Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. august 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10C/287/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815208712
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7815208712.1

Uznesenie

Okresný súd Rožňava, v právnej veci žalobcov: 1.) X.R. Z.R., O.. XX.XX.XXXX, V. X. U. XXX, XXX XX
M. P. a 2.) U.R. Z.R., O.. XX.XX.XXXX, V. X. U.Á. XXX, XXX XX M. P., zastúpených JUDr. Martinou
Vnenčákovou, advokátkou so sídlom Čučmianska dlhá 26, 048 01 Rožňava, proti žalovaným: 1.) Tatra
Banka a.s., IČO: 00686930, Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, 2.) Platiť sa oplatí, s.r.o., IČO:
45684618, Košická 56, 821 08 Bratislava, o nariadenie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Nariaďuje predbežné opatrenie, ktorým zakazuje žalovanému v 2. rade pokračovať v speňažovaní
nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie M. P., parcela registra C
546/1, záhrady o výmere 1106 m2 a parcela registra C 546/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere
577 m2, stavba súpisné číslo XXX, rodinný dom na parcele č. 546/2, formou dobrovoľnej dražby až
do právoplatného skončenia súdneho sporu o určenie neplatnosti Zmluvy o záložnom práve zo dňa
11.07.2011 v konaní 10C/287/2015.

Uznesenie o nariadení predbežného opatrenia je predbežne vykonateľné dňom doručenia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcoviav1.a2.radesavovecisamejdomáhajúurčenianeplatnostizmluvyozáložnomprávezodňa
11.07.2011 a zároveň spolu so žalobou podali návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa
domáhajú, aby súd zakázal žalovanému v 2. rade pokračovať v speňažovaní nehnuteľností zapísaných

na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie M. P. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia,
až do právoplatného skončenia súdneho sporu vo veci samej.

Žalobcoviav1.a2.radepoukázalinato,žesúpodielovýmispoluvlastníkminehnuteľnostízapísanýchna
liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie M. P., pričom právna predchodkyňa žalobcu v 2. rade B. Z. aj
so žalobcom v 1. rade uzavreli so žalovaným v 1. rade ako záložným veriteľom Zmluvu o záložnom práve

dňa 11.07.2011. Zmluva o záložnom práve bola uzavretá z dôvodu uzavretia zmluvy medzi záložným
veriteľom a dlžníkmi L. I. a U. I. na zabezpečenie ich úveru vo výške 29.600 €. Žalobcovia v 1. a 2.
rade resp. právna predchodkyňa sa s dlžníkmi v čase uzatvorenia zmluvy o záložnom práve nepoznali a
zamestnankyňa žalovaného v 1. rade požiadala žalobcov v 1. a 2. rade o ručenie z dôvodu výhodnejších
podmienok pri hypotekárnom úvere. Dlžníci prisľúbili riadne splácanie úveru a žalobcovia v 1. a 2. rade
boli zneužití vzhľadom na svoju dôverčivosť. Už v roku 2012 žalovaný v 2. rade oznámil žalobcovi a jeho

zosnulej manželke termín dobrovoľnej dražby z dôvodu, že sa nesplácal úver. Žalobcovia v 1. a 2. rade
sa snažili skontaktovať s dlžníkmi, resp. prevziať za nich dlh z dôvodu, že založené nehnuteľnosti sú ich
bydliskom a teda chceli zachrániť bývanie. Žalobcovia v 1. a 2. rade nemali žiadny prospech z produktu,
ktorý je predmetom obchodnej činnosti žalovaného v 1. rade a založili svoju nehnuteľnosť v prospech
žalovaného v 1. rade bez zváženia možných následkov aj v prípade, že dôjde k neplneniu dlžníkov a s
uvedenýminásledkamivčaseuzavretiazmluvynepočítali.Žalovanýv1.radenevykonávazáložnéprávo

voči svojim dlžníkom a nie je ochotný riešiť zmiernenie následkov voči žalobcom v 1. a 2. rade, ktorým
slúži predmet zálohu na bývanie. Takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi a preto žiadajú konaťvo veci samej o určení neplatnosti záložnej zmluvy. Naliehavý právny záujem na nariadení predbežného
opatreniamajúžalovanív1.a2.radezdôvodu,žeimbolodoručenéoznámeniežalovanéhov2.rade,že
dňa16.09.2015samákonaťopakovanádobrovoľnádražba.Ztohodôvodužalobcomv1.a2.radehrozí

bezprostredná ujma tým, že by došlo k odpredaju ich nehnuteľnosti napriek skutočnosti, že podávajú
žalobu o neplatnosť záložnej zmluvy. U žalobcov v 1. a 2. rade bola splnená podmienka na nariadenie
predbežného opatrenia, nakoľko bolo už vydané oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe a bol aj
vypracovaný znalecký posudok, ktorý je nevyhnutnou podmienkou realizácie dobrovoľnej dražby a teda
žalobcom v 1. a 2. rade hrozí objektívne existencia nebezpečenstva bezprostrednej hrozby odpredania

ich nehnuteľnosti.

