Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2014

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/147/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712203774
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2014:2712203774.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Tomáš
Kušnír, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi v 1 rade: Z.
A., nar. XX.X.XXXX, t.č. bytom S. X., XXX XX E., štátny občan SR a odporcovi v 2. rade: M. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX N., štátny občan SR, o zaplatenie 3 277,45 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi sumu 846,60 € s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne od 25.3.2011 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto

rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia jedného z odporcov zaniká povinnosť plnenia druhého odporcu.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Odporcom v 1. a 2. rade súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresnom súde Skalica dňa 28.5.2012 domáhal, aby súd uložil
odporcom povinnosť zaplatiť sumu 3 277,45 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 2 317,63 eur od 25.3.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým,

že nadobudol pohľadávku od veriteľa Slovenská sporiteľňa a.s. so sídlom Bratislave (ďalej v texte
označovaný aj ako právny „predchodca navrhovateľa“ alebo „pôvodný veriteľ „) na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2011 (ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávok“) a ďalej tvrdil, že
jeho právny predchodca uzavrel s odporcom v 1. rade dňa 16.11.2005 Zmluvu o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky v znení ich
dodatkov (ďalej len „všeobecné obchodné podmienky“), na základe ktorých boli odporcovi v 1. rade
poskytnuté peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania

peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené
v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Odporca v 2. rade prevzal na seba ručiteľský
záväzok. Navrhovateľ uviedol, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky náležitosti zmluvy o
úvere podľa § 497 - § 507 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že odporca neplnil v stanovených
termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy a preto navrhovateľ vyzval odporcu na
úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 3
277,45 eur, ktorá pozostávala z istiny 2 317,63 eur, z úroku 429,70 eur, z úroku z omeškania 530,12 eur

v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia
pohľadávky je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia
pohľadávky. Navrhovateľ uplatnil návrhom aj úrok z omeškania odo dňa 25.3.2011, t.j. nasledujúcim
dňom po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, resp. po dni splatnosti úveru podľa prílohy k zmluve opostúpení pohľadávky. Ak nenastala splatnosť úveru, podľa uvedenia v návrhu si navrhovateľ uplatňoval
úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni doručenia Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru alebo splatnosti prvej neuhradenej splátky podľa dohody o uznaní záväzku s odkazom

navrhovateľa na § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 14.1.2009 a od 15.1.2009 odkazom
na jeho znenie účinné od uvedeného dátumu, pre prípad, že výška úroku z omeškania dohodnutá nebola
na spravovanie sa pri nesplnení povinnosti dlžníka plniť riadne a včas na predpisy občianskoprávne, na
§ 517 OZ a nariadenie vlády SR č. 586/2008 Z. z. V návrhu navrhovateľ ďalej uviedol, že odporcovia po
postúpení pohľadávky ku dňu podania návrhu neuhradili nič.

Pre nedostatok odôvodnenia návrhu súd výzvou zo dňa 10.10.2012 vyzval navrhovateľa na doplnenie
návrhu. Súd požadoval po navrhovateľovi bližšie uviesť, čo konkrétne tvorí pohľadávku, ako bol
vypočítaný úrok, úrok z omeškania, či boli odporcovi účtované iné poplatky, sankcie, pokuty, koľko
splátokodporcacelkovozaplatil,akobolitietosplátkyzapočítané.Súdvyzvalnavrhovateľa,abypredložil
listinné dôkazy, z ktorých bude mať súd preukázanú dlžnú sumu a z čoho táto suma pozostáva (napr.

výpisy z účtu, prehľad splátok, cenník poplatkov).

Navrhovateľ sa podaním zo dňa 12.5.2014 vyjadril, že poskytol odporcovi v 1. rade úver vo výške
2 655,51 eur (80 000 Sk), ktorý sa odporca v 1. rade zaviazal splatiť s úrokovou sadzbou 12,60 %
ročne, ďalej sa zaviazal zaplatiť poplatok za správu úveru 1,66 eur mesačne a poplatok za poskytnutie

úveru 53,11 eur, ktorý sa zaviazal splácať spolu s úrokmi v mesačných splátkach 72,76 eur k 20 dňu
v mesiaci, počnúc dňom 20.12.2005 s konečnou splatnosťou 20.11.2009. Istina vo výške 2 317,63 eur
pozostáva z neuhradeného úveru, z poplatkov a zo zmluvných úrokov. Odporca v 1. rade z poskytnutého
úveru uhradil sumu 1 755,80 eur. Odporcovi v 1. rade boli účtované poplatky za správu účtu a poplatky
za upomienky celkom vo výške 184,54 eur, zmluvné úroky vo výške 1 157,44 eur. Úrok bol ku dňu

31.12.2009 vyčíslený úrokovou sadzbou 12,60 % ročne a ku dňu 30.1.2010 úrokovou sadzbou 11,35
% ročne. Pri úroku z omeškania 530,12 eur bola použitá výška uplatnenej sadzby úrokov z omeškania
26,40 % ročne. Navrhovateľ nedisponuje doručenkou k pokusu o zmier, dohodou o uznaní záväzku
sa navrhovateľ pokúsil o mimosúdne vyrovnanie záväzku odporcu v 1. rade. Zmluva o zmenkovom
vyplňovacom práve je zabezpečovacím prostriedkom úveru, ktorý je predmetom tohto konania.

Navrhovateľ vo svojom podaní zo dňa 13.6.2013 k výzve uviedol, že úver bol zosplatnený automaticky
systémom 20.11.2009 k dátumu poslednej predpísanej splátky.
Navrhovateľ trval na návrhu v celom rozsahu.

Odporcav1.radedalknávrhuvyjadrenie,podľaktoréhomuSlovenskásporiteľňaa.s. strhlazosumy80
000Skpoplatokzaposkytnutieúveru,pričommuveriteľvyplatillenzvyšoksumy,všetkyúdajedozmluvy
vložila SLSP a.s., on nič nedohadoval, VOP dostal, podpísal aj zmluvu o zmenkovom vyplňovacom
práve,predpodpisomjunečítal.Pokusozmiermuboldoručený.Vdohodenavrholvýškusplátky,zaplatil
jednu splátky z dohody v sume 40 eur, doklad o úhrade nemá. Oznámenie o tom, že sa mení výška

poplatku za správu úveru mu neprišlo. Ďalej uviedol, že uznáva, že niečo navrhovateľovi dlží, ale nie v
takej výške ako od neho žiada navrhovateľ, domnieval sa, že väčšiu časť z požičaných peňazí zaplatil.

Odporca v 2. rade sa vo vyjadrení k návrhu namietal, že navrhovateľovi nepatrí požadované na
zaplatenie nedovolené plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky na poplatku za správu úveru 50 Sk,

neskôr účtovaný vo výške 60 Sk resp. 1,99 eur mesačne, celkom vo výške 71,02 eur, ďalej úrok z
omeškania účtovaný vo výške 21,65 % ročne v sume 530 eur, na úroku vo výške 13,65 % ročne v sume
429,70 eur, nakoľko v zmluve bol dohodnutý úrok len vo výške 12,60 %, ďalej upozornil na neprijateľnú
podmienku, na základe ktorej môže veriteľ hocikedy meniť úrok s účinnosťou rozhodnutím veriteľa a
zverejnením. Ďalej nesúhlasil s uznaním dlhu zo strany odporcu v 1. rade, nakoľko ten uznal viac, ako je

povinný platiť, pretože navrhovateľ si uplatňuje plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok - poplatky
za vedenie účtu, úroky z omeškania, úroky, neurčité ostatné príslušenstvo a náklady inkasného konania.
Súčasne tvrdil, že navrhovateľ od neho žiada plnenie predčasne, vzhľadom ku skutočnosti, že ručiteľ je
povinný splniť dlh, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho veriteľ na to písomne vyzval. Písomná výzva ako súčasť
návrhu bola na meno odporcu v 1. rade, avšak navrhovateľ nepreukázal, že bola skutočne odporcovi v

1. rade doručená, pričom odporca v 1. rade je zamestnaný a preto je schopný splácať svoju pohľadávku.

Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 16.11.2005, Dohodou o
ručení zo dňa 16.11.2005, Všeobecnými obchodnými podmienkami v znení Dodatku č. 1 účinného od1.1.2003, Dodatku č. 2 účinného od 30.9.2003 a Dodatku č. 3 účinného od 1.9.2004, Dohodou o uznaní
záväzku u o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 5.10.2011, Zmluvou o zmenkovom vyplňovacom
práve zo dňa 16.11.2005, oznámením o postúpení pohľadávky adresovaným obom odporcom, Zmluvou

o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 24.3.2011 a k nej patriacou prílohou č. 1, pokusom o
zmier zo dňa 25.4.2012, výzvou súdu pre navrhovateľa na špecifikáciu istiny, úroku, úroku z omeškania,
podaním navrhovateľa zo dňa 13.6.2013, podaním navrhovateľa zo dňa 12.5.2014, výpisom z účtu
odporcu v 1. rade, výsluchom účastníkov a zistil tento skutkový stav veci:

Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 24.3.2011, k nej patriacou prílohou č. 1 má
súd preukázané, že postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpil na postupníka, ktorým je navrhovateľ
v tomto konaní pohľadávku voči odporcovi v 1. rade v tomto konaní zabezpečenú ručením zo strany
odporcu v 2. rade, a to v sume 3 277,45 eur pozostávajúcej z istiny 2 317,63 eur, z úrokov 429,70
eur, z úrokov z omeškania 530,12 eur, s počtom dní omeškania 1251. Tým je daná aktívna legitimácia
navrhovateľa v konaní.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 12.4.2011 právny predchodca navrhovateľa oznamoval
odporcom, že postupuje pohľadávku vo výške 3 277,45 eur na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 24.3.2011, doručenky, resp. doklady svedčiace o doručení oznámenia odporcom súdu
predložené neboli.

Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 16.11.2005 súd zistil, že právny predchodca
navrhovateľa, veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. a odporca v 1. rade v postavení dlžníka podpísali zmluvu
o splátkovom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume
a mene a za podmienok dohodnutých v zmluve. Dlžník bol podľa čl. II. bod 3 povinný za podmienok

dohodnutých v zmluve splatiť poskytnutý úver, platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky
a náklady spojené s úverom. Podľa článku I. zmluvy bola výška úveru, ktorú sa veriteľ zaviazal poskytnúť
dlžníkom 2 655,51 eur (80 000 Sk), úver bol špecifikovaný ako spotrebný úver - bezúčelový, výšku
úrokovej sadzby bola 12,60 % ročne, úroky splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca, poplatok za
poskytnutie úveru 53,11 eur splatný v deň podpisu zmluvy, poplatok za správu úveru 1,66 eur mesačne,

výšku splátok 72,76 eur splatných mesačne k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky 20.12.2005,
konečná splatnosť úveru 20.11.2009. Podľa článku II. bod 4 sa zmluvné strany dohodli, že splatné úroky
a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou. Podľa článku IV. bod 5
je uvedená ročná percentuálna miera nákladov 7,48 %. V bode 4 článku III. dlžník vyjadruje súhlas, aby
banka vykonávala inkaso z inkasného účtu vo výške splátok a v periodicite splátok v súlade s úverovou

zmluvou. Podľa bodu 5 je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi poplatok za poskytnutie úveru splatný v deň
podpisu zmluvy. Článok V bod 2 je ďalším vyhlásením dlžníka, podľa ktorého sa oboznámil s VOP
veriteľa účinnými od 1.8.2002 a Sadzobníkom, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Z čl. V. bodu
3 vyplýva, že všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v zmluve sa budú riadiť VOP, Obchodným
zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi a to v tomto poradí. Čl. V. bod 4 obsahuje ustanovenie, z

ktorého vyplýva, že strany zvolili za právny predpis, ktorým sa majú riadiť ich právne vzťahy zo zmluvy
o úvere Obchodný zákonník s odkazom na ustanovenie § 262 tohto právneho predpisu. Súd v zmluve
o úvere nenašiel, žeby v nej boli dohodnuté podmienky pre účastníkov pri neplnení zo zmluvy o úvere.

Dohodou o ručení zo dňa 16.11.2005 odporca v 2. rade vyhlásil, že podľa § 303 a nasl. Obchodného

zákonníka uspokojí pohľadávku veriteľa vyplývajúcu zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX. zo
dňa 16.11.2005, ak dlžník neuhradil pohľadávku veriteľovi riadne a včas.

Zmluvou o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 16.11.2005 uzavretou podľa § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka a čl. I. § 10 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového odporca v 1. rade

vystavil vlastnú blankozmenku a veriteľ potvrdil, že prevzal vlastnú blankozmenku, v ktorej chýba údaj
určujúci zmenkovú sumu a dátum splatnosti zmenky. Navrhovateľ sa v súvislosti so zmenou domáhal
v konaní zaplatenia poplatku 500,-Sk.

Súdu boli predložené všeobecné obchodné podmienky v znení Dodatku č. 1 účinného od 1.1.2003

a Dodatku č. 2 účinného od 30.9.2003 a Dodatku č. 3 účinného od 1.9.2004. Všeobecné obchodné
podmienky sú vopred pripravené na formulárovej predtlači a sú bez podpisu účastníkov.Z pokusu o zmier zo dňa 25.4.2012 súd zistil, že obaja odporcovia boli navrhovateľom vyzvaní na
zaplatenie záväzku do 2.5.2012 v sume 3 652,61 eur, z toho neuhradený úver predstavuje 2 317,63
eur, zmluvný/ zákonný úrok 225,16 eur, riadny úrok 429,70 eur, úrok z omeškania 530,12 eur a

náklady inkasného konania 150 eur. Doručenky, svedčiace o doručení pokusu o zmier odporcom súdu
predložené neboli.

Z Výpisu z účtu odporcu v 1. rade vyplýva, že účet mal založený dňa 10.11.2005, úver bol odporcovi v 1.
rade poskytnutý v ten istý deň a takým spôsobom, že odporcovi v 1. rade veriteľ na účte najskôr strhol

poplatok za poskytnutie úveru v sume 53,11 eur, ktorý je vo výpise z účtu označený ako hotovostná
splátka v úveru a v poradí sa nachádza ešte pred bezhotovostným čerpaním úveru, a až následne
odporca v 1. rade čerpal úver, vo výpise z účtu predloženého navrhovateľom je uvedené, že odporca v
1. rade čerpal sumu 2 655,51 eur (80 000 Sk). Z úplného výpisu je preukázané, že odporcovi v 1. rade
boli reálne poskytnuté finančné prostriedky znížené o poplatok za poskytnutie úveru, čo tiež potvrdil
samotný odporca v 1. rade pri výsluchu a preto súd vyvodil, že odporcovi v 1. rade boli reálne poskytnuté

finančné prostriedky vo výške 2 602,40 eur. Ako vyplýva z výpisu z účtu odporcu v 1. rade súčtom
bezhotovostných a hotovostných splátok, odporca v 1. rade do dňa postúpenia pohľadávky zaplatil
veriteľovi sumu 1 755,80 eur. Z výpisu súd ďalej zistil, že odporcovi v 1. rade boli účtované poplatky za
vedenie účtu 1,66 eur mesačne (50 Sk) a od 31.7.2006 vo výške 1,99 eur mesačne (60 Sk). Odporcovi
v 1. rade boli účtované poplatky za správu účtu a poplatky za upomienky celkom vo výške 184,54 eur a

úrok v celkovej výške 1 157,44 eur. Odporcovi v 1. rade boli účtované tiež úroky z omeškania vo výške
552,95 eur. Splátky odporcu v 1. rade neboli najskôr započítavané na istinu, ale na úroky, poplatky, úroky
z omeškania, až nakoniec na istinu, čo je zrejmé aj z podania navrhovateľa z 12.5.2014, z ktorého
tiež vyplýva, pôvodný veriteľ kapitalizoval poplatky aj riadne úroky a kapitalizované ich aj navrhovateľ
nadobudol odplatnou zmluvou o postúpení pohľadávky a aj požadoval na zaplatenie po odporcoch v

súdnom konaní.

