Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/12/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411200773
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4411200773.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Evou Szárazovou v právnej veci navrhovateľa: František

Káplocký, nar. XX.X.XXXX, bytom J. nad Z., O. XX, zastúpený advokátom JUDr. Peter Harakály, so
sídlom Kováčska 28, Košice, proti odporcovi : Pavol Horváth HORMAL, Jazdecká 17, Nové Zámky, IČO:
30 7715 10 , zastúpený advokátom JUDr. Ernest Botka, so sídlom Björsonova 2, Nové Zámky o určenie
rozsahu zodpovednosti za škodu vzniknutú pracovným úrazom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi do rúk JUDr. Ernesta Botku trovy konania v sume

717,42 € do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 17.1.2011 sa voči odporcovi domáhal určenia
rozsahu zodpovednosti odporcu za škodu vzniknutú pracovným úrazom - konkrétne petitom podaného
návrhu žiadal určiť, že poškodenie zdravia navrhovateľa pri pracovnom úraze dňa 27.10.2007 je
zodpovedný odporca v rozsahu 100 %.

V návrhu i vo svojej výpovedi navrhovateľ uviedol, že pracoval u odporcu ako maliar - natierač, pričom
dňa 27.10.2007 utrpel úraz s následným ťažkým poškodením chrbtice. Podľa navrhovateľa povinnosť

dodržiavať predpisy, pokým na zabezpečenie bezpečnosti práce majú zamestnanci vo všeobecnosti ak
boli s nimi oboznámení. K práci na závesnej lávke nebol poučený v požadovanom rozsahu, na prácu
na nej nebol vypracovaný technologický postup, nemal vedomosť o existencii prostriedkov osobného
zabezpečenia a jeho používania a taktiež nemal vedomosť, že pri práci na lávke sa má upnúť. Uviedol
ďalej , že i napriek tomu, že požil alkoholické nápoje v menšom množstve je za daný jeho úraz plne
daná zodpovednosť odporcu.

Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť, keď má za to, že odporca neporušil svoje povinnosti
vyplývajúce mu z ustanovení zákonníka práce, bezpečnosti práce, pri výkone pracovnej činnosti
navrhovateľa, a taktiež má za to, že ublíženie na zdraví navrhovateľa bolo spôsobené zavineným
konaním navrhovateľa, keď porušil právne predpisy, predpisy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

nerešpektoval pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s ktorými bol riadne
oboznámený. To, že si pracovný úraz zavinil svojim konaním vyplýva i z protokolu Inšpektorátu práce
zo dňa 11.3.2008.Poukázal odporca ďalej odporca na to, že všetci pracovníci, ktorí sa zúčastnili prác na zateplovaní
plášťov obytných budov boli riadne školení ohľadom používania zdvíhacích zariadení a z toho
vyplývajúcich pracovných a technologických postupov . Poukázal tiež na skutočnosť, že navrhovateľ

bezprostredne po úraze v nemocnici uznal svoju zodpovednosť za ublíženie na zdraví, priznal sa k
použitiu alkoholických nápojov čo zopakoval aj pri rozhovore s inšpektorom. Podľa názoru odporcu
navrhovateľ nepreukázal, že by ho niekto nútil konať spôsobom ako konal , pokiaľ prestupoval z lávky
na balkón, mal sa zabezpečiť pomocou bezpečnostného pása, ktorý mal každý deň k dispozícii avšak
lano nepoužíval, čo sám navrhovateľ aj potvrdil.

Súd v rámci dokazovania vypočul účastníkov, oboznámil sa svedeckou výpoveďou Františka Hruškára,
Ing. Martina Cibulu, Miroslava Bukaiho, uznesením OOPZ Nové Zámky zo dňa 27.11.2007, protokolom

InšpektorátupráceNitrazodňa11.3.2008,protokolmiovykonaníodbornejskúšky napracovnejplošine,
taktiež na pohyblivej plošine, lekárskou správou o skúške krvi na alkohol, oprávneniami na vykonávanie
výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce , znaleckým posudkom Ing. Imricha Ivicsicsa PhD. Číslo
1/2014 a zistil tento skutkový a právny stav:

Predmetom konania je návrh navrhovateľa, ktorý podal na tunajšom súde dňa 17.1.2011 , ktorým sa
domáhal voči odporcovi určenia, že za poškodenie jeho zdravia pri pracovnom úraze ktorý sa mu
stal dňa 22.10.2007 je odporca ako jeho zamestnávateľ zodpovedný v rozsahu 100%. Uviedol, že
u odporcu pracoval v zaradení podľa pracovnej zmluvy maliar - natierač, neskôr bol preškolený u

odporcu na zateplovača a následné školenia sa u odporcu robili dvakrát ročne. Dňa 27.10.2007 pri
plnení pracovných úloh utrpel pracovný úraz - pád z ťažkým poškodením chrbtice. Mal za to, že za
tento pracovný úraz zodpovedá odporca, pretože k úrazu došlo jeho prestupovaním zo závesnej lávky
na balkón , ktorý systém práce bol odporcom zaužívaný , pričom k práci na závesnej lávke nebol
poučený v požadovanom rozsahu a odporca nemal na danú prácu vypracovaný technologický postup.

