Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. november 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/83/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115214022
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsik

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7115214022.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľa:

V. V., I.. XX.X.XXXX, Z. M. V. XX/X, N., proti odporkyni : I. V., I.. XX.X.XXXX, Z. M. V. XX/X, N., v
konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: mal. B. X.,
I.. XX.X.XXXX F. W.. N., I.. X.X.XXXX bytom u matky, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.X.XXXX zapísané v knihe manželstiev matričného
úradu Mestskej časti Košice - Staré Mesto vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým
číslom XXX r o z v á d z a.

Mal. B. X. V., I. XX.X.XXXX F. N. V., I.. X.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá
ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. B. X. V.L., I.. XX.X.XXXX sumou 150 Eur mesačne a N. V.,
I.. X.X.XXXX sumou 100 Eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti
rozsudku.

Úpravu styku otca s maloletými deťmi n e u r č u j e.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania o rozvod.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 29.5.2015 žiadal, aby rozviedol manželstvo s odporkyňou,
nakoľko neplní svoj spoločenský účel.

V prípade rozvodu manželstva navrhol maloleté deti B. X., I.. XX.X.XXXX a N., I.. X.X.XXXX zveriť do

osobnej starostlivosti matky. Na výživu mal. B. X. je ochotný prispievať sumou 90 Eur mesačne a mal. N.
sumou 60 Eur mesačne. Úpravu styku s maloletými deťmi určiť nežiadal, nakoľko doposiaľ sa s matkou
maloletých detí vedel dohodnúť na stretávaní.

Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva súhlasila.

V prípade rozvodu manželstva navrhla zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať

prispievať na výživu mal. B. X. sumou 250 Eur mesačne a mal. N. sumou 150 Eur mesačne, úpravu
styku určiť nežiadala.Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletých detí v prípade rozvodu manželstva
navrhol zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, výživné určiť s prihliadnutím na majetkové,
zárobkové pomery povinného rodiča a odôvodnené potreby detí. Úpravu styku určiť nenavrhol.

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX čo vyplýva zo sobášneho listu zapísaného
v knihe manželstiev matričného úradu Mestskej časti Košice - Staré Mesto vo zväzku XXX, ročník
XXXX, strana XX, pod poradovým číslom XXX. U navrhovateľa ide o manželstvo prvé, u odporkyne
o manželstvo druhé. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti a to B. X., I.. XX.X.XXXX a N., I..

X.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali v N.R. I. M. V. Č.. X.

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že manželstvo bolo spočiatku dobré, pričom nezhody nemali. Dôvod
rozpadu manželstva vidí v tom, že obaja sú rozdielne povahy a názory na spoločný život sa odlišovali,
čo sa začalo prejavovať hádkami, ktorých svedkami boli maloleté deti. Doposiaľ žijú v jednej domácnosti
v jeho byte, ktorého náklady s bývaním znáša výlučne sám ako i nájomné, poistenie bytu, médiá a pod..

Zároveň prispieval aj na chod domácnosti a to tak, že robil pravidelné nákupy potravín a iných potrieb.
Nezhody sa s odstupom času zintenzívnili, čo sa týkalo ich počtu až do takého rozsahu, že jeho citový
vzťah k odporkyni ochladol a tento stav už pretrváva 3 roky. Obnovenie spoločného spolužitia už nie je
možné, ďalšie manželské spolužitie považuje za neperspektívne.

Vzhľadom na to, že manželstvo je rozvrátené a už nespĺňa svoj účel, trval na rozvode manželstva.

Navrhovateľ je živnostník s príjmom vo výške 300 až 600 Eur mesačne. Okrem toho má príjem z
prenajímania bytu 500 Eur mesačne. Výdavky má nasledovné: poplatky spojené s užívaním bytu,
v ktorom bývajú ako aj bytu, ktorý prenajíma mesačne do 500 Eur. Ďalšie výdavky v súvislosti s

platenímkrúžkovpremaloletédeti:futbal,gymnastika,družina,školskájedáleň.Okremtohoplatilstravu,
kozmetiku, drogériu, hygienické potreby. V akej výške tieto výdavky mesačne sú uviesť nevedel, pretože
ich nakupuje podľa potreby. Okrem toho nakupoval deťom oblečenie, športové potreby. Mal. B. uhradil
výlet od B., kúpil bicykel. Takisto spolu absolvujú dovolenku, za ktorú zaplatil. O deti sa mieni starať aj
v budúcnosti.

Z výpovede odporkyne súd zistil, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Dôvodom rozpadu
manželstva bola aj skutočnosť, že navrhovateľ podľa jej názoru užíva alkoholické nápoje.

Ďalšie manželské spolužitie považuje za neperspektívne a s návrhom na rozvod manželstva súhlasí.

