Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. október 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 18C/7/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314212667
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8314212667.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Andrejom Lukáčom v právnej veci navrhovateľa: Orange

Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený: Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, proti odporcovi: C. D., T.. XX.XX.XXXX, Y. XXX/X, H. T. X.,
U..č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou R. G., pracovníčkou Okresného súdu Humenné,
za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu spotrebiteľov Slovenska, občianske združenie,
IČO: 42331579, Farská 32, Michalovce, o zaplatenie 576,83 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd vstup vedľajšieho účastníka občianske združenie, Združenie na ochranu spotrebiteľov Slovenska,
IČO: 42331579, Farská 32, Michalovce, pripúšťa do konania na stranu odporcu.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 400,83 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50
% ročne z dlžnej sumy od 26.07.2013 do zaplatenia v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporcajepovinnýuhradiťnavrhovateľovitrovykonaniavovýške13,45euratrovyprávnehozastúpenia
vo výške 43,24 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh v prevyšujúcej časti zamieta.

Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal dňa 03.11.2014 na tunajší súd návrh, ktorým žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie
sumy 576,83 eur, úrokov z omeškania a na náhradu trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril zmluvu č. Z., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú
Všeobecné podmienky a na základe ktorej vypožičal odporcovi SIM kartu, ktorá mu umožňuje využívať

telekomunikačné služby. Za odpredaný mobilný telefón zn. Sony Ericsson Live with Walkman mu mala
vzniknúť škoda vo výške 176,- eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu
a jeho akciovou cenou, tzn. predstavuje škodu, ktorú mu odporca spôsobil tým, že získal mobilný telefón
za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto
platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas
dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Odporca riadne a včas nezaplatil
cenu poskytnutých služieb vo výške 411,80 eur vyfakturovaných v období marec 2013 až máj 2013.

Pokusom o pokonávku zo dňa 11.07.2013 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé
mesiace a sumu za mobilný telefón a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Odporca na pokus
o pokonávku reagoval čiastočnou úhradou pohľadávky vo výške 10,97 eur. Preto si uplatnil úrok z
omeškania z celkovej dlžnej sumy a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočnéplnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 26.07.2013. Na základe uvedeného navrhovateľ podal
na súd návrh a žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 576,83 eur, z toho za neuhradené služby
vo výške 400,83 eur, titulom uplatnenej škody sumu 176,- eur, ako aj na zaplatenie úroku z omeškania

z uvedených súm a na náhradu trov konania.

Postupom podľa ust. § 29 ods. 2 O.s.p. súd uznesením zo dňa 03.08.2015 č.k. 18C/7/2015-59 ustanovil
odporcovi opatrovníka z dôvodu, že pobyt odporcu súdu nie je známy, a to napriek vykonanému šetreniu
po jeho pobyte.

Dňa 22.12.2014 vstúpil do konania vedľajší účastník. Vo vyjadrení zo dňa 09.02.2015 uviedol, že
vstupuje do konania v časti náhrady škody vo výške 176,- eur. Poukázal na predpoklady vzniku tzv.
všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti a ich kumulatívne splnenie. Aj keby bol zo strany odporcu
splnený predpoklad protiprávneho úkonu, k škode nedošlo. Navrhovateľ za telefón od odporcu dostal
dojednanú kúpnu cenu 9,- eur. V zmysle § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, predávajúci je povinný predávať výrobky a poskytovať služby
za dohodnuté ceny. Navrhol žalobu v časti zaplatenia náhrady škody vo výške 176,- eur zamietnuť.

Podľa ust. § 93 ods. 1 O.s.p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,

neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu.

Podľa ust. § 93 ods. 3 O.s.p., účinného do 31.12.2014, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo
na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva
súd rozhodne len na návrh.

Podľa ust. § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.
Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje,
posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Navrhovateľ namietal vstup vedľajšieho účastníka do konania, preto súd o prípustnosti rozhodoval podľa

vyššie citovaného ust. § 93 ods. 3 O.s.p.

S účinnosťou od 15.10.2008, Občiansky súdny poriadok v ust. § 93 ods. 2 O.s.p. zaviedol novú skupinu
subjektov,ktorémôžuvystupovaťvkonaníakovedľajšíúčastníci.Medzitietosubjektymôžemezaradiťaj
právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa, pričom tento zámer zákonodarcu

vyplýva aj z dôvodovej správy k ust. § 93 ods. 2 O.s.p. Citované ustanovenie nevyžaduje právny záujem
právnických osôb, ktorých cieľom je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Legitimáciu na vstup
tohto vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon. Z dôvodovej správy vyplýva, že je tomu
tak preto, že cieľom tejto právnej úpravy bolo rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých
existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov, ktoré

majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu
vstupovať do konaní ako vedľajší účastníci. Oprávnenie na vstup do konania vyplýva priamo zo zákona.
V prípade sporov na ochranu spotrebiteľa, preto na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa.

