Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 3T/57/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114010884
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Čech

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114010884.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Marekom Čechom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.

februára 2015 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku obžalovaného menom S. Š., J.. XX.X.XXXX, Y. G. N., K. XX, K. G. Z.
Č.. XXX o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresného prokurátora v K. pre skutok kvalifikovaný ako
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že

- dňa 18.11.2013 asi o 19.00 hod. v obci Z., Q. N., na ceste pri autobusovej zastávke N., na rázcestí

križovatky ciest obci Z. M. O., po predchádzajúcom nedorozumení medzi Y. H. M. I. Š. bezdôvodne
fyzicky napadol Y. H. tým spôsobom, že ho obrannou tyčou - teleskopom 1 krát udrel do oblasti hlavy
a 1 krát po ľavej ruke v oblasti predlaktia a lakťa, čím týmto konaním mu spôsobil zranenia a to:
pomliaždenie a kožné odreniny v temennej oblasti vľavo s dobou liečenia 5-6 dní a stredne ťažké
zranenie a to odlomenie bočného kostného výbežku (epikondylu) ľavej ramennej kosti s minimálnym
posunom úlomkov s dobou liečenia v trvaní 38 - 40 dní

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorQ.K.K.podalnaobžalovanéhoS.Š.K.obžalobuprevyššieuvedenýskutok,ktorýkvalifikoval
ako prečin ublíženia na zdraví a prečin výtržníctva podľa § 156 ods. 1, § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Súd vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie výsluchom obžalovaného S. Š., poškodeného Y.
H., svedkov I. Š., V. H., X. H., znaleckým posudkom S.. S. H., ako i ostatnými v spise sa nachádzajúcimi
dôkazmi a zistil nasledovné.

Obžalovaný S. Š. vypovedal zhodne v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní, že dňa 18.11.2013
spoločne so svojim otcom I. Š. išli kúpiť do obchodu pivo, keďže mali návštevu a doma sa im minulo.
Pri návrate z obchodu späť domov pri miestnej autobusovej zastávke oslovil jeho otca I. Š. nejaký U.,
ktorého nepoznal, pričom tento chcel od otca cigaretu. Otec odvetil, že cigaretu nemá a že by mu ju ani
nedal. On sám vtedy stál niekoľko krokov pred otcom a keď sa otočil, zbadal, že sa otec s U. vzájomne
držali a v tom okamihu aj spolu spadli na zem. Videl, že otec spadol na ľavú stranu, pričom si udrel
hlavu. Z ľavého líca a pery mu tiekla krv, mal odretú bradu na ľavej strane hlavy. Vtedy priskočil a U.,

ktorý spadol spolu s otcom, od otca odsotil. Tento U. následne vstal a chytil ho za vetrovku, pričom hneď
na to pristúpil k nim ďalší U.. Obžalovaný uviedol, že si všimol, že ten druhý U. mal v ruke nejakú tyčku,
bližšie sa k nej vyjadriť nevedel, keďže pouličná lampa nefungovala. Keď videl, ako ten druhý U. ide k
nemu s tyčkou, zľakol sa, z vrecka vetrovky vybral svoj obranný obušok - teleskop a týmto sa zahnal poU., ktorý ho držal za vetrovku, pričom teleskopom ho udrel po ľavej ruke, do miesta predlaktia. Keďže
ho tento napriek úderu nepustil, udrel ho ešte raz, ale do oblasti hlavy, do vlasatej časti nad čelom.
Po tomto údere ho U. pustil a preto rýchlo zdvihol otca zo zeme, vzal tašku s nákupom a pobrali sa

domov. Mama následne zavolala sanitku, ktorá otca ošetrila a zároveň ho odviezla na ošetrenie do K..
Obžalovaný vypovedal, že U., ktorý na neho zaútočil, nikdy predtým nevidel a nepoznal ho. Uviedol
tiež, že on sám nemal požité alkoholické nápoje, vypité mal iba jeho otec. Uviedol, že konal v strachu
a zľaknutí, pretože aj keď U., čo stáli na zastávke, boli od neho nižší, boli však dvaja a on bol proti nim
sám, keďže otec ležal na zemi.