Ďalej nesúhlasil zo závermi protokolu Inšpektorátu práce Nitra vypracovaný dňa11.3.2008 v ktorom bola
príčina úrazu pripísaná na jeho vrub s odôvodnením, že prestupovanie z balkónu na závesnú lávku je
v rozpore s predpismi na zaistenie BOZP, ako aj to že pri práci požíval alkoholické nápoje. Tvrdil , že
nebol riadne oboznámený s bezpečnostnými predpismi a bezpečnosť nebola riadne kontrolovaná.

K tvrdeniam navrhovateľa , že odporca toleroval zamestnancom prestupovanie zo závesnej lávky na
balkón a späť a že nebol riadne poučený ohľadom systému práce vyvrátil svedok Peter Hruškár , ktorý
bol zodpovedný za školenia týkajúce sa všeobecnej aj špeciálnej bezpečnosti pri práci predovšetkým
obsluhy pohyblivej pracovnej plošiny, stavanie lešenia a podobné. Svedok ďalej uviedol, že podľa

platnýchpredpisovatonariadeniavládypretútooblasť,žedopohyblivejpracovnejplošinysmierobotník
nastupovať len v základnej polohe, ktorá je maximálne spustená na úroveň zeme a počas práce na
pohyblivej plošine sú pracovníci zabezpečení kolektívnym zabezpečeným zábradlím vo výške 110 cm
Iba v prípade keby sa vyskytla situácia , že treba odmontovať zábradlie musí byť pracovník istený
osobným zabezpečeným tzv. bezpečnostným popruhom. Čo sa týkalo tvrdenia navrhovateľa, že podľa

neho odporca dostatočne ho nepreškolil na uvedenú prácu odporca vyvrátil doloženými dokladmi a
to prezenčnými listinami , záznamy zo školení osobou na to oprávnenou v zmysle zákona 95/2000
Z.z. v znení Zákona číslo 231/2002 Z.z. Podľa pripojených prezenčných listín z opakovaných školení
a overenia vedomostí zamestnancov z predpisov BOZP mal súd preukázané, že navrhovateľ sa ich
pravidelne zúčastňoval a zároveň bol aj preskúšaný zo základných predpisov BOZP. Podľa samotného

vyjadrenia navrhovateľa vo svojej výpovedi uviedol, že prácu na lávke prevádzal osem rokov a každý
rok mali školenia hodinu a pol. Taktiež navrhovateľ nepoprel, že keď chcel vstúpiť na lávku z balkóna
stratilrovnováhu,pošmykolsaazačalpadať. Nebolistenýpásomktorýmalkdispozíciinazemipredtým
ako vstúpil na uvedenú lávku.

Z protokolu ktorý vykonal po pracovnom úraze Inšpektorát práce Nitra dňa 11.3.2008 vyplýva, že zo
stranyzamestnávateľa , teda odporcu neboli zistené žiadne porušenia o bezpečnosti a ochrane zdraviapri práci a že navrhovateľ pri práci vo výške vykonával činnosť , prestupovanie balkóna na závesnú
lávku ) bola v rozpore s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásadami
bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia a bezpečného správania sa na pracovisku s ktorými bol

riadne a preukázateľne oboznámený.

Keďže i samotný navrhovateľ nepoprel , že počas pracovnej doby požil alkoholické nápoje súd nariadil
vo veci znalecké dokazovanie, pričom nariadil znalcovi posúdiť či stupeň aaalkoholu v krvi navrhovateľa
bol v príčinnej súvislosti z jeho pádom zo závesnej lávky , prípadne ako prítomnosť alkoholu v krvi

ovplyvnil jeho správanie stabilitu a v akej miere spôsobil zníženie jeho schopnosti pohybu na lávke.

