Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. máj 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 36Cbi/16/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113216033
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113216033.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobkyne: V.,

právne zastúpená JUDr. Romanom Hošovským, advokátom, Mikulášska 1/a, 811 01 Bratislava proti
žalovanému: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v
likvidácii, so sídlom kancelárie: Sladovnícka 13, Trnava, právne zastúpený Mgr. Mgr. Pavlom Sojkom
PhD., advokátom, Námestie Matice slovenskej 1713/8, 018 41 Dubnica nad Váhom, o vylúčenie majetku
zo súpisu, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 3.819,46 eur do rúk
právneho zástupcu žalovaného, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 11.6.2013 domáhala voči žalovanému ako správcovi
konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii vydania
rozhodnutia, ktorým by súd rozhodol o vylúčení vecí - nehnuteľností a to zapísaných na LV č. XXXX
pre kat. úz. A., označené ako parc. č. XXXXXX - zastavané plochy (dvor) vo výmere XXX m2 a parc.
č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXX m2, z konkurznej podstaty žalovaného.
V žalobe ďalej uviedla, že jej syn D. uzavrel dňa 24.10.2006 s JUDr. Dušanom Pohovej, správcom

konkurznej podstaty Trnavských automobilových závodov, a.s., v likvidácii, Trnava (ďalej len TAZ, a.s.)
dve kúpne zmluvy na prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie Trnava a
to parcely č. XXXX/X a XXXX/X, Správa katastra povolila vklad vlastníckeho práva na D. rozhodnutiami
z 19.12.2006 a na základe uvedeného bol D. zapísaný ako vlastník dotknutých nehnuteľností na novom
LV č. XXXX. Darovacou zmluvou z 22.3.2012 previedol D.k vlastníctvo k dotknutým nehnuteľnostiam
na žalobkyňu. Vklad bol povolený správou katastra rozhodnutím 20.4.2012 a žalobkyňa sa tak stala
vlastníčkou dotknutých nehnuteľností na LV č. XXXXX. Uznesením Okresného súdu Trnava z 12.9.2007

č.k. 25K/2/2007-70 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Trnavské automobilové závody, š.p. v
likvidácii, so sídlom v Trnave (ďalej len TAZ š.p.). Uznesením z 12.12.2007 bol za správcu úpadcu
ustanovený žalovaný. Dňa 11.12.2012 obdržala žalobkyňa od žalovaného výzvu podľa § 78 zák.
č. 7/2005 Z.z. na preukázanie vlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam. Podľa tvrdenia žalovaného
sporné nehnuteľnosti neprešli do vlastníctva TAZ a.s., pretože neboli zahrnuté do privatizačného
projektu prechodu majetku z vlastníctva TAZ š.p. na fond národného majetku SR. Táto absolútna
neplatnosť uvedeného prevodu majetku má podľa žalovaného za následok aj absolútnu neplatnosť

ďalších právnych úkonov - prevodu majetku z FNM na TAZ a.s. a z tejto obchodnej spoločnosti na
D. a z neho na žalobkyňu. Na výzvu reagovala žalobkyňa nesúhlasne listom z 19.12.2012, pretože
podľa jej názoru nadobudla vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam vydržaním podľa § 134
OZ. Žalovaný sa nestotožnil s uvedeným dôvodom nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyňou azaradil obe dotknuté nehnuteľnosti do súpisu majetku úpadcu TAZ š.p. ako sporný zápis z dôvodu, že
žalobkyňa je vedená ako vlastníčka v katastri nehnuteľností. Súčasne bola vyzvaná listom z 30.5.2013,
doručenom jej 3.6.2013, aby v lehote 30 dní podala vylučovaciu žalobu. V žalobe ďalej zdôraznila, že

jej právny predchodca - syn D. pri uzavretí kúpnej zmluvy z 24.10.2006 postupoval v dobrej viere a
bol dobromyseľný že dotknuté nehnuteľnosti sú vo vlastníctve TAZ, a.s. a že správca tejto obchodnej
spoločnosti je oprávnený s nimi týmto spôsobom nakladať. Správca konkurznej podstaty JUDr. Pohovej
nehnuteľnosti odpredával na základe verejnej súťaže. Ponuky boli uverejnené v tlači a na iných verejne
dostupných miestach. Roman Pavlík sa o možnosti kúpy nehnuteľností dozvedel z denníka P. a písomne

sa 6.10.2006 prihlásil do verejnej súťaže. 9.10.2006 zaplatil na účet TAZ a.s. 15 %-nú zálohu z kúpnej
ceny a následne mu JUDr. Pohovej oznámil, že jeho žiadosti bolo vyhovené a listom z 23.10.2006 mu
zaslal na podpis kúpne zmluvy, ktoré D. podpísal, doplatil kúpne ceny a následne správca podal návrh
na vklad vlastníctva D. do katastra nehnuteľností. Predmetné nehnuteľnosti boli v katastri vedené ako
vlastníctvoúpadcuatýmtotitulombolizapísanéajdokonkurznejpodstatyTAZ,a.s..KupujúciD.nevedel
o privatizačnom projekte TAZ š.p. ani o jeho obsahu. Uvedené skutočnosti preukazujú dobromyseľnosť

právnych predchodcov žalobkyne v rozsahu viac ako požadovaných 10 rokov. Na základe uvedeného
žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam.

Pred začatím pojednávania dňa 14.5.2014 žalobkyňa zmenila petit žaloby v časti označenia čísla listu
vlastníctva, na ktorom sú zapísané dotknuté nehnuteľnosti, pričom správne má byť uvedené číslo LV

XXXXX a nie č. LV XXXX ako bolo nesprávne uvedené v žalobe. Súd vyššie uvedenú zmenu petitu
žaloby na pojednávaní do zápisnice pripustil.

V doplnení žaloby zo dňa 17.6.2013 (č.l. 25 spisu) žalobkyňa poukázala na § 93 ods. 3 zák. č. 7/2005
Z.z. kupujúci pri odplatnom prevode veci zapísanej do súpisu nadobudne vlastnícke právo aj vtedy

keď úpadca nebol vlastníkom tejto veci, ibaže vedel alebo musel vedieť, že úpadca alebo tretia osoba,
ktorej majetok zabezpečuje záväzok úpadcu, nie je vlastníkom veci a ďalej uviedla, že ten na koho
správca konkurznej podstaty v rámci speňaženia previedol majetok zapísaný do konkurznej podstaty
ako vlastníctvo úpadca sa stáva vlastníkom takého majetku bez zreteľa na to, či neskôr vyšlo najavo,
že majetok v dobe speňaženia vlastnícky patril niekomu inému. Takto upravený prevod je jedným zo

spôsobom nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka a výnimkou zo zásady nemo plus iuris. Dotknuté
nehnuteľnosti boli zapísané v katastri nehnuteľnosti ako vlastníctvo úpadcu TAZ, a.s. a boli zapísané
aj do konkurznej podstaty TAZ, a.s.. Vzhľadom k tomu právny predchodca žalobkyne D. U. právne
nadobudol v súlade so zákonom dotknuté nehnuteľnosti, ktoré mohol ďalej previesť na žalobkyňu, preto
je platná aj darovacia zmluva z 22.3.2012, ktorou previedol nehnuteľnosti na žalobkyňu.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.2.2014 (č.l. 32 spisu) uviedol, že nadobudnutie
vlastníckeho práva prevodom/prechodom k Súpisovým zložkám právnymi predchodcami žalobkyne
- Fond národného majetku SR, Trnavské automobilové závody, a.s., a D. je absolútne neplatné.
Spoločnosť TAZ, a.s. ako právny predchodca (nie bezprostredný) odvodzovala svoje domnelé vlastnícke

právo od úpadcu podľa nasledujúcej chronológie. Dňa 11.4.1992 Ministerstvo pre správu a privatizáciu
národného majetku SR vydalo Rozhodnutie č. 329/92 o schválení privatizačného projektu Úpadcu
podľa platných ustanovení zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné
osoby (ďalej len „ZoPPMŠ“). Podľa predmetného rozhodnutia predmetom privatizácie bol majetok,
ktorý spravoval úpadca ako štátny podnik s právom hospodárenia, a ktorý bol vymedzený (určený) v

