Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. november 2015

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 8P/59/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6315202150
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Lámerová

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2015:6315202150.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Elenou Lámerovou, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti

Z., G., nar. XX.XX.XXXX a W., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v zastúpení kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, deti R. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., W. XX a W. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., Y. XX, v zastúpení JUDr. Petrom Šramkom, advokátom Brezno, Moyzesova
12 cez Centrum právnej pomoci, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd u p r a v u j e výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom Z., G., nar. XX.XX.XXXX
a W., nar. XX.XX.XXXX tak, že ich z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

II. Otec je p o v i n n ý prispievať na každé z detí výživným po 27,13 Eur mesačne a v budúcnosti pri
zmene výšky životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona na každé z nich sumou vo výške 30% z takto zmeneného životného minima a to
vždy do 15 dní v každom mesiaci dopredu, k rukám matky maloletých detí.

III. Súd styk otca s maloletými deťmi neupravuje, ponecháva ho na dohodu rodičov.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

V. Súd n e p r i z n á v a štátu náhradu trov spočívajúcich v zaplatení znalečného vo výške 369,36 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Na návrh otca maloletých detí doručený tunajšiemu súdu 17.03.2015 sa začalo konanie o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej G. Z.. Týmto návrhom sa otec domáha, aby maloletá jemu
bola zverená do osobnej starostlivosti a jej matka aby bola zaviazaná prispievať na ňu výživným v
minimálnej výške. Svoj návrh odôvodňuje tým, že maloletá je narodená mimo manželstva, zo vzťahu

s matkou maloletej pochádza aj ďalšie dieťa, maloletá W. Z.. Do konca februára 2015 žili v spoločnej
domácnosti pri starých rodičoch zo strany matky maloletých detí T. a F. K.. Potom, čo zistil, že matka
maloletých detí si našla iného priateľa, sa spolu s maloletou dcérou G. odsťahoval k svojim rodičom.

Súd vo veci pojednával 21.04.2015. Na tomto pojednávaní otec maloletých detí trval na návrhu, aby
maloletá G. jemu bola zverená do osobnej starostlivosti. S jeho návrhom matka maloletej nesúhlasila.
Vzhľadom k tomu, že ani jeden z rodičov nedomáhal sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností

k druhej dcére W., tunajší súd uznesením č. k. 8P/59/2015-39 zo dňa 21.04.2015 ex offo začal konanie
o úpravu rodičovských práv a povinností aj k maloletej W..Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
G. a W. záviselo od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, tunajší súd uznesením č. k.
8P/59/2015-42 zo dňa 21.04.2015 ustanovil do konania znalca z odboru psychológie, z odvetvia klinickej

psychológie detí a klinickej psychológie dospelých Mgr. Františka Nociara.

Ustanovený znalec vykonal potrebné znalecké vyšetrenia a dňa 28.08.2015 doručil súdu znalecký
posudok č. XX/XXXX.
V závere znaleckého posudku znalec uvádza, že rozdelenie maloletých detí Z. zverením každej inému

rodičovi nie je v ich záujme a znamenalo by to pre obidve deti psychickú ujmu. Obidve deti majú
právo vyrastať so svojim súrodencom a nemôže byť nadradený záujem otca, ktorý nemá vytvorený
vzťah s mladšou dcérou, preto žiada do svojej starostlivosti len staršiu dcéru, sám rozdelenie detí do
starostlivosti otca a matky nevie logicky odôvodniť. Nezáujem otca o dcéru W. výrazne deformuje jej
osobnostný, citový a sociálny vývin. Znalec na základe zistených skutočností odporúča zveriť obidve
maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a to z toho dôvodu, že spôsobilosť otca samostatne

poskytovať starostlivosť maloletej dcére G. či obidvom dcéram je otázny, v prevažnej miere prenecháva
praktickú starostlivosť o dieťa svojim rodičom, u ktorých žije a sám požíva ich zabezpečenie. Znalec
spôsobilosť otca poskytovať starostlivosť maloletému dieťaťu hodnotí ako nedostatočnú. Záujem otca o
výchovu a starostlivosť o maloleté dcéry je otázna a nepresvedčivá. Pri rozhovore v rámci znaleckého
vyšetrenia otec maloletých detí začína témou peňazí a sociálnych dávok viazaných na rodinu a dieťa. Na

otázku, prečo chce dieťa do svojej osobnej starostlivosti nevie odpovedať, odpovedá : „Lebo ho chcem“.
Spôsobilosť poskytovať výchovu a starostlivosť maloletým deťom je na strane matky dostatočná. Určité
rezervy sa preukazujú v zabezpečovaní podnetov na rozvoj dieťaťa podľa jeho potrieb vzhľadom k veku.
Najmä u maloletej G. je badateľné zaostávanie v rozvoji grafomotoriky, slovnej zásoby a podobne. U
maloletej G. sa vo vzťahu k matke v porovnaní so vzťahom k otcovi preukazuje výraznejšia naviazanosť

na matku, vzťah k nej je dôvernejší. Z výpovede maloletej, ako aj z jej správania sa a vyjadrení pri
pokusoch o realizáciu kontaktu s otcom po rozpade vzťahu rodičov je zrejmé, že maloletá preferuje
zotrvanie v starostlivosti matky.

Tunajší súd uznesením č. k. 8P/59/2015-72 zo dňa 02.09.2015 priznal Mgr. Františkovi Nociarovi

odmenu a náhradu výdavkov súvisiacich s vypracovaním písomného znaleckého posudku spolu vo
výške 369,39 Eur, túto sumu znalcovi vyplatil štát.