Svedok I. Š., otec obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si pamätá, že išli so synom
vo večerných hodinách po ulici, pričom vonku už bola tma. Na zastávke ho oslovil jemu neznámy U.
a požiadal ho o cigaretu, čo odmietol, na čo ho U. chytil za oblečenie. Vtedy chytil za oblečenie aj on
jeho, pričom spadli na zem, kedy si udrel hlavu a viac si nepamätá. Svedok priznal, že mal trochu vypité,
ale nie tak, aby mal problém s chôdzou. Do obchodu išli z dôvodu, lebo mali doma návštevu a chceli

dokúpiť nejaké nápoje. Svedok tiež uviedol, že na zastávke okrem U., ktorý ho chytil za oblečenie, boli
ďalší dvaja, alebo traja U., presne si to už nepamätal. K svojim poraneniam uviedol, že mal po páde
odreniny na ľavej strane hlavy a na tvári, pričom bol s týmto aj na ošetrení, kam ho odviezla sanitka,
ktorú zavolala jeho manželka.

S.. S. H., znalec z odboru zdravotníctva, v podanom znaleckom posudku uviedol, že Y. H. utrpel
pomliaždenie a kožné odreniny v temennej oblasti vľavo, odlomenie bočného kostného výbežku ľavej
ramennej kosti s minimálnym posunom úlomkov. Vyššie popísané poranenia boli spôsobené tupým
predmetom o užšej kontaktnej ploche, ktorý pôsobil na oblasť hlavne malou silou a prudkosťou, na
oblasť ľavého lakťa veľkou silou a prudkosťou a mohlo sa tak stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri

dvoch úderoch do uvedených oblastí tupým predmetom (napr. teleskopickým obuškom) spôsobených
druhou osobou. Podľa znalca uvedené zranenia mohli vzniknúť tak, ako to vo svojej výpovedi uviedol
poškodený,pričomjenepravdepodobné,abysiuvedenézraneniaspôsobilpoškodenýsám.Nahlavnom
pojednávaní znalec pripustil, že poranenia poškodeného mohli vzniknúť aj pri páde poškodeného na
zem. Čo sa týka úderu na hlavu, tak v prípade, ak bol tento vedený obuškom, bol vedený len slabou

silou, nakoľko v opačnom prípade, teda ak by bol vedený veľkou silou, došlo by minimálne otrasu mozgu
s bezvedomím, štrbinovitej zlomenine lebečnej klenby, ktorá by mohla prejsť až do vpáčenej zlomeniny
lebečnej klenby. Podľa znalca z medicínskeho hľadiska ide v prípade pomliaždenia a kožných odrenín
v temennej oblasti vľavo o poranenie ľahké, ktoré si nevyžadujú špecifickú chirurgickú liečbu. V prípade
odlomenia bočného kostného výbežku ľavej ramennej kosti, ide o poranenie stredne ťažké, ktoré si

vyžaduje špecifickú chirurgickú liečbu spojenú s naložením sadrovej dlahy, telesné šetrenie, užívanie
liekov a mastí na tlmenie bolesti. Znalec zároveň v znaleckom posudku uviedol, že doba liečenia spojená
s práceneschopnosťou u poškodeného môže v danom prípade trvať 38 - 40 dní. Podľa lekárskej správy
poškodený nedodržiaval liečebný režim a po príchode z ošetrenia si samovoľne odstránil dlahu, čo je
možné hodnotiť ako porušenie liečebného režimu.

Poškodený Y. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v inkriminovaný deň, teda dňa 18.11.2013 bol u
svojho brata, u ktorého vypili spoločne 4 fľaše vína Jolanka, a tieto dopili asi o šiestej poobede. Následne
sa vybral domov a odišiel na autobusovú zastávku spoločne so svojím synovcom V. H., ktorý mu mal
pomôcť s taškou na zastávku. Na hlavnom pojednávaní označil obžalovaného ako toho, koho sa pýtal,

koľko je hodín, aby vedel, kedy mu ide autobus. Obžalovaný bez slova vybral železnú tyčku a udrel ho
s ňou po hlave. Zároveň tvrdil, že ešte predtým pýtal od neho jednu cigaretu s tým, že mu za ňu dá 20
centov, ale on na to nič nepovedal, iba ho udrel po hlave. Poškodený vypovedal, že synovec V. H., keď
videl, že obžalovaný niečo ťahá z vrecka tak sa zľakol, že má zbraň a utiekol preč. ďalej uviedol, že až
ráno zistil, že má zlomenú ruku, preto volal sanitku a v nemocnici mu dali na ruku sadru. Súčasne svedok

