Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. október 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/267/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210870
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5612210870.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného
splnomocneným zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864
421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody vo výške 125 eur a náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 385 eur, takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 27. 9. 2012, domáhal voči
žalovanému náhrady majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 385 eur.
V žalobe navrhol, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaný je
zodpovedný za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, pretože nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 5581041 dlžníkom J. V. v zákonom
stanovenej lehote. Žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi

vykonať exekúciu na vymoženie pohľadávky voči povinnej J. V., N.. X. X. XXXX. Súdny exekútor
pridelil exekučnej veci číslo EX 14364/2010. Následne súdny exekútor požiadal Okresný súd Liptovský
Mikuláš o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie rozhodol až dňa 9. 2. 2011, a to rozhodnutím o poverení, teda po uplynutí zákonom
stanovenej doby (omeškanie viac ako 7 mesiacov). Uvedený postup exekučného súdu je nesprávny, v
rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. O okolnostiach priebehu skutkového deja,
ktorý vyústil do spôsobenej škody, sa dozvedel po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Uplatnená

majetková škoda vo výške 125 eur predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov, spojených
s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o
nej, a to nákladov na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému vo výške 70 eur, nákladov na udržiavanie a správu informačného systému vo
výške 40 eur a nákladov na administratívne spracovanie textov urgencií, adresovaných exekučnému
súdu, na publikačné výdaje, spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, sumu na

poštovné a telekomunikačné výdavky, spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom
súde vo výške 15 eur. Výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných
nákladov z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Hmotná
škoda pozostáva zo škody spočívajúcej v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdovýchvýdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca. Náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil
tým, že konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej dobe spolu s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase, zaručeného
čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným
zadosťučinením,vzhľadomnaujmuspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupom.Márnymplynutímčasu
boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho
pohľadávky a došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: neskorým ukončením procedúry exekučným súdom

k zániku povinného, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania
pre stratu kontaktu s povinným, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii
povinného. Neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého
reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do jeho zákonných nárokov a základných práv v
spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich
orgánov spoločnosti, ako aj jej majiteľov, pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery

v právo a rovnosť v spoločnosti. Úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v
rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom
zánik jeho ďalších plánovaných podnikateľských aktivít, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských
plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na jeho strane ako
ajnastranejehomajiteľov.Nezákonnýmzásahomvyvolanásituáciaovplyvnilajehoďalšiepodnikateľské

postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Výšku primeranej
náhrady nemajetkovej ujmy určil z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej je spravodlivé, ak sa
na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660 eur. Preto si uplatnil náhradu
nemajetkovej ujmy za 7 celých mesiacov, t. j. 55 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného
súdu, pričom v danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 226 dní. Podľa ustanovenia §

15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. písomne požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku
na náhradu škody. Žalovaný do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

Krajský súd v Žiline uznesením, č. k. 8NcC/319/2013-20, zo dňa 28. 3. 2013, rozhodol, že sudkyňa
Okresného súdu Liptovský Mikuláš JUDr. Eva Uličná nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania

veci, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. 10C/267/2012.
Žalovaný v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 13. 2. 2014, navrhol podanú žalobu zamietnuť, z
dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody
v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.. Poukázal na zmätočnosť žaloby, napr. v časti označenia povinného,
najmä v odlišných dátumoch narodenia, označenia exekučného konania, uvedenia relevantných údajov,

ako dátum doručenia podania na súd a dátum, kedy sa dozvedel o vzniku škody. Žalobca nepriložil k
žalobe žiaden relevantný dôkaz, preukazujúci existenciu exekučného konania, vznik skutočnej škody,
nemajetkovej ujmy a celú dôkaznú povinnosť preniesol na súd. Zo žaloby nie je jasný ani titul nároku na
náhradu škody. Žalobca neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu - prieťahov v
konaní, a to ani v rámci vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania nároku. Všeobecný

súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v súdnom konaní, nakoľko
túto právomoc má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd SR. Poškodený sa práva na náhradu
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov
odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Prvé žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 23. 4. 2012 mu boli doručené dňa 23. 4.

