005. Dlžná suma pozostáva z istiny vo
výške 569,77 eur, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške
112,86 eur. V časti 3. dohody označenej ako forma splatenia záväzku sa odporkyňa zaviazala splniť
svoj záväzok voči veriteľovi s mesačnou výškou splátky 20 eur s dátumom prvej splátky 23.4.2009 a s
dátumom splatnosti 23. deň v mesiaci.

Výpoveďou zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty zo dňa 19.6.2007 pôvodný veriteľ
vypovedal zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty ku karte MC Electronic - Flexi-Action, zmluva
zanikladňomnasledujúcimpodoručenívýpovede.Celkovávýškadlhuuvedenávovýpovedibola742,30
eur, ktorú mala odporkyňa uhradiť do 15 dní od doručenia výpovede. Súdu nebola predložená doručenka
o doručení výpovede odporkyni.

Z pokusu o zmier zo dňa 6.7.2011 súd zistil, že odporkyňa bola vyzvaná na zaplatenie celého záväzku
navrhovateľovi najneskôr do 13.7.2011, ktorý ku dňu postúpenia pohľadávky predstavoval sumu 1
006,11 eur a pozostával z neuhradeného úveru 569,77 eur, zo zmluvného/zákonného úroku 343,61 eur,
z úrokov z omeškania 61,86 eur a nákladov klienta 30,87 eur.
Prehľadom transakcií na kartovom účte na meno odporkyne súd zistil, že odporkyňa vybrala z účtu

finančné prostriedky celkom bez poplatkov v sume 1 437,30 eur (43 300 Sk) a na účet vložila finančné
prostriedky celkom vo výške 1 161,79 eur (35 000 Sk). Odporkyni boli účtované úroky, sankčné úroky,
poplatky.
Súdu boli predložené tri cenníky a to cenníky VÚB, a.s. platné od 1.10.2005, od 1.1.2006 a od 1.1.2007.
V cenníku platnom od 1.10.2005, t.j. v čase uzavretia zmluvy sú pri kreditnej karte MasterCard Electronic

uvedené poplatky za vedenie kartového účtu 11,95 eur (360 Sk) ročne, komplexný súbor poistenia vo
výške 5,21 % z poisteného úverového limitu ročne, poplatok za omeškanie minimálnej splátky do 20 dní
1,66 eur (50 Sk), poplatok za omeškanie minimálnej splátky nad 20 dní 16,60 eur (500 Sk) a poplatok
za výber hotovosti v SR vo výške 2 % z transakcie min 6,64 eur (200 Sk). Cenník nebol podpísaný
odporkyňou, nebol súčasťou zmluvy, ani OP, v OP v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy je uvedené,

že cenník je možné jednostranne meniť, pričom je uverejnený v obchodných priestoroch banky.
Odporkyňa pri výsluchu oznámila, že s pôvodným veriteľom nedohadovala žiadne poplatky, žiadala
výšku úverového rámca 663,88 eur (20 000 Sk), úverový rámec vyčerpala, mesačne platila poistné vo
výške150Sk,ktorésipôvodnýveriteľodpisovalzúčtu.Odporkyňaďalejuviedla,ženerozumie,nepozná
význam premlčania a nepozná jeho následky, nikto jej ich nevysvetlil, výšku splátky na Dohode vo výške

20 eur navrhol navrhovateľ. Odporkyňa uviedla, že si nespomína, že by jej bola doručená výpoveď zo
zmluvy.
Zástupkyňa, zastupujúca na pojednávaní substitúta splnomocnenca navrhovateľa uviedla, že čo sa
týka žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. tak dátum 4.4.205 nie je dátumom schválenia
žiadosti, ale je dňom podpísania žiadosti odporkyňou. Dátum schválenia žiadosti 13.12.2005 je uvedený

na žiadosti v odtlačku pečiatky hore. Odporkyňa uznala svoj záväzok v Dohode, pričom uvedenú dohodu
odporkyňa neplnila.
Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“)
právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobým mravom.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba
písomne.
Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky

práva s ňou spojené.
Podľa§497zákonač.513/1991Zb.Obchodnéhozákonníkavznenído31.12.2008(ďalejlen„Obchodný
zákonník“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je

dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých

peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení do 30.6.2006 (ďalej
len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného

spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná.
Podľa§4ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných

náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými

stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 v znení od 1.4.2004 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nar. vl. 87/1995 Z.z. v znení v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je
ustanovená ako dvojnásobok základnej sadzby NBS.

