Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zuzana Slušná
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/106/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114202918
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Slušná
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114202918.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Zuzanou Slušnou v právnej veci žalobcu Secapital S. á.r.L.
so sídlom 2, Avenue Charles de Gaulle, Luxemburg, zastúpeného Advokátska kancelária Gallo s.r.o.
so sídlom Jilemnického 30, Martin, IČO 367 15 352 proti žalovanému Ľ. Y., Š. S. R. K., L. V. E. XXX,
o zaplatenie 1.302,13 € s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 196,23 € s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
196,23 € od 12.09.2013 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa podanou žalobou od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 1.302,13 € s 8,5
% ročným úrokom z omeškania od 12.09.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že
právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) uzavrel so žalovaným dňa 05.11.2008
zmluvu o aktivácii pôžičkovej karty č. XXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému schválený úverový
rámec vo výške 995,82 €. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť späť a zaplatiť veriteľovi
riadne úroky vo výške a za podmienok dohodnutých v zmluve. Žalovaný na základe zmluvy čerpal
úver realizovaním transakcií prostredníctvom karty. Právny predchodca žalobcu všetky transakcie
uskutočnené žalovaným zúčtoval na ťarchu kartového účtu žalovaného, a to bezodkladne po tom,
čo obdržal informácie a podklady k takému zúčtovaniu. Zmluvou sa pôvodný veriteľ so žalovaným
dohodli, že pôvodný veriteľ vyhotoví žalovanému výpis všetkých transakcií uskutočnených žalovaným
zúčtovaním na ťarchu kartového účtu žalovaného, v ktorom bude žalovaným realizovaná banková
operácia prostredníctvom kreditnej karty. Žalovaný sa podpisom zmluvy zaviazal, že za predpokladu
existencie pohľadávky pôvodného veriteľa zaplatí pôvodnému veriteľovi minimálnu splátku, pôvodným
veriteľom určenej vo výške 33,19 €. Do dňa podania žaloby žalovaný uhradil sumu 66,38 €. Vzhľadom
k tomu, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, preto žalobca dňa
11.09.2013 listom - výzvou pred podaním žaloby vyzval žalovaného k úhrade celej dlžnej sumy. Do dňa
podania žaloby žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2012
uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom bola pohľadávka právneho predchodcu
žalobcu voči žalovanému postúpená na žalobcu.
V podaní zo dňa 22.04.2014 žalobca uviedol, že na účte žalovaného boli vykonané debetné operácie v
celkovejvýške29.200,-Ska20,-€,t.j.spolu989,26€.Vzmyslečl.Vods.4žiadostioaktiváciuAutokarty
žalovaný vyhlásil, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami, cenníkom, štandardnou úrokovou
sadzbou, sankčnou úrokovou sadzbou a zmluvnými podmienkami. V zmysle cenníku a obchodnýchpodmienok boli žalovanému účtované poplatky za výber z bankomatu spolu v sume 13,02 €, poplatky
za vyhotovenie výpisu v sume 4,41 €, úrok z dlžnej čiastky v sume 136,99 €, pokuta za postúpenie
pohľadávky k vymáhaniu v sume 66,38 €, poplatok za úverové rizikové poistenie B v sume 4,32 €,
administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky spolu v sume 157,66 €. Od uvedených súm boli
odpočítané úhrady žalovaného vo výške 69,91 €. Dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje
súčet debetných operácií v sume 989,26 €, poplatkov a úrokov sume 382,78 € po odpočítaní sumy
uhradenej žalovaným vo výške 69,91 €.
Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril.
