Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žiar nad Hronom
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jarmila Kasanová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žiar n/H
Spisová značka: 5C/78/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414205368
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6414205368.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci
navrhovateľky U. F., nar. X.X.XXXX, bytom O. XX, K. O., zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter
Rybár s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47234466, konajúci prostredníctvom advokáta
konateľa JUDr. Petra Rybára, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova
25, IČO: 35807598, o návrhu na zaplatenie sumy 402 € s prísl. takto
r o z h o d o l :
Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným návrhom domáhala vydania od
odporcu bezdôvodného obohatenia vo výške 872 € s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne,
počítaný od 30.4.2014 do zaplatenia s poukazom na uzavretú zmluvu o úvere, ktorá však nespĺňala
zákonom stanovené náležitosti a treba ju považovať za bezúročnú a bez poplatkov.
Odporca sa na pojednávanie nedostavil, neúčasť ospravedlnil s poukazom na pracovnú
zaneprázdnenosť, súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti, návrh žiadal zamietnuť s poukazom na
obsah svojho písomného vyjadrenia a vznesenú námietku premlčania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom navrhovateľky, ako aj právneho zástupcu
navrhovateľky, oboznámil sa s podaným návrhom, so zmluvou o úvere, s rozpisom splátok a pokút,
s výzvou na vrátenie plnenia, s písomným vyjadrením odporcu, so žiadosťou o úver, s rozhodnutím
Sociálnej poisťovne Bratislava, s ostatným spisovým materiálom.
Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázala na to, že uzatvorila dňa
23.12.2009 s odporcom Zmluvu o úvere, ktorý jej poskytol finančné prostriedky vo výške 1000 €.
Navrhovateľka zaplatila odporcovi sumu 1872 €, čiže o 872 € viac, ako mal odporca nárok, a tak sa
odporca bezdôvodne obohatil. Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu bezdôvodné
obohatenie videla v tom, že zmluva, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania, neobsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, a preto je ju potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Zástupca
navrhovateľky konštatoval, že finančné prostriedky zo strany odporcu neboli poskytnuté navrhovateľke
na účel povolania, pretože v tom čase, keď navrhovateľka uzatvárala zmluvu, nebola zamestnaná a ani
nevykonávala povolanie, predložil súdu rozhodnutie o tom, že poberala invalidný dôchodok. Zástupca
navrhovateľky uviedol, že v zmluve nie je uvedené RPMN, takisto nie je uvedená celková čiastka, ktorú
by mala navrhovateľka zaplatiť, nie je tu uvedená ani doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti.Zároveň uviedol, že návrh bol podaný v rámci subjektívnej premlčacej lehoty, pretože navrhovateľka sa
o bezdôvodnom obohatení dozvedela až v januári 2014.
Odporca s podaným návrhom nesúhlasil, návrh žiadal zamietnuť, vzniesol námietku miestnej
nepríslušnosti Okresného súdu v Žiari nad Hronom s poukazom na to, že navrhovateľke nemožno
priznať postavenie spotrebiteľa. Zároveň konštatoval, že zmluvu o úvere nie je možné považovať za
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a preto sa na ňu nemôžu vzťahovať výlučne ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Poukázal na to, že navrhovateľke bol úver poskytnutý na účel zamestnania. Zároveň
poukázal na to, že je treba akceptovať dobrú vieru odporcu, s ktorou vstupoval do právneho vzťahu.
Zároveňuviedol,žekeďžezmluvuniejemožnéposudzovaťakozmluvuospotrebiteľskomúvere,zmluva
nemusí obsahovať ani RPMN. Zároveň konštatoval, že nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného
obohatenia, a vzniesol námietku premlčania s poukazom na to, že navrhovateľka zaplatila poslednú
splátku dňa 23.11.2009 a návrh bol podaný dňa 5.5.2010, pričom právo navrhovateľky sa premlčalo dňa
23.12.2012.
Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších
predpisov, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods. 2 toho istého zákona zákon sa nevzťahuje na zmluvy
a) o poskytnutí úveru 1) na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,
dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,
b) o nájme, 2) ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu,
c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku,
d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou
splátkou,
e) o poskytnutí úveru do 200 EUR a nad hodnotu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac
zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o
spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver,
f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo
maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov,
g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach,
h) o poskytnutí úveru na účely podľa osobitného zákona 2a) pre obmedzený okruh osôb vo verejnom
záujme a za úrokové sadzby nižšie ako sadzby, ktoré prevládajú na trhu, alebo bezúročne, alebo za
iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa rovnaké alebo výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na trhu,
a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako sadzby prevládajúce na trhu.
Podľa § 1 ods. 3 toho istého zákona zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým
nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. Kreditnou kartou na účely tohto zákona sa rozumie platobná
karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky úverového limitu
povoleného veriteľom a dohodnutého s dlžníkom.
Podľa § 2 toho istého zákona na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 1 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3 toho istého zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 4 toho istého zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré
nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť
peňažná náhrada.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.
Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní
navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by
aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 23.12.2009
Zmluvu o úvere. V zmysle uvedenej zmluvy o úvere odporca poskytol navrhovateľke úver vo výške1000 € a navrhovateľka sa ho zaviazala zaplatiť o sumu, zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 872
€, čiže spolu 1872 € v 12 mesačných splátkach po 156 €, počnúc dňom 20.1.2010 na účet veriteľa.
Zároveň navrhovateľka prehlásila, že finančné prostriedky sú poskytované na výkon zamestnania.
Z predloženej žiadosti o úver zo dňa 22.12.2009 súd zistil, že navrhovateľka ako žiadateľka je
zaškrtnuté políčko dôchodkyňa. Z vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že v čase uzavretia
zmluvy o úvere navrhovateľka nevykonávala žiadne povolanie, súdu predložila rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, ústredie Bratislava, z ktorého je zrejmé, že je poberateľkou invalidného dôchodku, reálne
v čase uzavretia zmluvy nepracovala a zo strany odporcu neboli preukázané také skutočnosti, ktoré
by jednoznačne potvrdili, že navrhovateľke boli finančné prostriedky reálne dané na účel zamestnania.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatuje, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu
spotrebiteľského úveru, nakoľko navrhovateľka v čase uzatvárania zmluvy bola fyzickou osobou, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ale takisto aj na základe zmluvy o pôžičke (§ 2 písm. a) Zákona č. 258/2001).
Zmluva, ktorú uzavreli účastníci konania, neobsahuje základné náležitosti, a to neobsahuje konečnú
splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu, termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
ročnú percentuálnu mieru nákladov, ani priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov.
Vzhľadom na to je nutné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, pričom aj keď
podmienky náležitosti zmluvy splnené neboli, spotrebiteľská zmluva je platná, pretože spotrebiteľke bol
poskytnutý úver, a tento úver aj čerpala, avšak je nutné ho považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Zprehľadusplátoksúdzistil,ženavrhovateľkazaplatiladňa18.1.2010,18.3.2010,18.5.2010,11.8.2010,
20.10.2010 a 18.11.2010 odporcovi zakaždým sumu po 156 €, dňa 21.12.2010 zaplatila 312 € a dňa
23.12.2010 sumu 624 €. Spolu navrhovateľka zaplatila 1872 €. Vzhľadom na to, že zmluvu z vyššie
uvedených dôvodov je nutné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, vznikla povinnosť odporcovi
vyplatiť navrhovateľke sumu 872 € (1872 € - 1000).
V danej veci však odporca vzniesol námietku premlčania, ktorou bol súd povinný sa zaoberať. Právo
sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe, ktorá je stanovená v zákone. Na premlčanie súd prihliada len
na námietku dlžníka a v prípade, ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi
priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa ustanovenia § 100 ods. 1.