Súd má za to, že právny vzťah medzi odporkyňou a navrhovateľom je spotrebiteľský, nakoľko v žiadosti
o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. na jednej stane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ,
v súdnom konaní v procesnom postavení odporkyňa, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej
stane zmluvy právnická osoba - dodávateľ, ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej

podnikateľskej činnosti (§ 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a § 52 ods. 2, 3 OZ v
znení v čase uzavretia zmluvy) . Súd zastáva názor, že u pôvodného veriteľa išlo podľa § 4 ods.
4 zákona o spotrebiteľských úveroch o dodávateľa, ktorým bola banka, poskytujúca spotrebiteľovi/
odporkyni svoje finančné služby. Charakter spotrebiteľskej zmluvy zostáva zachovaný aj po postúpení
pohľadávky bankou na navrhovateľa (§ 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ) a nestráca sa zmenou

v súčasnosti aktívne legitimovaného účastníka - navrhovateľa, pretože tento sa stal zo zmluvy o
postúpenípohľadávkyibanovýmveriteľomodporkyne,pričomnebolopochýbaniotom,žespostúpenou
pohľadávkou prešli aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. V konaní nebolo spochybnené, že
práva zo zmluvy nadobudol navrhovateľ a svedčí mu aktívna legitimácia vo veci účastníkov.
Súd dospel k záveru, že právnym základom tohto záväzkového vzťahu je zák. č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľskýchúveroch,vkonkrétnostiachsúdenéhoprípaduvzneníkudňuuzavretiazmluvy.Nejedná
sa iba o právnu úpravu osobitného typu úverovej zmluvy a teda o absolútny obchod podľa § 261
ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, ale ide o právny predpis, upravujúci osobitný typ zmluvy
vo všeobecnosti. Zmluvy o spotrebiteľských úveroch predstavujú samostatný druh súkromnoprávnych
zmlúv, a nie iba jeden špecifický druh zmluvy. Z úvodných ustanovení zák. č. 258/2001 Z.z. je zrejmé, že

účelom spotrebiteľského úveru nie je upraviť vzťahy pri podnikaní medzi podnikateľskými subjektmi, ale
naopak regulovať vzťahy pri využití produktov podnikania (tovarov a služieb) spotrebiteľmi. Spotrebiteľ
je totiž fyzická osoba, ktorej bol spotrebiteľský úver poskytnutý na iný účel, ako výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania (§ 3 ods. 2 označeného zákona). Spotrebiteľský charakter zmluvy vyplýva
z ustanovenia § 23a ods . 1 zákona č. 634/ 1992 Zb., platného aj v čase, kedy mala vzniknúť zmluva

o úvere, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje,
a to napriek tomu, že zmluva o úvere nie je ako typ zmluvy uvedená v ustanovení § 52 ods. 1 OZ v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi bankou a odporkyňou.

Po čiastočnom späťvzatí návrhu bola predmetom konania suma 662,50 eur, úrok z omeškania vo výške
8,5 % ročne zo sumy 569,77 eur od 19.7.2007 do zaplatenia.
Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten záver, že návrh bol podaný dôvodne iba čiastočne. V konaní
nebolo preukázané, že by medzi odporkyňou a navrhovateľom došlo k uzatvoreniu riadnej zmluvy ovydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., ktorá by zodpovedala ustanoveniam § 4 ods. 1 a 2
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré vyžadujú pre platnosť písomnú formu zmluvy
a ktorá obsahuje náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 tohto zákona. Ustanovenie § 4 zákona č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu a taxatívne stanovuje, aké náležitosti musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Absencia
niektorých týchto náležitostí nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ ho začal čerpať alebo ak bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Zákon o spotrebiteľských
úveroch účinný v čase uzatvorenia úverovej zmluvy namiesto sankcie neplatnosti sankcionoval veriteľa

