Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. október 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 8C/59/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814200661
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814200661.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľa:
Secapital S.á.r.L. so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653 Luxemburk, Luxemburské
veľkovojvodstvo, zapísaná v obchodnom registri oddiel B, vložka 108305, zastúpený Advokátska
kancelária Gallo s.r.o. so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin proti odporkyni: G. Z., narodená
XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX P. o zaplatenie 1.088,47 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Konanie sa sčasti o zaplatenie 373,41 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy v sadzbe 8,5 % ročne
z a s t a v u j e.
Návrh sa z a m i e t a.
Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania vo výške 24,- eur, ktoré je povinný zaplatiť
Okresnému súdu Prievidza, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 20.1.2014 domáhal proti odporkyni zaplatenia 1.088,47
eur s úrokom z omeškania v sadzbe 8,5 % ročne od 12.9.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania,
pričom tvrdil, že jeho právny predchodca poskytol odporkyni úver, ktorý odporkyňa riadne nesplatila.
Odporkyňa sa k doručenému návrhu vyjadrila na pojednávaní dňa 4.5.2015 tak, že tvrdila, že právnym
predchodcom odporcu poskytnutú kartu používala len do novembra 2007, keď svoj dlh celkom vyrovnala
a ďalej kartu na výber peňazí a platby nepoužívala.
Na pojednávaní dňa 19.10.2015 zobral navrhovateľ návrh sčasti o zaplatenie 373,41 eur s úrokom z
omeškania z tejto sumy v sadzbe 8,5 % ročne späť. Preto súd konanie v tejto časti podľa § 96 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku zastavil.
Súd vykonal dokazovanie všetkými navrhnutými dôkazmi, a to: zmluva (čl. 2), výzva pred podaním
návrhu (čl. 3), oznámenie o postúpení pohľadávky (čl. 4), výpis z karty (čl. 5 - 8, 34 - 37)), zmluva o
postúpení pohľadávok (čl. 9 - 24), návratka (čl. 30), sadzobník poplatkov (čl. 31 - 33), zmluva o poskytnutí
pôžičky (čl. 48 - 50), vyjadrenie pôvodného veriteľa (čl. 61), správami bánk (čl. 65 - 66, 69), z ktorých
mal s ohľadom na tvrdenia účastníkov zistený nasledovný skutkový stav veci:
Právny predchodca navrhovateľa, ktorý pohľadávku proti odporkyni na navrhovateľa previedol na
základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.10.2012, ako veriteľ a odporkyňa ako dlžník uzavreli
dňa 20.11.2006 zmluvu, na základe ktorej bol odporkyni schválený úverový rámec vo výške 21.000,- Sk,
ktorý odporkyňa mohla čerpať prostredníctvom úverovej karty, pričom bola dohodnutá pevná mesačná
splátka vo výške 700,- Sk. Žiadne iné individuálne podmienky v zmluve neboli dohodnuté. Zmluva
neobsahovala ani len dojednanie úrokovej sadzby, pričom obsahovala len indikatívny výpočet ročnej
percentuálnej mierky nákladov, pričom do tohto vzorca boli uvedené údaje, ktoré sa nevzťahovali k
dojednanému úverovému rámcu a pevnej mesačnej splátke. Odporkyňa v priebehu trvania vzťahu
s právnym predchodcom navrhovateľa svojimi výbermi a platbami z karty čerpala celkom 62.800,-

Sk (naposledy 13.6.2008), pričom právnemu predchodcovi navrhovateľa svojimi splátkami zaplatila
51.930,- Sk a 66,38 eur (naposledy 33,19 eur 20.3.2009). 3.7.2009 právny predchodca navrhovateľa
odporkyni naposledy účtoval úrok a 18.3.2010 postúpil pohľadávku k vymáhaniu. Následne odporkyňa
právnemu predchodcovi navrhovateľa zaplatila čiastku 120,- eur, a to v splátkach od 28.6.2010 do
27.4.2011.