OboznámenímsasDohodououznanízáväzkuuoúhradepohľadávkyvsplátkachzodňa5.10.2011súd
zistil, že ide o formulár s predtlačou, na ktorom sa uvádza, že odporca v 1. rade ako dlžník uznal záväzok
voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa 16.11.2005 a pozostáva podľa tejto listiny

z istiny 2 317,63 eur a príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy 959,82 eur, z úroku z omeškania 9 %
ročne zo sumy 2 317,63 eur od 24.3.2011 do splatnosti poslednej splátky podľa dohody a nákladov na
inkasné konanie vo výške 150 eur. V bode 3.1 je uvedené, že sa dlžník zaviazal splatiť svoj záväzok
veriteľovi v 12 pravidelných splátkach v dohodnutej minimálnej výške 40 eur k 30. dňu v mesiaci, pričom
dátum splatnosti prvej splátky je 30.10.2011 a dátum poslednej splátky 30.9.2012. V bode 3.5 dohody

je uvedená podmienka, že v prípade, ak nebude splácať svoj záväzok v pravidelných dohodnutých
splátkach najneskôr do termínu ich splatnosti, stane sa splatným celý zvyšok pohľadávky a to prvým
dňom nasledujúcim po splatnosti prvej neuhradenej splátky.

Navrhovateľ počas konania na všetky ním predložené listinné dôkazy a vyvodzoval z nich, že s

odporcom v 1. rade bola uzavretá zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej bol poskytnutý úver
vo výške 80.000,-Sk a boli dojednané podmienky, za ktorých bol tento úver poskytnutý v článku I.
spomínanej zmluvy. Poukázal na skutočnosť, že odporca neplatil splátky úveru riadne a včas, taktiež
ku dňu konečnej splatnosti úveru 20.11.2009 neuhradil celkovú dlžnú sumu, ktorú predstavoval úver
spolu s jeho príslušenstvom. Popri zmluve o splátkovom úvere bola s odporcom v 2. rade uzavretá

dohoda o ručení na zabezpečenie záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o splátkovom úvere, avšak ani zo
strany ručiteľa nedošlo ku dňu konečnej splatnosti úveru, k úhrade dlžnej sumy. Poukázal na dohodu
o uznaní záväzku zo dňa 5.10.2011, ktorú podpísal odporca v 1. rade, kde uznal svoj záväzok čo do
dôvodu a výšky a zaviazal sa ho splácať v pravidelných mesačných splátkach v zmysle pripojeného
splátkového kalendára a vyvodil z dokazovania záver, že nárok navrhovateľa je dôvodný v celom

rozsahu. Podania označené ako pokus o zmier boli splnomocnencom navrhovateľa zasielané odporcom
obyčajnou poštovou prepravou, aj odporcovi v 2. rade, ručiteľovi, ktorý sa po doručení písomne voči
splnomocnencovi vyjadril a je zrejmé, mu pokus o zmier a tým výzva na plnenie boli doručené. Vo
výpovedi zástupkyne splnomocnenca navrhovateľa táto poukázala na článok 2 písm. f) dohody o ručení,
kde je výslovne uvedené, že zmluvné strany sa dohodli na vylúčení ust. § 306 ods. 1 Obchodného

zákonníka, no i napriek tomu bol ručiteľ vyzvaný na uhradenie dlžnej sumy.

Z výsluchu odporcu v 1. rade zistil, že v roku 2005 podpísal so SLSP zmluvu o splátkovom úvere,
nedostal 80.000,-Sk, bol mu strhnutý poplatok za poskytnutie úveru. V SLSP a.s. mal otvorený ajbežný účet. Nepamätal si, či dohodoval výšku úrokovej sadzby, poplatky za poskytnutie úveru, alebo
poplatkok za správu úveru, nedohodoval periodicitu splátok, všetky údaje, ktoré sú v zmluve boli v
zmluve, predloženou mu bankou. Bol oboznámený so zmluvou, jej podmienky nedohodoval. VOP k

zmluve o splátkovom úvere obdržal a pravdepodobne podpísal aj zmluvu o zmenkovom vyplňovacom
práve, ktorú pred podpisom úplne neprečítal. Z výsluchu odporcu súd zistil, Dohoda o uznaní záväzku
a úhrady pohľadávky v splátkach mu bola predložená pri osobnej návšteve mužom, ktorý sa predstavil
ako exekútor Rudolf Krutý a z jeho strany mu bola predložená táto dohoda k podpisu. Odporca sa s
ním dohodol, že dlh budem spláca splátkami po 50,-€. K danému súd uvádza, že pokiaľ odporca aj

predkladal doklad o úhrade 50,-€, zrejme uhrádzal iný dlh, ktorý kúpila EOS KSI Slovensko, nakoľko
variabilný symbol na príkaze na úhradu 50,-€ po zistení súdom nebol totožný s variabilným symbolom
v Dohode. Odporca obdržal splátkový kalendár na splátky 50,-€ poštou, v ktorom v poradí dvanásta
splátka bola v sume 2.000,-€, k čomu odporca vypovedal, že si nedohodol. Porovnaním variabilných
symbolov z dokladu o úhrade sumy 50,-eur so symbolom v dohode o uznaní záväzku a splátkovom
kalendári , na ktorú navrhovateľ odkazoval v prejednávanej veci súd vylúčil, že suma 50,-eur bola

uhrádzaná na dlh odporcu v prejednávanej veci. Výsluchom odporcu bolo preukázané, že mu bol
doručený aj splátkový kalendár na splátky 40,-€ mesačne a posledná 12. ta splátka na čiastku 3.172
€ so splatnosťou 30.9.2012, odporca navrhovateľovi telefonicky oznámil, že nebude mať na poslednú
12-tu splátku stanovenú vo výške 3.172,-€. K otázke premlčania, obsiahnutej v dohode o uznaní dlhu
odporca uviedol, že nevie čo je premlčaný dlh, ani aké má následky. Keď podpisoval dohodu o uznaní

záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, išlo mu o to, aby dlh vyplatil a aby to už skončilo. Uviedol,
že nevie čo je rozhodcovská doložka, jej význam nepozná. Čo sa týka výšky splátky 40,-eur, navrhol
ju sám a pravdepodobne mu bol doručený aj pokus o zmier. Podľa jeho názoru SLSP rozdelila na dve
časti, mal povolený u nej aj kontokorentný úver, kde už tunajší súd rozhodol o kontokorentne. Zo zmluvy
o úvere, podľa ktorej sa uvádza úver 80.000,-Sk sporiteľni platil. Nepamätal si, žeby mu bolo doručené

oznámenie o zmene výšky poplatku za správu úveru.

Odporca 1/ nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 3.612,-€ odporca neuznal, mal za to, že väčšiu časť
z úveru zaplatil, síce dlží, ale nie žalovanú čiastku, neuznal ani neuhradený úver vo výške 2.317,63 €
a čo je príslušenstvo nevedel.