tým, že od spotrebiteľa nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch). Tieto údaje musí obsahovať
priamo zmluva o spotrebiteľskom úvere už v okamihu jej uzatvárania, pričom majú byť uvedené
zrozumiteľne a dostatočne veľkým písmom. Odporkyňa spísala žiadosť o vydanie kreditnej platobnej
karty VÚB, a.s., kde uviedla, že žiada vydať kreditnú platobnú kartu - flexikartu - nákupnú kartu, výška
úverového rámca a výšku splátok v žiadosti uvedená nebola. V žiadosti chýba základná náležitosť

zmluvy a to záväzok navrhovateľa poskytnúť odporkyni finančné prostriedky a záväzok odporkyne vrátiť
navrhovateľovi poskytnuté finančné prostriedky. V žiadosti je uvedené, že prijatím a schválením žiadosti
zo strany VÚB, a.s. sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, súdu
nebol predložený dôkaz o tom, kedy VÚB, a.s. uvedenú žiadosť schválila. Na žiadosti v pravej hornej
strane je uvedená pečiatka VÚB, a.s., s uvedením dňa 13.12.2005, ktorý je podľa navrhovateľa dňom

schválenia žiadosti. V konaní súd ďalej zistil, že odporkyňa žiadala vydať kreditnú platobnú kartu -
flexikartu, pričom má súd v konaní preukázané, že odporkyni bola vydaná kreditná karta MasterCard
Electronic. Predmetná žiadosť neobsahuje všetky náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žiadosť neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov podľa § 4 ods.
2 písm. g) cit. zákona a preto sa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. V konaní

tak má súd preukázané, že chýba písomná zmluva v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, chýba
schválenie žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty, chýba žiadaná a tiež schválená výška úverového
rámca, záväzok navrhovateľa poskytnúť finančné prostriedky a záväzok odporkyne vrátiť poskytnuté
finančné prostriedky a ak sa navrhovateľ odvolával na ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, chýba
aj podstatná náležitosť zmluvy o úvere, a to záväzok odporkyne zaplatiť úrok.

Súd má v konaní prehľadom transakcií na kartovom účte na meno odporkyne preukázanú výšku
prostriedkov, ktoré odporkyňa čerpala z kreditnej karty celkom bez poplatkov a to sumu 1 437,30 eur (43
300 Sk). Súd nemal pochybnosti o reálnom poskytnutí tejto sumy odporkyni a ich vyčerpaní. Odporkyňa
poskytnutý spotrebiteľský úver podľa prehľadu transakcií na kartovom účte začala čerpať a vzhľadom
na ustanovenie § 4 ods. 4 písm. a) ZoSÚ, zmluvu treba považovať za platne uzavretú aj bez dodržania

písomnej formy. Z prehľadu transakcií má súd preukázané, že odporkyňa na účet vložila finančné
prostriedky v celkovej výške 1 161,79 eur (35 000 Sk). Nesplatená zostala pohľadávka vo výške 275,51
eur, iba na zaplatenie tejto sumy vznikol nárok navrhovateľovi, pretože zmluva sa bez uvedenia ďalších
náležitostí predpísaných zákonom o spotrebiteľských úveroch ( § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských
úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve

o spotrebiteľskom úvere) považuje za bezúročnú a bez poplatkov a preto súd zaviazal odporkyňu
na zaplatenie sumy 275,51 eur a vo zvyšku súd návrh zamietol. Pokiaľ sa týka tvrdenia odporkyne,
že uhradila po začatí súdneho konania na výzvu Intrum Iustitia sumu 20,-eur navrhovateľovi, súd pri
rozhodovaní o výške dlhu odporkyne voči navrhovateľovi túto nemohol zohľadniť, pretože odporkyňa
neuniesla na svoje tvrdenie dôkazné bremeno, že jej dlh aj do sumy 20,-eur zanikol.

