Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. september 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 10C/180/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112231886
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1112231886.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Danou Káčerovou, v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom ul. Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
zastúpený: Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom ul. Grösslingova č. 4, 811 09 Bratislava 2, IČO: 36 864 421,
proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom Župné námestie č. 13, 813 11 Bratislava, o zaplatenie náhrady majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy podľa zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania sp.zn. 10C 180/2012 do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti navrhovateľa vedenej pod sp.zn III ÚS
526/2013 z a m i e t a .

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania sp.zn. 10C 180/2012 do právoplatného skončenia
konania vedeného Okresným súdom Prešov sp.zn. 7C 6/2010 z a m i e t a .

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom na začatie zo dňa 21.9.2012 doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa
27.9.2012 žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie náhrady majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy podľa zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov s odôvodnením, že navrhovateľ je
právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej miere v
oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Navrhovateľ v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia
ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy M. Ú. Č.. XXXXXXX) navrhol písomným podaním spísaným
procedurálnym postupom podľa ust. § 38 a nasl. zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov
zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu oprávnený navrhol vykonať pre svoju
pohľadávku, ktorá vznikla nezaplatením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 1440928 dlžníkom:
K. J., L. K. XX.X.XXXX (sp.zn. EX 7558/2011). Súdny exekútor predložil návrh na vykonanie exekúcie
spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Bratislava I a požiadal o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou
žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci, a to v zákonnom ustanovenej dobe podľa
platného exekučného poriadku tak, že bol súd povinný o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnúť do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným
titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.

Navrhovateľ hodnotil postup exekučného súdu ako nesprávny, v rozpore s ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku v tom čase platnom pričom dospel k záveru, že v predmetnom prípade vec prejednávaná súdom
nevykazovala prvky nadmernej právnej zaťaženosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu
a rozhodnutiu. Súd / podľa tvrdenia navrhovateľa v návrhu / o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie rozhodol až dňa 7.9.2011, pričom konanie o udelenie poverenia začalo dňa
25.5.2011, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o
udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby - po uplynutí 105 dní. Navrhovateľ
nesprávny úradný postup súdu charakterizoval nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote,
respektíve v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov. Vykonanie úradného postupu súdom
bez splnenia zákonných podmienok bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom
materiálnej škody a vznikom nemajetkovej ujmy na strane navrhovateľa. Majetková škoda v sume 8
159,32 € predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového
zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere, nemôže preto nastať akceptácia návrhu na nútené
vymáhania istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Navrhovateľ si uplatnil súčasne náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 1 631,86€, pretože samotné konštatovanie porušenia práva
na súdnu ochranu zaručeného č.l. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny
proces zaručeného článkom 6 ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom súdu. Nesprávnym úradným postupom súdu podľa vyjadrenia navrhovateľa došlo k zmareniu
legitímneho očakávania navrhovateľa, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho
pohľadávky. Navrhovateľ mohol v prípade skorého rozhodnutia exekučného súdu v zákonnej lehote
včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho
zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by včas vedel, že žiadosť
o udelenie poverenia bola súdom zamietnutá. Postup exekučného súdu podľa názoru navrhovateľa
zamedzil navrhovateľovi správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára. K uplatnenej náhrade
nemajetkovej ujmy navrhovateľ ďalej vo svojom návrhu uviedol, že ju vníma ako spravodlivú satisfakciu,
pričom na podporu svojho návrhu o náhradu nemajetkovej ujmy poukázal na neexistenciu účinného
vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu - vyvolaný zásah do
zákonných nárokov a základných práv v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času,
čo vyvolalo u navrhovateľa pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a
rovnosť v spoločnosti ( t.j. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, jej majiteľov ), nezdôvodniteľné
časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a
jej príslušenstva zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa aj zánik už vytvorených
podnikateľských plánov, pričom vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku
stratu na strane navrhovateľa, jeho majiteľov a ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a
spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Do základného práva na súdnu
ochranu patrí právo, aby sa vo veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, každý má právo,
aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy a k reálnemu poskytnutiu
súdnej ochrany dôjde vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná,
platná a účinná právna norma. Všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu
je povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie
podľa relevantnej právnej normy. Potrebu náhrady nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke na
spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Na záver poukázal na ust. § 15 ods. 1 zák.č.
514/2003 Z.z. s tým, že písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody, avšak do podania žaloby pozitívnu reakciu zo strany odporcu neobdržal. Žiadal,
aby súd medzitýmnym rozsudkom v zmysle ust. § 152 ods. 2 ( veta druhá ) O.s.p. rozhodol o základe
veci tak, že žalovaná Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky
je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., ul. Pribinova č. 25, 81109
Bratislava, IČO : 35 807 598, nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava I, pretože tento
nerozhodol žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní pre pohľadávku
navrhovateľa, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 1440928 (dlžníkom
-povinným) K. J. (kde po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou
exekučnej veci číslo sp.zn. EX 7558/2011) postupom v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. 44
ods.2 zákona č. 233/1995Z.z.(Exekučného poriadku), a rozsudkom rozhodol tak, že odporca je povinný