Pojednávania dňa 02.10.2015 sa žalobca ani žalovaný nezúčastnili, hoci predvolanie na pojednávanie
mali riadne a včas doručené, žalobca svoju neúčasť na pojednávaní vopred písomne ospravedlnil,
žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní vopred písomne neospravedlnil vážnymi dôvodmi, preto súd
pojednával v ich neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením podanej žaloby, žiadosti o aktiváciu Autokarty zo dňa
05.11.2008, výzvy pred podaním žaloby zo dňa 11.09.2013, oznámením o postúpení pohľadávok zo
dňa 14.11.2012, výpisom z Autokarty za obdobie od 18.11.2008 do 18.03.2010, zmluvou o postúpení
pohľadávok s prílohou, vyjadrením žalobcu zo dňa 22.04.2014, cenníkom VÚB, a.s. pre produkty
vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. platným od 01.07.2008,
všeobecnými obchodnými podmienkami a zistil tento skutkový stav:
Zo žiadosti o aktiváciu Autokarty č. XXXXXXXX zo dňa 05.11.2008 vyplýva, že pôvodný veriteľ -
Všeobecná úverová banka, a.s. schválila žalovanému ako klientovi úverový rámec vo výške 995,82 €
(30.000,- Sk) so štandardnou mesačnou splátkou - pevnou vo výške 33,19 € (1.000,- Sk). Žalovaný
nezaškrtol možnosť úverového rámca vo výške 796,65 € (24.000,- Sk) so splátkou 26,56 € (800,- Sk), vo
výške 597,49 € (18.000,- Sk) so splátkou19,92 € (600,- Sk), vo výške 398,33 € (12.000,-Sk) so splátkou
13,28 € (400,- Sk). Žalovaný zmluvou prijal komplexný súbor poistenia B). V článku V. ods. 4 zmluvy
žalovaný vyhlásil, že pred podpisom žiadosti sa oboznámil s Obchodnými podmienkami pre vydanie a
používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s., v spolupráci
so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej len OP), ktoré sú súčasťou tejto žiadosti, súhlasí
s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať, cenníkom, Štandardnou úrokovou sadzbou a sankčnou úrokovou
sadzbou, zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorý mu bol písomne doručený a prevzal ho. V zmluve je uvedený indikatívny
výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov pri predpoklade, že klientovi bol schválený úverový rámec
697,07 € (21.000,- Sk) a štandardná úroková sadzba je 23,76 % s tým, že štandardná úroková sadzba
a poplatky zostanú po celú dobu zmluvného vzťahu nezmenené. V prípade, že klient použije kartu na
nákup u obchodníka v hodnote 33,19 € (1.000,- Sk) dňa 01.01.2009 a na výber hotovosti z bankomatu v
hodnote 49,79 € (1.500,- Sk) dňa 01.01.2009, pričom klient splatí dlžný zostatok 85,13 € (2.564,50 Sk)
dňa 15.02.2009, by ročná percentuálna miera nákladov bola 22,95 %.
Výzvou pred podaním žaloby zo dňa 11.09.2013 spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o.
ako zástupca žalobcu vyzvala žalovaného na úhradu dlhu, ktorý je k 11.09.2013 v sume 1.766,41 €.
Oznámením zo dňa 14.11.2012 Všeobecná úverová banka, a.s. oznámila žalovanému, že pohľadávku
voči nemu zo zmluvy č. 29062803 zo dňa 05.11.2008 postúpila žalobcovi.
ZvýpisuzAutokartyzaobdobieod18.11.2008do18.03.2010vyplýva,žežalovanýsipredmetnoukartou
vybralzbankomatuspolusumu989,26€anaúhradudlhuzaplatildňa22.12.2008sumu33,19€(1.000,-
Sk), dňa 14.01.2009 sumu 3,53 €, dňa 04.02.2009 sumu 33,19 €. Žalobca žalovanému účtoval poplatky
a úroky v sume 316,40 € a zmluvnú pokutu za postúpenie pohľadávky k vymáhaniu v sume 66,38 €.
Z cenníka VÚB, a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding,
a.s. platného od 01.06.2008vyplýva, že poplatok za výber hotovosti z bankomatu bol 1,63 € (49,- Sk),
poplatok za vyhotovenie a zaslanie výpisu bol 0,63 € (19,- Sk), poplatok za úverové rizikové poistenie
typu B 6,5 % zo štandardnej splátky a poplatok za postúpenie pohľadávky na vymáhanie 33,19 € (1.000,-
Sk).Podľa bodu 6.2. všeobecných obchodných podmienok pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo
v zmluve a/alebo podmienkach a/alebo všeobecných obchodných podmienkach stanovené inak, sú
splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.