tomto rozhodnutí (prílohách tohto Rozhodnutia), podkladom, ktorého bol privatizačný projekt úpadcu.
V súlade s ustanovením § 11 ods. 2 ZoPPMŠ, dňom vyňatia vlastníckeho práva k majetku určeného
na privatizáciu ex lege dochádza k prechodu vlastníckeho práva k majetku určeného na privatizáciu
na FNM SR. V súlade s ustanovením § 15 ods. 1 ZoPPMŠ, vkladom privatizovaného majetku do
základného imania obchodnej spoločnosti zriadenej FNM SR dochádza k prevodu vlastníckeho práva

k majetku na novozaloženú obchodnú spoločnosť. Dňa 29.4.1992 vznikla obchodná spoločnosť -
Trnavské automobilové závody a.s. (od 11.4.1995 zmena obchodného mena: „TAZ SIPOX, a.s.“, neskôr
od 2.6.1997 zmena obchodného mena: „TAZ Trnava, Coburgova, a.s.“). Zakladateľom tejto obchodnej
spoločnosti bol FNM SR, ktorý do základného imania vložil časť nehnuteľností privatizovaného podniku
úpadcu, pričom predmetom vkladu mali byť aj nehnuteľnosti. Dňa 15.9.2007 došlo k zániku spoločnosti

- Trnavské automobilové závody a.s., na základe výmazu spoločnosti z obchodného registra. Dňa
1.2.1996 vznikla obchodná spoločnosť - TAZ spol. s r.o. (od 21.10.1997 zmena obchodného mena:
„TAZ SIPOX spol. s r.o.“), sídlo: Coburgova 84, Trnava. Dňa 31.12.1996 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o
predaji časti podniku medzi TAZ SIPOX, a.s., a TAZ spol. s r.o.. Rozhodnutím valného zhromaždeniaspoločníkov zo dňa 02.04.1998 došlo k zrušeniu spoločnosti bez likvidácie jej premenou na akciovú
spoločnosť: TAZ SIPOX, a.s., Trnava, Coburgova 84. Všetky práva, povinnosti a záväzky (i neznáme)
zrušenej spoločnosti tak prešli na jej právneho nástupcu. Dňa 14.5.1998 vznikla obchodná spoločnosť -

TAZ SIPOX, a.s. (od 1.6.1999 zmena obchodného mena: „TAZ, a.s.“), Coburgova 84, Trnava ako právny
nástupca premenenej obchodnej spoločnosti TAZ spol. s r.o., Dňa 24.10.2006 uzatvoril JUDr. Dušan
Pohovej, správca konkurznej podstaty TAZ, a.s. v likvidácii s D.m kúpne zmluvy o prevode vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam. Dňa 19.3.2013 uzatvoril D. so žalobkyňou Darovaciu zmluvu, na základe ktorej
D. previedol svoje domnelé vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.

V danom prípade nedošlo k prechodu vlastníckeho práva k súpisovým zložkám majetku z dôvodu
priameho rozporu prechodu vlastníckeho práva k súpisovým zložkám majetku s rozhodnutím
Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR č. 329/92 zo dňa 11.04.1992 o schválení
privatizačného projektu Úpadcu (ďalej len „Rozhodnutie o schválení privatizačného projektu“) a
Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 590 zo dňa 16.06.1992 o schválení privatizačného projektu
úpadcu, ktorých predmetom nebol prechod/prevod Súpisovej zložky majetku od úpadcu na FNM SR

a následné prevody/prechody vlastníckeho práva súpisovej zložky majetku na ďalšie osoby. Prechod
vlastníckeho práva k súpisovej zložke majetku je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou pre priamy
rozpor s platnými ustanoveniami § 1 (vecná pôsobnosť zákona o veľkej privatizácii), ďalej ust. § 5
(zákonné podmienky prevodu majetku štátu v rámci veľkej privatizácie), ďalej ust. § 6 ods. 1 písm.
a (obsahová náležitosť privatizačného projektu - určenie majetku), ďalej ust. § 11 ods. 2 (prechod

vlastníckeho práva k majetku štátu na FNM) a iných ustanovení ZoPPMŠ a je v priamom rozpore s
platnými ustanoveniami § 39 OZ (dôvody absolútnej neplatnosti právnych úkonov - priamy rozpor so
zákonom), ďalej ustanovenie § 132 ods. 1 OZ (zákonné vymedzenie právnych titulov nadobudnutia
vlastníckeho práva - rozhodnutie správneho orgánu). FNM SR ako právny predchodca žalobkyne
previedol na iného majetok, ktorého nebol vlastníkom a preto v tejto časti je špecifikácia majetku

vstupujúceho do TAZ a.s., ktorá jej súčasťou notárskej zápisnice N 72/92, NZ 75/92 zo dňa 21.04.1992
absolútne neplatná Uvedená notárska zápisnica pôvodne neobsahovala žiadne prílohy. V súlade
so schváleným privatizačným projektom mal do novozaloženej akciovej spoločnosti prejsť iba ten
nehnuteľný majetok, ktorý je uvedený v I. špecifikácii nehnuteľností š.p. TAZ Trnava vstupujúci do
akciovej spoločnosti. Medzi založením akciovej spoločnosti a návrhom na vklad vlastníckeho práva do

katastra nehnuteľností však neznáma osoba alebo osoby na FNM SR k notárskej zápisnici N 72/92,
NZ 75/92 neoprávnene pripojili prílohu „Špecifikácia majetku vstupujúceho do akciovej spoločnosti
TAZ Trnava“. Následne bol povolený vklad vlastníckeho práva TAZ, a.s. Z porovnania špecifikácií
nehnuteľností je zrejmé, že neoprávnene pripojená špecifikácia obsahuje viac nehnuteľností ako bolo
určené v Rozhodnutí o schválení privatizačného projektu. Pokiaľ ide o nadobudnutie vlastníckeho práva

vydržaním, žalobkyňa nemohla nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, nakoľko na nadobudnutie
vlastníckeho práva týmto spôsobom sa vyžaduje okrem iného uplynutie desaťročnej vydržacej lehoty (so
zákonnou možnosťou započítať si do vydržacej doby dobu, po ktorú mali právny predchodcovia vec v
dobromyseľnejdržbe).ŽalobkyňanadobudladomnelévlastníckeprávoDarovacouzmluvouvroku2012.
Bezprostrednýprávnypredchodca-D.nadobudoldomnelévlastníckehoprávoKúpnymizmluvamivroku

2006 od TAZ, a.s.. Spoločnosť TAZ, a.s. v likvidácii vystupujúca v právnych vzťahoch prostredníctvom
správcu JUDr. Dušana Pohoveja nebola dobromyseľná v držbe nehnuteľností, keďže medzi úpadcom a
spoločnosťou TAZ, a.s./JUDr. Dušanom Pohovejom sa od roku 1999 vedie na Okresnom súde Trnava
konanie o určenie vlastníckeho práva, sp. zn. 13C/279/1999 o.i. aj k nehnuteľnostiam (pozn. toho času
pozemok parc.č. XXXX/X bol súčasťou pozemku parc. č. XXXX/X, odčlenený na základe geometrického

plánu vyhotoveného I. č. XX/XXXX zo dňa 08.06.2004, čo vyplýva aj zo samotnej Kúpnej zmluvy zo
dňa 24.10.2006), o ktorých vylúčenie zo súpisu majetkovej podstaty úpadcu žalobkyňa žiada. Pokiaľ
ide o prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a dobromyseľnosť TAZ, a.s. v likvidácii táto nie
je daná aj s ohľadom na prebiehajúce súdne konania, ktorých účastníkom je správca konkurznej
podstaty úpadcu TAZ, a.s., a to konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 13C/279/1999 a konanie

vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 68Cbi/10/2000. JUDr. Dušan Pohovej tak celkom
zjavne odpredával nehnuteľnosti, ktoré v čase predaja boli predmetom viacerých súdnych konaní, ktoré
spochybňovali vlastnícke právo TAZ, a.s. k nim. Do oprávnenej držby Žalobcu tak nemožno započítať
držbu právneho predchodcu Žalobcu - TAZ, a.s. v likvidácii. Na základe vyššie uvedeného žiadal
žalovaný, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 16.4.2014 (č.l. 61 spisu) doplnila, že ustanovenie § 93 ods. 3 zák.
č. 7/2005 Z.z. je účinné od 1.1.2006 a preto je žalobkyňa toho názoru, že obe kúpne zmluvy z 24.10.2006
o prevode dotknutých nehnuteľností treba posúdiť podľa právnej úpravy platnej v čase uzavretia tohtoprávneho úkonu. Ďalej uviedla, že JUDr. Pohovej oznámil Romanovi Pavlíkovi, že výsledky ponukového
konania boli zaslané na schválenie súdu a že tieto výsledky súťaže boli schválené. V tejto súvislosti
poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/65/2008, ktorý k otázke súhlasu súdu na

predaj majetku zapísaného do konkurznej podstaty uviedol: „Vzhľadom na to, že opatrenie konkurzného
súdu má charakter riadneho súdneho rozhodnutia, ktoré je po právoplatnosti zásadne nezmeniteľné
a záväzné, súdy nie sú oprávnené preskúmavať vecnú správnosť tohto rozhodnutia v inom konaní.
Opačným postupom by sa zasiahlo do princípu právnej istoty a dôvery v súdne rozhodnutia“. Uvedený
záver platí aj pre toto konanie.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 17.4.2014 (č.l. 59 spisu) k aplikácii § 93 ods. 3 zákona č. 7/2005
Z.z. uviedol, že bezprostredný právny predchodca žalobkyne nadobudol nehnuteľnosti ich speňažením
v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu TAZ, a.s., konanie ktoré je vedené na Krajskom súde
v Bratislave pod sp. zn. 3K/105/1999. Toto konkurzné konanie začalo v roku 1999 a spravuje sa
ustanoveniami zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“). Aplikáciu § 93 ods.

3 zákona č. 7/2005 Z.z. (ďalej len „ZoKR“) na predmetné právne vzťahy (speňažovanie uvedeného
majetku v konkurze) nevylučuje len samotná výslovná úprava intertemporality v § 206 ZoKR, podľa
ktorej konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne
vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov, ale aj základné princípy
právneho štátu, medzi ktoré patrí inter alia aj zákaz priamej retroaktivity. Je absolútne vylúčené a právne

neudržateľné, aby sa na speňažovanie majetku v konkurznom konaní podľa ZKV aplikovali ustanovenia
ZoKR (resp. len niektoré ustanovenia ZoKR podľa uváženia žalobkyne). Ak by to tak totiž bolo, ani
správca v konaní začatom podľa ZKV by nemohol majetok zapísaný do súpisu, pokiaľ sa o jeho vylúčení
vedie spor, speňažiť (§ 78 ods. 6 ZoKR). Žalovaný akcentuje skutočnosť, že na rozdiel od speňaženia
vecí zapísaných v súpise podľa ZoKR, pri speňažení vecí zapísaných v súpise a speňažených správcom

v konaní podľa ZKV, nie je prelomená zásada nemo plus iuris..., a preto sa skutočný vlastník môže
voči nadobúdateľovi veci speňaženej v konkurze podľa ZKV s úspechom domáhať určenia vlastníckeho
práva, ak ho správca speňažil podľa príslušných ustanovení ZKV, hoci nešlo o majetok podliehajúci
konkurzu. Správca podľa ZKV tak nemôže platne speňažiť majetok nepodliehajúci konkurzu, hoci v
súpise zapísaný bol. Odhliadnuc od uvedeného, konkurzný súd i správca vedeli, že vo vzťahu k tejto

nehnuteľnosti prebiehajú súdne spory. Dôvody, prečo napriek tomu nehnuteľnosť speňažili/umožnili
speňažiť, nie sú žalovanému známe. K tvrdeniu žalobkyne, že výsledky ponukového konania boli
konkurzným súdom schválené uviedol, že konkurzný súd pri schvaľovaní speňažovania podľa ZKV
skúma len dodržanie formálno-procesného postupu správcu (príp. ďalších osôb) pre speňažovaní;
konkurzný súd pri takomto schvaľovaní neskúma existenciu vlastníckeho práva úpadcu. Odhliadnuc od

uvedeného, predmetom tohto konania nie je preskúmavanie (a to ani len vo forme prejudiciálnej otázky)
schvaľovania postupu speňažovania v konkurze vyhlásenom na majetok TAZ, a.s.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, právnych zástupcov účastníkov, oboznámením sa s
listinnými dôkazmi a to predovšetkým s kúpnymi zmluvami, darovacou zmluvou, listami vlastníctva,

súpisovou zložkou, žalobami, privatizačným projektom, rozhodnutím o schválení privatizačného
projektu, rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 44Cbi/6/2007, rozsudkom Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 21CoKR/4/2008, ako i s celým obsahom spisu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Právny zástupca žalobkyne v konaní uviedol, že právny predchodca žalobkyne uvedené nehnuteľnosti

získal kúpou v roku 2006 od vtedajšieho správcu konkurznej podstaty TAZ, a.s. JUDr. Pohoveja a
nevedel a ani nemohol vedieť o tom, že sú tu nejaké prekážky spojené s konkurzným konaním. Právny
predchodca žalobkyne nadobudol vlastnícke právo titulom vydržania, pretože nielen on ale aj SKP bol
dobromyseľný, že vec patrí TAZ, a.s. a v tejto súvislosti uviedol, že v konaní vedenom na tunajšom súdu
pod sp. zn. 13C/279/1999 ide o určenie vlastníckeho práva a podľa ustálenej judikatúry takýto spor nie

je rozhodujúci a nemá význam pre konkurzné konanie. Podľa poznámky na LV č. XXXX, toto konanie je
prerušené Uznesením OS, ktoré nadobudlo právoplatnosť 31.10.2001. Okrem toho, TAZ a.s. bol vedený
ako vlastník dotknutých nehnuteľností v katastri nehnuteľností v zmysle § 70 a nasl. Katastrálneho zák.
č. 162/1995 Zb., tieto údaje sú záväzné, pokiaľ sa nepreukáže opak a takýto opak doteraz preukázaný
nebol, pretože konania týkajúce sa vylúčenia dotknutých nehnuteľností zo súpisu neboli skončené. Spor

vedený na tunajšom OS pod sp. zn. 44Cbi/6/2007 sa netýka dotknutých nehnuteľností, ktoré nadobudol
zmluvou D.k. Podľa jeho názoru aj na tento prípad možno použiť ust. § 93 ods. 3 zák. č. 7/2005
Zb.z. a prechodné ust. uvedené v § 206 ods. 1 tohto zákona sa nevzťahuje na prípady speňaženia
majetku podľa zákona 328/1991 Zb., pretože zmluva uzavretá D. v roku 2006 sa netýka právneho vzťahusúvisiaceho s konkurzom. Okrem toho aj zákon č. 328/1991 Zb. umožňoval nadobudnutie vlastníctva k
nehnuteľnostiam,ktorénepatriliúpadcoviabolizapísanédosúpisumajetkuúpadcu.Podpornepoukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu ČR č.k. 29Odo/394/2002 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

2Cdo/65/2008,ktorýpojednávaotom,žeaksúdschválilopatrenímprevodmajetkuasúvisiaceopatrenia
vykonané SKP, že je potrebné toto rozhodnutie rešpektovať, lebo ide o súdne rozhodnutie, ktoré je
nezmeniteľné a záväzné a súdy nie sú oprávnené preskúmavať vecnú správnosť tohto rozhodnutia v
inom konaní. Opačným postupom by sa zasiahlo do jedného základných princípov a to do princípu
právnej istoty a dôvery v súdne rozhodnutie. Nadobudnutie vlastníckeho práva právnym predchodcom

žalobkyne bolo oprávnené.