zaplatiť navrhovateľovi z titulu majetkovej škody sumu 8 159,32€ a z titulu nemajetkovej ujmy sumu
1 631,86,-€.
Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril písomným podaním zo dňa 30.12.2014 doručeným
súdu dňa 7.1.2015 a žiadal súd, aby návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že s
poukazom na OSP zák.č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, vo veci nie sú splnené procesné
podmienky konania, v návrhu nie je uvedená spisová značka súdneho konania, chýbajú dátumy podaní
na súd, ktoré majú význam pre právne posúdenie veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o
vzniku škody, pričom navrhovateľ nepriložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu
exekučného konania a celú dôkaznú povinnosť prenáša na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno
znáša sám ( ÚS SR sp.zn. II . ÚS 211/2012, sp.zn. IV.ÚS 366/2012, sp.zn. IV. ÚS 374/2012 ) Odporca
navrhol aplikáciu ust. § 43 ods. 1 O.s.p. Z návrhu nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody,
navrhovateľ namieta "nezákonné konanie" v podobe včasného nerozhodnutia o udelení poverenia pre
ním zvoleného súdneho exekútora a nesprávny úradný postup súdu v podobe neodôvodnených
prieťahov v súdnom konaní. Čo sa týka prieťahov v konaní, odporca vyslovil, že "žiadosť o informáciu
o stave konania" nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k odstráneniu
tvrdených prieťahov v súdnom konaní a k ich účinnému odstráneniu. Po vyžiadanej súčinnosti v rámci
prejednania predbežného prerokovania zo strany odporcu, navrhovateľ neuviedol, či využil možnosť
podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi súdu
resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti t.j. či využil účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie
konania ( nález ÚS SR z 3.5.2011 č.k. III.ÚS 69/2011-25 ). Navrhovateľ ako sťažovateľ má konať v
zmysle zásady "vigilantibus iura" ( každý nech si stráži svoje právo ). Všeobecný súd v konaní
o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda
súdu alebo ÚS SR. Odporcovi bola doručená žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody dňa 25.9.2012 a návrh navrhovateľ, ktorým sa domáha priznania nároku na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy doručil súdu už dňa 27.9.2012, t.j. navrhovateľ ho nepodal po uplynutí 6
- mesačnej lehoty, ale skôr ( ust. § 15 ods. 1, § 16 ods. 4 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov ) pričom poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže
domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Navrhovateľ neposkytol
žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie predbežných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť
prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Odporca nepovažuje z
uvedeného dôvodu podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a zák.č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody za
predbežne prerokovaný. Podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody podľa zák.č.
514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov:
- nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup
- vznik škody
- príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou

K nesprávnemu úradnému postupu odporca uviedol, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora
je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným
titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov
podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, čo sa prejavilo veľkým
počtom nezákonných exekúcií a v zbytočnom vzniku trov exekučného konania. Zo samej dikcie § 44
ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe
zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, 15 dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora
vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu okrem exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm.
c) a d) Exekučného poriadku. K novelizovanému § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku je v
dôvodovej správe uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok
ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada SR a skutočnosť, že sa do
formulácie vložili slová "rozhodnutí rozhodcovských súdov" predstavovala len explicitnejšie ujasnenie
litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Podľa § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. (v znení účinnom od 1.1.2013) pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní, možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného

rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Navrhovateľ vyčíslil uplatnenú majetkovú
škodu vo výške istiny a príslušenstva, podľa názoru odporcu navrhovateľ v prvom rade nepreukázal
existenciu dlžníka, čo je základom pre preukázanie toho, čoho sa domáha. Navrhovateľ v druhom
rade nepreukázal existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
a v treťom rade nepreukázal navrhovateľ nevymožiteľnosť pohľadávky, ku ktorej odporca uviedol, že
nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že nie je možné vymôcť pohľadávku od dlžníka navrhovateľa a
tvrdenie, že rozhodnutie v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia spôsobuje nevymožiteľnosť
pohľadávky. Rozhodnutie o zamietnutí iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského
rozsudku byť exekučným titulom. Navrhovateľ mal však inú možnosť získať exekučný titul, a to napríklad
podaním návrhu na začatie konania, respektíve návrhu na vydanie platobného rozkazu, čo nevykonal
a svojou nečinnosťou sám prispel k situácii, ktorú v žalobe namieta. Akékoľvek prípadné námietky
navrhovateľa o prekážke rozhodnutej veci sú podľa názoru odporcu irelevantné a to najmä s poukazom
na rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov. Podľa názoru odporcu, ak by aj nastala situácia, že si
toto právo navrhovateľ uplatnil novým návrhom, musel by preukázať v prvom rade, že by mu súd
bez akýchkoľvek pochybností priznal požadovaný nárok od dlžníka sume, v ktorej ju požaduje od
odporcu a v druhom rade, že pohľadávka je nevymožiteľná v dôsledku pochybenia okresného súdu,
čo znemená, že nebyť nesprávneho úradného postupu okresného súdu, došlo by k riadnemu a
plnohodnotnému vymoženiu pohľadávky. Tieto skutočnosť však navrhovateľ nepreukázal a ani podľa
odporcu nepreukáže, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že dlžník mohol byť insolventný.
Vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy odporca uviedol, že vznik nemajetkovej ujmy u
právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe
"frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery" sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody
a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba, pričom navrhovateľ poukazuje aj na
zánik podnikateľských aktivít a plánov, ale tieto nie sú bližšie konkretizované, a taktiež navrhovateľ
nespresnil, v čom a ako situácia "ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa". Pri uplatňovaní
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je
dostačujúcim zadosťučinením, čo z uvedených žalôb nevyplýva, preto odporca nemá za preukázaný tak
vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Podnikateľská
činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach
štátnej moci, navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc
slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb, a v takomto prípade aj súdna moc musí
pozornejšie skúmať akékoľvek podanie navrhovateľa, a to najmä v prípade návrhu na vykonanie
exekúcie, kde v prípade navrhovateľa automaticky nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenia
práva spotrebiteľa. S prihliadnutím na popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti navrhovateľa
považuje odporca konanie navrhovateľa za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si navrhovateľ
uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala navrhovateľovi vzniknúť
práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa a súčasne v takejto situácii
platí, že aj v prípade porušenia práva navrhovateľa už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť
považované za dostačujúce a vylučuje možnosť priznania prípadného nároku navrhovateľa na náhradu
nemajetkovej ujmy voči štátu. Odporca ďalej uviedol, že na základe uvedených skutočností zastáva
názor, že navrhovateľ nepreukázal, že by činnosťou súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu navrhovateľa s dobrými
mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Pre nepreukázanie splnenia základných
podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. odporca považuje návrh
navrhovateľa za právne neopodstatnený a žiadal, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol. Odporca si
v súvislosti s vedením konania pre prípad úspechu v konaní náhradu trov voči navrhovateľovi neuplatnil.
Navrhovateľ vo svojom návrhu zároveň vzniesol námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Bratislava
I a vzhľadom na ich pomer k veci a účastníkom konania žiadal o ich vylúčenie z prejednávania a
rozhodovania veci a o prikázaní veci inému súdu.
Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 9NcC 69/2012-25 zo dňa 19.10.2012 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Bratislava I / menovite určení / nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania v tejto
veci. Odvolací súd zároveň nevyhovel návrhu navrhovateľa na prikázanie veci vedenej na Okresnom
súde Bratislava I pod sp.zn. 10C 180/2012 inému súdu.
Voči predmetnému uzneseniu odvolacieho súdu navrhovateľ podal dovolanie, ktoré bolo Najvyšším
súdom Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 4 Cdo 216/2013 zo dňa 28.4.2014 odmietnuté.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a to
oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1 Er1248/2011,

oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise. Navrhovateľ vo svojom
návrhu bol povinný v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť
dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním
potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd vec
prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný
návrh.
Súd vo veci nariadil termín pojednávania deň 12.1.2015, na ktorý sa navrhovateľ nedostavil, žiadal, aby
súd pojednávanie odročil a konanie prerušil do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky o ústavnej sťažnosti navrhovateľa vedenej pod sp.zn III ÚS 526/2013, ktorej predmetom je
rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd. Navrhovateľ
opodstatnenosť návrhu na prerušenie konania do rozhodnutia ústavného súdu odôvodnil tým, že v
zmysle ústavnej sťažnosti ústavný súd zruší rozhodnutie krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu
povereného prejednávaním veci a vec bude pridelená na konanie nestrannému sudcovi.
Súd dopytom na Ústavný súd Slovenskej republiky zistil v zmysle odpovede Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 4.9.2015, ako aj z doručeného uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.
III.ÚS 526/2013-11 zo dňa 29.10.2013, že sťažnosť navrhovateľa na predbežnom prerokovaní III. senátu
ústavného súdu bola odmietnutá pre nedostatok právomoci ústavného súdu.
Súd vo veci určil opäť termín pojednávania ne deň 23.9.2015. Na termín pojednávania sa navrhovateľ,
právny zástupca navrhovateľa nedostavili. Doručenie predvolania mali riadne a včas vykázané obidvaja
dňom 31.8.2015. Odporca sa na termín pojednávania dostavil. Navrhovateľ prostredníctvom právneho
zástupcu opäť súdu doručil elektronicky dňa 11.9.2015 totožnú žiadosť o prerušenie konania do
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o jeho ústavnej sťažnosti (obsah ktorej súd citoval
vyššie), zároveň súdu elektronicky taktiež doručil návrh na prerušenie konania do právoplatného
skončenia konania sp. zn. 7 C 6/2010 vedeného Okresným súdom Prešov. Navrhovateľ zároveň týmito
podaniami žiadal, aby súd zrušil termín pojednávania a najskôr, aby rozhodol o jeho návrhoch na
prerušenie konania.

Podľa ust. § 119 ods. 1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Podľa ust.
§ 119 ods. 4 O.s.p. súd nezistil, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, a preto bez
zbytočného odkladu neinformoval predvolaných účastníkov konania o zrušení termínu pojednávania.
Napriek uvedenej skutočnosti sa navrhovateľ a právny zástupca navrhovateľa na termín pojednávania
nedostavili, e-mailové podanie originálom ku dňu termínu pojednávania nedoplnili. Súd za splnenia
predpokladov uvedených v ustanovení § 101 ods. 2 O.s.p. môže uskutočniť pojednávanie a na tomto aj
rozhodnúť vec bez prítomnosti účastníka, resp. jeho zástupcu, ktorý bol riadne predvolaný a nepožiadal
z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Dôležitý dôvod môže byť vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá
je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky
okolnosti vážna (svojou povahou znemožňujúca každému účastníkovi občianskeho súdneho konania
za rovnakých okolností účasť na súdnom pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná
ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca
účastníkovi prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla (vzhľadom na
časové súvislosti nedovoľujúca účastníkovi uskutočniť kroky vedúce k jeho účasti na pojednávaní).
Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka o odročenie pojednávania
(§ 101 ods. 2 O.s.p.), posudzuje súd podľa okolností toho - ktorého prípadu. V predmetnej veci
navrhovateľ so žiadosťou o zrušenie termínu pojednávania nariadeného na deň 23.9.2015 zaslal súdu
len rovnopis ústavnej sťažnosť týkajúcu sa uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 9NcC 69/2012-25
a uznesenie Okresného súdu Nové mesto, ktorým tento súd prerušil konanie do právoplatného
rozhodnutia o prejudiciálnych otázkach položených v konaní vedenom Okresným súdom Prešov vo veci
sp.zn.7C 6/2010, žiadne iné dôkazy preukazujúce dôvodnosť zrušenia pojednávania navrhovateľ súdu
nepredložil. Súd na základe vyššie uvedeného vyhodnotil žiadosť navrhovateľa na zrušenie či odročenie
pojednávania ako nedôvodnú.
Podľa ust. § 41 ods. 2 O.s.p. každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne
označený.
Podľa ust. § 42 ods. 1 O.s.p. podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými
prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo
ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým
podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením
jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