Podľa bodu 6.4. všeobecných obchodných podmienok prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po
uzatvorení zmluvy a/alebo doručení služby, pokiaľ nie je dohodnuté inak.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2012 bolo preukázané, že veriteľ - Všeobecná úverová
banka postúpila svoju pohľadávku proti žalovanému z predmetnej zmluvy o úvere na žalobcu.
Po právnej stránke posúdil súd zmluvný vzťah v súlade s právnou úpravou platnou v deň uzavretia
zmluvy, t.j. dňa 05.11.2008.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. a), písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona
sa rozumie: a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 zákona písm. g), písm. i), písm. j), písm. k) č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe: a) poskytnutý spotrebiteľský úvera spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.
Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných zákonných ustanovení dospel súd k
záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa
05.11.2008 v zmysle § 497 Obchodného zákonníka zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol právny
predchodca žalobcu žalovanému úver vo forme úverového rámca 995,82 € (30.000,- Sk), ktorý sa
žalovaný zaviazal vrátiť v mesačných splátkach - pevných vo výške 33,19 € (1.000,- Sk). Z indikatívneho
výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov vyplýva, že pri predpoklade, že klientovi bol schválený
úverový rámec 697,07 € (21.000,- Sk) a štandardná úroková sadzba je 23,76 % s tým, že štandardná
úroková sadzba a poplatky zostanú po celú dobu zmluvného vzťahu nezmenené s tým, že klient použije
kartu na nákup u obchodníka v hodnote 33,19 € (1.000,- Sk) dňa 01.01.2009 a na výber hotovosti zbankomatu v hodnote 49,79 € (1.500,- Sk) dňa 01.01.2009, pričom klient splatí dlžný zostatok 85,13 €
(2.564,50 Sk) dňa 15.02.2009, by ročná percentuálna miera nákladov bola 22,95 %.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá právnym predchodcom žalobcu a žalovaným spĺňa všetky
pojmové znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere pozitívne vymedzené v § 2 písm. b) zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko predmetom zmluvy je záväzok právneho predchodcu žalobcu
ako veriteľa poskytnúť žalovanému ako spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a žalovaný ako spotrebiteľ sa
zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Žalovaný je teda fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon, zamestnania, povolania alebo podnikania - teda je
spotrebiteľom v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. a právny predchodca žalobcu bol právnickou
osobou,ktoráposkytovalaspotrebiteľskýúvervrámcisvojejpodnikateľskejčinnosti-tedabolaveriteľom
v zmysle § 3 ods. 1zákona č. 258/2001 Z.z.. Uzavretá zmluva je štandardnou formulárovou zmluvou,
nakoľko bola pre žalovaného ako spotrebiteľa vopred pripravená na predtlačenom formulári bez
možnosti dojednávať obsah zmluvy alebo jej zmeny. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere však
neobsahuje všetky náležitosti tak, ako to vyžaduje § 4 ods. 2 písm. g), i), j), k) zákona č. 258/2001
Z.z., keď neobsahuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, počte a termínoch splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnej percentuálnej miery nákladov a celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver.