Žalobkyňa sa pridržala výpovede svojho právneho zástupcu.

Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že žalovaný žiada žalobu žalobcu zamietnuť v celom
rozsahu a to z dôvodu, že žalobca nepreukázal existenciu práva, ktoré by zapísanie dotknutého majetku

do súpisu úpadcu TAZ š.p. spochybňoval. Právny predchodca žalobkyne nenadobudol vlastnícke právo
platne,keďžetentomajetoknebolurčenývrozhodnutíoschváleníprivatizačnéhoprojektuaanivsamom
privatizačnom projekte úpadcu na privatizáciu. K otázke dobromyseľnosti a nadobudnutiu vlastníckeho
práva žalobcom vydržaním, uviedol, že vydržanie predstavuje subjektívny psychický postoj držiteľa
v oprávnenosť držby a to s prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré možno objektívne posudzovať.

Z predložených a označených dôkazov jednoznačne vyplýva, že JUDr. Pohovej, SKP úpadcu TAZ
a.s. preukázateľne od roku 1999 vedel o dôvodoch spornosti vlastníckeho práva úpadcu TAZ a.s.
okrem iného aj k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporu. Ide o konanie tunajšieho súdu
sp. zn. 13C/279/1999 a ďalej konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 68Cbi/10/2000.
Z týchto konaní vyplýva, že JUDr. Pohovej preukázateľne vedel o dôvodoch spornosti vlastníckeho

práva úpadcu TAZ a.s.. Okamihom, keď sa JUDr. Pohovej dozvedel o týchto skutočnostiach, stratil
dobrú vieru v držbu týchto nehnuteľností. Otázka právoplatne neskončených konaní vo vzťahu k
trvaniu dobromyseľnosti JUDr. Pohoveja je právne irelevantná. K nadobudnutiu vlastníckeho práva
žalobkyne vydržaním nedošlo, keďže ani k pripočítaniu možnej oprávnenej držby jej bezprostredného
právneho predchodcu D.a neuplynula zákonná 10-ročná vydržacia lehota. Nehnuteľnosti, ktoré sú

predmetom tohto konania, neboli predmetom súdneho konania vedeného na tunajšom súde pod sp.
zn. 44Cbi/6/2007, ale vykonanie dôkazu obsahom tohto spisu má pre dané konanie význam v tom,
že súčasťou tohto súdneho spisu 44Cbi/6/2007 sú okrem iného aj privatizačný projekt, rozhodnutie o
schválení privatizačného projektu a ďalšie relevantné listiny súvisiace s privatizáciou majetku TAZ š.p.
a z ktorých vyplývajú skutočnosti tvrdené žalovaným o tom, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto

konania, neboli predmetom privatizácie a vlastnícke právo platne neprešlo na právnych predchodcov
žalobkyne. Pokiaľ ide o interpretáciu aplikácie § 93 ods. 3 ZoKR na právne vzťahy súvisiace s prevodom
nehnuteľností v roku 2006 kúpnou zmluvou na kupujúceho D., žalovaný zotrváva na svojom právnom
názore, ktorý vyjadril vo svojom podaní zo dňa 17.4.2014, že dotknutú právnu normu nie je možné
aplikovať na uvedený právny vzťah. Pokiaľ ide o žalobcom uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu

ČR z roku 2002, k tomu uviedol, že závery tohto rozhodnutia nevyplývajú zo žiadnej platnej a účinnej
právnej normy v právnom poriadku SR v čase uzavretia kúpnej zmluvy v roku 2006. Podľa ZKV
nadobúdateľ majetku speňaženého počas konkurzného konania sa nestáva zo zákona vlastníkom
týchto nehnuteľností ak vlastníkom týchto nehnuteľností nebol ani samotný úpadca. Tieto právne
závery vyplývajú z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu ako aj z relevantnej judikatúry. Možnosť

nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka v konkurznom konaní bolo upravené až v novej právnej úprave
a to v zák. č. 7/2005 Zb. z., zákon ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2006 a právna úprava, ktorá sa vzťahuje
v súlade so zákazom priamej retroaktivity len na konania začaté po 1.1.2006. Pokiaľ ide o argumentáciu
žalobcu, že právoplatné opatrenie súdu, ktorým schválil speňaženie je záväzné a nezmeniteľné a nie je
možné ho v iných súdnych konania spochybňovať, uviedol, že odhliadnuc od toho, že žalovaný nebol

účastníkom konkurzného konania, v ktorom bolo opatrenie vydané a teda žalovaného nezaväzuje, v
tomto opatrení sa otázka vlastníckeho práva úpadcu TAZ a.s. a to ani len vo forme prejudiciálnej otázky
nepreskúmavala. Týmto opatrením sa len skúmalo dodržanie všetkých podmienok pri speňažovaní
majetku zapísaného do súpisu. Otázka vlastníckeho práva bola a je skúmaná v konaniach o vylúčenie
majetku zo súpisu, v tomto prípade v konaní sp. zn. 68Cbi/10/2000, konanie ktoré bolo vyvolané

tým, že správca zapísal majetok, ktorý je predmetom aj tohto konania, do súpisu majetku úpadcu.
Podľa právneho názoru žalovaného súd v tomto konaní uvedené opatrenie, ktorým sa schváli postup
speňažovania, preskúmavať nebude.Z kúpnej zmluvy (č.l. 4 spisu) súd zistil, že dňa 24.10.2006 uzavrel JUDr. Dušan Pohovej ako správca
konkurznej podstaty TAZ, a.s. v likvidácii ako predávajúci a D. ako kupujúci kúpnu zmluvu v zmysle §
588 a nasl. OZ, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve predávajúceho a to

novovytvorenej parcely č. XXXX/X vo výmere XXX m2 - zastavané plochy (dvor), ktorá bola vytvorená
z parcely č. XXXX/X vo výmere XXXX m2 zapísaná na LV č. XXXX Správy katastra Trnava za kúpnu
cenu 440.000 Sk.

Z kúpnej zmluvy (č.l. 6 spisu) súd zistil, že dňa 24.10.2006 uzavrel JUDr. Dušan Pohovej ako správca

konkurznej podstaty TAZ, a.s. v likvidácii ako predávajúci a D. ako kupujúci kúpnu zmluvu v zmysle §
588 a nasl. OZ, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve predávajúceho a
to parcely č. XXXX/X vo výmere XXXX m2 - zastavané plochy a nádvoria zapísaná na LV č. XXXX
Správy katastra Trnava za kúpnu cenu 857.600 Sk.

Z výpisu z LV č. 9893 (č.l. 8 spisu) súd zistil, že na predmetnom LV bol vedený ako vlastník nehnuteľností

parcely č. XXXX/X a XXXX/X D., ktoré nadobudol na základe kúpnych zmlúv.

Z darovacej zmluvy (č.l. 9 spisu) súd zistil, že dňa 19.3.2012 uzavreli darca D. a obdarovaná V. rodená
L. darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve darcu a
to parcely č. XXXX/X a XXXX/X, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Trnava, zapísaných na LV

č. XXXX, Správa katastra A..

Z výpisu z LV č. XXXXX (č.l. 11 spisu) súd zistil, že na predmetnom LV je vedený ako vlastník
nehnuteľností parcely č. XXXX/X a XXXX/X žalobkyňa, ktorá nadobudla nehnuteľnosti na základe
darovacej zmluvy.

Z listu zo dňa 19.12.2012 (č.l. 12 spisu) súd zistil, že žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu
oznámila žalovanému, že nesúhlasí so zápisom nehnuteľností parcely č. XXXX/X a XXXX/X do súpisu
všeobecnej podstaty úpadcu TAZ š.p., nakoľko vlastnícke právo nadobudla vydržaním.

Z výzvy zo dňa 30.5.2013 (č.l. 13 spisu) súd zistil, že žalovaný adresoval žalobkyni výzvu na podanie
vylučovacej žaloby v lehote 30 dní od jej doručenia, nakoľko sa nestotožnil s dôvodmi nadobudnutia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedenými žalobkyňou.