V rámci súdnej kontroly danej vnútroštátnemu súdu Smernicou Rady č. 93/13/ EHS sa súd zaoberal
otázkou, či spotrebiteľská zmluva a Obchodné podmienky VÚB a.s., neobsahujú ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
teda či neobsahuje neprijateľnú podmienku. Súd tu poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, na § 53 ods. 4 OZ a ustanovenie § 23a ods . 1 zákona č. 634/ 1992 Zb., ktorý nevylučuje

dopad neprijateľných podmienok aj na zmluvu o úvere ako absolútneho obchodu.
Zákon č. 150/2004 Z.z. (ďalej len „novela“), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“) zakotvil do nášho právneho poriadku inštitút
spotrebiteľských zmlúv. Táto úprava nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom
Slovenska do EÚ. Uvedenou novelou, ktorá nadobudla účinnosť 1. apríla 2004 (s výnimkou § 60,

ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2004), boli zosúladené s naším právnym poriadkom niektoré právne
akty Európskych spoločenstiev a EÚ, v oblasti spotrebiteľského práva Smernica Rady 93//13 EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorej význam spočíva v ochrane spotrebiteľa v
EÚ a jej zmyslom je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva,avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana
slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Novela zaviedla do
prvej časti Občianskeho zákonníka (Všeobecné ustanovenia) piatu hlavu pod názvom Spotrebiteľské

zmluvy. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu, spotrebiteľské zmluvy možno nazvať aj zmluvami
adhéznymi,ktoréourčitomrovnakompredmeteplneniaštandardneaopakovaneuzatvárajúdodávatelia
s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy (oferent) vopred
v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva
často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť

ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, boli upravené ďalšími novelami Občianskeho zákonníka.
Systém ochrany uvedený Smernicou je založený na idei, že spotrebiteľ je v slabom postavení voči
predajcovi alebo dodávateľovi vo veci práva vyjednávať a jeho úrovne znalostí. To vedie k tomu, že
spotrebiteľ odsúhlasí predajcom alebo dodávateľom vopred skoncipované podmienky bez toho, aby
mohol ovplyvniť ich obsah. Pre ochranu spotrebiteľa je preto v článku 6 Smernice premietnutý záväzok

pre členské štáty EÚ, ktorý od nich vyžaduje, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce,
tiež podľa článku 7 Smernice stanoviť vo vnútorných právnych poriadkoch a zabezpečiť primerané
a účinné prostriedky, ktoré majú zabrániť súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov, ak podľa Čl. 3 Smernice,
spôsobujú zmluvné podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté a sú nekalé, ak napriek požiadavke

dôvery spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa, čo je
premietnuté do ustanovenia § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi pôvodným
veriteľom a odporcom v nadväznosti na čl. 6 ods. 1 Smernice tak, že spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka") pod následkom ich neplatnosti

podľa § 53 ods. 4 OZ. Pokiaľ ide o článok 4 ods. 1 Smernice ten ustanovuje, aby bez toho, aby boli
dotknuté ustanovenia čl. 7, že nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru
alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v
dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa platnej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napríklad Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci

C-243/08 - Pannon GSM Zrt.proti Erzsébet Sustikné Győrfi alebo Rozsudok Európskeho súdneho dvora
vo veci C-240/98 - Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero) je súd oprávnený skúmať
zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, aby sa dosiahla faktická rovnosť zásahom
vonkajším zásahom.
Podľa článku V. bod 26 Obchodných podmienok VÚB, a.s. poplatky súvisiace so správou a používaním