Zákon č. 258/2001 Z.z. neobsahuje osobitné ustanovenia týkajúce sa úveru poskytnutého formou
úverového rámca (kreditnou kartou), ale pri všetkých spotrebiteľských úveroch bez ohľadu na ich druh
stanovuje rovnaké obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a výnimku nepripúšťa ani pre
zmluvy o poskytnutí úveru formou kreditnej karty. Pri výklade ustanovenia § 4 zákona č. 258/2001
Z.z. je potom potrebné sledovať účel a zmysel tohto ustanovenia, ktorým je poskytnúť dlžníkovi všetky
základné potrebné informácie pre rozhodnutie o uzatvorení zmluvy a pre prípadné porovnanie s inými
podobnými zmluvami. Z tohto pohľadu je potom potrebné aj pre úvery poskytnuté formou kreditnej
karty hľadať taký výklad ustanovenia § 4 zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý by čo najviac zachoval práve
zmienený účel a zmysel tohto ustanovenia a to aj v prípade takýchto úverov. Preto v prípade uzatvorenia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je úver poskytnutý formou kreditnej karty, pri ktorom
opakovaným čerpaním v rôznej výške sa menia údaje relevantné pre výpočet ročnej percentuálnej miery
nákladov, počtu splátok, celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a priemernej hodnoty ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej k dňu podpisu zmluvy, veriteľ je
povinný uviesť v zmluve tieto údaje vypočítané pre maximálnu výšku úverového limitu podľa podmienok
uvedených v texte zmluvy (úver 995,82 €, splátka 33,19 €) a môže tieto údaje uviesť aj pre jeden alebo
niekoľko z možných rôznych variantov čerpania úveru spotrebiteľom tak, aby spotrebiteľ mohol získať
aspoň orientačne základné potrebné informácie pre rozhodnutie o uzatvorení zmluvy, a to s povinným
uvedením týchto parametrov minimálne pre prípad vyčerpania celkového úverového rámca (995,82 €)
a jeho následného postupného splatenia dohodnutými splátkami (33,19 €). Keďže zmluva tieto údaje
neobsahuje, nespĺňa základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Absencia týchto údajov je
ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. sankcionovaná tým, že úver poskytnutý žalovanému
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalovaný je tak povinný zaplatiť žalobcovi iba istinu
čerpanéhoúveru.Súdtakdospelkzáveru,žepredmetnázmluvaneobsahujeúdajoročnejpercentuálnej
miere nákladov, celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a priemernej
hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej k dňu podpisu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 písm. j), k) zákona č. 258/2001 Z.z.. Na uvedený
záver nemá vplyv ani skutočnosť, že žalobca v zmluve uviedol indikatívny výpočet ročnej percentuálnej
miery nákladov, ktorý sa týkal úverového rámca 697,07 € (21.000,- Sk), pričom úverový rámec 697,07
€ (21.000,- Sk) nebol ani možnosťou v čl. II zmluvy, a tento indikatívny výpočet počítal s možnosťou
uhradenia celej dlžnej sumy po 45 dňoch od jej vyčerpania, t.j. nie formou pevných mesačných splátok,
ktorých výška nebola v tomto indikatívnom výpočte ani uvedená, pričom celková výška úveru splateného
jednorazovo zjavne presahovala štandardnú pevnú mesačnú splátku.
Zmluvaospotrebiteľskomúvereuzavretáprávnympredchodcomžalobcuažalovanýmďalejneobsahuje
údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č.
258/2001 Z.z.. Napriek tomu, že sa jedná úver poskytnutý formou kreditnej karty, ktorý si žalovaný
ako klient smie čerpať v rôznej výške, pričom je limitovaný čo do výšky úverového rámca 995,82
€, mohol veriteľ uviesť informatívny (orientačný) termín konečnej splatnosti úveru podľa podmienokuvedených v zmluve pre prípad vyčerpania celkového úverového rámca (995,82 €) a jeho následného
postupného splatenia dohodnutými pevnými mesačnými splátkami (33,19 €). Namiesto toho uviedol
právny predchodca žalobcu indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, v ktorého prípade
bol poskytnutý úver splatený po 45 dňoch od poskytnutia v celej výške, ktorá zjavne presahovala
výšku štandardnej pevnej mesačnej splátky. Právny predchodca žalobcu tak v zmluve neuviedol údaj o
konečnej splatnosti úveru a zo zmluvy nie je zrejmý ani spôsob jeho určenia. V zmluve nie je uvedený
ani počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle § § 4 ods. 2 písm. i) zákona č.
258/2001 Z.z., a to ani formou orientačnej informácie pre prípad vyčerpania celkového úverového rámca
(995,82€)ajehonáslednéhopostupnéhosplateniadohodnutýmisplátkami(33,19€).Účelomuvádzania
termínu konečnej splatnosti úveru, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmluve
o spotrebiteľskom úvere je zvýšenie informovanosti spotrebiteľa, pričom zákon o spotrebiteľských
úveroch považuje tieto údaje za tak významné, že ich nedostatok sankcionuje následkom bezúročnosti
a bezpoplatnosti úveru v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z..
