Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eduard Valenčin
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/146/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109214850
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8109214850.24
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov v právnej veci žalobkyne: L. P., S.. J., F.. XX.XX.XXXX, bytom H. H. XX, T., právne
zastúpenej: JUDr. Viera Straková, advokátka so sídlom Kpt. Nálepku č. 5, Prešov, proti žalovanému: I.
P., F.. XX.X.XXXX, bytom P. XX, právne zastúpenému: JUDr. Oľga Michalíková, advokátka so sídlom
Jarková 89, Prešov, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
r o z h o d o l :
žalobu z a m i e t a ,
náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 7.7.2009 sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM).
Podaním doručeným súdu dňa 21.7.2011 zobrala žalobkyňa žalobu späť a žiadala konanie zastaviť z
dôvodu, že predmet vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov odpadol, a to z dôvodu
odpredaja bytu č. X, na 1. poschodí, vchod č. X a podielu vo veľkosti 98/2790 na spoločných častiach
a zariadeniach, zapísaných na LV č. XXXXX, P..Ú.. H..
Žalovaný so spävzatím žaloby nesúhlasil. Žiadal vysporiadať dlh, ktorý vznikol z titulu dlhu voči M.B.P.
Prešov s.r.o. v celkovej sume 1.546,93 Eur tak, aby polovicu z tejto sumy uhradila žalobkyňa.
Na pojednávaní konanom dňa 6.11.2015 sa žalovaný vyjadril, že v rámci vyporiadania BSM žiada
vyporiadať dlh z titulu pôžičky zo Slovenskej sporiteľne v sume 1.659,69 EUR, čo predstavuje polovicu
zostatku úveru ku dňu právoplatnosti rozvodu, ako aj sumu 340,31 EUR, čo predstavuje nárok z titulu
nedoplatku voči M.B.P, s.r.o. Prešov, pričom tento nedoplatok predstavuje vyššiu sumu, avšak on žiada
vyporiadať iba uvedenú sumu t.j. spolu celkovo žiada, aby mu žalovaná z titulu vyporiadania BSM
zaplatila sumu 2.000 EUR. Z týchto dôvodov žalovaný zároveň vyjadril nesúhlas so späťvzatím žaloby.
Žalobkyňa vyjadrila, že v rámci vyporiadania BSM už nežiada nič vyporiadať, keďže už všetko bolo
vyporiadané a preto aj zobrala žalobu späť.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ako aj oboznámením listinných
dôkazov, pričom boli oboznámené: žaloba, potvrdenie o výplate dôchodkových dávok žalobkyni, výpis
z LV č. XXXXX - čiastočný, k.ú. H., zmluva o prevode vlastníctva bytu, rozsudok tunajšieho súdu sp. zn.
28C/337/2006 zo dňa 12.12.2007, vyjadrenie žalovaného zo dňa 3.9.2009, znalecký posudok O.. H. E.