2012, preto bol nárok žalobcom uplatnený na súde predčasne. Na výzvu na doplnenie žiadosti o
predbežnéprerokovanienárokužalobca reagoval lenvšeobecnouodpoveďou,ktorounedoplnilžiadané
informácie. Neposkytnutím súčinnosti na predbežné prerokovanie nároku žalobca zmaril akúkoľvek
možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody. Nárok žalobcu nepovažuje za predbežne
prerokovaný. Žalobca doposiaľ nepredložil dôkazy, potrebné pre posúdenie nesprávneho úradného

postupu súdu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej
lehote. Samotný žalobca poukázal na zákonné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného
od 1. 6. 2011, podľa ktorého 15-dňová lehota na písomné poverenie exekútora neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Zákonné ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného
poriadku pred 1. 6. 2011 znelo „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených“, pričom aj v samotnej dôvodovej správe k novelizovanému ustanoveniu je uvedené, že
správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok osvedčila svojim autentickým
výkladom aj NR SR ako zákonodarný zbor SR. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.
I.ÚS 16/02, podľa ktorého samotné nedodržanie zákonných lehôt neznamená automaticky prieťahy vkonaní. Súd, konajúci o náhrade škody, môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z
existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by boli konštatované vo výsledkoch vybavenia
sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí

vydanom v disciplinárnom konaní, v právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo
vprávoplatnomrozhodnutíÚstavnéhosúduSRoústavnejsťažnosti.Žalobcasivovzťahukpredpokladu
posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia ani povinnosť ich
preukázania. Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o
náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti

resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Preto nepovažuje za preukázanú
existenciu prieťahov v konaní. V zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. vzniesol
námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku žalobcu, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej
lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23. 4. 2009, t. j. 3 roky pred dňom,
kedy mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. K materiálnej škode uplatnenej
žalobcom uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné

považovať za hypotetické. Žalobca vyčíslil škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov,
pričom ho mala zaťažiť výlučne v období medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca neuvádza, či vecné náklady predstavujú skutočnú škodu alebo
ušlý zisk. Žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie
jeho majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Žalobca ako spoločnosť zaoberajúca sa spotrebiteľskými

úvermi k svojej činnosti potrebuje a využíva informačný systém, ktorý využíva nielen počas domnelých
prieťahov, ale aj pred týmto obdobím a po ňom, a to nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom
exekúcií. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami/skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný
nárok. Žalobca teda nepreukázal vznik škody, ani jej výšku. K náhrade nemajetkovej ujmy uviedol, že
poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických

osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti sú irelevantné, keďže
náhradu škody si uplatňuje právnická osoba. Žalobca uvádzaný zánik podnikateľských aktivít a plánov
bližšie nekonkretizoval. Je potrebné prihliadať aj na povahu a predmet konaní, v ktorých malo k
nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a
povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení s touto činnosťou vytvorené. Žalobca a jeho praktiky sú

vnímané verejnosťou negatívne, o čom svedčí napr. článok v denníku SME zo dňa 16. 7. 2012 a boli aj
predmetom záujmu Európskej komisie. Preto aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie
žalobcu, a to najmä v prípade návrhu na vykonanie exekúcie. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky
príčinnej súvislosti nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla postupom okresného súdu.

V podaní zo dňa 30. 6. 2014, ktoré je založené v spise Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. Spr.
1156/2014, žalovaný uviedol, že mu v rozmedzí od 23. 4. 2012 do 25. 9. 2012 bolo doručených spolu
43597 žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Na výzvu na doplnenie
žiadostí mu bola doručená všeobecná odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti,
nedoplnil žiadané informácie a nedokázal uviesť skutočnosť, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu

na prieťahy alebo ústavné sťažnosti. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie
podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody,
o ktorého prerokovanie sám požiadal, preto nepovažuje jeho nárok za predbežne prerokovaný.
Keďže žalobca na výzvu žiadosť v potrebnom rozsahu nedoplnil a nepreukázal kumulatívne splnenie
predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, žiaden z uplatnených nárokov uspokojený nebol.