Matka uviedla výdavky na maloleté deti nasledovné: mal. B. má 12 rokov. Školské obedy 21 Eur,
raňajky, večere 80 Eur, cestovné 10 Eur, Základná umelecká škola odbor výtvarný a pomôcky 30 Eur,
krúžok, plávanie 20 Eur, lieky nakoľko je syn alergik. Okrem toho má problémy je dyslektik, dysgrafik,
dysortografik, dyskalkulik. Maloletý má problémy s pankreasom a navštevujú gastroambulanciu. Musí

dodržiavať diétu, nesmie mastné jedlá. V tejto súvislosti výdavky 25 Eur. Doučovanie slovenský jazyk,
matematika 30 Eur, oblečenie, obuv 100 Eur, kozmetika, drogéria 10 Eur, mobil 16 Eur, školské pomôcky
a zošity 10 Eur, vreckové 30 Eur, poistné so sporením 45,80 Eur, spolu výdaje 427,80 Eur mesačne.
Ročné výdaje na B. ako školský výlet, školské akcie 40 Eur, letné tábory pre deti 120 Eur, lyžiarsky 120
Eur, spolu jednorázové ročné náklady 280 Eur.

Mal. N. má 8 rokov. Výdavky matka uviedla nasledovné: obedy, škola 20 Eur, družina 11 Eur, raňajky,
večere 80 Eur, základná umelecká škola husle 15 Eur, husle 80 Eur, tanečná 20 Eur, lieky 30 Eur.
Maloletá je alergikom a okrem liekov používa krém na pokožku Bioderma 20 Eur, oblečenie, obuv 100
Eur, školské pomôcky, pracovné zošity 10 Eur, vreckové 25 Eur, poistenie so sporením 23 Eur, cestovné

na základnú umeleckú školu 10 Eur, drogéria, kozmetika 10 Eur, spolu 354 Eur mesačne. Ročné výdaje
na dcéru ako husle 80 Eur, letný tábor 80 Eur, škola v prírode 120 Eur, ZRPŠ, triedny fond 30 Eur, spolu
jednorázové ročné výdaje na dcéru 310 Eur.

Matka uviedla, že spolu výdaje na obe maloleté deti mesačné sú vo výške 781,80 Eur a jednorázové

ročne 590 Eur.Odporkyňa predložila súdu listinné doklady, z ktorých vyplýva, že hradí poplatok základnej umeleckej
škole, tanečná škola a prázdniny, lieky, krém pre alergikov a mesačné výdaje pre rodinu, potraviny,
drogéria, obuv, oblečenie.

Súčasne odporkyňa predložila správu z Centra špeciálno-pedagogického poradenstva a vyšetrenia mal.
N. V. F. W.. B. X.F. V..

Odporkyňa je zamestnaná ako finančný poradca s príjmom vo výške 300-400 Eur mesačne. Výdavky

sú spojené s bývaním. Tieto však neuhrádzala, nakoľko ich doposiaľ platil navrhovateľ. Uviedla, že
výdavky navrhovateľa na záujmovú činnosť detí už nie sú aktuálne (futbal, gymnastika), pretože mal.
B. navštevoval futbal v čase keď chodil do škôlky. V súčasnosti už má iné záujmy, venuje sa florbalu,
pričom tieto aktivity platí odporkyňa. Mal. dcéra navštevuje tanečný krúžok, tanečnú školu, základnú
umeleckú školu, pričom tieto poplatky takisto platí odporkyňa.

Navrhovateľ uviedol, že synovi platil telefón a spláca hypotéku vo výške 800 Eur mesačne.

Z pripojenej účtovnej závierky účtovnej jednotky I. V. za rok 2014 bolo zistené, že príjmy zo živnosti
sprostredkovateľa boli vo výške 5.291,67 Eur, výdavky vo výške 2.801,81 Eur, základ dane činil 2.489,79
Eur.

Navrhovateľ predložil súdu rozhodnutie Úradu práce, soc. vecí a rodiny zo dňa 29.1.2015, z ktorého
vyplýva, že bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie, nakoľko preukázal vznik oprávnenia
prevádzkovať alebo vykonávať samostatne zárobkovú činnosť odo dňa 1.1.2015.

Navrhovateľ predložil osvedčenie o živnostenskom oprávnení vydané Okresným úradom Košice dňa
10.12.2014 na vykonávanie živnosti J. F. J., vznik živnostenského oprávnenia 1.1.2015.

Navrhovateľ v ďalšom predložil osvedčenie o vykonávaní živnosti na sprostredkovanie poskytovania
úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky

majetkových hodnôt so vznikom živnostenského oprávnenia 9.4.2015.

Navrhovateľ predložil zmluvu o prevode vkladov a obchodných podielov, na základe ktorej bola
spoločenskou zmluvou založená spoločnosť V. M.. M..L..T... Navrhovateľ ako prevádzajúci previedol
obchodný podiel vo výške 3.000 Eur na nadobúdateľa.

Z pripojeného daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby V. V. za rok 2014 bolo zistené, že jeho
príjmy zo živnosti boli vo výške 3.900 Eur, výdavky 200 Eur. základ dane činil 3.700 Eur.

Vpriebehukonanianavrhovateľaodporkyňapredložililistinnédokladypreukazujúcevýdavkyvsúvislosti

s domácnosťou, nájomným, sporením a inými výdavkami na maloleté deti.

Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach
a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú
povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.
Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného

Podľaust.§22citovanéhozákonakzrušeniumanželstvarozvodommožnopristúpiťlenvodôvodnených
prípadoch.

Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa ust. § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich

zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov

a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na

schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo
v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené
a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické a trvalé
životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a od manželov nemožno

očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v
Zákone o rodine ( § 18,19 ), a toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu
spôsobilo vážny rozvrat medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý a bez možnosti
obnovenia základných funkcií manželstva.

Súd zároveň po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od manželov už nemožno ani očakávať,
že manželské spolužitie niekedy obnovia. Manželstvo účastníkov je poznačené dlhodobým rozvratom
zapríčineným nezáujmom o manželské spolužitie a o rodinný život. Príčinou rozvratu manželstva
sú neprekonateľné názorové rozdiely účastníkov na fungovanie manželstva ako aj udržiavanie
manželského spolužitia a rodinného života. Účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného

prostredia vhodného pre výchovu detí ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode,
citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. V danom prípade účastníci už nežijú v
spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú a nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že manželstvo účastníkov už neplní svoj účel, tak

navrhovateľ ako aj odporkyňa odmietajú obnovenie manželského spolužitia a preto dospel súd k záveru,
že všetky podmienky pre rozvod manželstva sú splnené.V zmysle uvedeného súd návrhu navrhovateľa týkajúceho sa rozvodu účastníkov v plnom rozsahu
vyhovel a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine manželstvo rozviedol.

Podľa ust. § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa
rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to,

u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. deti a
po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má vytvorené u matky. Prihliadol aj na
tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive dieťaťa. Prihliadol na citové väzby a vývinové
potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné
prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá
ich bude zastupovať a spravovať majetok.

Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných

pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j.
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé
sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého
z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a

zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie
rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko
foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť.
Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou
formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie

potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním
vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a
osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,
ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z
rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho

rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený
rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška
mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane
povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov
nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto

životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z
nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je
porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na
plnenievšetkýchpreukázanýchoprávnenýchpotriebdieťaťa,pričomsúdbudevychádzaťzpredpokladu,
že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových

potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v
čase vyhlásenia rozhodnutia.

Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na
dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška

mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,
hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné

bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti
rodičovslabéaleboobjektívneobmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Pristanoveníkonkrétnej
výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených
mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípadejeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných
vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť,
plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera

vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.
Plnenievyživovacejpovinnostirodičovvočideťomjezákonnoupovinnosťourodičov.Plnenievyživovacej
povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom
nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na
strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti

a majetkové pomery.

Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že
výživnévovýške150Eurmesačnenamal.B.X.a100Eurmesačnenamal.N.jeprimerané.Priurčovaní
výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených
potrieb maloletých detí, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky ako

i na strane otca, na osobnú starostlivosť oboch rodičov o maloleté deti a dospel k presvedčeniu,
že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu detí bez ohrozenia
svojich potrieb a domácnosti. Maloleté deti navštevujú základnú školu. Vzhľadom na túto skutočnosť
má matka náklady spojené s ich výchovou, výživou, ošatenie, záujmovou činnosťou. Súd zohľadnil aj
to, že obaja rodičia majú príjem zo živnostenskej činnosti. Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom

na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplávajúcich zásad je primerané
reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len
základnú mieru nevyhnutný potrieb maloletého dieťaťa ale vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1
Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným
kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a

majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim
kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. §
62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich
prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne
uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v

rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom
minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard
poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého
nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na
výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom

základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej
zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to
na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo.
Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä

z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom
regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného
príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti,
hnuteľnéveci,ktoréhoprejavommôžebyťajnákladnýspôsobživotaindikujúciďalšienedoloženépríjmy.
Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol

i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov
môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane
vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Námietky otca ohľadne výdavkov, ktoré má
v čase stretávania sa s maloletou dcérou a na ktoré poukazoval pri určení vyživovacej povinnosti súd
uvádza, že tieto nespĺňajú charakter výživného a ich účelom nie je nahrádzať výživné, preto sa do

vyživovacej povinnosti zásadne nezapočítavajú. Aktivity otca počas styku s mal. dieťaťom sú rozhodne
prínosom pre dieťa, ale v súlade so zásadou vyjadrenou v Zákone o rodine, že otec okrem osobnej
starostlivosti je povinný počas styku postarať sa o osobné potreby dieťaťa naturálnym plnením, sa tieto
výdavky zásadne nemôžu započítavať do vyživovacej povinnosti ( povinnej osoby ), pretože svojim
účelom sú viazané na pobyt dieťaťa u otca, resp. sú jeho dobrovoľným plnením na základe vlastného

uváženia aj keď sú vynakladané v záujme dieťaťa, ktoré ich rozhodne vníma ako prejav otcovskej lásky a
záujem poskytnúť mu širší rozhľad. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné
plniť rôznou formou (peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie
vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac čimenej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé
riešenie.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre
určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa
podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75

ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 150
Eur mesačne na mal. B. X. a 100 Eur mesačne na mal. N. je primerané.

Podľaust.§25ods.1,2Zákonaorodine,rodičiasamôžudohodnúťoúpravestykusmaloletýmdieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého

účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť

podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.