Pri výsluchu odporcu v 2. rade tento nespochybnil, že podpísal dohodu o ručení, kde dlžníkom bol
odporca v 1. rade zo zmluvy o úvere. K ručiteľstvu ho viedla potreba odporcu v 1/ rade získať úver
vo výške 80.000,-Sk. Pred podpisom zmluvy odporcom v 1. rade a jeho podpisom dohody o ručení im
banka povedala, že sa jedná o úver 80.000,-Sk, banka im povedala výšku úroku, výšku splátky, iné

nie. Mal možnosť oboznámiť sa so zmluvou o splátkovom úvere a dohodu o ručení . Dohodu o ručení
podpísal vo viere, že odporca v 1. rade zamestnaný u toho istého zamestnávateľa ako on, bude úver
splácať. Drobné písmená nečítali. Z výpovede odporcu 2/ bolo preukázané, že mu bola doručená výzva
od navrhovateľa, aby plnil namiesto odporcu 1/. Z výpovede odporcu 2/ bolo ďalej preukázané, že ako
ručiteľ neuhradil za odporcu 1/ žiadnu čiastku, podľa odporcu 2/ z dôvodu, že na to nemal finančné

prostriedky. Navrhovateľ od neho požadoval na začiatku týždňa výzvou, aby do konca týždňa zaplatil
3.000,-€. O zmluve o zmenkovom vyplňovacom práve, ktorá má patriť k zmluve o úvere nemal odporca
2/ vedomosť a ani o podpise Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach odporcom
1/ v októbri 2011, dozvedel sa to až v súdnom konaní.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov

je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

Podľa § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv
na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.

Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu
nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 546 OZ dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká
písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí,
ak ju neuspokojí dlžník.

Podľa§547OZveriteľjepovinnýkedykoľvekabezzbytočnéhoodkladuoznámiťručiteľovinapožiadanie
výšku svojej pohľadávky.

Podľa § 548 ods. 1 OZ ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne
vyzval.

Podľa § 548 ods. 2 OZ ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi
dlžník.

Podľa § 548 ods. 3 OZ uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním vysloví súhlas.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom do 30.6.2006 (ďalej len
„zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumiea) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o

spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými

poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej

alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto
zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky
poskytnutého spotrebiteľského úveru,

e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovipriposkytnutíúveru,okrem
úrokov.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch medzi účastníkmi zmluva o spotrebiteľskom úvere
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa§4ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto

možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7.Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základ
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nar. vl. 586/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.

(účinné od 1.1.2009), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Rozhodujúcou právnou otázkou v prejednávanej veci bolo to, či právny vzťah založený zmluvou o úvere
podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch medzi účastníkmi je obchodno-právny alebo

občiansko-právny. K právnej kvalifikácii navrhovateľa, že právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi sa
riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22.
09. 2010, sp. zn. X U. XXX/XXXX, podľa ktorého účastníci konania nie sú povinní právny nárok právne
kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu, musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré
umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd zastáva názor,

že navrhovateľom tvrdené skutočnosti nemožno výlučne podriadiť pod hypotézu právnej normy § 497
a nasledujúcich ustanovení Obchodného zákonníka, aj keď je zmluva o úvere absolútnym obchodom.
Súd dospel k záveru, že na právny vzťah založený zmluvou o úvere treba aplikovať aj ustanovenie zák.
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch medzi účastníkmi a nejedná sa o obchodno-právny vzťah,
ale ide medzi účastníkmi o občiansko-právny vzťah. Z úvodných ustanovení zák. č. 258/2001 Z.z. je

zrejmé, že účelom spotrebiteľského úveru nie je upraviť vzťahy pri podnikaní medzi podnikateľskými
subjektmi, ale naopak regulovať vzťahy pri využití produktov podnikania spotrebiteľmi. Spotrebiteľský
charakter zmluvy vyplýva z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že právny predchodca
navrhovateľa je bankou, v čase uzavretia zmluvy o úvere tak bolo podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právnickou osobou so sídlom na území

Slovenskej republiky založenou ako akciová spoločnosť, ktorá po a) prijíma vklady a po b) poskytuje
úveryaktorámánavýkončinnostípodľapísmena)ab)udelenébankovépovolenie,ktoréhopredmetom
podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov, je dodávateľom bankovej služby a zo žiadneho z
údajov zistených v konaní nevyplynulo, žeby odporca v 1. rade požadoval poskytnúť úver nie ako
spotrebiteľ podľa § 52 ods. 3 OZ, alebo žeby konal ako osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd aplikoval na vzťah
účastníkov konania predpisy občianskoprávne, najmä Občiansky zákonník, nakoľko dospel vykonaným
dokazovaním k záveru, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikla zmluva
o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru, ktorú ďalej súd posudzoval podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka a celý právny vzťah posudzoval aj podľa zákona č. 258/2001 Z. z v znení

účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.

K záveru o občianskoprávnom vzťahu súd vedie aj skutočnosť, že zákon č. 258/2001 Z.z. v odkaze pod
čiarou pod 9) k § 5 zákona, týkajúceho sa odstúpenia od zmluvy veriteľom odkazuje na ustanovenie §
48 Občianskeho zákonníka, teda na predpis upravujúci občianskoprávne vzťahy a nie na ustanovenie

§ 344 Obchodného zákonníka, týkajúce sa odstúpenia od zmluvy a po oboznámení sa s obsahom
predmetnej zmluvy súd hodnotí sporný vzťah ako vzťah z úveru ako absolútneho obchodu so záverom,
že uvedená zmluva je úverovou zmluvou a spotrebiteľskou zmluvou, a to bez ohľadu na to, že účastníci
prejavili vôľu, aby sa ich právny vzťah a práva a povinnosti z neho vzniknuté spravoval ustanoveniami
Obchodného zákonníka, na ktorý odkazujú v ustanoveniach zmluvy o úvere v čl. V. bod 4. Zo žiadneho

ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré
typy spotrebiteľských zmlúv, tu súd poukazuje na ustanovenie § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 264/2004 Z.z. a zákona č. 616/2004 Z.z., podľa ktorého
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté aj podľa Obchodného zákonníka. Teda ustanovenie §54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody. Súd má za to, že navrhovateľom v zmluve prejavená vôľa,
uplatňovať na vzťah účastníkov inštitúty obchodného práva namiesto inštitútov upravených v kódexe
o občianskych právach nie je pre spotrebiteľa prijateľné. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ súd vykladá

tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva (existuje právna úprava
napríklad odstúpenia od zmluvy podľa Obchodného zákonníka aj podľa Občianskeho zákonníka, sú vo
svojich účinkoch rozdielne, ďalej právna úprava premlčania je obsiahnutá tak v Občianskom zákonníku
ako aj v Obchodnom zákonníku, atď.) sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti

občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 Smernice
Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd poukazuje na zmysel a
cieľ tejto smernice, ktorou je ochrana spotrebiteľa, premietnuté do ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré
bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (§ 54 ods. 1 OZ). Zo zmluvy
je zrejmé, že ju uzatváral navrhovateľ, ktorý je bankou a je podnikateľom, inak podľa § 52 ods. 2 zákona
č. 150/2004 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretie zmluvy o úvere) dodávateľom, osobou,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti, poskytovala služby v rámci svojej podnikateľskej činnosti a odporca v 1.
rade pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti, úver požadoval ako fyzická osoba, nepodnikateľ na súkromné účely a mal
postavenie spotrebiteľa.