Dôkazné bremeno o preukázaní predbežného prerokovania nároku je na strane žalobcu.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho priadku súd vykonal súdne pojednávanie v
neprítomnosti žalobcu, jeho splnomocneného zástupcu a žalovaného, ktorým bolo predvolanie na súdne
pojednávanie riadne a včas doručené. Žalovaný svoju neúčasť na súdnom pojednávaní ospravedlnil z

dôvodu hospodárnosti konania, pričom nepožiadal o odročenie pojednávania. Žalobca elektronickým
podaním zo dňa 9. 10. 2015 navrhol zrušenie nariadeného pojednávania, z dôvodu podania návrhu
na prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré
navrhla položiť žalovaná 1/ v konaní o náhradu škody, prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 7C/6/2010. Súd uznesením zo dňa 14. 10. 2015 návrh žalobcu na prerušenie konania do

právoplatného rozhodnutia o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti SR Súdnemu dvoru Európskej únie, v konaní vedenom Okresným súdom
Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010, zamietol. Rovnako súd uznesením zo dňa 14. 10. 2015 zamietol návrh
žalobcu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o sťažnosti preporušenie práva žalobcu podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ku ktorým malo dôjsť uznesením Krajského súdu v Žiline
zodňa28.3.2013,sp.zn.8NcC/319/2013.Vzhľadomnanedôvodnosťpodanejžaloby,bybolovrozpore

so zásadou hospodárnosti konania nerozhodnúť meritórne na nariadenom súdnom pojednávaní (aj keď
uznesenia o zamietnutí návrhov žalobcu na prerušenie konania doposiaľ nenadobudli právoplatnosť).
Súd preto vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, jeho splnomocneného zástupcu a
žalovaného, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, zistiac nasledovný skutkový stav:

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3Er/1396/2010, súd zistil, že dňa
9. 12. 2010 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. zo dňa 20. 9. 2010 proti
povinnej J. V., na vymoženie sumy 154 eur s príslušenstvom. Vymáhaná pohľadávka bola oprávnenému

priznaná rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s. sp. zn.
SR 06484/10 zo dňa 2. 8. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 23. 8. 2010 a vykonateľnosť dňa 26.
8. 2010. Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 20. 12. 2010 vyzval rozhodcovský súd na predloženie
rozhodcovského spisu, ktorý bol súdu predložený dňa 17. 1. 2011. Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa
9. 2. 2011 pod č. 5505 029015 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie

v prospech oprávneného na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 154 eur, zmenkový úrok vo výške
0,25 % denne zo sumy 154 eur od 1. 3. 2010 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6 % ročne zo sumy
154 eur od 17. 5. 2010 do zaplatenia, trovy predchádzajúceho konania vo výške 112,49 eura a trovy
exekúcie.Uznesenímzodňa28.3.2011,č.k.3Er/1396/2010-19,bolaexekúciazastavená,nakoľkobola
vykonávaná na základe rozhodnutia, ktoré priznávalo zákonom nedovolené plnenie, ktoré bolo súčasne

v rozpore s dobrými mravmi a spotrebiteľským právom. Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.
10. 2011, č. k. 10CoE/129/2011-39, bolo uznesenie okresného súdu zrušené a vec vrátená na ďalšie
konanie.Uznesenímzodňa30.10.2012,č.k.3Er/1396/2010-45,vspojenísuznesenímKrajskéhosúdu
v Žiline zo dňa 30. 4. 2013. Č. k. 10CoE/25/2013-71, bola exekúcia zastavená, nakoľko rozhodcovský
rozsudok nebol spôsobilým exekučným titulom. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 27. 5. 2012, č. k. 5

Oboer 100/2015-122, 5 OboE 62/2015-122, konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline
z 30. 4. 2013, č. k. 10 CoE/25/2013-71, v časti týkajúcej sa nzamietnutia návrhu na prerušenie konania,
zastavil, návrh na prerušenie dovolacieho konania zamietol a dovolanie proti uzneseniu odvolacieho
súdu odmietol.

Zo znaleckého posudku č. 1/2014, vypracovaného Ekonomickou univerzitou v Bratislave, Znalecký
ústav, dňa 17. 1. 2014, súd zistil, že úlohou znalca bolo určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola
spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutia okresných súdov Slovenskej
republiky v exekučných konaniach, a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a
nečinnosťou,čizbytočnýmiprieťahmivexekučnomkonaníprirozhodovaníožiadostisúdnehoexekútora

o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora.
Na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby,
tlač a úpravu informačného systému, znalecký kolektív realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., pričom táto je diferencovaná podľa jednotlivých typov žalôb a
predstavuje pri žalobách NZP a NP 30,76 eura na jednu žalobu a pri žalobách ZE 31,68 eura na

jednu žalobu. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému znaleckému posudku, doručenom súdu dňa
30. 4. 2014, uviedol, že znalecký posudok považuje prinajmenšom za nedôveryhodný, zavádzajúci a
nespôsobilý preukázať vznik a existenciu majetkovej škody žalobcu, ktorej náhrady sa v konaní domáha.
Poukázal na skutočnosť, že znalecký posudok bol vypracovaný na základe objednávky žalobcu, znalec
nebol ustanovený súdom, žalovanému bola priamo odňatá možnosť akýmkoľvek spôsobom participovať