Podľa ust. § 41 ods. 2 O.s.p. každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne
označený.
Podľa ust. § 42 ods. 1 O.s.p. podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými
prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo
ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým
podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením
jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.
Predmetné podania právneho zástupcu navrhovateľa neboli ku dňu rozhodnutia súdu doplnené
originálom. Z obsahu podaní, tak ako súd uviedol vyššie vyplýva, že právny zástupca navrhovateľa,
okrem iného žiadal pojednávanie stanovené na deň 23.9.2015 zrušiť ( ust. § 119 O.s.p. ). Súčasne
poukázal na konanie o vznesenej námietke zaujatosti sudcov Okresného súdu v Bratislave I. V e-
mailovom podaní predniesol písomný návrh na prerušenie konania
a/ na čas do skončenia konania pred ÚS SR o ústavnej sťažnosti predmetom ktorej je porušenie práva
žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia
Krajského súdu v Bratislave vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci ( ust. § 109
O.s.p. ) a
b/ súčasne návrh na prerušenie konania do právoplatnosti skončenia konania o prejudiciálnych
otázkach , ktoré navrhla položiť Slovenská republika - MS SR Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C 6/2010.

Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší, ak
rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na takéto konanie podnet.

Súd zistil, že Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením č.k. III. ÚS 526/2013 - 11 sťažnosť
spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu slovenskej
republiky na jej prerokovanie. S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nie
sú splnené podmienky na prerušenie konania. Čo sa týka druhého dôvodu návrhu navrhovateľa na
prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach ( zodpovedanie
prejudiciálnych otázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov sp.zn. 7C 6/2010) súd má za
to, že tieto nemajú zásadný význam pre rozhodnutie v predmetnom konaní. S poukazom na citované
ustanovenie § 109 O.s.p. súd predmetné návrhy navrhovateľa na prerušenie konania zamietol, nakoľko
je preukázané, že neprebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
súdu v predmetnom konaní a ani súd nedal v tomto konaní na takéto konanie podnet.

S poukazom na citované ustanovenie súd vo veci konal v neprítomnosti navrhovateľa, právneho
zástupcu navrhovateľa, vec prejednal a prihliadol na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy ( a to
najmä spis Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1Er 1248/2011 ).

Navrhovateľ označil v návrhu na začatie konania len, že vec sa týka exekučnej veci s označením čísla
konania exekútora EX 7558/2011, vo veci povinného: K. J., L. K. XX.X.XXXX, J. J. špecifikácie súdneho
spisu Okresného súdu Bratislava I v návrhu . V návrhu na začatie konania teda nie je :
- uvedená spisová značka súdneho konania ,
- chýbajú dátumy podaní na súd, ktoré majú význam pre právne posúdenie veci a
- dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody,
- pričom navrhovateľ nepriložil ani jeden relevantný dôkaz , ktorý by preukazoval existenciu exekučného
konania.

Lustráciou podľa osoby povinnej: K. J., L. K. XX.X.XXXX, súd vyhľadal súdny spis viažuci sa na túto
osobu povinného sp. zn. 1Er/1248/2011 ( iný súdny spis sa nepodarilo súdu vyhľadať ), pričom z obsahu
vyhľadaného súdneho spisu zistil :

v právnej veci oprávneného : POHOTOVOSŤ s.r.o., proti povinnému : K. J., L. K. XX.X.XXXX, bol
súdu dňa 28.7.2011 doručený návrh súdneho exekútora JUDr. Jozefa Krutého o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ ,s.r.o., IČO 35807598 (navrhovateľa
v prejednávanej veci) voči povinnému K. J., L. K. XX.X.XXXX, pre vymoženie istiny vo výške 2
735,57 € s príslušenstvom, Súd uznesením č.k. 1 Er1248/2012-10zo dňa 29.7.2011 žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie súdu prvého stupňa bolo Krajským
súdom v Bratislave uznesením č.k. 20CoE/411/2011-25 zo dňa 25.10.2013 zrušené. Prvostupňový
súd následne uznesením č.k. 1Er 1248/2011-30 zo dňa 3.1.2013 právoplatným dňa 28.1.2013
exekučné konanie v časti o vymoženie dojednaného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne z
dlžnej sumy 2735,57 € od 4.12.2010 do zaplatenia zastavil. Okresný súd Bratislava I následne dňa
18.1.2013 vydal poverenie č: 5101* 071612, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. v Bratislave vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO 35807598 (navrhovateľa v prejednávanej veci) voči povinnému K. J., L. K.Ň. XX.X.XXXX, pre
vymoženie istiny vo výške 2 735,57 € spolu so zákonným úrokom 6% ročne zo sumy 2 735,57€ od
24.1.2011 do zaplatenia, na vymoženie trov konania a trov exekúcie. Súdny exekútor súdu nedoručil
písomné podanie, ktorým by vrátil konajúcemu súdu poverenie na vykonanie exekúcie v exekučnej veci.