doplnil, že s obžalovaný išiel aj jeho otec, pričom podľa jeho názoru boli obidvaja „spití“, čo posúdil podľa
toho, že sa navzájom držali pod pazuchami. Nakoľko v prípravnom konaní opisoval situáciu odlišne,
pokúsil sa súd odstrániť rozpory v jeho výpovediach, pričom poškodený nedokázal vysvetliť, prečo v
prípravnom konaní uvádzal, že cigaretu pýtal od staršieho z mužov a nie od obžalovaného, ako to tvrdil
na hlavnom pojednávaní. Zároveň poškodený nevedel vysvetliť, prečo v prípravnom konaní popisoval

situáciu tak, že spoločne so starším „gadžom“ spadli na zem, pričom na hlavnom pojednávaní po celý
čas tvrdil, že mal konflikt len s mladším z dvojice, teda s obžalovaným. Pri konfrontácii na hlavnom
pojednávaní s obžalovaným poškodený opätovne tvrdil, že cigaretu pýtal od obžalovaného a že jeho
otec medzitým ušiel odtiaľ preč. Zároveň poškodený tvrdil, že on volal policajtov, pričom to urobil takýmspôsobom, že išiel do herne, ktorá je odtiaľ kúsok, pričom poprosil pani, ktorá v herni obsluhuje, aby
zavolala policajtov.

Svedok V. H., synovec poškodeného, vypovedal, že si pamätá na november roku 2013, kedy mal byť
napadnutý jeho strýko. Tohto išiel odprevadiť spoločne so svojím malým bratom Z. na zastávku, pretože
strýko chcel ísť autobusom do N.. Dôvodom, prečo ho odprevádzali bolo to, že strýko bol spitý. Trochu s
ním aj kývalo, tak ho držal pod pazuchou. Svedok tiež vypovedal, že jeho strýko sa pýtal obžalovaného,
koľko je hodín, ale tento vytiahol vysúvaciu tyčku a s ňou strýka udrel. Keď videl, že strýko je zakrvavený,

tak utekal preč, až tam, kde je obchod a jeho mladší brat JM. utekal domov pre otca. Svedok ďalej
uviedol, že od obchodu, kde zastal, nevidel, čo sa deje pri zastávke, pretože tam neboli žiadne svetlá a
bola tam tma. Zároveň potvrdil, že strýko nikam neodišiel, teda napríklad do herne, pretože tam práve
prechádzala policajná hliadka, strýko ju zastavil a oni ho zobrali na oddelenie aj do nemocnice. Svedok
zároveň potvrdil, že v čase keď išli na zastávku so strýkom, bolo okolo pol ôsmej večer a vtedy už sú
herňa aj potraviny zatvorené. Svedok tiež tvrdil, že predtým, než utiekol videl, že mal strýko konflikt s

obžalovaným, pričom na zem spadol len strýko. Zároveň potvrdil, že on mal pri sebe drevenú paličku
s kovovou rúčkou, ktorú nosil preto, lebo ho bolela ľavá noha potom čo predtým spadol. Práve s touto
palicou utekal preč po konflikte, ktorý videl medzi strýkom a obžalovaným.

Svedok X. H., policajt Q. K. Z. vypovedal, že v čase skutku končil hliadkovú službu a vracal sa spoločne

s kolegom na oddelenie, keď na nich kýval Y. H. a preto mu zastavili. S menovaným bola ťažká reč,
pretože bol agresívny a nebolo spočiatku rozumieť, čo vlastne chce. Bolo na ňom vidieť, že je opitý a
javil aj znaky, že je pod vplyvom nejakej prchavej látky. Následne potom prišla aj ďalšia hliadka z ich Q.
K., ktorá bola vyslaná buď operačným dôstojníkom H. K., alebo ich stálou službou. Svedok poprel, že
by odoberali, resp. zaisťovali paličku od svedka V. H..

Z odpisu registra trestov súd zistil, že poškodený Y. H. bol pred žalovaným skutkom sedem krát súdne
trestaný pre rôznorodú majetkovú a násilnú trestnú činnosť, a to opakovane aj na nepodmienečné tresty
odňatia slobody.