zo dňa 22.10.2010, späťvzatie žaloby zo dňa 21.7.2011, vyjadrenie žalovaného zo dňa 25.3.2014, kúpna
zmluva zo dňa 27.6.2011, potvrdenie M.B.P s.r.o. Prešov zo dňa 23.6.2011, karta bytu od 1.1.2004 do
31.5.2011, vyjadrenie žalovaného dňa 24.9.2015, výpis z úveru č. XXXXXXXXXX, vyúčtovanie úhrad zasprávu bytov a služieb spojených s užívaním bytu za roky 2004 - 2007, zmluva o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 21.12.2007, potvrdenie o zostatku úveru k 16.1.2008, predpisy záloh za plnenia
poskytované s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2008 do 1.6.2011, doklad o dlhu na koncesionárskych
poplatkoch, upomienky M.B.P Prešov, s.r.o. zo dňa 12.2.2007, 31.8.2007, 16.10.2007 a 12.11.2008,
žiadosť o predčasné splatenie úveru, zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 21.12.2007, a
obsah spisu tunajšieho súdu sp. zn. 28C/337/2006, ako aj ostatný obsah spisu a zistil tento skutkový
stav:
V rámci podaného návrhu na vyporiadanie BSM boli pôvodne uvedené, okrem bytu účastníkov aj určité
hnuteľné veci, avšak v priebehu konania účastníci zhodne konštatovali, že tieto veci sú nehodnotné,
zničené, staré, resp. boli rozdelené medzi účastníkov, resp. ich deti, preto predmetom vyporiadania
ostáva iba byt, ktorý účastníci odpredali na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.6.2011, pričom z článku
III. (kúpna cena) tejto zmluvy vyplýva, že dojednaná kúpna cena predstavuje sumu 63.000 EUR a
účastnícisadohodli,žekupujúcizaplatísumu2.400EURakoprovíziurealitnejkancelárii,sumu1.546,93
EUR zaplatí po vzájomnej dohode účastníkov zmluvného vzťahu predávajúcim v deň podpisu zmluvy
zložením tejto sumy na účet spoločnosti M.B.P. s.r.o. Prešov (správca bytového domu) ako úhradu za
dlh predávajúcich na platbách spojených s užívaním bytu, sumu vo výške 30.300 EUR zaplatí kupujúci
predávajúcemu v 2. rade (žalobkyňa) a sumu vo výške 28.753,08 EUR kupujúci zaplatí predávajúcemu
v 1. rade (žalovaný).
Podaním súdu doručeným dňa 24.9.2015 žalovaný požiadal, aby súd v rámci vyporiadania BSM
zohľadnil aj pôžičku v sume 100.000,- Sk, z čoho pripadá na žalobkyňu v sume 1.659,69 EUR, s tým,
že za účelom kompromisného riešenia žalovaný žiada, aby žalobkyňa na vyrovnanie hodnoty BSM bola
zaviazaná zaplatiť mu sumu 2.000 EUR. Žalovaný zároveň súdu predložil zmluvu o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.12.2007 na základe ktorej mu bol poskytnutý úver 100.000,- Sk, ako aj
potvrdenie Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 30.9.2015, z ktorého vyplýva, že zostatok predmetného
úveru ku dňu právoplatnosti rozvodu (16.1.2008) bol 3.335,55 EUR.
Podľa § 143 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je
všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s
výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej
potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii
majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo
ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 149 ods. 1 OZ, Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad
uvedených v § 150 .
Podľa § 149 ods. 2 OZ, ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie
písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.
Podľa § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z
manželov súd.
Podľa § 149 ods. 4 OZ, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo
k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný
do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že
sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre
potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach
a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov
sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
Podľa § 149 ods. 5 OZ, ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím
súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka
uvedená v odseku 4.
Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.Z vykonaného dokazovania pôvodne vyplynulo, že predmetom vyporiadania BSM je iba byt účastníkov,
ktorý keďže bol účastníkmi odpredaný, odpadol tým predmet vyporiadania BSM a z tohto dôvodu zobrala
žalobkyňa žalobu späť a žiadala konanie zastaviť. Žalovaný sa až v rámci podania zo dňa 25.3.2014
prvýkrát vyjadril, že žiada vyporiadať dlh z titulu nedoplatku voči M.B.P., s.r.o. Prešov a neskôr v priebehu
konania žiadal taktiež vyporiadať dlh vzniknutý na základe zmluvy o pôžičke.