karty sú uvedené v Cenníku VÚB, a.s., ktorý je banka oprávnená jednostranne meniť a ktorý je
zverejnený v obchodných priestoroch banky. Zmluvná podmienka, daná do zmluvy dodávateľom
(bankou) na predtlači ním vyhotovenej je právnym úkonom neurčitým, nakoľko spotrebiteľ z neho
nezistí, aké poplatky a za akú službu dodávateľovi a v akej výške má platiť a ani nie sú uvedené v
zmluve. V prehľade transakcií sa nachádzali poplatky účtované odporkyni a to poplatok za poplatok

za vedenie kartového účtu 11,95 eur (360 Sk) ročne, komplexný súbor poistenia vo výške 5,21 % z
poisteného úverového limitu ročne, poplatok za omeškanie minimálnej splátky do 20 dní 1,66 eur (50
Sk), poplatok za omeškanie minimálnej splátky nad 20 dní 16,60 eur (500 Sk) a poplatok za výber
hotovosti v SR vo výške 2 % z transakcie min 6,64 eur (200 Sk). Odporkyni boli účtované poplatky vo
výške 136,43 eur a to poplatky za výber hotovosti 63,07 eur, poplatok za poistenie 38,84 eur, poplatok

za vedenie kartového účtu 17,92 eur a poplatok za omeškanie minimálnej splátky nad 20 dní vo výške
16,60 eur. Podľa bodu 27 úroková sadzba je pohyblivá, jej výška je určená bankou v zmysle Zásad
úrokovej politiky VÚB, a.s. a je zverejnená na výveskách v obchodných priestoroch banky. V prehľade
transakcií sa nachádzali zmluvné úroky účtované odporkyni vo výške 201,66 eur vyčíslené úrokovou
sadzbou 18,90 % ročne. Vzhľadom k tomu, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov pretože

neobsahuje náležitosť uvedenú v § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch a súčasne
podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, súd považuje spotrebiteľský úver za bezúročný
a bez poplatkov a preto nebolo možné priznať navrhovateľovi ním uplatnený nárok na poplatky v
sume 136,43 eur a nárok na úroky v sume 201,66 eur a návrh bolo nutné o tieto uplatnené nároky,

uplatnené v rozpore s právom zamietnuť. Súd je názoru, že zmluvná podmienka týkajúca sa poplatkov v
znení, ako ju ustanovil dodávateľ je aj neprijateľnou podmienkou, spôsobujúcou nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa. Banka je oprávnená meniť výšku poplatkov
jednostranne v cenníku a mení tým vlastne podmienky zmluvy o úvere bez vedomia druhej zmluvnejstrany bez toho, aby mal spotrebiteľ skutočnú možnosť dozvedieť sa o zmene výšky poplatku za správu
účtu ale o zmene výšky iného poplatku. Spotrebiteľ nie je povinný navštevovať miesta, na ktorých je
zverejnený cenník poplatkov. Súd považoval podmienku s odporcom za individuálne nevyjednanú,

neprijateľnú , ktorá svojím obsahom aj účelom odporuje zákonu v zmysle § 39 OZ a podľa § 53 ods. 4 OZ
za neplatnú. Dlžníka neplatný právny úkon nezaväzuje, nevzniká mu povinnosť niečo dať veriteľovi a z
neplatného právneho úkonu nemožno ani veriteľovi priznať plnenie na poplatku. Dohoda je dvojstranný
právny úkon a ak odporuje zákonu, je takýto právny úkon neplatný.
Súd nepriznal navrhovateľovi ani ním uplatnený nárok na úrok z omeškania vo výške 2,43 eur, ktorý si

uplatnil ako súčasť istiny vyčíslený úrokovou sadzbou 29,90 % ročne, nakoľko tento úrok z omeškania
bol v rozpore s platnými právnymi predpismi vyčíslený nezákonnou úrokovou sadzbou. K záveru o
občianskoprávnom vzťahu súd vedie aj skutočnosť, že zákon č. 258/2001 Z.z. k v odkaze pod čiarou
pod 9) k § 5 zákona, týkajúceho sa odstúpenia od zmluvy veriteľom odkazuje na ustanovenie § 48
Občianskeho zákonníka, teda na predpis upravujúci občianskoprávne vzťahy a nie na ustanovenie § 344
Obchodného zákonníka, týkajúce sa odstúpenia od zmluvy a po oboznámení sa s obsahom predmetnej