Súdom ustanovený znalec Ing. Imrich Ivicsics PhD. vo veci podal znalecký posudok číslo 1/2014 z
ktorého záverov vyplýva že na základe spätného prepočtu objektívne získaných údajov a výpovede
navrhovateľa hladina etanolu v krvi v čase nehody bola na úrovni minimálne 1 promile a maximálne

1,6 promile ktoré promile sa u osôb na tejto úrovni môžu objaviť ako poruchy koordinácie pohybov,
udržiavania rovnováhy spomalenej reakcie zreníc, prípadné poruchy v cielené v priestore.

V danom prípade súd zo zreteľom na výklad pojmu opilosti u navrhovateľa považoval za taký

stupeň alkoholického opojenia, ktorý znamenal významnejšie zníženie duševných funkcií navrhovateľa
a celkovej jeho pohotovosti. Keďže súdu bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ v čase
pracovného úrazu bol pod vplyvom alkoholu súd považuje za jeho zavinené porušenie bezpečnostného
predpisu o zákaze vykonávať prácu v podnapilom stave a teda táto okolnosť bola v priame príčinnej
súvislosti z dôsledkami jeho nekoordinovaných pohybov a následnému pádu z lávky.

Z lekárskeho nálezu Fakultnej nemocnice Nové Zámky vyplýva, že navrhovateľovi bol vykonaný odber
krvi na alkohol s výsledkom 0,91 promile alkoholu.

Podľa § 195 odsek 1 Zákona číslo 311/2001 Z.z. v znení zmien a doplnkov, ak u zamestnanca došlo pri
plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo jeho smrti k úrazom
zodpovedá za škodu tým mu vzniknutú zamestnávateľ u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného
úrazu v pracovnom pomere.

Podľa § 195 odsek 2 Zákonníka práce pracovný úraz je poškodenie zdravia ktoré bolo zamestnancovi
spôsobené pri plnení pracovných úloh alebovpriamej súvislosti s nimi, nezávisle od jeho vole
krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

Podľa § 196 odsek 1, Zákonníka práce zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že
jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že

a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy
alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie
bezpečnostiaochranyzdraviapripráci,hocisnimibolriadneapreukázateľneoboznámenýaichznalosť
a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo

b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.Súd k pojmu pracovný úraz tento vymedzuje poškodenie zdravia zamestnanca spôsobené pri plnení
pracovnýchúlohalebovpriamejsúvislostisním nezávisleodjehovôle,náhlymnásilnýmakrátkodobým
pôsobením vonkajších vplyvov. Môže ísť o vplyvy mechanické, chemické a duševné. Za pracovný úraz

trebapovažovaťajúraz,kuktorémudošlo preplneniepracovnýchpovinnostízamestnanca.Opracovný
úraz nejde ak došlo k poškodeniu zdravia zamestnanca v čase, keď prekročil, resp. vybočil z plnenia
pracovných úloh alebo činností ktorá je v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh.

Na vznik zodpovednosti zamestnávateľa sa vyžaduje vznik ujmy, škodná udalosť a príčinná súvislosť
medzi škodnou udalosťou a škodou . Ďalším predpokladom tejto zodpovednosti je že musí ísť o
zamestnanca v pracovnom pomere . Dôvodom zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa môže
byť len preukázané zavinené protiprávne konanie zamestnanca, ktoré je v príčinnej súvislosti zo
vznikom škody. Predpoklady úplného alebo čiastočného zbavenia sa zodpovednosti sú taxatívne

vymedzené a nemožno ich preto rozširovať. Dôkazné bremeno pri zbavení sa zodpovednosti je na
stranezamestnávateľa,ktorýmusípreukázať,žezamestnanecporušilprávnealeboostatnépredpisyna
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia , ide
o zavinené porušenie predpisov zo strany zamestnanca , tento bol z predpismi riadne a preukázateľne
oboznámený ich znalosť zamestnávateľ sústavne vyžadoval a kontroloval.

Dôvodom zbavenia sa zodpovednosti odporcu ( liberácie) môže byť len preukázané zavinené
protiprávne konanie zamestnanca ktoré je v príčinnej súvislosti zo vznikom škody. Predpoklady
úplného alebo čiastočného zbavenia sa zodpovednosti sú taxatívne vymedzené a nemožno ich preto

rozširovať. Dôkazné bremeno pri zbavení sa zodpovednosti je na strane zamestnávateľa, ktorý musí
preukázať, že zamestnanec porušil právne alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia , ide o zavinené porušenie predpisov zo strany zamestnanca , ktorý bol s týmito predpismi
riadne a preukázateľne oboznámený, ich znalosť zamestnávateľ sústavne vyžadoval a kontroloval.
Zavinenie zamestnanca sa vzťahuje na porušenie uvedených predpisov, ktoré sú v príčinnej súvislosti

s poškodením zdravia a úplne liberujú zamestnávateľa za škodu na zdraví.