Doby premlčania práva na jeho vydanie a začiatok ich plynutia sú upravené obdobne ako pri premlčaní
práva na náhradu škody. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa teda môže premlčať
tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2). Začiatok plynutia
premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Všeobecne
možno povedať, že ide o okamih splnenia všetkých predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti
za bezdôvodné obohatenie. Aby bolo možné hovoriť o premlčaní práva, musí toto právo najskôr
vzniknúť. Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia vzniklo. Pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt treba z hľadiska
premlčania za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia požadovať nároky, ktoré vznikli
zo samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia. Aj keď ide o rovnaké subjekty a
rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto
nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčuje za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu,
ako aj k tomu, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a v prípade, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie,
za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr než objektívne premlčacie doby. O tom, že
došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr,
než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr,
než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu
bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z
ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške
(objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Začiatok
plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je upravený odlišne, avšak tieto dve premlčacie doby
začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutiejednejznich,právosapremlčí,atoajnapriektomu,žepoškodenémuešteplyniedruhápremlčaciadoba.
Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že navrhovateľka sa skutočne dozvedela o tom, že
došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia najskôr v januári roku 2014. Navrhovateľka podala návrh
na tunajší súd dňa 5.5.2014, čiže je zrejmé, že návrh bol podaný v čase plynutia subjektívnej lehoty.
Navrhovateľka žiadala vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 872 €, pričom z prehľadu splátok je
zrejmé, že poslednú splátku, ktorú zaplatila odporcovi vo výške 624 € zaplatila dňa 23.12.2010. Ostatné
splátky boli zaplatené ešte pred týmto dátumom. Z uvedeného je zrejmé tak, ako súd konštatoval, že
návrhnavrhovateľkapodalanasúddňa5.5.2014,žehopodalapouplynutítrojročnejpremlčacejlehoty,a
vzhľadom na to, že odporca sa premlčania dovolal, súd nemohol navrhovateľke žalovanú sumu priznať,
a z toho dôvodu súd jej návrh zamietol.
Pokiaľ ide o aplikáciu trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie štvorročnej
podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje za potrebné
poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou
špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení § 52 - 54 OZ. Dualistický
systém záväzkového práva v našom právnom poriadku síce dlhodobo funguje, avšak niet dôvodu
na skonštatovanie, že na premlčanie spotrebiteľskoprávnej a teda typickej občianskoprávnej veci má
dopadať právna úprava, regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak občiansky zákonník ako
kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. V danej
veci nešlo zo strany odporcu o úmyselné bezdôvodné obohatenie a teda neplynie desaťročná objektívna
premlčaciadoba.Vkonanínebolopreukázanéničím,žebysažalovanýnaúkornavrhovateľkyúmyselne
obohacoval. V prípade odporcu dôvodom bezdôvodného obohatenia mala byť úverová zmluva, ktorá
sa má považovať za bezúročnú a bez poplatkov vzhľadom na to, že neobsahuje podstatné náležitosti
zmluvyoúverevzmysleprávnejúpravy.Ajkeďsúdkonštatoval,žezmluvaoúvereneobsahujezákonom
stanovené náležitosti, nie je možné len z uvedeného dôvodu konštatovať, že odporca mal úmysel sa
obohatiť voči navrhovateľke. V tejto súvislosti treba príkladmo poukázať aj na to, že navrhovateľka
nezaplatila splátku v mesiaci február 2010, v mesiaci apríl 2010, v mesiacoch jún, júl 2010, október 2010,
pričomzostranyodporcunedošlokžiadnemusankcionovaniunavrhovateľkyzanedodržanieuvedených
termínov splátok. Zmluva neobsahuje ani žiadne ustanovenia o zabezpečení záväzku, napr. zriadenie
záložného práva, preto súd je toho názoru, že zo strany odporcu nešlo o úmysel obohatiť sa na úkor
navrhovateľky. Vzhľadom na to, že odporca vzniesol námietku premlčania, navrhovateľka podala návrh
po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, preto súd jej návrh zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebné
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Odporca mal v konaní úspech, zo spisu mu žiadne trovy konania nevyplynuli, tieto si ani neuplatnil, preto
súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.