Zo súpisovej zložky majetku (č.l. 14-15 spisu) súd zistil, že je v nej zapísaný majetok parcela č. XXXX/X

a XXXX/X s poznámkou sporného zápisu v prospech osoby V. U., ktorej svedčia pochybnosti sporného
zápisu.

Zo žaloby (č.l. 41 spisu) súd zistil, že dňa 18.11.1999 bola na tunajší súd podaná žalobcom Trnavské
automobilové závody, š.p. v likvidácii podaná žaloba proti žalovaným v 1. rade TAZ a.s. v likvidácii a v

2. rade Lisovňa, a.s. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a to okrem iným aj k parcele č.
XXXX/X a XXXX/X zapísaných na LV č. XXXX. Konanie je vedené pod sp. zn. 13C/279/1999.

Zo žaloby zo dňa 2.2.2010 (č.l. 46 spisu) súd zistil, že na Krajský súd Bratislava bola podaná žaloba
žalobcuTrnavskéautomobilovézávodyš.p.protižalovanémuJUDr.DušanPohovej,správcakonkurznej

podstaty úpadcu TAZ a.s. o vylúčenie veci z konkurznej podstaty medzi ktoré patria aj nehnuteľnosti
parcela č. 8673/2 a 8673/3. Predmetné konanie je vedené pod sp. zn. 68Cbi/10/00.

Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom

ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje."

Podľa § 1 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu
občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva. Občiansky
zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito

osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne
vzťahy neupravujú iné zákony. 1)Podľa § 2 ods. 1,2 3 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov
alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája. V občianskoprávnych vzťahoch
majú účastníci rovnaké postavenie. Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva

a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy
ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

Podľa § 132 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo
inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených

zákonom.
Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom
určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa§37Občianskehozákonníka,právnyúkonsamusíurobiťslobodneavážne,určiteazrozumiteľne;
inak je neplatný.

Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Absolútne neplatný právny úkon je taký právny úkon, ktorý nie je dovolený. Ak právny úkon odporuje

svojim obsahom a účelom zákonu, nejde o rozpor iba s Občianskym zákonníkom (ďalej OZ), ale aj
všetkými právnymi predpismi kogentnej povahy, ktoré majú právnu silu zákona. K obchádzaniu zákona
dochádza vtedy, ak právny úkon výslovne a priamo neodporuje zákonu, ale v konečnom prípade svojimi
dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Ak sa právny úkon prieči dobrým mravom je rovnako
nedovolený, pretože účastník koná v rozpore so základnými, všeobecne uznávanými, v spoločnosti

panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi. Platnosť právneho úkonu
treba posudzovať v okamihu a so zreteľom na okolnosti daného prípadu, keď k právnemu úkonu došlo.
Dôvody absolútnej neplatnosti právnych úkonov pôsobia zo zákona, od počiatku, voči všetkým osobám.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov."
Podľa § 457 OZ: „ Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal."

Podľa § 5 zákona č. 92/1991 Zb., prevod majetku podľa tohto zákona sa vykoná na základe rozhodnutia
o privatizácii podniku alebo jeho časti, alebo na základe rozhodnutia o privatizácii majetkovej účasti
štátu na podnikaní inej právnickej osoby (ďalej len "rozhodnutie o privatizácii") vydaného na základe
privatizačného projektu.

Podľa § 6 Zákona č.92/1991 Zb., privatizačný projekt podniku je súhrn ekonomických, technických,
majetkových, časových a ďalších údajov, ktorý obsahuje
a) označenie podniku a vymedzenie majetku určeného na privatizáciu podľa tohto projektu (ďalej len
"privatizovaný majetok"),
b) údaje o tom, akým spôsobom štát privatizovaný majetok nadobudol,

c) vymedzenie častí majetku nepoužiteľných na podnikateľské účely (napr. nevymožiteľné pohľadávky,
neupotrebiteľné základné prostriedky a zásoby),
d) ocenenie privatizovaného majetku,
e) spôsob prevodu privatizovaného majetku včítane vyporiadania nárokov oprávnených osôb,
f) pri založení obchodnej spoločnosti určenie jej právnej formy,

g) pri založení akciovej spoločnosti spôsob rozdelenia akcií, ich podiely, prípadne druhy, ako aj údaje o
tom, či a v akom rozsahu sa použijú investičné kupóny,
h) pri predaji jeho spôsob, určenie ceny, platobných a ďalších podmienok,
i) v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje § 11 ods. 3, určenie podielov privatizovaného majetku podľa § 11
ods. 4,

j) spôsob prevodu práv priemyselného alebo iného duševného vlastníctva prerokovaný s Federálnym
úradom pre vynálezy, pokiaľ tieto práva sú majetkom podniku,
k) časový plán uskutočnenia privatizačného projektu podniku.Privatizačný projekt podniku sa môže týkať časti podniku alebo celého podniku alebo majetku niekoľkých
podnikov.

Podľa § 78 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase správca bezodkladne
po zverejnení sporného zápisu v Obchodnom vestníku písomne vyzve osobu, v ktorej prospech do
súpisu zapísal poznámku, aby do 30 dní od doručenia výzvy uviedla dôvody a predložila dôkazy, ktoré
zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Ak správca na základe uvedených dôvodov a predložených
dôkazov s odbornou starostlivosťou zistí, že vyzvaná osoba má právo vylučujúce zapísanie majetku do

súpisu, majetok zapísaný do súpisu bezodkladne po súhlase príslušného orgánu zo súpisu vylúči; inak
vyzvanú osobu bezodkladne opätovne písomne vyzve, aby do 30 dní od doručenia výzvy uplatnila svoje
právo na súde žalobou podanou proti nemu s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty.

Podľa § 78 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase, ten, kto uplatňuje
právovylučujúcezapísaniemajetkudosúpisu,musítakurobiťusprávcualebonasúdežaloboupodanou

proti správcovi najneskôr do 30 dní od zverejnenia zápisu tohto majetku do súpisu v Obchodnom
vestníku. Neskôr môže právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu uplatniť u správcu alebo na súde
žalobou podanou proti správcovi len ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech
iného alebo nikoho alebo bez poznámky, i keď mal byť zapísaný s poznámkou v prospech neho. Ak
sa právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu včas neuplatní, zanikne; právo vylučujúce zapísanie

majetku do súpisu zanikne najneskôr rozvrhnutím výťažku zo speňaženia dotknutého majetku.

Podľa§27ods.2zákonač.328/1991Zb.okonkurzeavyrovnaní,predajmimodražbyuskutočnísprávca
so súhlasom súdu a za podmienok ním určených. Veci možno predať mimo dražby aj pod odhadnú
cenu alebo cenu ustanovenú cenovými predpismi. Rovnako tak možno odplatne previesť aj úpadcove

sporné alebo ťažko vymáhateľné pohľadávky. Vec nadobudnutá z podstaty sa prevádza bez tiarch na
nej viaznucich s výnimkou vecných bremien.

Podľa§93ods.3zák.č.7/2005Z.z.kupujúcipriodplatnomprevodevecizapísanejdosúpisunadobudne
vlastnícke právo aj vtedy, keď úpadca nebol vlastníkom tejto veci, ibaže vedel alebo musel vedieť, že

úpadca alebo tretia osoba, ktorej majetok zabezpečuje záväzok úpadcu, nie je vlastníkom veci. Správca
zodpovedá pôvodnému vlastníkovi veci za škodu, ktorá mu tým vznikla, ibaže preukáže, že konal s
odbornou starostlivosťou.

Podľa § 206 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou

tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov.

Podľa § 134 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny

predchodca.

