Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. január 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/109/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110205844
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8110205844.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa I. K., L..

XX.XX.XXXX, J. G., J. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom Prešov,
Masarykova 2, proti odporcovi C.. G. D., L.. XX.XX.XXXX, J. G., I.. J. XX, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane odporcu Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Lamačská cesta 3/A, IČO: 35 709
332, zastúpeného JUDr. Pavlom Horovčákom, advokátom, so sídlom Košice, Hroncova 3, o zaplatenie
5.055,89 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

návrh z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a ,

navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 303 Eur a na účet
jeho právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia 2.447,79 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhompodanýmnatunajšomsúdedňa05.03.2010žiadalnavrhovateľzaviazaťodporcunazaplatenie
sumy 5.055,89 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla v dôsledku dopravnej
nehody spôsobenej odporcom. Predmetnú škodu špecifikoval navrhovateľ ako zaplatenú akontáciu vo

výške 4.066,25 Eur, tri splátky po 233,95 Eur, úhradu finančného nedoplatku vo výške 4.195,03 Eur a
úhradu faktúry vo výške 92,76 Eur, od ktorej odrátal kúpnu cenu vraku vo výške 4.000 Eur.

Súd prvého stupňa rozhodol o nároku navrhovateľa na zaplatenie 92,76 Eur, pričom v tejto časti
nadobudol rozsudok právoplatnosť 18.05.2013.

Uznesením zo dňa 30.05.2014 došlo k pripusteniu zmeny návrhu na začatie konania, ktorou žiadal

navrhovateľ priznať právo na zaplatenie sumy 5.055,89 Eur titulom náhrady škody spôsobenej na jeho
majetku vo forme úbytku hodnoty vozidla, ktorá pred nehodou činila 11.077,55 Eur a po nehode bolo
motorové vozidlo, resp. jeho zvyšky odpredané za sumu 4.000 Eur.

Vedľajší účastník žiadal vo svojom vyjadrení z 13.10.2014 zamietnuť návrh v celom rozsahu ako
neodôvodnený a neopodstatnený v znení jeho zmeny. Vzniesol námietku premlčania a poukázal na
skutočnosť,žezačiatkomplynutiaobjektívnejpremlčacejdobypreuplatnenýzmenenýnároknanáhradu

škody je viazaný na okamih, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Poukázal na skutočnosť, že
došlo k zásadnej zmene skutkových tvrdení, a to opísaním rozhodujúcich skutkových okolnosti, z ktorých
navrhovateľ vyvodzoval opodstatnenosť svojho návrhu s poukazom na ustanovenie § 42 ods. 3 O.s.p.Namietol tiež navrhovateľom žiadanú duplicitu odškodnení a aj skutočnosť, že predkladané rozhodnutie
Najvyššieho súdu nie je vydané v totožnej veci.

Odporca sa stotožnil s vyjadrením vedľajšieho účastníka ako aj vznesenou námietkou premlčania.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením rozhodnutia o
priestupku, kúpnej zmluvy, zmluvy o spotrebnom úvere, výpisov z účtov, zmluvy o zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva, oznámenia o poistnom plnení, finančného vyúčtovania zmluvy, kópie

vkladov na účet, predsúdnej korešpondencie účastníkov konania, spisu OR PZ G. č. Č.:M.-XX/DI-G.-
XXXX, uznesenia Krajského súdu v G.Š. zo dňa 25.10.2012, ako aj ostatného spisového materiálu,
pričom bol zistený tento skutkový stav:

Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.11.2008 sa stal navrhovateľ vlastníkom motorového vozidla
zn. VW Passat za kúpnu cenu 490.000,- Sk. Za účelom zabezpečenia finančných prostriedkov na

nákup motorového vozidla uzavrel navrhovateľ zmluvu o spotrebnom úvere, kde vopred uhradil časť
kúpnej ceny vo výške 4.066,25 Eur a výška spotrebného úveru predstavovala sumu 12.198,77 Eur,
teda spolu 16.265,02 Eur, t. j. 490.000,- Sk, čo predstavovalo kúpnu cenu motorového vozidla.
Poplatok za uzavretie zmluvy činil 66,39 Eur. V ten istý deň 26.11.2008 uzavrel navrhovateľ zmluvu
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ktorou bolo zabezpečené splatenie pohľadávky