Predmetom konania je nárok navrhovateľa na náhradu majetkovej škody v sume 8 159,32€ a náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 1631,86€.
Podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom , ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť
vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v
záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo
keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo v rozsahu
považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania
mohla byť na ujmu záujmom spravodlivosti.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený
rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto
rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie
rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.
Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej
ochrane ustanoví zákon.

Podľa ust. § 48 ods. 2 Ústavy SR , každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť
možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa ust. § 36 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (Exekučného poriadku v tom čase platnom ), exekučné konanie sa začína dňom,
v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať
exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

Podľa ust. § 39 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (Exekučného poriadku v tom čase platnom ), k návrhu na vykonanie exekúcie
oprávnený pripojí rovnopis rozhodnutia opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti (exekučný titul).
Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyznačuje na notárskej zápisnici (§ 41 ods. 2).

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu doručenia
žiadosti o udelenia poverenia súdu, t.j. od 1.6.2010, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa ust. § 3 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa ustanovenia § 16 ods. 4,5 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak
príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
Podľa ustanovenia § 16 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z. z., každý je povinný bezodplatne poskytnúť
súčinnosť potrebnú pre predbežné prerokovanie návrhu príslušnému orgánu v lehote určenej príslušným
orgánom.
Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.
Navrhovateľ si v konaní uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá
majetková škoda a nemajetková ujma mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Bratislava I vo vyššie uvedenom exekučnom konaní. Nesprávny úradný postup
Okresného súdu Bratislava I mal podľa navrhovateľa spočívať v tom, že rozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 7.9.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti exekútora o
udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo podľa navrhovateľa po
uplynutí zákonom stanovenej doby s omeškaním viac ako 105 dní. Odporca sa bránil v konaní tvrdením,
že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na
vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Ďalej odporca poukazoval na
to, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní.
V rámci vykonania dokazovania -oboznámením sa s obsahom pripojeného exekučného spisu bol
súdom zistený skutkový stav, ktorý sa nezhodoval s tvrdeniami navrhovateľa uvádzanými v návrhu. Súd
lustráciu povinnej osoby zistil , že Okresný súd Bratislava I pod sp. zn. 1 Er1248/2011 vedie exekučné
konanie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému K. J. v exekučnej veci označenej
súdnym exekútorom pod č.k. EX 7558/11, ktoré ako jediné označenie čísla konania uviedol navrhovateľ
v návrhu na začatie konania . Tak ako súd uviedol v odôvodnení rozsudku z pripojeného spisu
Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. 1 Er1248/2011 zistil, že súdny exekútor súdu dňa 28.7.2011
doručil žiadosť o udelenie poverenia( nie dňa7.9.2011, tak ako to uviedol navrhovateľ v návrhu). Súd
uznesením č.k. 1 Er 1248/2011-10 zo dňa 29.7.2011 žiadosť exekútora o udelenie poverenia zamietol.
Odvolací súd uznesením č.k. 20CoE 411/2011-25 zo dňa 25.10.2012 uznesenie súdu prvého stupňa
zrušil. Prvostupňový súd následne uznesením č.k. 1Er 1248/2011-30 zo dňa 3.1.2013 právoplatným
dňa 28.1.2013 exekučné konanie v časti o vymoženie dojednaného zmenkového úroku vo výške
0,25% denne z dlžnej sumy 2735,57 € od 4.12.2010 do zaplatenia zastavil. Okresný súd Bratislava
I následne dňa 18.1.2013 vydal poverenie č: 5101* 071612, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. v Bratislave vo veci oprávneného
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35807598 (navrhovateľa v prejednávanej veci) voči povinnému K. J., L. K.
XX.X.XXXX, pre vymoženie istiny vo výške 2 735,57 € spolu so zákonným úrokom 6% ročne zo sumy
2 735,57€ od 24.1.2011 do zaplatenia, na vymoženie trov konania a trov exekúcie. Ako vyplynulo z
pripojeného exekučného spisu súdny exekútor exekučnému súdu do rozhodnutia veci o náhradu škody
a nemajetkovej ujmy nedoručil písomné podanie, ktorým by vrátil konajúcemu súdu vo veci sp.zn. Er
1248/2011 poverenie na vykonanie exekúcie v exekučnej veci.
Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručenou odporcovi dňa 25.9.2012
požiadal navrhovateľ o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uplatnenej v prejednávanej
veci. Odporca na uvedenú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody neodpovedal
dôvodiac, že navrhovateľ neposkytol v rámci predbežného prerokovania požadovanú súčinnosť,
čím bol proces predbežného prerokovania fakticky zmarený. V čase rozhodovania súdu tak uplynula
šesťmesačná lehota odo dňa prijatia žiadosti, preto žalobu nemohol súd považovať za predčasnú.
Zákon č.514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zavádza zodpovednosť za škodu spôsobenú
výkonom verejnej moci a súd v danom prípade skúmal, či sú splnené predpoklady zodpovednosti štátu
za vznik navrhovateľom označenej majetkovej škody a či navrhovateľovi vznikol nárok na priznanie