Súd sa v konaní oboznámil aj s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

Z Oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe vyplýva, že dátum konania dražby je 16.09.2015 o
11.30 hod. a predmetom sú nehnuteľností zapísané na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie M.

P.. Hodnota nehnuteľností bola určená znaleckým posudkom Ing. Dionýza Doboša č. 82/2015 zo dňa
17.07.2015 na sumu 29.600 € a najnižším podaním je suma 22.200 €.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX katastrálne územie M. P. vyplýva, že sú tam zapísané nehnuteľnosti
parcela registra C 546/1, záhrady o výmere 1106 m2 a parcela registra C 546/2, zastavané plochy a

nádvoria o výmere 577 m2, stavba súpisné číslo XXX, rodinný dom na parcele č. 546/2 a vlastnícke
právo svedčí žalobcom v 1.a 2.rade v podiele po jednej polovici. Z listu vlastníctva ďalej vyplýva, že
v poznámke je uvedené oznámenie o začatí výkonu záložného práva predajom na dražbe a zároveň
je uvedená poznámka o konaní opakovanej dobrovoľnej dražby. V časti C listu vlastníctva -Ťarchy - je
uvedený vklad záložného práva v prospech žalovaného v 1.rade.

Zo znaleckého posudku č. 42/2013 Ing. Márie Gyöngyösovej zo dňa 24.03.2013 vyplýva, že hodnota
nehnuteľností je 41.400 €.

Zo Zmluvy o záložnom práve zo dňa 11.07.2011 uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalobcom v 1.

rade a B. Z. (právny nástupca na základe dedenia je žalobca v 2. rade) vyplýva, že záložné právo bolo
zriadené na zabezpečenie pohľadávky 29.600 € na základe úverovej zmluvy uzavretej medzi žalovaným
v 1. rade a L. I. a U. I.. Predmetom zmluvy o záložnom práve boli nehnuteľnosti zapísané na liste
vlastníctva č. XXX katastrálne územie M. P. tak, ako sú uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie predbežného
opatrenia nie je dôvodný a preto ho zamietol.

Podľa § 74 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku:
(1) Pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli

upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

(2) Príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie o veci. Ak
nie je príslušný súd známy alebo ak príslušný súd nemôže včas zakročiť, zakročí a nariadi predbežné
opatrenie podľa § 75a súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec

príslušnému súdu. Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o vec samu.

Podľa ustanovenia § 75 Občianskeho súdneho poriadku:
(1) Predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na
konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

(2) Návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy
alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o

odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa,
k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných
predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh
musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti,alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené.
Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.

(3) Ak návrh nemá všetky náležitosti podľa odseku 2, súd postupuje podľa § 43 a v uznesení uvedie
vady návrhu; to neplatí na konanie, ktoré môže začať súd i bez návrhu.

(4) O návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd
bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.

(5)Aksúdrozhodujeonávrhunanariadeniepredbežnéhoopatreniapodľa§76ods.1písm.b),rozhodne
najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Ak súd rozhoduje
o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g), rozhodne najneskôr do 48 hodín
od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2; do plynutia lehoty sa nezapočítava sobota,
nedeľa alebo sviatok. Ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75a,

rozhodne najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Uznesenie
o predbežnom opatrení uvedenom v tomto odseku je vykonateľné dňom jeho nariadenia.

(6) Súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia
pojednávania.

(7) Navrhovateľ predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. h) môže navrhnúť, aby ten, kto
porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva, mohol namiesto zdržania sa takého konania
zložiť zábezpeku do úschovy súdu na náhradu ujmy vzniknutej porušovaním alebo ohrozením práva
duševného vlastníctva.

(8) O nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na
nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo
predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo
zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani

prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené
predbežné opatrenie.

(9) Rozhodnutie o predbežnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho nariadenia. Ak je
návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, súd odošle rozhodnutie do troch dní od jeho

vydania.