Keďže v danej veci vstúpila do konania právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana
spotrebiteľských práv, pričom v predmetnej veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, kde odporca
vystupuje v konaní ako spotrebiteľ, preto súd o námietke navrhovateľa vo vzťahu k vstupu vedľajšieho
účastníka na strane odporcu rozhodol tak, že námietku považoval za neopodstatnenú a vstup

vedľajšieho účastníka do konania pripustil.

Na pojednávanie nariadené na deň 19.10.2015 sa navrhovateľ, právny zástupca navrhovateľa ani
opatrovník odporcu nedostavili, pričom predvolanie na pojednávanie im bolo riadne a včas doručené.Navrhovateľ a jeho právny zástupca svoju neúčasť ospravedlnili podaním doručeným súdu dňa
19.10.2015. Preto v zmysle ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vec bola prejednaná bez
prítomnosti účastníkov konania s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dokazovanie.

Súdvovecivykonaldokazovanie,oboznámilsasobsahomsúdnehospisuatopredovšetkýmsnávrhom,
zmluvou o pripojení Z., dodatkom k zmluve o pripojení a jeho prílohou, všeobecnými podmienkami
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, pokusom o pokonávku, jednotlivými
faktúrami, oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka a jeho vyjadrením a zistil tento skutkový stav.

Navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu o pripojení, na základe ktorej vypožičal odporcovi SIM kartu,
ktorá umožnila odporcovi využívať poskytované služby zo strany navrhovateľa. Navrhovateľ odpredal
odporcovi podľa dodatku k zmluve mobilný telefón, a to za akciovú cenu. Odporca sa v článku 2.3.
dodatku zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom nepretržite po dobu 24 mesiacov odo dňa
uzavretia dodatku, t.j. zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po celú túto dobu bez prerušenia,

užívať dohodnuté služby, neuskutočniť žiaden úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy pred
uplynutím doby viazanosti, nepožiadať o vypojenie z prevádzky alebo o deaktiváciu SIM karty a ani
sa nedopustiť iného konania, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy
alebo vypovedať zmluvu z dôvodu neplnenia povinností; súčasne bude mať aktivovaný na SIM karte
taký účastnícky program alebo taký variant účastníckeho programu, že nedôjde k porušeniu záväzku

uvedeného v bode 2.2. dodatku.

Podľa článku 2.5. dodatku v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3.
tohto článku dodatku (najmä, ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku
vedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred

uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred
uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti), je
účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu v sume 176,- eur. Zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi
bežnoumaloobchodnoucenoumobilnéhotelefónubezzľavyzjehospotrebiteľskejcenysDPHakúpnou
cenou s DPH, za ktorú podnik predal mobilný telefón účastníkovi. Právo na zmluvnú pokutu podľa

tohto bodu vznikne podniku samostatným porušením povinností účastníka, a to v okamihu porušenia
povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany
podniku (napr. odstúpením od zmluvy, alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade
porušeniapovinnostipodľabodu2.3.písm.c)tohtočlánku).Účastníkjezároveňpovinnýuhradiťpodniku
náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu podľa tohto

článku bude účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostáva do
uplynutia doby viazanosti.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení sú všeobecné podmienky poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange

Slovensko, a.s.

Navrhovateľvyfakturovalodporcoviposkytnutéslužbyzaobdobieodmarca2013domája2013vovýške
411,80 eur, pričom odporca po pokuse o pokonávku uhradil 10,97 eur.

Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase
uzavretiazmluvy(ďalejlen„zákonč.610/2003Z.z.“),zmluvouopripojenísapodnikzaväzujeúčastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ust. § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z., podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý
druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený
čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať
aj odkazom na tarifu.

Podľa ust. § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany navrhovateľa súd má za dostatočne preukázané, že
medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu platnej zmluvy o pripojení, na základe ktorej navrhovateľ
poskytol odporcovi služby a ten sa zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby. Súd nepodrobil súdnej

kontrolecenuslužieb,pretožecenabolajasneazrozumiteľnedohodnutáazúradnejmociexoffonezistil
ani iné okolnosti, ktoré by indikovali vadnosť právneho úkonu v časti ceny služieb. Preto súd návrhu v
časti zaplatenia ceny za dodané služby vo výške 400,83 eur vyhovel, pretože odporca ako dlžník má
povinnosť zaplatiť cenu služieb.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v
omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Vsúladesust.§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že odporca sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 400,83 eur,
a preto navrhovateľ má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal navrhovateľovi podľa
ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška 8,50 % ročne je v súlade
s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak, ako si ho navrhovateľ uplatňoval.