K zaväzujúcemu výroku a zamietajúcemu výroku rozhodnutia vo veci samej súd zdôvodňuje, že
vykonaným dokazovaním súd zistil, že návrh bol podaný dôvodne iba sčasti. Z listinných dôkazov (najmä
zmluvy o úvere, z výpisu z účtu odporcu v 1. rade, z výsluchu účastníkov) súd vyvodil ten skutkový stav,
že právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcom v 1. rade dňa 16.11.2005 zmluvu o splátkovom

úvere. Predmetnou zmluvou sa banka zaviazala odporcovi v 1. rade poskytnúť úver vo výške 2 655,51
eur (80 000 Sk) s konečnou splatnosťou úveru do 20.11.2009 a odporca v 1. rade sa zaviazal vrátiť
poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť úroky, pričom výška mesačnej splátky bola 72,76 eur. Súd
mal za preukázanú existenciu úverovej zmluvy, pričom súd dospel k záveru, že právny vzťah medzi
účastníkmi sa spravuje ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka

a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Z formy a obsahu
Zmluvy o splátkovom úvere, uzavretej medzi účastníkmi je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárové“
zmluvy, uzavreté medzi právnym predchodcom navrhovateľa (bankou) a odporcami, ktorých predtlač
formulára mala banka už pripravené a dopisovala do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa odporcu v 1.
rade a v Dohode o ručení údaje o odporcovi 2/, pričom ako vyplýva z výpovede odporcu v 1. rade a

aj odporcu v 2. rade obsah zmluvy nemohli ovplyvniť, nedohadovali obsah zmluvy o úvere a dohody
o ručení a teda „dohoda“ v rámci zmluvnej voľnosti strán bola daná do zmluvy o úvere a dohode o
ručení na predtlači, vyhotovenej bankou a odporcovia mali síce možnosť sa pred podpísaním zmluvy
a dohody sa s nimi ňou oboznámiť, ale odporca 1/ nemohol podmienky zmluvy individuálne vyjednať a
ani odporca 2/ nemohol ovplyvniť obsah dohody o ručení.

Pri týchto záveroch sa súd zaoberal platnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere po stránke formálnej a
vyhodnotil zmluvu ako platnú, uzavretú podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v
čase jej uzavretia v písomnej forme a obsahujúcej niektoré náležitosti podľa ustanovenia § 4 zákona č.
258/2001 Z. z. sumu, úroky, výšku a termíny splátok, meno a adresu spotrebiteľa, RPMN.

Zmluva o splátkovom úvere obsahuje výšku úveru 2 655,51 eur (80 000 Sk), výšku úrokovej sadzby
12,60 % ročne, úroky splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca, poplatok za poskytnutie úveru
53,11 eur splatný v deň podpisu zmluvy, poplatok za správu úveru 1,66 eur mesačne, výšku splátok
72,76 eur splatných mesačne k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky 20.12.2005, konečná splatnosť

úveru 20.11.2009. V článku IV. v bode 5 je uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 7,48
%. Zmluva o splátkovom úvere neobsahuje dohodu o sankcii pre prípad porušenia zmluvy. Zmluva o
úvere neobsahuje rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky. Nerozčlenenie splátok na
istinu, úroky a iné poplatky nemôže byť považované za splnenie povinnosti, ktorá vyplývala z ust. §
4 ods. 2 písm. a) a ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, preto v zmysle ods. 5 veriteľ nemôže

od spotrebiteľa úrok alebo poplatky neuvedené v zmluve požadovať. Jednou z povinných náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
(§ 4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch). Ustanovenie § 4 o spotrebiteľských úveroch
stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje náležitostizmluvy. Absencia niektorých náležitostí (napr. počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov)
nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať
alebo ak bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba, z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Sankcia neplatnosti

by totiž neprimerane tvrdo dopadala na spotrebiteľa, ktorý by tým stratil výhodu splátok, a mohol by
sa tak dostať do ťažko riešiteľnej situácie, pretože spravidla finančné prostriedky z úveru už použil
a nemá možnosť ich bezprostredne splatiť v celej výške. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v
čase uzatvorenia predmetnej zmluvy namiesto neplatnosti sankcionoval veriteľa tým, že od spotrebiteľa
nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (§ 4

ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch).

Skutočná výška úveru korešponduje skutočne poskytnutej čiastke úveru bez poplatku za uzavretie
zmluvy, a to podľa výpisu z účtu odporcu v 1. rade, teda treba vyvodiť, že odporca v 1. rade prijal dňa
10.11.2005 spotrebiteľský úver v sume 2 602,40 eur (78 400 Sk). Súdu bolo z výpisu z účtu ako aj z
tvrdenia odporcu v 1. rade preukázané, že odporca v 1. rade získal od navrhovateľa finančné prostriedky

vo výške 2 602,40 eur (78 400 Sk) a nie tak ako tvrdil navrhovateľ vo výške 2 655,51 eur (80 000 Sk),
pretože pôvodný veriteľ nevyplatil odporcovi v 1. rade sumu 1 600 Sk ako poplatok za poskytnutie
úveru, ktorý označil vo výpise ako hotovostná splátka za úver. Odporca v 1. rade mal dňa 10.11.2005
na účte vykázaných síce 80 000 Sk, ale dňa 10.11.2005 nemohol platne podľa ustanovenia § 4 ods. 1
zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy čiastku 80 000 Sk z účtu reálne vybrať,

nakoľko z nej bol bankou odúčtovaný poplatok za poskytnutie úveru vo výške 1 600 Sk. Je nelogické a
neprijateľné, že banka najprv odpočíta poplatok za poskytnutie úveru, o ktorom ani nie je zrejmé, za aké
služby ho pred poskytnutím úveru dlžníkovi účtuje, vyznačí ho na účte dlžníka ešte pred poskytnutím
peňazí dlžníkovi, vyznačí splátku od dlžníka 1 600 Sk a až potom vyznačí čerpanie úveru bezhotovostne
vo výške 80 000 Sk.

Odporca v 1. rade splatil navrhovateľovi finančné prostriedky vo výške 1 755,80 eur, čo má súd
preukázané výpisom z jeho účtu. Odporca v 1. rade na istine neuhradil sumu 846,60 eur. Z návrhu
vyplýva, že po postúpení pohľadávky neuhradil odporca v 1. rade navrhovateľovi nič, odporca v 1. rade
pri výsluchu tvrdil, že navrhovateľovi uhradil asi jednu splátku vo výške 40 eur, pričom však na svoje

tvrdenie neoznačil ani nepredložil žiaden dôkaz, sám uviedol, že dokladom nedisponuje. Iné k plneniu
zo zmluvy o úvere zo strany odporcov, ako zistené z výpisu z účtu odporcu 1/ a výpoveďou odporcu2/
preukázané nebolo.

Súd ďalej z úverovej zmluvy vyvodil, že medzi účastníkmi vznikla zmluva o úvere podľa ustanovenia § 2

ZoSÚ, ktorou sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom, pričom sa jednalo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme odloženej platby.
Z právneho záväzkového vzťahu, ktorý vznikol medzi účastníkmi z platne uzavretej zmluvy medzi
účastníkmipodľa§488OZ vznikáprávonaplnenie-pohľadávkaoddlžníkaadlžníkovivznikápovinnosť

splniť záväzok. Súd nemal pochybnosti o reálnom poskytnutí sumy 2 602,40 eur (78 400 Sk) odporcovi
v 1. rade, nakoľko uvedené vyplýva z výpisu z účtu odporcu v 1. rade. S poukazom na ustanovenie § 4
ods. 3 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch aj pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ ho začal čerpať. Súd ďalej posúdil ako platnú Dohodu o ručení zo dňa 16.11.2005, na základe

ktorej sa odporca v 2. rade zaviazal na písomnú výzvu veriteľa obsahujúcu jeho vyhlásenie, že dlžník
neuhradil pohľadávku riadne a včas, že veriteľovi uhradí pohľadávku veriteľovi a to aj bez doručenia
výzvy na plnenie dlžníkovi. Odporca v 2. rade namietal skutočnosť, že on ako ručiteľ nemá veriteľovi plniť
nakoľkonavrhovateľnepreukázal,žebolazjehostranyodporcoviv1.radeakodlžníkovidoručenávýzva
na plnenie. Navrhovateľ síce nepreukázal pripojenými doručenkami, že zaslal odporcovi v 1. rade pokus