Súd ohľadom nedoplatku za platby spojené s užívaním bytu poukazuje na skutočnosť, že aj keď do
zániku BSM účastníkov (právoplatnosť rozvodu) dňa 16.1.2008 boli náklady spojené s užívaním bytu
uhrádzané žalovaným, boli vlastne uhrádzané z prostriedkov patriacich do BSM, pričom pokiaľ sa
žalovaná v júni roku 2004 odsťahovala z tohto bytu (podľa jej tvrdenia v dôsledku vulgárneho a násilného
správania žalovaného) a žalovaný obýval byt spolu so svojimi dospelými synmi, je zároveň aj logické
a morálne, že mal uhrádzať aj tieto náklady. Podstatnou okolnosťou je ale to, že tieto náklady boli
uhrádzané z prostriedkov, ktoré patrili do BSM (príjem jedného z manželov) a pokiaľ žalovaný uhrádzal
náklady spojené s užívaním bytu aj po právoplatnosti rozvodu a aj z tohto dôvodu si uplatňuje nárok
voči žalobkyni, nejedná sa o nárok, ktorý sa má vyporiadať v rámci vyporiadania BSM, ale jedná sa
o pohľadávku žalovaného, ktorá pokiaľ existuje, tak nepatrí do BSM, preto ani nemôže byť premetom
vyporiadania BSM v tomto konaní.
Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že aj keď sa žalovaný vyjadril, že nevedel, čo je obsahom zmluvy,
z vyjadrenia žalobkyne naopak vyplynulo, že spôsob úhrady kúpnej ceny bol vopred dohodnutý a jasný a
to práve z dôvodu, že výlučne, od času, odkedy užíval byt žalovaný spolu so svojimi synmi vznikol dlh na
byte, a do času, keď sa žalobkyňa odsťahovala z bytu (r. 2004) žiaden dlh neexistoval. Súd má teda za
to, že pokiaľ žalovaný nesúhlasil s rozdelením kúpnej ceny, nemusel uvedenú kúpnu zmluvu podpísať,
pričom jeho tvrdenie, že bolo dohodnuté, že výťažok z predaja bytu ide pol na pol, sa javí ako účelové.
Na druhej strane je pravdou, že výťažok z predaja bytu bol rozdelený na polovicu, avšak u žalovaného
bola zohľadnená skutočnosť, že práve v čase, keď výlučne on užíval byt vznikol dlh voči správcovi bytu.
V súvislosti s uplatnením nároku na zaplatenie polovice pôžičky, súd poukazuje na skutočnosť, že
žalovanýuzavrelzmluvuouzavretítejtopôžičkyvýlučnesám,atovčase,keďužbolvyhlásenýrozsudok
o rozvode manželstva, hoci tento ešte nenadobudol právoplatnosť. Z týchto skutočností, podľa názoru
súdu vyplýva, že žalovaný si zobral úver výlučne pre svoje potreby, pričom tvrdil, že peniaze použil na
výmenu elektroinštalácie, stierky, resp. úhradu ďalších dlhov, ale tieto skutočnosti žiadnym spôsobom
nepreukázal. Žalovaná navyše nemala žiadnu vedomosť o tejto pôžičke. Zároveň je potrebné poukázať
na to, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi pokiaľ by žalobkyňa za týchto okolností mala byť zaviazaná
na úhradu polovice poskytnutej pôžičky, a to aj s ohľadom na už spomínané nepreukázanie účelu boli
použitia týchto prostriedkov, pričom v tomto ohľade je dôkazné bremeno práve na žalovanom.
Z vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobu na vyporiadanie BSM zamietol.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom
žalobkyňa zobrala žalobu späť s poukazom na dohodu účastníkov spočívajúcu v uzavretí kúpnej zmluvy
o predaji bytu a rozdelení výťažku, pričom žalovaný až následne (25.3.2014) žiadal, najprv vyporiadať
dlh voči správcovi bytu, hoci už bol vyporiadaný na základe kúpnej zmluvy a neskôr (24.9.2015) aj
poskytnutú pôžičku, pričom vo vyjadrení k návrhu, resp. ani následne tieto pasíva dovtedy nikdy ani
len nespomenul. Súd taktiež poukazuje na to, že bolo v záujme oboch účastníkov vyporiadať ich
bezpodielové spoluvlastníctvo. Tieto okolnosti súd vyhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa
a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, s tým, že si každý z účastníkov má znášať sám trovy
konania.
Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.