spoločnosti ČSOB lízing tak, že vlastnícke právo k financovanému predmetu bolo prevedené z
navrhovateľa na spoločnosť ČSOB lízing. Zároveň bola medzi nimi uzavretá zmluva o výpožičke, na
základe ktorej bol navrhovateľ oprávnený užívať predmetné motorové vozidlo zvyčajným spôsobom.
Následne využíval navrhovateľ motorové vozidla na výkon svojho povolania, pričom dňa 30.01.2009
došlo v G. na križovatke B. K. - E. - Y. k dopravnej nehode, ktorú spôsobil odporca tým, že nerešpektoval

dopravné značenie - prikázaný smer jazdy a s vozidlom začal odbočovať vľavo na ul. Y., následkom čoho
spôsobilzrážkumotorovéhovozidlanavrhovateľa,ktorývsnahevyhnúťsazrážkesmotorovýmvozidlom
odporcu, prednou časťou narazil do zvodidiel a svetelnej signalizácie. U vodičov nebolo zistené požitie
alkoholických nápojov. Za uvedené konanie bola odporcovi uložená pokuta v priestupkovom konaní.
V dôsledku dopravnej nehody, ktorá bola likvidovaná spoločnosťou Kooperatíva bolo konštatované,

že došlo k totálnej škode na motorovom vozidle, v ktorom jazdil navrhovateľ, a úhrada v prospech
spoločnostiČSOBlízingčinilasumu7.981,24Eur.Zuvedenéhodôvodudošlokpredčasnémuukončeniu
zmluvy o spotrebnom úvere, nakoľko došlo k zničeniu predmetu financovania, pričom nároky spoločnosti
ČSOBlízingvočinavrhovateľovičinili12.176,27Eurapozapočítanípoistnéhoplneniavovýške7.981,24
Eur, táto suma činila 4.195,03 Eur. Zároveň zaplatil navrhovateľ za odťah motorového vozidla sumu

92,76 Eur po dopravnej nehode. Navrhovateľ predmetnú sumu uhradil spoločnosti ČSOB lízing ako aj
akontáciu vo výške 4.066,25 Eur a tri splátky po 233,95 Eur. Táto suma činí spolu 9.055,89 Eur (4.066,25
Eur + 3x233,95 Eur + 4.195,03 Eur + 92,76 Eur). V sume 4.195,03 Eur je zahrnutá suma 54,12 Eur
predstavujúca úrok zo zostatku úveru a zmluvná pokuta vo výške 265,69 Eur za predčasné ukončenie
zmluvy. Následne odpredal havarované motorové vozidlo za kúpnu cenu 4.000 Eur.

Predmetné havarované motorové vozidlo bolo predané kúpnou zmluvou zo dňa 02.04.2009.

Na základe uvedeného sa súd ako s predbežnou otázkou zaoberal otázkou premlčania, nakoľko túto
námietku vzniesol jednak odporca, jednak vedľajší účastník, pričom dospel k záveru, že táto námietka

je dôvodná.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil

porušením právnej povinnosti.

Podľa § 427 ods. 1 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu, zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne. Ak bola
škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).Podľa § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Podľa § 95 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie
konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na
pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Podľa § 95 ods. 2 O.s.p. súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konanie nemohli

byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by
na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takomto prípade pokračuje v konaní o
pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 79 ods. 1 veta prvá a druhá O.s.p., konanie sa začína na návrh. Návrh má, okrem všeobecných
náležitostí (§ 42 ods. 3), obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt,
bydlisko účastníkov, prípadne zástupcov, údaj o štátnom občianstve. Pravdivé opísanie rozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa

navrhovateľ domáha.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,

a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla.
To neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V danom prípade pre posúdenie námietky premlčania je nutné ustáliť skutočnosť, či došlo k zmene
žaloby v priebehu konania, nakoľko ustálenie tohto okamihu je rozhodujúcim pre posúdenie dátumu,
kedy navrhovateľ uplatnil svoj návrh na súde. Návrh na začatie konania bol podaný dňa 05.03.2010,
pričom v súlade s citovaným ustanovením O.s.p. z neho bolo zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha a

boli opísané rozhodujúce skutočnosti pre tento nárok, a to tak ako rozdiel medzi zaplatenou akontáciou,
splátkami a finančným nedoplatkom zo zmluvy so spoločnosťou ČSOB lízing poníženej o kúpnu
cenu havarovaného auta. O takto špecifikovanom nároku súd konal, pričom až na pojednávaní dňa
06.03.2013 navrhovateľ uviedol úplne iné skutkové okolnosti, od ktorých odvodil žalobou uplatnený
nárok, kedy žiadal priznať rovnako uplatnenú sumu ako rozdiel medzi hodnotou vozidla, ktorá činila