zmluvy súd hodnotí sporný vzťah ako vzťah z úveru ako absolútneho obchodu so záverom, že uvedená
zmluva je úverovou zmluvou a spotrebiteľskou zmluvou, a to bez ohľadu na to, že účastníci prejavili vôľu,
aby sa ich právny vzťah a práva a povinnosti z neho vzniknuté spravoval ustanoveniami Obchodného
zákonníka, na ktorý odkazujú v ustanoveniach zmluvy. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že
by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, tu súd

poukazuje na ustanovenie § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení
zákona č. 264/2004 Z.z. a zákona č. 616/2004 Z.z., podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté aj podľa Obchodného zákonníka Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne
obchody. Súd má za to, že navrhovateľom v zmluve prejavená vôľa, uplatňovať na vzťah účastníkov
inštitúty obchodného práva namiesto inštitútov upravených v kódexe o občianskych právach nie je pre

spotrebiteľa prijateľné. Právny vzťah vzniknutý medzi pôvodným veriteľom odporkyne a odporkyňou
je vzťahom spotrebiteľským a pôsobí výrazne v neprospech spotrebiteľa, ak mu je účtovaný úrok z
omeškania podľa predpisov obchodného práva, ktorými sa spravujú právne vzťahy medzi bankou a
podnikateľmi. Pre spotrebiteľa je neprijateľnou podmienkou, aby sa podľa textu v Žiadosti o vydanie
kreditnej platobnej karty VÚB a.s. prijatím a schválením žiadosti zo strany VÚB a.s. žiadosť stala

zmluvou, z ktorej právne vzťahy medzi účastníkmi sa majú riadiť podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991
Zb. - Obchodného zákonníka, pretože podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ sa najmä
nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. Odporkyňa súhlasom s týmto ustanovením zhoršila svoje zmluvné postavenie, pretože jej
bolo účtované príslušenstvo pohľadávky ( v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka je úrok z

omeškaniapríslušenstvompohľadávky)vrozporesustanovením§54OZ, pretožejepreňuvýhodnejšie
použiť pre spotrebiteľa ustanovenia o omeškaní dlžníka podľa predpisov občiansko-právnych, a to § 517
ods. 2 OZ a k nemu patriacemu vykonávaciemu predpisu, konkrétne nariadeniu vlády SR č. 87/1995
Z.z. Zmluvná podmienka je podľa § 39 Občianskeho zákonníka ako právny úkon neplatný, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu a je neplatnou pre jej neprijateľnosť aj podľa § 53 ods. 4

Občianskeho zákonníka v jeho znení od 1.4.2004. Pre rozpor s objektívnym právom nemôže byť v
spotrebiteľskom právnom vzťahu platná ani dohoda účastníkov a voľbe obchodného práva. Dodávateľ
sa správal pri predkladaní žiadosti ním vypracovanej vo forme formulára odporkyni ako profesionál,
podnikateľ, ktorý ovláda na rozdiel od spotrebiteľa obchodné právo a využil ho stanovením prísnejších
podmienokvosvojprospechoprotispotrebiteľovi,neznalémupráva.Priposudzovaníneprijateľnostitejto

zmluvnej podmienky súd vyvodil, že došlo k porušeniu zmluvnej slobody a rovnosti zmluvných strán
medzi účastníkmi v neprospech spotrebiteľa. Dohodu o voľbe práva súd preto považoval s poukazom
na § 53 ods. 1 ods. 1 OZ za ustanovenie v spotrebiteľskej zmluve, spôsobujúcej značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a za podmienku pre spotrebiteľa
neprijateľnú, poškodzujúcu ho a tiež v zmysle § 53 ods. 4 OZ za neplatnú, porušujúcu podľa § 54