Podľa § 76 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku:
(1) Predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby
a) platil výživné v nevyhnutnej miere;

b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo
do striedavej osobnej starostlivosti;

c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo

závažných dôvodov nepracuje;

d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde;

e) nenakladal s určitými vecami alebo právami;

f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal,

g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho
starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.

h) zdržal sa konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.

Podľa ustanovenia § 77 ods. 1,2,3 Občianskeho súdneho poriadku:(1) Predbežné opatrenie zanikne, ak

a) navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania;

b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo;

c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci;

d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.

(2) Predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

(3) Ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu, než preto, že sa návrhu vo veci
samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť

ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli. Rozhodne o tom na návrh súd, ktorý nariadil predbežné
opatrenie.

Z citovaných ustanovení ako aj zo samotnej podstaty predbežných opatrení jednoznačne vyplýva, že
tieto upravujú pomery účastníkov konania iba predbežne (dočasne), resp. zaisťujú nároky doposiaľ

právoplatne nepriznané. Účelom predbežných opatrení je dočasné zabezpečenie ochrany porušených
a ohrozených práv účastníkov a to do času definitívnej právnej (súdnej) ochrany a predpokladom ich
nariadenia je: 1. osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným predbežným opatrením poskytnúť
ochrana, 2. osvedčenie naliehavosti potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo osvedčenie
obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne

hroziacej ujmy, 3. preukázanie vzťahu navrhovaného predbežného opatrenia k predmetu konania vo
veci samej.

Všetkytietozákonnépodmienkymusiabyťsplnenékumulatívneajepovinnosťousúdudôsledneskúmať
ich splnenie, každý jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru predbežných

opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre
vydanie končeného rozhodnutia vo veci, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné
skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ku ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej úpravy by bolo právo účastníka ohrozené. Súd musí zvážiť,
či v dôsledku predbežného opatrenia nevytvorí stav alebo zásah do právnych vzťahov medzi účastníkmi,

ktorý by bol primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a aby nedošlo k zásahu do práv
dotknutého účastníka nad nevyhnutnú mieru.

Žalobcovia v konaní o nariadení predbežného opatrenia osvedčili nárok, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, osvedčili naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi a

preukázali vzťah navrhovaného predbežného opatrenia k predmetu konania vo veci samej o určenie
neplatnosti záložnej zmluvy.

Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva XXX katastrálne
územie M. P. sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného v 1. rade. Žalobcovia v 1. a 2. rade

sa žalobou vo veci samej domáhajú vyslovenia neplatnosti Zmluvy o záložnom práve z dôvodu, že je v
rozpore s dobrými mravmi. Nariadenie predbežného opatrenia navrhli z dôvodu, že žalovaný v 2. rade
im doručil upovedomenie o konaní opakovanej dobrovoľnej dražby.

Súd dospel k záveru, že je potrebné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi a obmedziť žalovaných

v 1. a 2. rade v ich práve speňažiť založenú nehnuteľnosť na uspokojenie dlhu z titulu splátkového
úveru tretích osôb, nakoľko v konaní o vyslovenie neplatnosti Zmluvy o záložnom práve je potrebné
vykonať dokazovanie a posúdiť tvrdenia žalobcov, čo z časového hľadiska presahuje termín, na kedy
je určená dražba nehnuteľností. Pre prípad, že by došlo k určeniu neplatnosti záložnej zmluvy, avšak
aj k vydraženiu nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe, mohlo by dôjsť ku škode, resp. neodvrátiteľnému

stavu zmeny vlastníckeho práva a preto súd nariadil predbežné opatrenie nespeňažovať záloh až
do ukončenia sporu o určenie neplatnosti Záložnej zmluvy zo dňa 11.07.2011. Súd prihliadol aj na
skutočnosť, že žalobcovia v 1. a 2. rade v spornej nehnuteľnosti majú svoje trvalé bydlisko a tiež súd
prihliadol na skutočnosť, že sporná nehnuteľnosť bola ohodnotená dvomi znalcami, kde jedna cena bolaurčená vo výške 41.400 € a druhá cena bola určená vo výške 29.600 €, čo predstavuje výrazný rozdiel
a samozrejme ovplyvňuje aj najnižšie podanie v prípade konania dražby.

Nariadeným predbežným opatrením teda nebola vyriešená otázka platnosti alebo neplatnosti Zmluvy o
záložnom práve, avšak pre danosť naliehavosti právneho záujmu žalobcov, ktorým sa má odpredať ich
obydlie, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

O trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí ohľadom veci samej.

V zmysle § 171 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je toto uznesenie vykonateľné jeho doručením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté

vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 42 ods. 3 OSP, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť

podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.