Súd nepovažoval za preukázané námietky odporkyne, podľa ktorých úver z karty čerpala len do
novembra 2007, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že úver splácala aj potom, ako ho podľa
svojho tvrdenia celý v novembri 2007 vyplatila. Ak by si bola vedomá splatenia svojho dlhu a toho, že z
karty už ďalej nečerpala peňažné prostriedky, bolo by rozumne neodôvodniteľné jej konanie spočívajúce
v ďalšom splácaní úveru. Preto súd považoval za preukázané vyššie opísané tvrdenia navrhovateľa o
rozsahu čerpania peňažných prostriedkov podľa úverovej karty.
Podľa § 4?ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzavreli zmluvu
o spotrebiteľskom úvere písomne na jednej listine, pričom v tejto zmluve bol uvedený len úverový
rámec a výška splátky. V zmluve nebolo žiadnym spôsobom uvedené, v akej sadzbe a za akých
podmienok mali byť úročené peňažné prostriedky, ktoré mohla odporkyňa čerpať poskytnutou kartou.
Uvedené dojednanie nemožno považovať za platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže
toto dojednanie neobsahovalo žiadne individualizované údaje úveru, a to nielen podľa zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, ale ani podľa Obchodného
zákonníka, keď v dojednaniach účastníkov absentoval údaj o úrokovej sadzbe alebo inom spôsobe
určenia úroku. Takýto právny úkon nemožno posúdiť ako riadne uzavretie úverovej zmluvy a obdobné
dojednanie treba posúdiť ako neplatné pre jeho neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K
tomu treba uviesť, že právny predchodca navrhovateľa procesom uzavretia zmluvy obchádzal základný
obchodný účel kreditnej karty, ktorý spočíva v tom, že kreditná karta nie je nástrojom poskytovania
úveru, ale nástrojom na zabezpečenie platobného styku. Podstatou kreditnej karty je to, že dlžník
spotrebiteľ využíva kreditnú kartu na uhrádzanie svojich výdavkov z prostriedkov veriteľa a následne
takto veriteľom poskytnuté peňažné prostriedky naraz v pravidelných mesačných intervaloch veriteľovi
vracia bez toho, aby vôbec okrem poplatku za takýto platobný nástroj, platil akýkoľvek úrok. Kreditná
karta slúži na poskytnutie krátkodobého, rýchlo splatného neúročeného úveru. Táto podstata kreditnej
karty bola akceptovaná v tom, že odporkyňa mohla vykonávať platby v ňou zvolenej výške, teda až do
výšky celkom za mesiac čerpaných prostriedkov. V ostatnom však zmluvné dojednania zásadne vytvárali
priestor pre čo najdlhšie poskytnutie peňažných prostriedkov za v zmluve výslovne nešpecifikovanú
úrokovú sadzbu.
Právny predchodca navrhovateľa v neplatnom vzťahu s odporkyňou prostredníctvom karty poskytol
odporkyni celkom 62.800,- Sk (naposledy 13.6.2008), pričom odporkyňa právnemu predchodcovi
navrhovateľa svojimi splátkami zaplatila 51.930,- Sk a 66,38 eur (naposledy 33,19 eur 20.3.2009),
následne odporkyňa právnemu predchodcovi navrhovateľa zaplatila čiastku 120,- eur, a to v splátkach
od 28.6.2010 do 27.4.2011. Preto sa odporkyňa podľa § 457 Občianskeho zákonníka na úkor právneho
predchodcu navrhovateľa bezdôvodne obohatila a právny predchodca navrhovateľa a následne

navrhovateľ bol oprávnený vrátenie bezdôvodného obohatenia od odporkyne žiadať bezprostredne po
jeho poskytnutí naposledy dňa 13.6.2008. Navrhovateľ si svoje právo uplatnil až podaním návrhu na
súde dňa 20.1.2014, teda po uplynutí doby podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Preto súd návrh
navrhovateľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka v dôsledku premlčania, na ktoré prihliadol podľa §
5b zákona č. 250/2007 Z.z. ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, zamietol
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že
procesne neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
O náhrade trov konania štátu vo výške 24,- eur, ktoré vznikli v súvislosti s podaním správy Slovenskej
sporiteľne, a.s. súd rozhodol tak, že náhradu trov konania štátu podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku uložil procesne neúspešnému navrhovateľovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.