Záverom je potrebné uviesť, že žalobca pre účely poskytovania spotrebiteľského úveru využíva
kreditnú kartu, ktorej základný účel nespočíva v poskytovaní spotrebiteľských úverov, ale kreditná
karta štandardne je určená ako prostriedok zabezpečenia platobného styku, kde dlžník - spotrebiteľ
je spravidla majiteľom bežného účtu, ku ktorému je takáto kreditná karta vydaná a má takto možnosť
používať kreditnú kartu na platenie svojich výdavkov z prostriedkov veriteľa a následne takto veriteľom
poskytnuté peňažné prostriedky naraz v pravidelných mesačných intervaloch veriteľovi vracia bez
toho, aby vôbec okrem poplatku za takýto platobný nástroj, platil akýkoľvek úrok. Kreditná karta teda
štandardne slúži na poskytnutie krátkodobého, rýchlo splatného neúročeného úveru. Táto podstata
kreditnej karty vyplýva aj zo Zmluvy a všeobecných podmienok, ktoré žalovanému umožňujú vykonávať
platby v potrebnej výške až do výšky celkového úverového rámca. Dohodnutím vysokej úrokovej
sadzby a ostatných podmienok splácania takto poskytnutého úveru však žalobca uvedený základný
účel kreditnej karty obchádza a to bez poskytnutia všetkých potrebných vyššie uvedených absentujúcich
údajov (základných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere) žalovanému, čo je spôsobilé vyvolať u
žalovaného mylnú predstavu o skutočnom obsahu uzatváranej zmluvy, z ktorej povinnosti žalovaného
sú v zásadnom rozpore so základným štandardným účelom kreditnej karty.
Vzhľadom na absenciu údajov vyžadovaných v § 4 ods. 2 písm. g), i), j), k) zákona č. 258/2001 Z.z. je
poskytnutý úver podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. bezúročný a bez poplatkov, a teda žalobca od
žalovaného nemôže požadovať žiaden úrok a žiadne poplatky. Právny predchodca žalobcu žalovanému
poskytol finančné prostriedky vo výške 989,26 €, pričom žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu
vrátil sumu 69,91 € a rozdiel medzi poskytnutými a vrátenými finančnými prostriedkami je vo výške
919,35 €. Vzhľadom k tomu, že zmluvné strany si ani v zmluve a ani vo všeobecných obchodných
podmienkach nedohodli splatnosť jednotlivých splátok inak, boli splátky splatné do 20. dňa v príslušnom
kalendárnom mesiaci s tým, že prvá splátka bola splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy,
t.j. 20.12.2008, ktorú žalovaný uhradil dňa 22.12.2008. Každá z dojednaných splátok bola splatná v
súlade s bodom 6.2. všeobecných obchodných podmienok do 20. dňa v mesiaci, teda druhá splátka bola
splatná 20.01.2009, ktorú žalovaný uhradil čiastočne dňa 14.01.2009 v sume 3,53 €, tretia splátka
bola splatná 20.02.2009, ktorú žalovaný uhradil dňa 04.02.2009, štvrtá splátka bola splatná 20.03.2009,
piata splátka bola splatná 20.04.2009, s tým, že dvadsiatašiesta splátka bola splatná 20.01.2011 a
dvadsiatasiedma splátka bola splatná 20.02.2011. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že ku dňu 11.09.2013
zosplatnil dlžnú sumu, keď žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy, čo malo zrejme predstavovať
zosplatnenie pohľadávky podľa § 565 Občianskeho zákonník, avšak zmluvné strany si nedojednali,
že veriteľ v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka môže dlžníka žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky a uvedené právo nebolo určené ani v rozhodnutí. Súd tak nemal v
konaní za preukázané, že by došlo k platnému zosplatneniu pohľadávky žalobcu voči žalovanému.