Zo správy operačného strediska L. L. N. N. V. (č.l. 107) mal súd za preukázané, že dňa 18.11.2013
operačné stredisko prijalo volanie na linke tiesňového volania 155 s časom 18:56:32 hod. v dĺžke 4 a pol
minúty. Nahlasovateľkou bola žena, manželka napadnutého pacienta, I. Š., ktorá uviedla, že jej manžel
a syn boli napadnutí V.. Nahlasovateľka požadovala na adresu aj políciu, pričom uviedla, že manžel je
pri vedomý, dýchanie je v poriadku a má tržné rany na tvári, krváca z nosa a zo spodnej pery. Podľa jej

vyjadrenia syn S. Š. nebol zranený. O 19:02:03 hod. operátor záchrannej zdravotnej služby vydal pokyn
na zásah ambulancií typu V. K. na adresu do Z. a o 19:06:28 hod. požiadal o súčinnosť K. L. K.. Podľa
zvukových záznamov a ich dokumentácie zdravotná starostlivosť bola poskytnutá prostredníctvom ich
operačného strediska len pacientovi I. Š..

Z knihy fonogramov a hlásení, evidenčné číslo XX/XXXX Q. Q. K. I. Z. (č.l. 110) vyplýva, že policajt stálej
služby Q. K. Z. zapísal do tejto knihy 18.11.2013 o 19:04 hod. hlásenie, že operačný dôstojník Q. K. K.
vyslal hliadku do Z. na číslo popisné XXX, kde mal byť napadnutý pán Š. (správne Š.).

Z rozhodnutia Okresného úradu K., Q. I. I. N. zo dňa 14.3.2014 sp. zn. K.. XXXXX/XXXX/XXXX/FO je

zrejmé, že obvinený Y. H., J.. XX.XX.XXXX, ktorý v tomto konaní vystupuje ako poškodený, bol uznaný
vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona
SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 18.11.2013 o 19.00 pri prechádzaní
okolo zastávky N. v obci Z. pýtal od I. Š. cigaretu, keď mu ju nedal, tak ho chytil za vetrovku a strhol na
zem, pričom si I. Š. udrel hlavu v oblasti ľavého líca a brady, pritom utrpel zranenie, čím narušil občianske

spolunažívanie hrubým správaním a drobným ublížením na zdraví. Za to mu bola uložená sankcia -
pokuta vo výške 20,- Eur. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.04.2014.

Z odpisu RT obžalovaného súd zistil, že tento doposiaľ nemá záznam v registri trestov GP SR.

Zo správy o povesti na poškodeného súd zistil, že tento býva s družkou S. H. a s dvoma deťmi v
unimobunke, pričom menovaný je nezamestnaný. V obci N. má dobrú povesť, aj keď občas požíva
alkohol, ale nevyhľadáva konflikty medzi spoluobčanmi. Na verejnosti sa správa dobre a jeho správanie
nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku v obci N..Zo správy Q. K. Z. na obžalovaného S. Š. je zrejmé, že menovaný býva spoločne s rodinou od decembra
2014 v meste N. a je študentom 3. ročníka na N. N. Š. I. N..

Zo správy Q. K. Z. (č.l. 181) je zrejmé, že poškodený Y. H. bol od 1.1.2010 jeden krát riešený za
priestupok na úseku pred alkoholizmom, 40 krát(!) za priestupky proti verejnému poriadku, 2 krát za
priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, 3 krát za priestupky proti majetku a 4 krát za porušenie
pravidiel cestnej premávky.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac jednotlivé dôkazy samostatne, ako aj v ich
vzájomnej súvislosti, dospel súd k záveru, že sa skutok stal nasledovne:

- dňa 18.11.2013 asi o 19.00 hod. v obci Z., Q.. N. pri autobusovej zastávke prechádzal obžalovaný S.
Š. spoločne so svojím otcom I.V. Š.,

- k I. Š. pristupuje podnapitý poškodený Y. H. a pýta sa ho, koľko je hodín a súčasne od neho pýta
cigaretu,
- I. Š., taktiež pod vplyvom alkoholu, odmieta dať poškodenému Y. H. cigaretu s tým, že aj keby ju mal,
tak mu ju nedá,
- Y. H. v reakcii na to chytá I. Š. za bundu, ťahá ho a spoločne padajú na zem,