Súd pri hodnotení dôkazov konštatuje, že zamestnávateľ v danom prípade odporca sa celkom zbavil
zodpovednosti, keď sa v konaní bezpečne preukázalo , že postihnutý zamestnanec porušil právne a

ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia hoci bol s nimi riadne a preukázateľne
oboznámený, školený. Okrem porušenia predpisov na zaistenie bezpečnosti práce bolo v konaní
bezpečne preukázané a znalecky potvrdené, že navrhovateľ si privodil pracovný úraz opitosťou, ktorá
bola tiež príčinou vzniku škody , ktorej zamestnávateľ - odporca nemohol zabrániť.

Navrhovateľovi ako dlhoročnému skúsenému pracovníkovi malo byť jasné, že pri práci vo výške musí
dodržiavať pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nimi sa v plnom rozsahu
pri práci riadiť a nie ľahkomyselne a neuvážene si ešte cez pracovnú dobu vypiť alkoholické nápoje ,

ktoré potom spôsobili, že jeho koordinačné pohyby boli neisté, nesústredené a spôsobili zníženie jeho
duševných funkcií a celkovej pohotovosti a takto došlo k tomu, že stúpil mimo lávku a začal podať k zemi.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd konštatuje, že navrhovateľ svojim nezodpovedným konaním a
pod vplyvom alkoholického opojenia si spôsobil sám úraz za ktorý si musí niesť i vlastnú zodpovednosť.

Keďže navrhovateľ v petite návrhu žiadal aby súd určil , že za jeho poškodenie zdravia je zodpovedný
jeho zamestnávateľ v rozsahu 100% súd zistil, že porušenie bezpečnostných predpisov a skutočnosť,
že počas pracovnej doby navrhovateľ požil alkoholické nápoje , resp. bol pod ich vplyvom malo za

následok že sa u ňho prejavili poruchy koordinácie pohybov , udržania rovnováhy , spomalenej reakcie
v priestore , ktoré okolnosti spôsobili pád a následne ublíženie na zdraví, nemohol návrhu vyhovieť,
nakoľko odporca sa úplne zbavil zodpovednosti za pracovný úraz a z toho dôvodu návrh zamietol a
rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.V konaní úspešnému odporcovi súd podľa § 142 odsek 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania,

pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky 655/2004 Z.z. v platom znení a to za
9 úkonov právnej služby podľa § 11 odsek 1 písmeno a, kde jeden úkon právnej služby predstavuje
1/13-inu výpočtového základu, ktorý v roku 2011 predstavoval sumu 57,--€ v roku 2012 58,69 € v roku
2013 60,07 € a v roku 2014 sumu 61,87 €. S poukazom na § 16 odsek 3 advokátskej tarify si účtoval
režijný paušál 1/100 výpočtového základu, ktorý v roku 2011 = 7,41 € , v roku 2012 = 7,63 €, v roku

2013 = 7,81 €, a v roku 2014 = 8,04 €. Právny zástupca je platiteľom DPH a preto podľa § 18 odsek
3 advokátskej tarity si zvýšil odmenu o 20 % nasledovne: prevzatie a príprava zastúpenia 8.4.2011 =
57,-€ + RP 7,41 € , + 20 % DPH = 12,88 €, 18.4.2011 vyjadrenie = 57,--€ + RP 7,41 20 % DPH =
12,88 €, 13.10.2011 pojednávanie = 57,--€ + RP 7,41 €+ 20 % DPH = 12,88 €, 23.5.2012 výsluch na
mieste samom 58,69 € + RP 7,63 € + 20 % DPH = 13,26 €, 11.9.2012 pojednávanie 58,69 RP =
7,63 € +20 % DPH = 13,26 €, 29.10.2012 pojednávanie = 58,69 € + RP 7,63 € + 20 % DPH = 13,26 €,

18.1.2013 vyjadrenie k odvolaniu 60,7 € + RP 7,81 € + 20 % DPH = 13,58 €, 28.10.2013 pojednávanie
60,07 € + RP 7,81 € + 20 % DPH 13,58 € a 26.6.2014 pojednávanie = 61,87 €+ RP 8,04 € a + 20
% DPH 13,98 € teda spolu 717,42 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu

na Krajský súd v Nitre 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)
Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho

poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého
stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol

nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu, b) súd prvého stupňa
neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli
splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou, c) konanie je postihnuté inou
vadou, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, d) súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f)
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, g) súd prvého
stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa §
175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon exekúcie podľa osobitného zákona.