Žalobkyňa v konaní tvrdila, že jej svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré žalovaný zapísal do
súpisu majetku úpadcu, ktorého je žalovaný správcom, a preto by mali byť tieto nehnuteľnosti zo súpisu
vylúčené. Vlastnícke právo nadobudla k dotknutým nehnuteľnostiam vydržaním podľa § 134 OZ, pričom

do vydržacej doby si započítala aj dobu, po ktorú nehnuteľnosti držali ako oprávnení držitelia aj jej právni
predchodcovia syn D.k a správca JUDr. Pohovej. Zároveň podľa právneho názoru žalobkyne je možné
pri jej nadobudnutí vlastníckeho práva aplikovať aj § 93 ods. 3. Zák. č. 7/2005 Z.z.. Žalovaný v konaní
poprel právne dôvody nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyňou ale aj jej právnymi predchodcami.
Uvedené zostalo medzi účastníkmi sporné.

V konaní mal súd preukázané, že žalobkyňa ako obdarovaná uzavrela dňa 19.3.2012 so synom RG. ako
darcom darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností parcely č. XXXX/X a XXXX/
X, nachádzajúcich sa v katastrálnom území A., zapísaných na LV č. XXXX, Správa katastra A.. Darca
získal predmetné nehnuteľnosti na základe kúpnych zmlúv zo dňa 24.10.2006 od predávajúceho JUDr.

Dušana Pohoveja ako správcu konkurznej podstaty TAZ, a.s. v likvidácii.

Základom rozhodnutia vo veci je posúdenie, či žalobkyňa uplatňujú právo, ktoré zapísanie majetku
do súpisu vylučuje. Aj napriek tomu, že v danom konaní žalobkyňa netvrdila, že vlastnícke právo knehnuteľnostiam nadobudla prevodom na základe darovacej zmluvy od predchádzajúceho vlastníka
- syna D., tak súd pokladá za potrebné, a to aj vzhľadom na použitú argumentáciu žalovaného
v konaní uviesť nasledovné. Po oboznámení sa s obsahom privatizačného projektu (z pripojeného

spisu tunajšeho súdu sp.zn.:44Cbi/6/2007, ktorého je súčasťou) súd zistil, že tento privatizačný projekt
obsahuje časť označenú ako „Privatizačný projekt TAZ, š.p. Trnava“, časť „Komentáre, vysvetlivky,
prílohy, tretia časť projektu majetkoprávna a doklad č. 2 - konkurenčný projekt Zlievareň TAZ Trnava.
Prvá časť projektu charakterizuje podnik a jeho majetok v Kčs, v účtovných cenách. Na strane
14 je uvedené založenie akciovej spoločnosti, pričom je uvedená výška základného kapitálu a.s.

846.657 tis. Kčs. Nachádza sa tam aj návrh zakladateľskej listiny a.s. a jej stanov. V tejto časti nie
je uvedený majetok či hnuteľný alebo nehnuteľný. V druhej časti projektu je uvedená špecifikácia
nehnuteľností štátneho podniku TAZ Trnava vstupujúcich do akciovej spoločnosti. Nehnuteľnosti
uvedené v žalobe sa tu nenachádzajú zapísané. Časť tretia majetkoprávna obsahuje identifikácie
parciel a listov vlastníctva, ktoré boli vystavené v roku 1995, pričom projekt bol schválený v roku
1992. Privatizačný projekt bol schválený rozhodnutím Ministerstva pre správu a privatizáciu národného

majetku SR č.j. 329/92 zo dňa 11.4.1992 v ktorom sa uvádza: „Privatizačný projekt, registrovaný pod
registračným č. 329 schvaľujem. Základné údaje schváleného privatizačného projektu sú nasledovné:
1/ Do privatizácie podľa tohto projektu vstupuje časť majetku podniku. 2/ Spôsob privatizácie podľa
jednotlivých privatizačných výstupov - založenie a.s., - verejná dražba, - priamy predaj časti majetku
- 7 x. Priamy predaj časti majetku podlieha schváleniu vlády SR. Toto rozhodnutie nie je rozhodnutím

v správnom konaní a nie je možné proti nemu odvolanie. Rozhodnutie je dokladom pre FNM SR na
vykonanie úkonov spojených s realizáciou privatizačného projektu a podkladom, na základe ktorého
zruší zakladateľ š.p., resp. vyčlení časť majetku z existujúceho š.p. Podnik je povinný predložiť FNM
SR účtovnú závierku pred založením akciovej spoločnosti.“ Z uvedeného rozhodnutia nie je zrejmé,
ktorý privatizačný projekt a ktoré časti boli schválené, nakoľko privatizačný projekt pod reg. č. 329

obsahoval aj konkurenčný projekt. Nie je zrejmé aký majetok, teda jeho časť vstupuje do privatizácie
a akým spôsobom sa bude ktorá časť majetku privatizovať. Toto rozhodnutie nie je rozhodnutím
v správnom konaní, ale na základe tohto rozhodnutia malo prejsť vlastníctvo na FNM SR podľa §
11 ods. 3 zákona č. 92/91 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Privatizačný
projekt č. 329 a rozhodnutie Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR č. 329/92

zo dňa 11.04.1992, ktorým bol privatizačný projekt schválený, nie sú právnymi úkonmi v zmysle
§ 34 Obč. zák. pričom preskúmavanie uvedeného rozhodnutia súdu neprislúcha. Napriek tomu sa
jedná o listiny, ktorých obsah bolo potrebné posúdiť v súvislosti s preukazovaním práva žalobcu ku
konkrétnemu, v žalobnom návrhu uvedenému majetku. Pre dané konanie bolo z hľadiska právneho
posúdenia rozhodujúce nie preskúmanie zákonnosti privatizačného projektu, ale oboznámenie sa s

jeho obsahom ako aj s obsahom rozhodnutia o jeho schválení a zistenie, či nehnuteľnosť, ktorá
je predmetom tohto konania bola predmetom privatizácie. Pri skúmaní obsahu aktov súvisiacich s
privatizáciou, najmä stotožnenia nehnuteľností vstupujúcich do majetku Trnavské automobilové závody,
a.s. prostredníctvom FNM SR s nehnuteľnosťami špecifikovanými v žalobe nie je možné vzhľadom na
obsahovúnedôslednosťaktovsúvisiacichsprivatizáciou,akoajnadodatočnúneoprávnenúmanipuláciu

s dokladmi, ich dopĺňaním, ako to vyplýva z návrhu Trnavských automobilových závodov š.p., FNM SR,
MinisterstvapresprávuaprivatizáciunárodnéhomajetkuSRasprávcukonkurznejpodstatyúpadcuTAZ
Trnava, Coburgova, a.s. v likvidácii na začatie katastrálneho konania zo dňa 22.12.1999. Na základe
uvedeného rozhodnutia neboli nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti na FNM SR a následne
na TAZ a.s. a nezistená osoba doplnila privatizačný projekt a bola dodatočne vytvorená „upresnená

špecifikácia majetku vstupujúceho do akciovej spoločnosti TAZ /čiastková/“ z dôvodu „dopracovania
technickej dokumentácie tvoriacej podklad pre zápis do KN“., Z uvedeného vyplýva, že pôvodný
privatizačný projekt a tým aj rozhodnutie o schválení privatizačného projektu trpelo takými vadami, pre
ktoré nebolo možné identifikovať majetok vstupujúci do akciovej spoločnosti a zapísať ho do katastra
nehnuteľností. Aj keď neskôr došlo k zápisu na listy vlastníctva, vykonaným dokazovaním v tomto

konaní bolo preukázané, že zápis vlastníctva žalobkyne je nedôvodný, nakoľko vlastníctvo predmetnej
nehnuteľnosti (resp. nehnuteľnosti, ktorej bola pôvodne pred odčlenením súčasťou) neprešlo na základe
rozhodnutia oschváleníprivatizačnéhoprojektunaFNMSR,pretoFNMSRnemoholpreniesťvlastnícke
práva na právnych predchodcov žalobkyne. V prejednávanej veci ide o vadu rozhodnutí, ktorými
malo dôjsť k prevodu majetku štátneho podniku na FNM, následne na akciovú spoločnosť Trnavské

automobilové závody a.s.. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozhodnutie tunajšieho súdu č.k.
44 Cbi 6/2007-653 zo dňa 26.03.2008 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č.k. 21 CoKR
4/2008-767 zo dňa 23.09.2008, ktoré riešilo obdobné otázky súvisiace s privatizačným rozhodnutím
a projektom, aké sa riešia v tejto veci, kde bolo konštatované, že privatizované nehnuteľnosti nebolijednoznačne stotožnené, pričom k totožnému záveru súd dospel po vykonanom dokazovaní aj v
danej veci. Pre určenie privatizovaného majetku podľa zákona o veľkej privatizácii je rozhodujúce
jeho vymedzenie v rozhodnutí podľa § 11 ods. 2 zákona č. 92/91 Zb.. V konaní nebolo preukázané,