- I. Š. pri tom utrpí poranenie na tvári, za ktoré konanie je Y. H. uznaný vinným v priestupkovom konaní
a je mu právoplatne uložená sankcia - pokuta vo výške 20,- Eur,
- obžalovaný S. Š. sa snaží stiahnuť Y. H. zo svojho otca a keď sa mu to podarí a Y. H. sa postaví oproti
nemu, všimne si obžalovaný, že synovec poškodeného má pri sebe paličku,
- v strachu a zľaknutí z tejto situácie, kedy otec leží na zemi a v jeho blízkosti sú dvaja U., z ktorých jeden

má pri sebe paličku a druhý pred tým stiahol na zem otca, vyťahuje obžalovaný teleskopický obušok a
udiera ním poškodeného Y. H., ktorý ho medzitým chytil za vetrovku, do ruky,
- pretože ho Y. H. napriek tomuto úderu nepúšťa, udiera ho obžalovaný opätovne teleskopickým
obuškom slabým úderom do oblasti hlavy,
- po druhom údere poškodený obžalovaného púšťa, obžalovaný pomáha vstať otcovi zo zeme a

spoločne odchádzajú domov,
- matka obžalovaného a manželka I. Š. privoláva prostredníctvom operačného strediska záchrannej
služby rýchlu zdravotnú pomoc, ktorá poskytuje I. Š. ošetrenie a odváža ho do nemocnice.

Pri ustálení takto popísaného skutkového stavu vychádzal súd z výpovedí obžalovaného S. Š. a

svedka I. Š.. Obžalovaný skutok popísal zhodne v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní, I. Š.
vypovedal zhodne s obžalovaným pri výpovedi na hlavnom pojednávaní. Je pravdou, že I. Š. je otcom
obžalovaného, avšak táto skutočnosť sama o sebe ešte nespochybňuje, resp. nemôže bez ďalšieho
spochybňovať jeho výpoveď. Ich výpovede totiž nestoja osamotene, ale sú v súlade s ďalšími dôkazmi
vykonanými v tomto konaní. Jedným z týchto dôkazov je i existencia právoplatného rozhodnutia o

priestupku, z ktorého je zrejmé, že poškodený Y. H. bol právoplatne uznaný vinným z napadnutia I.
Š. v inkriminovaný deň a hodinu. Spôsob spáchania skutku pritom presne zodpovedá výpovediam
obžalovaného i jeho otca a je v príkrom rozpore s popisom spáchania skutku, ako tento popísal v
tomto konaní poškodený Y. H.. Výpoveď tohto svedka pritom súd hodnotil ako zjavne nevierohodnú.
Svedok vypovedal na hlavnom pojednávaní úplne odlišne od prípravného konania, pričom zmenu

vo výpovedi nevedel vierohodne vysvetliť. Rovnako výpoveď jeho synovca V. H. je plná rozporov a
nepresností, navyše v niektorých častiach v príkrom rozpore s výpoveďou poškodeného. Poškodený
tvrdil, že policajtov zavolal z herne prostredníctvom pani, ktorá pracovala v tejto herni, jeho synovec
však tvrdil, že herňa už v tom čase bola zavretá. Policajt H. potvrdil, že to bol poškodený, kto znamením
zastavil ich policajné auto, pričom bol agresívny a zrejme aj pod vplyvom omamných látok. V. H.

vypovedal, že strýko sa pýtal obžalovaného, koľko je hodín, načo ho tento napadol údermi tyčkou. Táto
skutočnosť však je vyvrátená právoplatným odsúdením jeho strýka za priestupok, z ktorého je zrejmé,
že úderu obžalovaného „tyčkou“ predchádzala potýčka Y. H. s I. Š., ktorému pri nej spôsobil poranenia,
ktorú skutočnosť však svedok V. H. úplne zamlčuje.