o zmier, no odporca v 1. rade vypovedal, že mu asi bol doručený pokus o zmier, navyše odporca v 1.
rade bol vyzvaný na zaplatenie aj vtedy, keď mu bol doručený splátkový kalendár, z čoho súd vyvodzuje,
že boli splnené podmienky na to, aby mohol navrhovateľ žiadať plnenie aj od ručiteľa - odporcu v 2. rade.
Súd preto vzhľadom na uvedené skutočnosti zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne na splnenie
povinnosti zaplatiť navrhovateľovi istinu v sume 846,60 eur, vypočítanú ako rozdiel medzi poskytnutými

finančnými prostriedkami a splatenými prostriedkami s 9 % úrokom z omeškania ročne od 25.3.2011
do zaplatenia, t.j. vo výške úroku z omeškania stanovenej nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení
neskorších predpisov.Pokiaľ ide o navrhovateľom žalobným návrhom uplatnený nárok na úrok z omeškania, súd ho priznal
od dátumu žiadaného v návrhu od dňa 25.3.2011 do zaplatenia, nakoľko mal súd preukázané zmluvou
o úvere, že splatnosť úveru podľa zmluvy nastala už dňa 20.11.2009.

Súd nepriznal navrhovateľovi v návrhu uplatnený úrok z omeškania v sume 530,12 eur, ktorý si
navrhovateľ uplatnil ako súčasť istiny. Úrok z omeškania vo výške 530,12 eur bol počítaný nezákonnou
výškou úrokovej sadzby 26,40 % ročne a občianskoprávne predpisy nikdy neustanovovali takto vysokú
výšku úroku z omeškania a navyše navrhovateľ odkúpil pohľadávku, do ktorej banka podľa zmluvy

o úvere zahrnula aj kapitalizovaný úrok, kapitalizovaný úrok z omeškania a kapitalizované podplatky.
Uvedený úrok z omeškania nebol priznaný preto aj z dôvodu, že súd považuje za neprijateľné, aby sa
opätovne úročili úroky a poplatky. Pri zamietnutom úroku z omeškania sa nedá oddeliť to, čo je zákonom
dovolené a čo už dovolené nie je.

Úrok je cena peňazí, na úroku žiadne peniaze odporcom nepožičiava, nedáva nič dlžníkovi a preto

je neprijateľné, aby bolo navrhovateľovi priznané plnenie vo zvyšnej časti pohľadávky predstavujúcej
kapitalizované úroky vo výške 429,70 eur, ktoré si navrhovateľ uplatnil ako súčasť istiny. V istine boli na
základe neprijateľnej podmienky uvedenej v článku II. v bode 4 zmluvy zahrnuté už aj úroky a poplatky.
Ak by súd priznal pravdepodobné úroky išlo by o plnenie z neprijateľných podmienok, ktoré sú neplatné
a zákon z neplatného právneho úkonu zo záväzkového vzťahu nepripúšťa priznať plnenie.

Súd tak nepriznal navrhovateľovi ním uplatnené úroky a úroky z omeškania, ktoré boli súčasťou žiadanej
istiny, pretože sú príslušenstvom pohľadávky a súd považuje za neprijateľné, aby sa opätovne úročili.
Pri zamietnutom úroku a úroku z omeškania sa nedá opäť oddeliť to, čo je ešte zákonom dovolené a
čo už dovolené nie je.

Aj pre platnosť Dohody o uznaní záväzku u o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 5.10.2011sa
vyžaduje, aby nebola v rozpore so zákonom. Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým
náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná a v zmysle § 40 ods. 3 OZ
v nadväznosti na § 558 OZ má byť právny úkon písomného uznania dlhu podpísaný konajúcou osobou.

Súd poznamenáva, že odporca v 1. rade podpísal dohodu ako dlžník. Súd dohodu vyhodnotil ako
neplatnú a uznanie záväzku za neúčinné pre jej neurčitosť a preto v konaní na „dohodu“ neprihliadal a
nezaoberalsaanineprijateľnýmipodmienkamivnejuvedenými.Dohodajeprávnymúkonom účastníkov
a ako takej súd vidí neurčitosť právneho úkonu v samotnej výške uznanej dlžnej sumy, ktorá má
pozostávať z istiny 2 317,63 eur a príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy 959,82 eur, z úroku z

omeškania 9 % ročne zo sumy 2 317,63 eur od 24.3.2011 do splatnosti poslednej splátky podľa
dohody a nákladov na inkasné konanie vo výške 150 eur. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka
príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s
jej uplatnením, pričom príslušenstvo vo výške 959,82 nie je v dohode bližšie špecifikované a nie je
zrejmé, či má ísť o úrok, úrok z omeškania alebo iné príslušenstvo. Ide o právny úkon, ktorý súd

považuje z dôvodu jeho neurčitosti za neplatný. Súd má za to, že ak je do sumy 2 317,63 eur, ktorá
výškou korešponduje so sumou, uvedenou v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky uzavretej
medzi navrhovateľom a postupcom, sú v tejto sume napočítané aj kapitalizované úroky a poplatky,
čo súd považuje pre spotrebiteľa za neprijateľné (súd odkazuje sa zdôvodnenie ohľadom čl. II, bod
4 zmluvy o úvere), opäť nemožno oddeliť to, čo by zodpovedalo právu navrhovateľa ako nároku na

zaplatenie iba tej sumy, ktorá bola odporcovi 1/ reálne poskytnutá ako istina z úveru a do akej výšky je v
sume nedovolený úrok prípadne čo je v nej ešte iné uplatnené. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka
ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v
čase uznania trval. Zdalo by sa, že dohoda o uznaní záväzku spĺňa všetky náležitosti stanovené v §
558 Občianskeho zákonníka, avšak súd vyvodil, že pokiaľ tento právny úkon obsahuje neprijateľné

podmienky, premietnuté do neho zo zmluvy o úvere, treba považovať aj uznanie záväzku za právny úkon
neplatný, majúc za to, že iba z platnej časti právneho úkonu môže prísť k účinnému uznaniu záväzku.

Vo vzťahu ručiteľa - odporcu 2/ a veriteľa by bola dohoda o uznaní záväzku aj neúčinná, pretože v
konaní nebol preukázaný súhlas s ňou zo strany odporcu v 2. rade (§ 548 ods. 3 OZ ), naopak, danie

súhlasu odporca 2/ poprel.

Posudzujúc záväzkový vzťah medzi účastníkmi pre jeho spotrebiteľský charakter podľa
občianskoprávnych predpisov, vyhodnotil súd podľa týchto predpisov aj ručiteľský vzťah odporcu 2/, ato z dôvodu, že ručenie je zabezpečovacím prostriedkom k občianskoprávnemu vzťahu, vniknutému
medziodporcom1/apôvodnýmveriteľomasúdnepoužilpreto ustanoveniaoručenípodľaObchodného
zákonníka.

V prejednávanej veci za zistenia, že medzi účastníkmi sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, typovú
(adhéznu), predtlačenú na formulári, ktorú o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a
opakovane uzatvoril právny predchodca navrhovateľa s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ
ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovil obsah zmluvy uzavretej s odporcom - spotrebiteľom

a vo formulárovej zmluve stanovil aj podmienky jej realizácie a odporca ako fyzická osoba - spotrebiteľ
nemal možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, mohol predložený návrh navrhovateľom na uzavretie
zmluvy o úvere buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť, súd skúmal, či zmluva neobsahuje
neprijateľné podmienky v zmysle § 53 ods. 3 a 4 OZ.