Po vykonanom dokazovaní však súd návrh zamietol v časti zaplatenia náhrady škody vo výške 176,- eur.

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu. Takto

skutkovo vymedzený nárok na náhradu škodu je potrebné právne posudzovať podľa ust. § 420 ods.
1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednostipodľaust.§420Občianskehozákonníkajeprotiprávnyúkon, spôsobenieškody,príčinná
súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinnosti; vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z iných zákonom uložených povinností. Vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ust. §
420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady
záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených
štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané

už splnenie predpokladu protiprávneho úkonu. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu
navrhovateľ nepreukázal, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrváva po dobu viazanosti.

Pri tomto závere súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia zmluvy je uvedený v článku 4.1 (doba
platnosti a ukončenie zmluvy) všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa článku 4.1

týchto všeobecných podmienok platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od
zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. Ďalej všeobecné podmienky upravujú
podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých uvedených dôvodov.

Podľa článku 2.1 všeobecných podmienok spoločnosť Orange poskytuje služby na základe zmluvy

uzatvorenej v písomnej podobe.

Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba
písomne.V predmetnom konaní navrhovateľ písomné ukončenie písomne uzatvorenej zmluvy o poskytovaní
verejných služieb nepreukázal, ani zo strany odporcu súd nemal preukázané, že by takúto listinu od

navrhovateľa obdŕžal. Treba teda uviesť, že platné ukončenie zmluvy s odporcom preukázané nebolo,
a teda odporca svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu neporušil, čím nie je daný predpoklad vzniku
škody protiprávnym úkonom.

Čo sa týka samotného vzniku škody, k tomu je potrebné uviesť, že podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho

zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j.
peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu (R 55/1971). To, čo poškodenému ušlo, ušlý zisk, je ujmou spočívajúcou v tom,
že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa

to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971).

Podľa navrhovateľa vznikla mu škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho
akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej
škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej

politiky navrhovateľa tento predáva mobilný telefón za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný
teraz navrhovateľom podaným návrhom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením
právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom
(tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu
medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus môže byť zo strany navrhovateľa

reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného
vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože
tento za tento mobilný telefón obdŕžal dojednanú kúpnu cenu.

S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody

(kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom
záväzku po určitú dobu dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa by nebol tento protiprávny
úkon, ale kúpna zmluva s odporcom s obdŕžaním dojednanej kúpnej ceny.

Na základe uvedeného súd návrh zamietol v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 176,- eur, a to

spolu aj s úrokom z omeškania.

O trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom súd rozhodol v súlade s ust. § 142
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ bol v tomto konaní úspešný v časti o zaplatenie
sumy 400,83 eur s príslušenstvom a neúspešný v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 176,-

eur s príslušenstvom. V percentuálnom vyjadrení predstavuje pomer úspechu navrhovateľa v rozsahu
69,49 % k jeho neúspechu v rozsahu 30,51 %. Po odpočítaní pomeru neúspechu navrhovateľa od jeho
úspechu vzniklo navrhovateľovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 38,98 %.

Trovy konania navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 34,50 eur a z

trov jeho právneho zastúpenia za poskytnutie právnej služby advokátom za 2 úkony právnej služby (1.
príprava a prevzatie zastúpenia, 2. písomné podanie na súd - žaloba) v zmysle vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) z tarifnej hodnoty veci 576,83 eur, z ktorej
základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 38,18 eur podľa ust.

§ 10 ods. 1 vyhlášky a paušálnej náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne
prepravné podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky za 2 úkony právnej služby zvýšených o daň z pridanej hodnoty,
pričom právny zástupca navrhovateľa preukázal, že je jej platiteľom. Celková výška trov právnehozastúpenia navrhovateľa, ktorá by mu patrila pri plnom úspechu predstavuje sumu 110,93 eur (2x 38,18
eur + 2x 8,04 eur + 20 % DPH).

Navrhovateľovi bola priznaná suma vo výške 13,45 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a 43,24
eur titulom trov právneho zastúpenia, čo je 38,98 % zo sumy, ktorá by mu patrila pri plnom úspechu.

Otrováchkonaniavedľajšiehoúčastníkasúdrozhodolpodľaust.§142ods.1O.s.p.Predmetomkonania
v prejednávanej veci boli dva samostatné nároky, a to nárok na zaplatenie ceny poskytnutých služieb

a nárok na náhradu škody. Vo vzťahu k nároku na náhradu škody navrhovateľ nemal úspech, preto by
bol povinný uhradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vstúpil do konania iba v časti náhrady
škody. Vedľajší účastník si však trovy konania nevyčíslil v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p., a keďže mu
iné trovy ako trovy právneho zastúpenia zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania nepriznal
podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.