žeby vlastníctvo nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu prešlo na Fond národného majetku SR,
neexistujeprávnytitulnadobudnutiavlastníckehoprávakprivatizovanémumajetkunaFond.Predmetom
privatizácie podľa rozhodnutia neboli nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu a
ktoré podliehali právu hospodárenia úpadcu ako štátneho podniku, pretože nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom tohto súdneho sporu neboli vymedzené v rozhodnutí ani jeho prílohách ako majetok

určený na privatizáciu. Bolo preukázané, že nehnuteľnosti nepredstavovali majetok, ktorý by bol v
privatizačnom projekte úpadcu ako štátneho podniku určený na privatizáciu, preto rozhodnutie o
schválení privatizácie nebolo právnym titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva Fondu národného
majetku SR k nehnuteľnosti a preto Fond nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, zároveň
neexistoval žiaden iný právny titul v prospech Fondu, ktorý by zakladal právne účinky zákonného
prechodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na Fond. Ak určitý majetok nebol zahrnutý v

privatizačnom projekte štátneho podniku a predmetný majetok nebol určený privatizačným projektom
na privatizáciu a nebol schválený na privatizáciu na základe rozhodnutia príslušného správneho
orgánu (v tom čase Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR), potom predmetom
privatizácie nebol tento majetok a následne tento majetok ani nebol predmetom ďalších prechodov a
prevodov vlastníckeho práva k majetku v prospech obchodnej spoločnosti zriadenej Fondom. Prevod

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto sporového konania, je sankcionovaný
absolútnou neplatnosťou pre rozpor s právnou zásadou „nemo plus iuris“, pretože právny predchodcovia
žalobkyne ako putatívneho vlastníka, spoločnosť TAZ, a.s., a ani Roman Pavlík neboli vlastníkmi
sporných nehnuteľností (ani sa nimi nikdy nestali). Neplatnosť prvotnej zmluvy o prevode vlastníctva
(resp. v danom prípade absencia akéhokoľvek nadobúdacieho titulu k privatizovanému majetku -

spornej nehnuteľnosti na Fond) totiž vzhľadom na derivatívny spôsob nadobudnutia vlastníckeho
práva nemôže byť ,,zhojená" ani následným prevodom veci na ďalšieho ,,domnelého vlastníka", čo
je prejavom už spomenutej zásady, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má
sám. Ak je prvotný úkon absolútne neplatný (a o to viac v prípade ako v danej veci, ak akýkoľvek
nadobúdací titul - právny úkon absentuje, preto ako je aj nižšie zdôvodnené je možné analogicky

aplikovať právne situácie súvisiace s absolútnou neplatnosťou úkonov), nestal sa prvý nadobúdateľ
(FNM) nikdy vlastníkom nehnuteľností a v prípade ich ďalšieho prevodu nesvedčí v prospech ďalších
nadobúdateľov (žalobkyne) vlastnícke právo, ktoré by malo byť odvodené od vlastníckeho práva prvého
nadobúdateľa. Na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa totiž vyžaduje kumulatívne
splnenie dvoch právnych skutočností. Prvou je uzavretie platnej zmluvy o jej prevode (titulus acquirendi)

a druhou je individuálny správny akt - rozhodnutie príslušnej správy katastra o povolení vkladu (modus
acquirendi). Ak bol správou katastra povolený vklad vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej
zmluvy, je teda reálne daný len modus, avšak jasne chýba titulus, teda platne uzavretá zmluva. Na
základe absolútne neplatného právneho úkonu takto nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, a teda nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva hoc i dobromyseľného

nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a
ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť
viac práv, ako má sám. Predmetný právny názor bol vyslovený v uznesení Ústavného súdu SR sp.
zn. I. ÚS 50/2010-11(uznesenie riešilo obdobný prípad ako v prejednávanej veci, kde sťažovatelia
nadobudli nehnuteľnosti v dobrej viere od osoby, ktorá bola v katastri nehnuteľností zapísaná ako

jediný vlastník bez akéhokoľvek obmedzenia) ako aj v uznesení Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 30 Cdo 250/2009, podľa ktorého „princíp nabytí vlastnického práva v dobré víře nelze uplatnit
v případě absolutní neplatnosti právního úkonu, tedy nelze jím vytěsňovat zákonné důsledky, kdy
účastníky sledovaný věcněprávní vztah prostřednictvím předmětné kupní smlouvy nebyl vůbec založen
(na rozdíl od hmotněprávní situace, kdy od platně uzavřené smlouvy účastník po právu odstoupil a došlo

tak k jejímu zrušení od samého počátku ve smyslu § 48 ods. 2 OZ), neboť uvedená smlouva - coby
dvoustranný právní úkon - byla postižena absolutní neplatností“. Analogická právna situácia, v ktorej
sa ocitol žalobca, bola predmetom aj konania pred Ústavným súdom Českej republiky sp. zn. II. ÚS
349/2003, na ktorého závery možno poukázať. Z odôvodnenia tohto nálezu možno uviesť tieto závery:
„Dále se Ústavní soud zabýval námitkou stěžovatelky, dle níž kupní smlouvu na předmětnou nemovitost

uzavřelavdobrévíře,spoléhajícnasprávnostúdajůobsaženýchvkatastrunemovitostí.Anitutonámitku
však neshledal Ústavní soud důvodnou, neboť zásadně nelze trvat na zachování právní jistoty, jež byla,
ač v dobré víře, nabyta v rozporu s právem. Vklad práva do katastru nemovitostí je nutno vnímat jen
jako jednu z podmínek pro platný převod vlastnického práva k nemovitosti. Dobrá víra stěžovatelky jerozhodná pouze potud, že jí lze přiznat veškerá práva a povinnosti oprávněného držitele tak, jak vyplývají
z ustanovení § 129 a násl. občanského zákoníku. S dobrou vírou však stávající právní úprava žádné jiné
právní následky než výše uvedené nespojuje, a tudíž ochrana, již poskytuje nabyvateli dobrá víra, není

takové intenzity, aby zabránila vlastníku nemovitosti účinně uplatňovat své absolutní právo. Jinými slovy,
pokud zápis v katastru nemovitostí neodpovídá skutečnosti, má tato převahu nad katastrem “. Možno
teda uzavrieť, že platí vyvratiteľná domnienka, podľa ktorej údaje, zapísané v katastri nehnuteľností sa
považujú za platné, kým sa nepreukáže opak. Kupujúci, ktorý nadobudol vec od nevlastníka, nemôže
namietať len tým, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti od predávajúceho ako výlučného

a neobmedzeného vlastníka podľa údajov na liste vlastníctva evidovaných v katastri nehnuteľností.
Preto ak predávajúcemu nesvedčí v čase ďalšieho prevodu aprobovane nadobudnutý vlastnícky titul,
nemôže previesť viac práv ako má sám. V takom prípade síce nadobudnutiu nehnuteľnosti a samotnému
prevodu je daný modus - rozhodnutie o vklade do katastra nehnuteľností, ale jasne chýba titulus -
platne uzavretá zmluva medzi scudziteľom a nadobúdateľom ex tunc. Právny predchodca žalobkyne
spoločnosťTAZ,a.s.aD.nenadobudolvlastníckeprávokprevádzanýmnehnuteľnostiam,apretovrámci