11.077,55 Eur poníženú o kúpnu cenu za odpredaj motorového vozidla vo výške 4.000 Eur. Týmto
podaním došlo k procesnému úkonu, ktorý je nutné považovať za zmenu žaloby, o ktorej musí súd
rozhodnúť podľa § 95 ods. 2 O.s.p. Tento záver nepochybne vyplýva z uznesenia Krajského súdu v
G., ktorého právnym záverom je konajúci súd viazaný, ktorý po oboznámení sa s obsahom spisu uložil
súdu prvého stupňa pripustiť zmenu žaloby a opätovne o zmenenej žalobe rozhodnúť, nakoľko základný

predpoklad pre nepripustenie zmeny žaloby vyplývajúci z ustanovenia § 95 ods. 2 veta prvá O.s.p.
splnený nebol, a preto opačným postupom súdu prvého stupňa došlo k odňatiu možnosti konať pred
súdom.

Z uvedeného dôvodu súd uznesením zo dňa 30.05.2014 pripustil zmenu návrhu v zmysle návrhu

predneseného na pojednávaní dňa 06.03.2013. Z týchto dôvodov možno ustáliť, že k účinnému
uplatneniu nárokov navrhovateľa, ktoré špecifikoval, súdu došlo dňom 06.03.2013.Pokiaľ sa týka otázky posúdenia skutočnosti, či došlo k zmene žaloby, tu súd prvého stupňa poukazuje
nielen na záväzný právny názor odvolacieho súdu, ale aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vydané
pod sp. zn. 1N ObdoV 19/2007, z ktorého nepochybne vyplýva, že za zmenu návrhu treba považovať

aj to, ak navrhovateľ z nezmeneného skutkového základu požaduje viac alebo iné plnenie, prípadne
rovnaké plnenie, ale na základe iného skutkového základu. Toto rozlíšenie má svoj význam, pretože
zmena návrhu je možná len so súhlasom súdu a súd o nich rozhoduje uznesením, ale najmä z hľadiska
plynutia premlčacích a prekluzívnych lehôt, keďže hmotnoprávne účinky zmeneného návrhu nastávajú
dňom jeho doručenia súdu.

Hmotnoprávny účinok takéhoto zmeneného návrhu teda bol daný dňom 06.03.2013. V tejto súvislosti
vzhľadom na námietku navrhovateľa zo 17.10.2014, v ktorej uviedol, že k zmene žaloby došlo už
vyjadrením navrhovateľa k odporu zo dňa 17.06.2010, kde na tieto skutočnosti poukazoval, a kde
uskutočnil aj príslušný výpočet škody, súd uvádza, že sa jednalo o vyjadrenie k podanému odporu, kde v
závere bolo spomenuté, že v rozhodnutí o priestupku bola určená výška škody sumou 13.692,52 Eur, aj

pri odčítaní hodnoty plnenia poisťovne by činil rozdiel 5.711,28 Eur, čo značí, že uplatnená výška škody
(5.055,80 Eur) je nanajvýš reálna. Súd má za to, že samotné takéto konštatovanie alebo spomenutie
týchto skutočností vo vyjadrení k odporu v žiadnom prípade nespĺňa náležitosti zmeny žaloby, ku ktorej
reálne došlo až prednesením zo strany navrhovateľa na pojednávaní. Tieto spomenuté fakty nespĺňajú
náležitosti návrhu na začatie konania v zmysel § 42 ods. 3 O.s.p., resp. § 79 ods. 1 O.s.p., a preto

nemožno podľa názoru súdu považovať spomenutie týchto skutočností v jednom z vyjadrení vo veci za
uvedenie iných skutočností, od ktorých by bol odvodzovaný žalobou uplatnený nárok. Naopak, dovtedy
bolžalobouuplatňovanýnároklenzoskutočností,ktorésúduvádzalvyššie,aždopodaniazmenyžaloby.