V rámci súdnej kontroly danej vnútroštátnemu súdu Smernicou Rady č. 93/13/ EHS už súd v

predchádzajúcejčastirozhodnutiauviedol,žesazaoberalotázkou,čispotrebiteľskázmluva,neobsahuje
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, teda či neobsahuje neprijateľnú podmienku. Súd poukazuje na ustanovenie §
52 ods. 2 OZ, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech

strany - spotrebiteľa a odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa č.l. 3 ods. 1 Smernice rady č. 93/13/EHS zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa.

Neprijateľné podmienky zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v
spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ nemá
pri podpise zmluvy možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa
predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť

pochopiť ich obsah. Zmluvu uzatvára spotrebiteľ na základe predbežne formulovaného zmluvného
formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Systém ochrany uvedený Smernicou je založený na idei, že spotrebiteľ je v slabom postavení voči
predajcovi alebo dodávateľovi vo veci práva vyjednávať a jeho úrovne znalostí. To vedie k tomu, že

spotrebiteľ odsúhlasí predajcom alebo dodávateľom vopred skoncipované podmienky bez toho, aby
mohol ovplyvniť ich obsah. Pre ochranu spotrebiteľa je preto v článku 6 Smernice premietnutý záväzok
pre členské štáty EÚ, ktorý od nich vyžaduje že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce,
tiež podľa článku 7 Smernice stanoviť vo vnútorných právnych poriadkoch a zabezpečiť primerané
a účinné prostriedky, ktoré majú zabrániť súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách

uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo a na dodávateľov, ak podľa čl. 3 Smernice,
spôsobujú zmluvné podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté a sú nekalé, ak napriek požiadavke
dôvery spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa, čo je
premietnuté do ustanovenia § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi pôvodným
veriteľom a odporcom v nadväznosti na čl. 6 ods. 1 Smernice tak, že spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka") pod následkom ich neplatnosti
podľa § 53 ods. 5 OZ. Pokiaľ ide o článok 4 ods. 1 Smernice ten ustanovuje, aby bez toho, aby boli
dotknuté ustanovenia čl. 7, že nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru
alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v

dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa platnej judikatúry Súdneho dvora EÚ ( napríklad Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci
U. - K. A. L..proti D. N. A. alebo Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-XXX/XX - Q. A. D. SA
a V. S. R.) je súd oprávnený skúmať zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, aby sa
dosiahla faktická rovnosť zásahom vonkajším zásahom. V rámci súdnej kontroly danej vnútroštátnemu

súdu Smernicou Rady č. 93/13/ EHS a judikatúrou súdneho dvora EÚ sa súd zaoberal otázkou, či
spotrebiteľská zmluva, konkrétne zmluva zo dňa 16.11.2005 ako aj Dohoda o uznaní záväzku u o úhrade
pohľadávky v splátkach zo dňa 5.10.2011, ktorej účastníkom je odporca v 1. rade na strane spotrebiteľa,
neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvnýchstrán v neprospech odporcov, teda či neobsahuje podľa Smernice nekalú podmienku, inak podľa § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka "neprijateľnú podmienku", teda či sú alebo nie sú jednotlivé ustanovenia
zmluvy individuálne vyjednanými zmluvnými podmienkami. Skúmaniu zmluvných podmienok súdom

nebráni ani fakt, že navrhovateľ je novým veriteľom odporcov, pretože ani postúpením pohľadávky na
navrhovateľazmluvaoúverespotrebiteľskýcharakternestráca,novýveriteľibastrácavočispotrebiteľovi
postavenie dodávateľa.

Súd je toho názoru, že je neprijateľnou podmienka daná dodávateľom do čl. II. bod 3. zmluvy o úvere,

podľa ktorej je dlžník povinný za podmienok dohodnutých v zmluve splatiť poskytnutý úver, platiť úroky,
poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a tiež podmienka daná
do čl. III. bod 1, kde pohľadávku veriteľa tvorí istina, úroky, úroky z omeškania, všetky poplatky a
náklady veriteľa spojené s úverom. Ide o podmienky neurčité, nie je jasné aké ďalšie poplatky a náklady
spojené s úverom má spotrebiteľ plniť. Ustanovenie v čl. I o poplatku za poskytnutie úveru vo výške
1 600 Sk a o poplatku za správu úveru 50 Sk mesačne a tiež čl. III. bod 5, kde sa dlžník zaviazal

zaplatiť veriteľovi poplatok za poskytnutie úveru, súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku (§ 2 písm. e) ale
je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi, ktoré je v jeho záujme. Dodávateľ by
pritom nemal podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. požadovať poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve,
avšak z výpisu z účtu odporcu v 1. rade je zrejmé, že navrhovateľ účtoval odporcovi v 1. rade aj poplatky

za upomienky. Vedením úverového účtu si banka realizovala svoju evidenčnú činnosť pri poskytnutí
úverov klientom. Účet si banka vedie vo svoj prospech a nie v prospech dlžníka, banka teda dlžníkovi
neposkytuje vedením úverového účtu žiadnu odplatnú službu v prospech dlžníka. Súd má za to, že
navrhovateľovi nepatrí ani poplatok za vedenie účtu uvedený v zmluve o úvere (výška poplatku 1,66 eur
mesačne, pričom podľa výpisu z účtu sa jeho výška zvýšila na 1,99 eur mesačne), pretože ako už súd

uviedol,predpokladása,žezapoplatoksaposkytnenejakáodplatnáslužbaaleboprotiplnenie,oktorých
bol povinný navrhovateľ podľa § 120 ods. 1 O.s.p. do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania
preukázať, že protiplnenie veriteľ aj poskytol a ak tak navrhovateľ neurobil, považoval súd podmienku za
individuálne s odporkyňou nevyjednanú, neprijateľnú a pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ a § 53
ods. 4 OZ za neplatnú. Právny úkon banky, zaťažujúci spotrebiteľa neprijateľnou podmienkou, záväzkom

platiť za niečo, čo v plnení spotrebiteľ od veriteľa neobdržal je podľa 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
v nadväznosti na § 39 Občianskeho zákonníka právnym úkonom neplatným, ktorý svojím obsahom aj
účelom odporuje zákonu a je neplatný aj pre rozpor s dobrými mravmi. Dlžníka neplatný právny úkon
nezaväzuje, nevzniká mu povinnosť niečo dať veriteľovi a z neplatného právneho úkonu nemožno ani
veriteľovi priznať plnenie na poplatku za vedenie úverového účtu. Z dôvodu neplatnosti právneho úkonu

týkajúceho sa akýchkoľvek poplatkov, za ktoré neobdržal odporca v 1. rade žiadnu službu či plnenie,
súd navrhovateľovi plnenie zo žiadnych poplatkov rozsudkom nepriznal.

Ďalšou neprijateľnou podmienkou je čl. III bod 4., ktorý dáva právomoc banke vykonávať inkaso z účtu
spotrebiteľaatovovýškeavtermínesplátokvsúladesozmluvouvspojeníspodmienkouvčl.Iposledná

veta v zmysle ktorej zmena výšky náležitostí uvedených v článku I - v predmete zmluvy sa riadi VOP
veriteľa. Dlžník tak vo svoj neprospech súhlasí so zmenou inkasovanej sumy, ktorej výšku nepozná, čo
spôsobuje, že jeho dlh sa neznižuje, ale narastá, pretože banka podľa výpisu z účtu ako aj podľa zmluvy
v čl. III bod. 7 druhá veta si najprv vykonala inkaso z účtu na poplatkoch, nákladoch súvisiacich s úverom,
na úrokoch z omeškania, na úrokoch a až nakoniec na istine. Taktiež neprijateľnou je podmienka v čl.