Na pojednávaní dňa 20.10.2015 otec maloletých detí v neprítomnosti svojho právneho zástupcu uviedol,
že konanie sa už ťahá skoro rok, treba určiť komu sa zveria deti do starostlivosti. Dodal, že medzitým sa

nikde nezamestnal, naďalej je nezamestnaný. V poslednom čase G. spolu s W. sú v starostlivosti matky.

Matka maloletých detí na uvedenom pojednávaní domáhala sa zverenia obidvoch dcér do svojej
starostlivosti, aby boli spolu. Ohľadom výživného nevedela sa vyjadriť vzhľadom k tomu, že otec detí
je nezamestnaný. Ohľadom styku otca s maloletými deťmi dodala, že sa s otcom maloletých detí vedia

dohodnúť, on jej zavolá keď má prísť deti pozrieť. V poslednom čase ich ale pozerať nechodí.

Kolízny opatrovník na tomto pojednávaní navrhol obidve deti zveriť do osobnej starostlivosti matky už
aj vzhľadom na súrodenecké väzby obidvoch detí. Výživné navrhol určiť podľa úvahy súdu. Ohľadom
styku otca s maloletými deťmi navrhol tento styk súdom neupravovať, ponechať ho na dohodu rodičov.

Na pojednávaní dňa 19.11.2015 právny zástupca otca maloletých detí zotrval na podanom písomnom
návrhu. Navrhol rozhodnúť v zmysle podaného návrhu s prihliadnutím na závery znaleckého posudku.
Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Na tomto pojednávaní otec maloletých detí uviedol, že situácia v rodine je taká, že matka s maloletými
deťmi naďalej býva v Brezne na Mazorníku, on chodí deti pozerať a to každý týždeň. Na jeho návšteve
u detí sa s matkou detí vedia telefonicky dohodnúť. Naďalej chce, aby tento jeho styk s deťmi bol na
základe dohody. Dodal, že naďalej nikdy nepracuje, je evidovaný Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Brezno. Nemá žiaden príjem, nakoľko dávky v hmotnej núdzi boli určené spolu s matkou maloletých

detí. Na výživu maloletých detí prispieva sporadicky, keď peniaze má tak dá.

Matka maloletých detí na uvedenom pojednávaní uviedla, že situácia v rodine je taká, že obidve deti
má pri sebe. Otec sa s deťmi stretáva na základe ich dohody. Taktiež na výživu detí prispieva, keď mápeniaze tak im niečo donesie. Od 01.07.2015 nepoberá dávky v hmotnej núdzi, žije z prídavkov na deti
a podporujú ju aj starí rodičia, u ktorých býva.

Kolízny opatrovník na tomto pojednávaní uviedol, že navrhuje obidve deti zveriť do osobnej starostlivosti
matky, výživné určiť zo strany otca, styk otca s deťmi neupraviť, ponechať ho na dohodu účastníkov.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine), rodičia maloletého dieťaťa,
ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.

Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä
určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

V zmysle § 25 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou
rozhodnutia.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí.

Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností,

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove
a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných, opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne od dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Nazákladevykonanéhodokazovaniasúdzistil,žemaloletédetisúnarodenémimomanželstva.Maloletá
G. má 5 rokov, je zdravá, navštevuje komunitné centrum v Brezne, kde sa nič neplatí. Maloletá W. má
4 roky, je zdravá, tiež navštevuje komunitné centrum, kde nič neplatí.

Obidvaja rodičia maloletých detí sú slobodní, do februára 2015 žili ako druh a družka. Obidvaja sú bez

práce, do 01.01.2015 poberali spoločne dávky v hmotnej núdzi a príspevky spolu vo výške 160,40 Eur.
Matka maloletých detí poberala a naďalej poberá prídavky na obidve deti.
Otec maloletých detí býva u svojich rodičov. Matka s maloletými deťmi býva u svojej starej matky F. K.
v Z. na adrese W. XX.

Vzhľadom na závery znaleckého posudku súd obidve deti zveril do osobnej starostlivosti matky.

Prihliadnuc na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na možnosti, schopnosti ich otca a tiež
možnosti, schopnosti a osobnú starostlivosť matky o maloleté deti, súd uložil otcovi maloletých detí
prispievať na ne minimálnym výživným, to je v súčasnosti na každú z dcér po 27,13 Eur mesačne. Túto
povinnosť bude mať otec od vykonateľnosti rozhodnutia, nakoľko doteraz bolo preukázané, že na výživu

maloletých detí sporadicky prispieval podľa možností.

Súd styk otca s maloletými deťmi neupravil, ponechal ho na dohodu rodičov, nakoľko v poslednom čase
rodičia maloletých detí sa na styku otca s deťmi vedia dohodnúť.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 146 ods. 1, písm. a/ O.s.p., podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu. I
bez návrhu možno v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. začať konanie okrem iného aj vo veciach starostlivosti
o maloleté deti.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. K ustanoveniu
znalca do konania súd pristúpil na základe toho, že otec maloletých detí trval na rozdelení detí s tým, aby
maloletá G. jemu bola zverená do osobnej starostlivosti. Vzhľadom k tomuto jeho návrhu súd vykonal aj
dokazovanie prostredníctvom znalca. Za vypracovaný znalecký posudok súd zaplatil znalcovi odmenu

a náhradu výdavkov spolu vo výške 369,36 Eur. Táto suma predstavuje trovy štátu v tomto konaní.
Vzhľadom na nemajetnosť otca maloletých detí súd mu neuložil povinnosť nahradiť štátu tieto trovy
konania, trovy konania si znáša štát sám.

Podľa § 162 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie bežného výživného je predbežne vykonateľný,

lehota na plnenie plynie od jeho doručenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej
možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne

zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.