Pokiaľ sa týka okamihu začatia plynutia premlčacej doby, tento okamih súd ustálil v zmysle § 101

Občianskeho zákonníka, z ktorého je zrejmé, že premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz, teda keď vznikla možnosť podať na jeho základe žalobu. Tento okamih
je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o
svojom práve. V prípade žaloby o náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to
subjektívna a objektívna. Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na

sebe nezávisle, a ich plynutie a skončenie je tiež nezávislé s tým, že subjektívna premlčacia doba môže
plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú prekročiť nemôže. Pri začatí plynutia subjektívnej
premlčacej doby je rozhodujúci subjektívny prvok, ktorý pozostáva z dvoch zložiek, teda po prvé, kedy
sa poškodený dozvedel o škode určitého druhu do tej miery, aby mohol svoj nárok vyčísliť v žalobnom
návrhu na súde, a kedy sa poškodený o škode dozvedel z pohľadu toho, kto za túto zodpovedá. Podľa

názoru súdu sa navrhovateľ o tom, kto za škodu zodpovedá dozvedel hneď pri samotnej dopravnej
nehode, t. j. dňa 30.01.2009. O ustálení vzniknutej škody sa mohol objektívne po prvý krát dozvedieť
navrhovateľ nasledujúcim dňom pri uzavretí kúpnej zmluvy, ktorou odpredal zvyšky motorového vozidla,
teda dňa 02.04.2009. Subjektívna premlčacia doba preto začala plynúť dňa 03.04.2009 a uplynula
dňa 03.04.2011. Objektívna premlčacia doba, ktorá ohraničuje plynutie subjektívnej premlčacej doby,

začala plynúť dňa 30.01.2009 a uplynula 30.01.2012. V danom prípade sa nejedná o škodu spôsobenú
úmyselne, no v danom prípade uplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba dňa 03.04.2011 na
uplatnenie nárokov z predmetnej udalosti, pri ktorej došlo ku škode. K uplatneniu predmetného nároku,
ako bolo vyššie uvedené, došlo dňa 06.03.2013, teda po márnom uplynutí dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby, ako aj po márnom uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby. Z týchto dôvodov

súd považoval vznesenú námietku premlčania za dôvodnú, a pokiaľ súd vyhodnotil premlčaciu námietku
ako dôvodnú, postupom podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka bol návrh zamietnutý.

Pokiaľ sa týka námietky navrhovateľa, že súd nemá prihliadnuť na premlčaciu námietku, ak je uplatnenie
tejto námietky výrazom zneužitia práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby

nezavinil, súd uvádza, že v danom prípade nebolo zistené konanie odporcu, ktorý by uplatnením
tejto námietky zneužil svoje právo, a to v rozpore s dobrými mravmi. Odporca žiadnym spôsobom
nepostupoval tak, aby jeho správanie bolo v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 Občianskeho
zákonníka, pričom samotná skutočnosť, že k dopravnej nehode došlo zavinením odporcu, nemá žiadny
súvis so vznesením námietky premlčania a namietané odročovanie pojednávaní z dôvodu nedoručenia

zásielky odporcovi taktiež nemá žiadnu súvislosť s procesným návrhom navrhovateľa, ktorý žiadal
zmeniť žalobu, preto tieto námietky navrhovateľa súd vyhodnotil ako nedôvodné a s vecou nesúvisiace.Iniciatíva týkajúca sa zmeny žaloby bola daná výlučne podaním navrhovateľa, ktorý zrejme týmto
procesným úkonom reagoval na závery odvolacieho súdu vyslovené v uznesení z 25.10.2012, kedy
zrušil pôvodný rozsudok súdu prvého stupňa, v ktorom bol navrhovateľ prevažne úspešný.

Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi konania vyplýva z § 142 ods. 3 O.s.p. s poukazom
na skutočnosť, že úspešnému odporcovi, ktorého neúspech bol len nepatrný, trovy konania nevznikli.