nemajetkovej ujmy, pretože štát zodpovedá iba za podmienok stanovených týmto zákonom. Ide o
objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ale je založená za súčasného splnenia
podmienok : 1. nezákonné rozhodnutie či nesprávny úradný postup, 2. vznik škody či nemajetkovej
ujmy, 3. príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia či nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody či nemajetkovej ujmy. Verejnou mocou sa rozumie moc, ktorá rozhoduje autoritatívne
o právach a povinnostiach subjektov či už priamo alebo sprostredkovane. Nakoľko navrhovateľ
nepredložil listinné dôkazy ( t.j. neuniesol dôkazné bremeno ), súd nemohol vychádzať ani z výsledkov
vybavenia súdom predpokladanej sťažnosti navrhovateľa na prieťahy v predmetnom exekučnom konaní,
ani zo žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, ani z iného z právoplatného rozhodnutia
vydaného či už v disciplinárnom konaní, alebo z rozhodnutia, ktorým by bolo rozhodnuté, že by bolo v
danom prípade porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady vzniku škôd,
ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodovacou. Nesprávnym úradným
postupom je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo v jej
dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie orgánu verejnej
moci alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené ustanovenie zakladá
objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorá predpokladá splnenie súčasne troch
podmienok, a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu verejnej moci, vznik škody poškodenému
a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom
konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide o taký postup v konaní smerujúci
síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí. Úradný postup
nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie kroky, ktoré je
potrebné v rámci výkonu právomoci orgánu verejnej moci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí
byť hodnotená i hľadiskom účelu, ku ktorého dosiahnutiu postup orgánu verejnej moci smeruje.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania považoval súd nárok navrhovateľa na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 1 Er
1248/2011 za neopodstatnený. Dňa 28.7.2011 bola Okresnému súdu Bratislava I doručená žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú súd uznesením zamietol dňa29.7.2011, po zrušení
uznesenia súd konanie v časti o vymoženie dojednaného zmenkového úroku zastavil uznesením zo
dňa 3.1.2013 a dňa 18.1.2013 súd vydal poverenie, teda rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie po tom, čo procesne plynulo konal. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo
žiadne disciplinárne konanie, nebola podaná sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný
súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. V rámci exekučného konania má súd
právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu účastníkov, ako aj ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, či priebeh rozhodcovského konania.
Exekučný poriadok určuje lehotu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie na vydanie iného
rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade, ak má súd za to, že
nie je zákonný dôvod na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietne resp. čiastočne zamietne, pričom takéto rozhodnutie nemožno považovať
za jednoduché, pre ktoré by bola určená pätnásťdňová lehota. Pre rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (resp. čiastočnom zamietnutí) zákonná lehota neexistuje, a
teda nemožno konštatovať, že v prejednávanej veci nebola nedodržaná lehota na vydanie rozhodnutia,
keďže zákon v čase podania návrhu na súd lehotu neurčoval. Zo skutkových okolností, ktoré sa
týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie
vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmä s ohľadom na to,
že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.
Navrhovateľ ako oprávnený v exekučnej veci v danej lehote vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
nepresadzoval zákonnými možnosťami, nijako sa skoršieho rozhodnutia nedomáhal (vychádzajúc z
obsahu exekučného spisu).Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by počas tejto doby bol v
neistote a hrozila mu akákoľvek škoda. Rovnako nepreukázal , že doba od doručenia žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o jej zamietnutí, viedla k strate jeho legitímnych
očakávaní, že nastane zákonom predpokladaný stav a že by vzniklo riziko ohrozujúce konečné
vymoženie pohľadávky, keďže v mnohých iných exekučných veciach navrhovateľa ako oprávneného
bola spochybnená právomoc rozhodcovského súdu, resp. materiálna vykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku. Nepochybne o žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté. V
postupe Okresného súdu Bratislava I neboli zistené žiadne pochybenia, konal riadne, pričom najskôr
síce rozhodol o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia a až následne, po zrušení rozhodnutia vydal
okresný súd rozhodnutie, ktorým konanie v časti o dojednaní zmenkového úroku zastavil, avšak
hneď vzápätí poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Možno konštatovať, že sa nedopustil
nesprávneho úradného postupu. Vzhľadom k uvedeným konštatovaniam je zrejmé, že absentuje prvotná
podmienka pre vznik zodpovednosti štátu, a to nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci a
tento nebol v konaní preukázaný. Navrhovateľ v konaní taktiež nepreukázal vznik škody vo výške v
návrhu špecifikovanej. Z pripojeného exekučného spisu mal súd jednoznačne preukázané, že exekučné
konanie bolo vedené za účelom vymoženia pohľadávky vo výške 2 735,57 € spolu (po rozhodnutí
exekučného súdu) so zákonným úrokom, ktorá stále môže byť povereným súdnym exekútorom úspešne
vymožená v prospech navrhovateľa. Teda nenastal skutkový stav tvrdený navrhovateľom v návrhu , že