na postupe pri vypracovaní posudku a náklady na poštovné a náklady na tlač, posudzovanie ktorých je
predmetom posudku, nespĺňajú zákonom predpokladané kritérium skutočností, na preukázanie ktorých
by bolo nutné disponovať odbornými znalosťami. Znalecký posudok je vo svojej podstate výrazne
jednostranný. Poukázal na skutočnosť, uvedenú v znaleckom posudku, že znalec pri jeho vypracovávaní
vychádzal zo skutočností, ktoré boli zistené z podkladov poskytnutých zadávateľom. Podklady boli

kontrolované len po formálnej stránke, vecná stránka obsiahnutá v ekonomických a v účtovných
výstupoch, je garantovaná poskytovateľom informácií. Škoda, vyčíslená znaleckým posudkom, mala
byť vyčíslením škody spôsobenej v tisíckach exekučných konaní. Je však potrebné vziať v úvahu,
že úradný postup exekučného súdu, namietaný žalobcom, nie je v jednotlivých konaniach identický.Preto znalecký posudok nijakým relevantným spôsobom nevedie k presnému vyčísleniu škody, ku ktorej
malo dôjsť v tom ktorom exekučnom konaní. K vypracovaniu znaleckého posudku za účelom zistenia
konkrétnej škody, spôsobenej konkrétnym exekučným súdom, v konkrétnom exekučnom konaní, mal

žalobca pristúpiť jednotlivo, t. j. pre každé exekučné konanie. Znalecký posudok je len prepočtom
nepreukázaných a žalobcom tvrdených sumárnych údajov a tvrdení na počet žalôb, čo je neprípustné
a nespôsobilé jednoznačne určiť, ktorý konkrétny nesprávny úradný postup spôsobil ktorú konkrétnu
škodu. Škoda je tak stále výlučne paušálnou.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a zmene niektorých zákonov, v znení účinnom do 31. 12. 2012, (ďalej len „zákon o zodpovednosti za
škodu“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o zodpovednosti za škodu, vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona o zodpovednosti za škodu, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej

moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať

uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona o zodpovednosti za škodu, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom

na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 5. 2011, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí

rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 5. 2011, podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených.V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu žalobcu zamietol, nakoľko nemal
preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady majetkovej škody vo výške

125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 385 eur, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným
postupom exekučného súdu - Okresného súdu Liptovský Mikuláš, v dôsledku rozhodnutia o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenej súdu dňa 9. 12. 2010, po
uplynutí zákonnom stanovenej lehoty. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal
základné atribúty vzniku zodpovednostného právneho vzťahu zodpovednosti za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom (tvrdeným v žalobe), ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody
a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V zmysle ustanovenia
§ 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a zbytočné prieťahy v konaní. Žalobca v konaní
neuniesoldôkaznébremeno,keďženepreukázalnesprávnyúradnýpostupexekučnéhosúdu(existenciu

prieťahov v exekučnom konaní) ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že
exekučný súd konal vo veci, vednej pod sp. zn. 3Er/1396/2010, plynulo a bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 5. 2011, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd

nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora,
aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d).
Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Exekučnými titulmi, na ktoré sa pri rozhodovaní

o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nevzťahovala zákonná
15-dňová lehota, boli v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, v znení
účinnom do 31. 5. 2011, vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmiery nimi schválené.
Vzhľadom na to, že exekučným titulom v uvedenom exekučnom konaní bol rozhodcovský rozsudok,
mal súd za to, že zákonná lehota 15 dní sa na rozhodovanie súdu o udelení poverenia súdnemu

exekútorovi na vykonanie exekúcie nevzťahovala (uvedenému výkladu nasvedčuje aj následný postup
zákonodarcu, ktorý s účinnosťou od 1. 6. 2011 rozhodcovský rozsudok uviedol výslovne do zákonného
ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku). Súd mal v konaní preukázané, že doba,
uplynutá od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do
vydania poverenia na vykonanie exekúcie, zohľadniac najmä vyššie uvedený charakter exekučného

titulu, vzhľadom aj na vykonané úkony smerujúce k posúdeniu zákonnosti vedenej exekúcie (keď
prílohou žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebol spis príslušného rozhodcovského
súdu), najmä zákonnosti priznaného plnenia a vykonateľnosti exekučného titulu, nie je takej povahy a
rozsahu, aby bolo možné konštatovať žalobcom tvrdené porušenie práva na rozhodnutie v zákonnom
stanovenej dobe, v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného
článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca v
konaní nepreukázal svoje tvrdenie, že súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie s omeškaním viac ako 7 mesiacov, nakoľko žiadosť o udelenie poverenia
bola doručená súdu dňa 9. 12. 2010 a poverenie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 9. 2. 2011.