O náhrade trov konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom bolo rozhodnuté podľa

§ 142 ods. 3 O.s.p., keď súd priznal vedľajšiemu účastníkovi plnú náhradu trov konania, nakoľko jeho
neúspech bol v pomerne nepatrnej časti, keď zo sumy 5.055,89 Eur bol neúspešný len v sume 92,76 Eur.

Z uvedeného dôvodu súd zaviazal navrhovateľa na náhradu trov vedľajšieho účastníka vo výške 303
Eur na súdnom poplatku za podanie odvolania, ako aj na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
2.447,79 Eur. Tieto boli určené v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách

advokátov. Tarifná odmena advokáta za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 180,93 Eur,
vychádzajúc z hodnoty sporu (5.055,89 Eur). V konaní bolo vykonaných 6 úkonov právnych služieb, a
to prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaniach dňa 13.05.2011, 15.06.2011, 15.02.2012
a 06.03.2013, ako aj písomné podanie na súd, a to podanie odvolania. Za tieto úkony právnej služby
patrí taktiež 6 x režijný paušál, z toho 3 x po 7,41 Eur za úkony v roku 2011, 2 x po 7,63 Eur za úkony

v roku 2012 a 1 x po 7,81 Eur za úkon v roku 2013. Zároveň za účasti na pojednávaniach súd priznal
právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka náhradu cestovných výdavkov podľa § 16 ods. 4 citovanej
vyhlášky, a to za cesty Košice - Prešov a späť - 70 km automobilom značky Škoda Fábia s priemernou
spotrebou 6,7 l/100km pri základnej náhrade za 1 km jazdy vo výške 0,183 Eur a pri cene benzínu
Natural 95 za 1,559 Eur/l, reps. 1,539 Eur/l, 1,624 Eur/l a 1,519 Eur/l, čo pri jednotlivých cestách činí

20,12 Eur za pojednávanie zo dňa 13.05.2011, 20,03 Eur za pojednávanie dňa 15.06.2011, 20,43 Eur za
pojednávanie dňa 15.02.2012 a 19,93 Eur za pojednávanie dňa 06.03.2013. Taktiež súd priznal podľa
§ 17 citovanej vyhlášky náhradu za stratu času v trvaní 0,5 hod. cesta tam a rovnako cesta späť, a to
za pojednávanie dňa 13.05.2011 vo výške 24,70 Eur (2x 12,35 Eur), za pojednávanie dňa 15.06.2011
v rovnakej výške, za pojednávanie dňa 15.02.2012 25,42 Eur (2x 12,71 Eur) a za pojednávanie dňa

06.03.2013 26,02 Eur (2x 13,01 Eur). Následne bolo predmetom konania zaplatenie sumy 4.963,13
Eur, kedy činí hodnota jedného úkonu právnej služby 170,97 Eur. S touto hodnotou bolo vykonané
pojednávania dňa 14.05.2014 a 17.10.2014, ako aj 23.01.2015. Ďalej súd priznal odmenu vo výške
1-iny za pojednávanie dňa 09.04.2014, t. j. 42,74 Eur a písomné podanie na súd, a to vyjadrenia zo
dňa 13.10.2014 a 13.11.2014. K týmto úkonom je nutné pripočítať režijný paušál, a to 5x 8,04 Eur za

úkony v roku 2014 a 1x 8,39 Eur za úkon v roku 2015. Za účasť na pojednávaniach súd priznal náhradu
cestovných výdavkov, a to za cestu Košice - Prešov a späť automobilom Citroen C4 Picaso s priemernou
spotrebou 6,9l/100km, ktorá s náhradou za stratu času činí pri pojednávaní dňa 09.04.2014 20,32 Eur
a náhrada za stratu času 26,80 Eur, pri pojednávaní dňa 14.05.2014 činia cestovné výdavky 20,58 Eur
pri rovnakej náhrade za stratu času, pri pojednávaní dňa 17.10.2014 sú cestovné výdavky 20,46 Eur a

rovnakánáhradazastratučasu,pripojednávaní23.01.2015cestovnévýdavkyčinia19,66Euranáhrada
za stratu času 27,96 Eur. Spolu činia trovy právneho zastúpenia 2.447,79 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd

v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221O.s.p.

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.