Žalovaný vrátil právnemu predchodcovi žalobcu dlžnú sumu iba čiastočne, a to v sume 69,91 €. Uzavretá
zmluva o úvere je zároveň v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou, keď právny
predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení z tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnostiažalovanýjefyzickáosoba,ktorápriuzatváraníaplneníztejtozmluvynekonalvrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Právo na vrátenie poskytnutej pôžičky, ktorej plnenie
bolo dojednané v splátkach, v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka v spojení s § 103 Občianskeho
zákonníka sa premlčuje v premlčacej dobe troch rokov, ktorá začala plynúť pri každej jednotlivej splátke
úveru odo dňa jej splatnosti. Konkrétne pre prvú splátku začala premlčacia doba plynúť 21.12.2008
a jej posledným dňom bol 21.12.2011, pre druhú splátku začala premlčacia doba plynúť 21.01.2009a jej posledným dňom bol 21.01.2012, pre tretiu splátku začala premlčacia doba plynúť 21.02.2009 a
jej posledným dňom bol 21.02.2012, pre štvrtú splátku začala premlčacia doba plynúť 21.03.2009 a
jej posledným dňom bol 21.03.2012, pre piatu splátku začala premlčacia doba plynúť 21.04.2009 a jej
posledným dňom bol 21.05.2012, pričom pre dvadsiatušiestu splátku začala premlčacia doba plynúť
21.01.2011 a jej posledným dňom bol 21.01.2014 a pre dvadsiatusiedmu splátku začala premlčacia
doba plynúť 21.02.2011 a jej posledným dňom bol 21.02.2014. Keďže žalobca podal žalobu tunajšiemu
súdu dňa 10.02.2014, je zrejmé, že svoje právo na zaplatenie prvej až dvadsiatejšiestej splátky uplatnil
až po uplynutí premlčacej doby. Na premlčanie práva žalobcu súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadol z úradnej povinnosti. Súd tak nemohol priznať žalobcovi z dôvodu
premlčania právo na zaplatenie prvej až dvadsiatejšiestej splátky, a preto žalobu v časti o zaplatenie
uplatňovaných splátok vo výške 793,03 € (26 x 33,19 € = 862,94 €; 862,94 € - 69,91 € = 793,03 €)
s príslušenstvom zamietol. Vzhľadom k tomu, že súd považoval spotrebiteľský úver za bezúročný a
bez poplatkov, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu predstavujúcu dlžné nepremlčané
splátky v sume 196,23 €, ktorá predstavuje rozdiel dlžnej istiny po odpočítaní premlčaných splátok
(989,26 € - 793,03 € = 196,23 €) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Súd zároveň priznal žalobcovi úrok
z omeškania v súlade s § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3, 10c nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z. v súlade s uplatnením vo výške 8,5 % ročne zo sumy 196,23 € odo dňa 12.09.2013 do zaplatenia.
V súvislosti s uplatneným nárokom na zmluvnú pokutu za postúpenie pohľadávky k vymáhaniu, ktorý
vyplýva z výpisu z Autokarty zo dňa 15.12.2009 a 18.03.2010 súd uvádza, že sa nejedná o zmluvnú
pokutu v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka, ale jedná sa o poplatok uvedený v cenníku VÚB, a.s.
pod bodom A.16.18. ako poplatok za postúpenie pohľadávky na vymáhanie, ktorý je vo výške 33,109
€ (1.000,- Sk). Vzhľadom k tomu, že súd vyhodnotil predmetný úver v zmysle § 4 ods. 3 zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov, nepriznal súd žalobcovi ani
nárok na predmetný poplatok za postúpenie pohľadávky k vymáhaniu, ktorý žalobca nesprávne označil
ako zmluvnú pokutu.
Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Žalobca i žalovaný mali každý vo veci čiastočný úspech. Vo vzťahu k žalovanej istine 1.302,13 € bol
úspechžalobcu15%(196,23€)aúspechžalovaného85%(1.105,90€).Poodpočítaníúspechužalobcu
od úspechu žalovaného vzniklo žalovanému právo na čiastočnú náhradu trov konania vo výške 70 %.
Vzhľadom k tomu, že si žalovaný náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu nevyplýva, že by mu v
konaní trovy vznikli, súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Lehotu na splnenie povinnosti 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa § 160 ods.
1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol
dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2, § 205a
ods.1, § 221 ods.1 Os.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.