v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava I vo veci sp.zn. 1Er 1248/2011
mu vznikla škoda, nakoľko istina spolu s príslušenstvom v prospech navrhovateľa ešte stále môže
byť úspešne vymožená. Navrhovateľ teda v konaní nemohol ani preukázať príčinnú súvislosť medzi
neprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 1Er1248/2011 a vznikom
škody, keďže neboli tieto dva atribúty vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom orgánu verejnej moci preukázané. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd
návrh navrhovateľa považoval za neopodstatnený .
Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy navrhovateľ
napriek márnemu poučeniu podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku žiadnym spôsobom
nepreukázal ich vznik. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť
dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou
môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na
preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná,
nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Podľa názoru súdu sa navrhovateľovi nepodarilo
vôbec preukázať, že by mu v súvislosti s postupom Okresného súdu Bratislava I v exekučnej veci vznikla
akákoľvek škoda, či ujma. Navrhovateľ svoje tvrdenia o vzniku majetkovej škody v žalobe všeobecne
popísané nijako nezdokladoval a určenie výšky majetkovej škody v žalobe nie je dôkazom o jej vzniku.
V časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci by stačilo
iba prípadné konštatovanie porušenia práva a nie sú dané dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch s prihliadnutím na dôvody uvedené vyššie. Samotné vedenie exekučného konania,
bez ohľadu na jeho dĺžku, nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného, resp.
exekútora, s povinným a nie je ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného, pretože spravidla
dôvodom nesplnenia dlhu povinným je jeho insolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom
konaní. Tieto všeobecne známe riziká sú i rizikom každého podnikateľského subjektu. Samotnú
situáciu vyvolal sám navrhovateľ tým, že uprednostnil rozhodcovský súd (súkromnoprávny orgán) pred
všeobecným súdom, ktorý by nepochybne pri rozhodovaní vychádzal zo zákona o spotrebiteľských
úveroch, zákonoch na ochranu spotrebiteľa a súdnej praxe. Nepochybne navrhovateľovi musela byť
všeobecne známa vzhľadom na predmet jeho podnikania (poskytovanie úverov z vlastných zdrojov), a
to ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, rozhodovacia prax všeobecných súdov v danej
problematike rozhodcovských rozsudkov.
Všetky vyššie konštatované skutočnosti, a to nepreukázanie nesprávneho úradného postupu, reálne
nepreukázanie vzniku škody, chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody, ako aj nepreukázanie nemajetkovej ujmy na strane navrhovateľa v súvislosti s vedením
konania Okresným súdom Bratislava I vo veci 1Er1248/2011 boli dôvodom na zamietnutie uplatneného
nároku pre jeho nedôvodnosť.
Súd o náhrade trov konania rozhodol v súlade s ustanovením, §142 ods1 O.s.p. v zmysle zásady
úspechu účastníka v konaní, avšak úspešný odporca si v konaní náhradu trov konania voči
navrhovateľovi , ktorý v konaní úspech nemal neuplatnil, nakoľko mu trovy konania v súvislosti s
prejednávanou vecou nevznikli. Preto súd rozhodol tak, že nepriznáva odporcovi náhradu trov konania.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha /205 ods.1 O.sp./.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci /§205ods.2 O.s.p./