II. v bode 4, kedy sa splatné úroky a splatné poplatky dňom ich splatnosti pripíšu k istine a stávajú sa jej
súčasťou. Tieto podmienky dávajú veriteľovi možnosť, aby bez toho, že dlžník pozná konkrétny obsah
zmeny svojho záväzku pristúpil k jednostrannej zmene dohodnutých podmienok a k navýšeniu dlhu
spotrebiteľa a spotrebiteľ sa nemusí o zmene ani dozvedieť. Súd má výpisom z účtu odporcu v 1. rade
preukázané, že došlo k zmene výšky poplatku za správu úveru. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o

spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere vyžaduje písomnú formu bez dodržania ktorej
je zmluva neplatná. Súd mal v konaní preukázané, že Zmluva o úvere bola uzavretá v písomnej forme
a preto považoval uvedené zmluvné podmienky za neplatné nielen z dôvodu, že spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ale aj za neplatné podľa § 40 ods.
2 OZ, podľa ktorého písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne a v konaní

nebol súdu predložený žiadny dôkaz o písomnej zmene písomne uzavretej zmluvy s obsahom, z ktorého
by vyplývalo, že účastníci zmluvy sa dohodli na zmene tak, ako je to uvedené v podmienke zmluvy
o úvere, teda nedostatok písomnej formy o zmene zmluvy robí zmluvnú podmienku neplatnou. Podľanázoru súdu banka si takouto podmienkou istila, že v prípade nevymožiteľnosti jej pohľadávky od dlžníka
nepríde o úrok z omeškania a o poplatky za správu úveru a o poplatky za upomienky.

V rozpore s predpismi občianskoprávnymi bolo zistené účtovanie úroku z omeškania pôvodným
veriteľom spotrebiteľovi v čl. III. bod. 7 veta prvá, spočívajúce vtom, že pôvodný veriteľ zrejme
vychádzajúc z nesprávnej voľby práva, dohody o voľbe Obchodného zákonníka, poškodzoval
spotrebiteľa pri vyrubovaní mu úroku z omeškania podľa sadzby, ktorá sa v čase uzavretia zmluvy o
úvere medzi stranami používala ako sankcia za omeškanie u dlžníka, ktorý bol podnikateľom. Súd má

za to, že ak veriteľ využil právo na úrok z omeškania vo výške podľa Obchodného zákonníka, a teda vo
výškeďalekovyššejnežpripúšťaObčiansky zákonník,vovzťahukspotrebiteľovisajednáoneprijateľnú
podmienku, v neprospech spotrebiteľa a značne poškodzujúcu spotrebiteľa na jeho práve byť v prípade
omeškania s peňažným dlhom sankcionovaný podľa predpisov občianskeho práva, konkrétne § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka a k nemu vykonávaciemu právnemu predpisu nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z. z. Dodávateľ tak účtoval odporcovi v 1. rade vyšší úrok z omeškania ako je prípustný

podľa občianskoprávnych predpisov. Podľa výpisu z účtu odporcu v 1. rade nezákonná výška úroku
z omeškania ovplyvňovala výšku úhrady na istine a úroku v neprospech dlžníka, pretože pôvodný
veriteľ došlých splátok odpočítaval najprv úrok z omeškania ako svoju istinu, tiež poplatky a náklady
a až potom úroky a istinu a v konečnom dôsledku dlžník tak potom súhlasí so zmenou inkasovanej
sumy, ktorej výšku nepozná, čo spôsobuje, že jeho dlh sa neznižuje, ale narastá, pretože banka si

najprv vykoná podľa zmluvy a podľa výpisu z účtu aj vykonala najprv inkaso z účtu na úrokoch z
omeškania za oneskorené splácanie pohľadávky z úveru. Pokiaľ sa týka voľby odporcu 1/ v zmysle §
566 Občianskeho zákonníka, účinného do 31.12.2007 táto bola u spotrebiteľa obmedzená pre vopred
pripravené podmienky dodávateľom a odporca 1/ nemal možnosť využiť právo ako dlžník určiť poradie,
v akom sa má zo splátky započítavať na plnenie. Odporca 1/ a s ním aj ručiteľ mohli buď zmluvu a

dohodu ako celok prijať alebo odmietnuť. Súd považuje podmienku pre spotrebiteľa za neprijateľnú,
spôsobujúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu v neprospech
spotrebiteľa a v iba v prospech dodávateľa a za podmienku neprijateľnú a neplatnú a má za to, že
akékoľvek vyhlásenie alebo dojednanie, ktoré má za cieľ obísť práva spotrebiteľa, je neplatné bez
ohľadu na to, či je uvedené v zmluvných podmienkach ako aj bez ohľadu na to, či s ním spotrebiteľ

slobodne súhlasil. Neplatnosť vzdania sa práv spotrebiteľa sú stanovené v § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. V § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa stanovuje, že zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu od Občianskeho zákonníka odchýliť v neprospech spotrebiteľa a
spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva.

Takisto podmienka v článku III bod 9 je neprijateľnou, keď podmieňuje predčasné splatenie úveru
súhlasom veriteľa, keď vylučuje, aby dlžník splatil svoj dlh skôr, než ako mu určil veriteľ. Takýto postup
považuje súd v neprospech dlžníka, v ktorého záujme je čo najskôr splatiť istinu úveru a v rozpore s
ustanovením § 566 Občianskeho zákonníka kedy veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie ak to
neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky, pričom pre spotrebiteľa je výhodnejšie, ak sa plnenie

započítava najprv na istinu. Touto podmienkou veriteľ sa odchýlil od ustanovení Občianskeho zákonníka
vneprospechspotrebiteľa,keďpodľatejtopodmienkysanapredčasnésplnenievyžadujesúhlasveriteľa
a splnenie podmienok určených veriteľom. Súd dodáva, že považuje právny úkon obsiahnutý v tejto
podmienke za neplatný pre nedostatok vôle spotrebiteľa a nemožnosť realizovať jeho právo určiť v
zmysle § 566 OZ započítavanie zo splátky, nakoľko spotrebiteľ mohol zmluvu buď ako celok prijať alebo

odmietnuť, podmienku nemohol vyjednať.

Súd považuje zmluvnú podmienku uvedenú v základných podmienkach Zmluvy o splátkovom úvere
v článku V. bod 4 o dohode zmluvných strán, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa §

262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, veriteľa
Slovenská sporiteľňa a.s., za neprijateľnú podmienku z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, zhoršuje jeho zmluvné postavenie, čo sa
premietlo aj do výšky úroku z omeškania určeného dodávateľom vo výške 26,40 % ročne. Takto
stanovený úrok z omeškania je pre spotrebiteľa oproti predpisom občianskoprávnym nevýhodným. Súd

má za to, že ak sa ustanovuje v § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zákonná podmienka zákazu
odchýleniasaodpredpisovobčianskoprávnych,voľnejšiaúpravaprávapovinnostízúverovéhovzťahuv
Obchodnomzákonníkuvyznievavneprospechspotrebiteľaapretojepodľa§52ods.2OZobchádzaním
zákona a v zmysle § 39 OZ neplatná.O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov

nemá na náhradu trov právo.

Odporcovia neboli v konaní celkom úspešným účastníkom oproti navrhovateľovi a preto súd vypočítal
ich pomer úspechu resp. neúspechu k pomeru úspechu resp. neúspechu protistrany v konaní.
Pomer rozdelenia trov konania zodpovedá pomeru úspechu odporcov zníženého o pomernú časť ich

neúspechu. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy - istiny 3 277,45 eur, z toho mu súd priznal sumu
846,60 eur a do zvyšku tejto sumy o 2 430,85 eur návrh zamietol. Miera úspechu odporcov predstavuje
74,17 % a u navrhovateľa 25,83 %, čo znamená, že čistý úspech odporcov je vo výške 48,34 %.
Úspešnejší odporcovia oznámili, že si trovy konania neuplatňujú a preto súd rozhodol, že sa im náhrada
trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).