zásady nemo plus iuris in alium transferre potest, quam ipse habet nemohli nehnuteľnosti previesť na
svojich právnych nástupcov teda ani na žalobkyňu darovacou zmluvou zo dňa 19.3.2012, pretože neboli
nositeľmi žiadnych práv k nehnuteľnostiam a teda nemali čo previesť (v čase prevodu predávajúci nie
je vlastníkom a preto nemôže previesť viac práv ako sám má.). Rímsko-právna zásada nemo plus iuris
ad alium transferre potest, quam ipse habet sa dá vyjadriť aj slovami: ,,z nepráva nemôže vzniknúť

právo". Podľa uvedenej zásady žalobkyňa nemohla platne nadobudnúť vlastnícke právo z dôvodu, že
ani jej právny predchodca(ovia), teda subjekty, od ktorých by odvodzovala (derivatívne) svoje vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam, toto právo k predmetným nehnuteľnostiam nikdy nenadobudli, a teda ho ani
nemohli na žalobkyňu platne previesť. Zo zásady nemo plus iuris ad alium transferre potest quam
ipse habet existuje niekoľko výnimiek. Výnimky sú právnou úpravou konštruované vo výnimočných

prípadoch, keď je nevyhnutné, aby prevážila zásada právnej istoty. Ako príklad týchto výnimiek možno
uviesť nadobudnutie vlastníckeho práva <. o cenných papieroch, prípadne aj nadobudnutie vlastníckeho práva bez
zaťaženia zálohom v rámci bežného obchodného styku. Je nutné uviesť, že hmotné právo upravuje aj

vzájomné nároky účastníkov z neplatného právneho úkonu, prípadne vrátenie majetkového prospechu
získaného plnením bez právneho dôvodu.

K predmetným nehnuteľnostiam nemohla nadobudnúť žalobkyňa vlastníctvo ako tvrdila ani vydržaním,
nakoľko pre vydržanie neboli splnené základné zákonné predpoklady a to oprávnenosť a nepretržitosť

držby počas desiatich rokov.
K zákonným predpokladom vydržania patria:
a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu,
b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas
zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov.

Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane
nakladať s vecou ako so svojou.
Držiteľ musí byť v dobrej viere nielen v okamžiku, kedy sa stal držiteľom veci, ale po celú vydržaciu
dobu. Držiteľ prestáva byť oprávneným držiteľom, akonáhle sa dozvedel, alebo z okolností sa musel
dozvedieť,ženiejevlastníkomdržanejveciastávasapretodržiteľomneoprávneným.Stratadobrejviery

držiteľa veci nastane okamihom, keď sa mu stali známymi skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho
posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti, že mu vec patrí. Strata dobrej viery je
jednou z okolností, ktorá má za následok koniec behu vydržacej doby. Žalobkyňa nemohla nadobudnúť
vlastnícke právo vydržaním, nakoľko na nadobudnutie vlastníckeho práva týmto spôsobom sa vyžaduje
okrem iného uplynutie desaťročnej vydržacej lehoty so zákonnou možnosťou započítať si do vydržacej

doby dobu, po ktorú mali právny predchodcovia vec v dobromyseľnej držbe. Žalobkyňa nadobudla
domnelé vlastnícke právo Darovacou zmluvou zo dňa 19.3.2012. Jej bezprostredný právny predchodca
- D. nadobudol vlastníckeho právo Kúpnymi zmluvami zo dňa 24.10.2006 od TAZ, a.s.. Spoločnosť
TAZ, a.s. v likvidácii vystupujúca v právnych vzťahoch prostredníctvom správcu JUDr. Dušana Pohoveja
nebola dobromyseľná v držbe nehnuteľností, keďže od roku 1999 sa vedie pod sp. zn. 13C/279/1999

na Okresnom súde Trnava konanie o určenie vlastníckeho práva, a to aj k dotknutým nehnuteľnostiam
(pozn. toho času pozemok parc.č. XXXX/X bol súčasťou pozemku parc. č. XXXX/X), o ktorých vylúčenie
zo súpisu majetkovej podstaty úpadcu žalobkyňa žiada, a ktorého účastníkom je TAZ, a.s., v zastúpení
správcom (v minulosti JUDr. Pohovejom). Pokiaľ ide o prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam adobromyseľnosť TAZ, a.s. v likvidácii táto nie je daná aj s ohľadom na prebiehajúce iné súdne konania,
ktorých účastníkom je správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s., na konanie vedené na Krajskom
súde v Bratislave pod sp. zn. 68Cbi/10/2000 a JUDr. Dušan Pohovej tak celkom zjavne odpredával

nehnuteľnosti, ktoré v čase predaja boli predmetom viacerých súdnych konaní, ktoré spochybňovali
vlastnícke právo TAZ, a.s. k nim. Do oprávnenej držby žalobkyne tak nemožno započítať držbu právneho
predchodcu - TAZ, a.s. v likvidácii. K nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobkyne vydržaním nedošlo,
keďže ani pri započítaní možnej oprávnenej držby jej bezprostredného právneho predchodcu Romana
Pavlíka neuplynula zákonná 10-ročná vydržacia lehota.

K aplikácii § 93 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. a k právne argumentácii žalobkyne, že ak súd v minulosti
schválil opatrením prevod majetku pri speňažovaní je potrebné toto rozhodnutie rešpektovať, sa
súd v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom žalovaného. Bezprostredný právny predchodca
žalobkyne nadobudol nehnuteľnosti ich speňažením v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu TAZ,
a.s., konanie ktoré je vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3K/105/1999. Toto konkurzné
konanie začalo v roku 1999 a spravuje sa ustanoveniami zákona č. 328/1991 Zb. (ZKV). Aplikáciu § 93

ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. (ďalej len „ZoKR“) na predmetné právne vzťahy (speňažovanie uvedeného
majetku v konkurze) vylučuje úprava intertemporality v § 206 ZoKR, podľa ktorej konkurzy a vyrovnania
vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa
spravujú podľa doterajších právnych predpisov. Platí v danom prípade zákaz priamej retroaktivity. Je
vylúčené, aby sa na speňažovanie majetku v konkurznom konaní podľa ZKV aplikovali ustanovenia

ZoKR(resp.účelovolenniektoréustanoveniaZoKR).Ďalejkonkurznýsúdprischvaľovaníspeňažovania
podľa ZKV skúma len dodržanie formálno-procesného postupu správcu pri speňažovaní. Konkurzný súd
pri takomto schvaľovaní neskúma existenciu vlastníckeho práva úpadcu. V danom prípade, konaní ani
súd predmetné opatrenie ani vecne nepreskúmava.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, ktoré
ju zaťažovalo a nepreukázala existenciu vlastníckeho práva vylučujúceho zapísanie majetku do súpisu
všeobecnej podstaty úpadcu, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 10 ods. 1 Vyhlášky MS

SR č. 655/2004 Z.z. tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania v
sume 3.819,46 eur (a to za trovy právneho zastupovania, tarifná odmena za 4 hlavných úkonov právnej
služby po á 758,53 eur /prevzatie a príprava, vyjadrenie k žalobe zo dňa 18.2.2014, vyjadrenie zo dňa
17.4.2014, účasť na pojednávaní dňa 14.5.2014/, náhrada hotových výdavkov (§ 15 a nasl. vyhlášky) :
náhrada cestovného Dubnica - Trnava a späť, 180 km, 62,99 eur, režijný paušál (§ 16 vyhlášky) 4 x po

á 8,04 eur, náhrada za stratu času § 17 ods. 1 vyhlášky) : Dubnica-Trnava a späť, 53,60 eur, odmena
a náhrady zvýšené podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty) proti procesne neúspešnej
žalobkyni s tým, že v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. priznanú náhradu trov konania uložil zaplatiť žalobkyni
do rúk právneho zástupcu žalovaného.
Za hodnotu predmetu sporu možno považovať hodnotu nehnuteľností parc. č. 8673/3 a parc. č. 8673/5,

ktoré sú predmetom vylučovacej žaloby, ktorá hodnota vo výške 166.800 eur vyplýva zo zverejneného
súpisu majetku úpadcu v Obchodnom vestníku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
- neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
- konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené /§ 205a O.s.p./,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
- súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3 O.s.p., časť prvej vety za bodkočiarkou.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok/.