ods. 1 OZ zákon v tejto časti, odchýliac sa v zmluvnej podmienke od tohto zákonného ustanovenia
v neprospech spotrebiteľa, v dôsledku čoho nastal stav, že spotrebiteľ sa vopred vzdal svojich práv,
ktoré mu priznávajú na jeho ochranu Občiansky zákonník a občianskoprávne predpisy, zhoršujúc si
cez zmluvné podmienky stanovené dodávateľom svoje zmluvné postavenie. Svedčia o tom aj ostatné
zmluvné podmienky stanovené bez individuálneho vyjednania so spotrebiteľom dodávateľom zistené

v konaní podľa prehľadu transakcií na účte odporkyne, pretože dodávateľ riadiac sa pre spotrebiteľa
neprijateľným ustanovením o voľbe obchodného práva a zmluvnými podmienkami ním ustanovenými
v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch nezákonnou
výškou úroku z omeškania ovplyvňoval výšku úhrady na istine a úroku v neprospech dlžníka, ak pôvodnýveriteľ zo splátok odpočítaval z došlých splátok najprv poplatky, úrok z omeškania a až potom úroky
a istinu a odporkyňa nemohla mať záujem na odpočítavaní z došlých splátok najprv poplatkov a
príslušenstva pohľadávky. Takýmto spôsobom sa jej dlh iba navyšoval a zostávala nesplatená stále

vyššia istina., keď navyše bolo v zmluvných podmienkach, že dodávateľ môže účtovať a odpočítavať
zo splátky aj poplatok za omeškanie minimálnej splátky do 20 dní 1,66 eur, ktorý súd hodnotí ako úrok
ďalší úrok z omeškania a tak hodnotí aj poplatok za omeškanie minimálnej splátky nad 20 dní 16,60 eur
(500 Sk). Pri takejto podmienke ide o úročenie príslušenstva pohľadávky, ktoré nie je zákonom dovolené
a v zmysle § 39 OZ odporuje zákonu a ako právny úkon je zmluvná podmienka neplatnou.

Pokiaľ ide o navrhovateľom žalobným návrhom uplatnený nárok na úrok z omeškania vo výške 8,5 %
ročne zo sumy 569,77 eur od 19.7.2007 do zaplatenia, súd ho priznal vo výške 8,5 % ročne žiadanej
navrhovateľom, nakoľko táto výška nie je v rozpore s výškou stanovenou nariadením vlády SR č.
87/1995 Z.z. a iba z priznanej výšky istiny 275,51 eur a to až odo dňa 1.1.2013 do zaplatenia a vo
zvyšku návrh zamietol. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že došlo k účinkom, s ktorými zákon spája
zánik zmluvy výpoveďou, keďže súdu nepredložil dôkaz, svedčiaci o doručení výpovede odporkyni

a nebolo vyvrátené tvrdenie odporkyne v tom, že nemá vedomosť o doručení výpovede. V zmluve
nebola uvedená splatnosť jednotlivých splátok a preto súd dospel k záveru, že splatnosť navrhovateľovej
pohľadávky nastala až dňom nasledujúcim po dni, kedy bol odporkyni zo strany súdu zaslaný návrh
navrhovateľa, t.j. dňa 31.12.2012, z ktorého mohla odporkyňa zistiť, že navrhovateľ po nej požaduje
finančné plnenie, pričom dňom nasledujúcim sa odporkyňa dostala so splnením svojho záväzku do

omeškania.
Navrhovateľ súdu doručil dňa 14.11.2012 Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku,
podpísanú odporkyňou, v ktorej je jednak uznanie záväzku vo výške 569,77-eur, odporkyňa má uznávať
príslušenstvo pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 112,86-eur. Na listine
je časť forma splácania záväzku, podľa ktorej sa dlžník zaväzuje dlh splácať mesačne v splátkach

po 20,-eur do 23. dňa v mesiaci a u prvej splátky je dátum 23.4.2009 a pod týmto textom je okrem
ďalšieho uvedené, že okrem prípadne ďalších osôb, uvedených v Dohode dlžník vyhlasuje, že
má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Aj pre platnosť Dohody o uznaní záväzku sa
vyžaduje, keďže je právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, aby nebola v rozpore
so zákonom. Uznanie dlhu odporkyňou súd považuje za právne neúčinné, pretože odporkyňa podľa