Súd tiež poukazuje na to (aj keď nedodržanie zákonnej lehoty na rozhodnutie o žiadosti exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preukázané nemal), že samotné nedodržanie zákonnom
stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.
I. ÚS 16/2002). Žalobca taktiež v konaní nepreukázal vznik ani výšku tvrdenej majetkovej škody
v sume 125 eur. Žalobca nepreukázal vynaloženie sumy 70 eur na správu vymáhanej pohľadávky,

nekonkretizoval, z čoho uvedená suma pozostáva, kedy a akým spôsobom uvedený náklad vznikol.
Rovnako si žalobca netvrdil, ani nepreukázal uvedené skutočnosti vo vzťahu k uplatneným nákladom
na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40 eur a na administratívne spracovanie
textov urgencií, poštovné, telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním, kontrolou stavu konania na
exekučnom súde vo výške 15 eur. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobca si uplatňuje právo

na náhradu majetkovej škody vo výške 125 eur paušálne, teda bez akejkoľvek konkretizácie a reálneho
vyčíslenia nákladov v jednotlivých veciach. Uvedená skutočnosť nebola ovplyvnená ani predloženým
znaleckým posudkom, ktorý rovnako vyčísľuje majetkovú škodu paušálne pre jednotlivé typy žaloby,
bez zohľadnenia konkrétneho prípadu, navyše, v sume rozdielnej oproti nároku uplatnenému žalobcom.Taktiež žalobca nepreukázal skutočnosti, tvrdené v žalobe ako dôvody pre náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 385 eur. Žalobca nepreukázal, že v dôsledku tvrdeného nesprávneho postupu exekučného
súdu došlo k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným resp. k

insolvenciipovinného.Taktiežžalobcanetvrdil,aninepreukázal,akékonkrétneplánovanépodnikateľské
aktivity a už vytvorené podnikateľské plány zanikli, kedy, v akom rozsahu došlo k hospodárskej strate
a akým spôsobom a kedy došlo k ovplyvneniu jeho ďalších podnikateľských postupov, v dôsledku
tvrdeného nesprávneho postupu exekučného súdu. Pokiaľ ide o žalovaným uplatnenú námietku
premlčania žalobcom uplatneného nároku, pre nedostatok skutkových tvrdení, uvedených v žalobe,

nebolo možné uvedenú námietku premlčania posúdiť. V súlade so zásadou hospodárnosti konania,
prihliadajúc k dôvodom zamietnutia žaloby, súd ďalšie dokazovanie v tomto smere nevykonával, nakoľko
by bolo nadbytočným (keďže aj tak by bolo bez vplyvu na meritórne rozhodnutie). Pokiaľ žalovaný
namietal splnenie povinnosti žalobcu predbežne prerokovať uplatnený nárok v zmysle § 15 ods. l
zákona o zodpovednosti za škodu, súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca v podanej žalobe
tvrdil, že potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je založené

v spise Okresného súdu Liptovský Mikuláš o náhrady škody a nemajetkovej ujmy pri výkone exekúcie
proti povinnému B. Á.. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe nespochybnil, že prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku mu boli doručené dňa 23. 4. 2012, avšak žalobca na výzvu na doplnenie žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku reagoval len všeobecnou odpoveďou, ktorou nedoplnil žiadané
informácie. Vzhľadom na dátum doručenia žiadosti o predbežné prerokovanie nárok u na náhradu škody

žalovanému teda ku dňu vyhlásenia rozsudku už uplynula zákonná lehota 6 mesiacov v zmysle § 16
ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo

veci úspech nemal.

Podľa 151 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku, povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto

rozhodnutia.
Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich
zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná
a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalovanému, ktorý bol v konaní v plnom rozsahu
úspešný, náhradu trov konania nepriznal, keďže žalovaný si náhradu trov konania uplatnil, avšak
nevyčíslil ich v zákonom stanovenej lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, pričom trovy

konania mu zo spisu nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.