Na základe takto popísanej genézy prípadu súd právne uzatvára, že aj keď obžalovaný úderom
teleskopickým obuškom spôsobil poškodenému Y. H. poranenie s dobou liečenia v trvaní 38 - 40 dní
a tohto konania sa dopustil na mieste verejnosti prístupnom, nejde v žalovanom skutku o trestný čin,nakoľko tomu bránia okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu. Podľa názoru súdu konanie obžalovaného
S. Š. naplnilo všetky znaky ustanovenia § 25 Tr. zákona o nutnej obrane.

Súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje na nebezpečnú situáciu, v ktorej sa ocitol obžalovaný bez
svojho zavinenia. Spoločne s otcom predchádza po tmavej ulici, kde nefunkčnosť svetiel potvrdili
svedkovia V. H. aj I. Š., rovnako aj obžalovaný. Otec obžalovaného je oslovený opitým poškodeným,
ktorý následne sa s otcom dostane do konfliktu a spoločne s týmto padá na zem. Snaží sa poškodeného
z otca dostať preč, čo sa mu však darí až po čase a keď sa poškodený postaví, chytá obžalovaného

za oblečenie. V tejto situácii, keď obžalovaný vidí, že otec leží na zemi a nevstáva, pričom poškodený,
ktorý otca zhodil na zem, sa pustil do konfliktu aj s ním a na zastávke sa nachádza aj druhý U., ktorý
má pri sebe palicu, ktorej materiál nemôže po tme žiadnym spôsobom spoznať alebo identifikovať, javí
sa byť absolútne správnym a logickým jeho konanie spočívajúce vo vytiahnutí teleskopického obuška,
jeho otvorení a udretí útočníka do oblasti ruky a keďže tento od svojho konania neupustil, aj následného
slabého udretia do oblasti hlavy. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že konanie obžalovaného, ktorým

spôsobil inému ublíženie na zdraví a skutku sa dopustil na verejnosti, možno označiť za čin inak trestný,
ktorým obžalovaný odvracal priamo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom a preto nemôže
ísť o trestný čin, ale ide o nutnú obranu v zmysle už uvedeného § 25 ods. 1 Tr. zákona.

Obranu obžalovaného pritom nemožno označiť za celkom zjavne neprimeranú útoku, nakoľko

tomu zodpovedajú spôsob, miesto, čas a okolnosti vzťahujúce sa k osobe útočníka a k osobne
obrancu. Spôsob útoku zo strany poškodeného H. prebehol absolútne bez vyprovokovania zo strany
obžalovaného, resp. jeho otca a bol spôsobený opitosťou poškodeného a jeho kriminogénnou
narušenosťou.Otejtonespornejnarušenostiosobypoškodenéhosvedčiapočetnéodsúdeniavtrestnom
konaní a nespočetné uznania viny v konaní priestupkovom. K útoku zo strany poškodeného na otca

obžalovaného došlo na mieste tmavom, nachádzajúcom sa blízko cigánskej osady v obci Z., ktorá
blízkosť vyplýva zo skutočnosti , že na autobusovú zastávku odprevádzali poškodeného maloleté deti.
Útok sa odohral vo večerných hodinách v zimnom mesiaci, kedy je v tomto ročnom období už tma,
pričom miesto činu nebolo osvetlené verejným osvetlením. Čo sa týka osoby útočníka, v tomto prípade
Y. H., je potrebné uviesť, že ide o osobu kriminálne závadovú, ktorá už opakovane bola trestne stíhaná

za rôznorodú, aj násilnú, trestnú činnosť. Na druhej strane v osobe obžalovaného ide o bezúhonného
občana, študenta strednej školy, bez záznamu v registri trestov ako i v registri priestupkovom. Práve
z týchto dôvodov súd vyhodnotil obranu obžalovaného voči útoku poškodeného ako primeranú, z
ktorého dôvodu konanie obžalovaného súd hodnotil ako konanie v nutnej obrane, ktorá patrí medzi
okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu. Preto aj keď súd skonštatoval, že sa skutok stal a že ho spáchal

obžalovaný, konštatoval zároveň, že tento skutok nie je trestným činom.

Nad rámec uvedeného súd uvádza, že pripustenie opačného výkladu, teda označenie konania
obžalovaného za exces z nutnej obrany, by bolo nebezpečným precedensom popierajúcim základné
právo občanov na primeranú obranu pred neoprávneným útokom na ich život, zdravie alebo majetok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prešov a rozhoduje o ňom Krajský súd v Prešove.