jej vyjadrenia nemala vedomosť o následkoch uznania dlhu, ktoré je zakomponované do Dohody o
uzavretí splátkového kalendára. Dohoda v časti uznania záväzku je jednostranným právnym úkonom
dlžníka a po jej preskúmaní súdom súd dospel k záveru, že týmto nemohlo dôjsť k účinnému uznaniu
záväzku s následkami predĺženia premlčacej lehoty na dobu 10 rokov. Vychádzajúc zo skutkových
okolností, keď je súdu aj z jeho rozhodovacej činnosti známe, že navrhovateľ mal vopred pripravené

znenie vyhlásenia o uznaní záväzku, za akých navrhovateľ dával podpisovať iným spotrebiteľom a
aj odporkyni túto formulárovú listinu, dospel súd k záveru, že takéto konanie je konanie v rozpore
s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Navrhovateľ
pre mylné informácie dosiahol uznanie dlhu u odporkyne v záujme predĺženia premlčacej lehoty a z
okolností, o ktorých vypovedala odporkyňa chcela odporkyňa pre nepriaznivú finančnú situáciu v rodine

dosiahnuť iba možnosť splatiť dlh v splátkach. Prejavom vôle odporkyne nebolo uznať záväzok a predĺžiť
premlčaciu dobu, nemala vôbec vôľu urobiť takýto právny úkon. Navrhovateľ poskupoval od veriteľom
premlčané pohľadávky, o ktorých premlčaní vedel a podľa názoru súdu predkladaním uznávacích
prejavovspotrebiteľom,vrátaneodporkyne, boloúmyslomnavrhovateľavsúdnychkonaniachdosiahnuť
pre seba postavenie na úkor neznalosti spotrebiteľa o právnych účinkoch premlčania uznaním záväzku.

Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody spotrebiteľom, súd
vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku so záverom, že pri podpísaní dohody spotrebiteľom boli
naplnené zákonné znaky inštitútu o nekalej obchodnej praktike, a to nedostatok odbornej starostlivosti
na strane navrhovateľa a využitie takej obchodnej praktiky zo strany navrhovateľa, ktorá podstatne
narúša ekonomické správanie sa druhej strany ako priemerného spotrebiteľa a konaním navrhovateľa

sú naplnené znaky nekalej obchodnej praktiky v zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov (predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi, konaním v rozpore s
dobrýmimravmisanaúčelytohtozákonarozumienajmäkonanie,ktoréjevrozporesovžitýmitradíciami
a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji

výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán
a porušovanie zmluvnej slobody). Konanie navrhovateľa treba považovať aj za rozporné s dobrými
mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a právny úkon je neplatný v zmysle § 39Občianskeho zákonníka. Dohodu súd hodnotí aj v časti príslušenstva ako neplatný právny úkon pre
jeho neurčitosť. Súd poukazuje na ustanovenie § 121 ods. 3 OZ, podľa ktorého je príslušenstvom
pohľadávky úrok, úrok z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. V dohode

vypracovanej navrhovateľom nie je presne špecifikované príslušenstvo pohľadávky podľa zmluvy, ktoré
malaodporkyňauznať,pričompodľatypuzmluvy,zktoréhomalopríslušenstvovyplynúťsamohlojednať
tak o úrok ako aj úrok z omeškania a zákon pre priznanie nároku z každého stanovuje, resp. upravuje
iné podmienky.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo a odporkyni, ktorá mala 58,41 % úspech v konaní náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko tá výslovne oznámila, že náhradu trov konania nepožaduje. Miera čistého úspechu
odporkyne bola vo výške 16,82 % (úspech odporkyne 58,41 % a úspech navrhovateľa 41,59 %).

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ktorým je zákon č.

233/1995 Z.z. - Exekučný poriadok v platnom znení.